Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 8, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 51P/130/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312219215
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Klepáčová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2013:1312219215.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Klepáčovou, v právnej veci

navrhovateľa: D.. T. O., C.., narodený XX.XX.XXXX, bytom A. D.. XXXX, X., Č. J., štátny občan Č. J., v
zastúpeníJUDr.VěraŠediváková,advokát,Palackého578,Pardubice,Českárepublika,protiodporcovi:
V. F., narodený XX.XX.XXXX, bytom X. Q. X. X, B., Slovenská J., štátny občan Q. J., v zastúpení
splnomocnenca : T. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. Q. X., B., o zrušenie výživného na plnoleté dieťa s
eventuálnym petitom na zníženie výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na zrušenie výživného zamieta.

Súd návrh na zníženie výživného zamieta.

Súd náhradu trov konania odporcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

V právnej veci účastníkov konania s medzinárodným prvkom vzhľadom na bydlisko účastníkov konania

v rôznych členských štátoch európskeho spoločenstva / EÚ/ sa návrhom na začatie konania v spojených
veciach,doručenýmnaOkresnýsúdBratislavaIII dňa30.11.2012navrhovateľdomáhalprotiodporcovi:

1/nárok - zrušenia povinnosti platiť výživné vo výške 600,- eur v pravidelne sa opakujúcich mesačných
plneniach titulom zániku jeho vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu / § 62 ods. 1 Zákona o rodine /,
naposledy určenú právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k: 9C 97/2009- 150 zo dňa
06.10.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu č. k: 9Co 73/11-244 zo dňa 02.06.2011 z dôvodu ,
že odporca je schopný sa živiť sám vlastným príjmom z modelingu a uhrádzať si všetky náklady vlastnej
výživy aj keď naďalej ako študent denného vysokoškolského štúdia II. stupňa.

V prípade, že súd dospeje k právnemu záveru, že zákonná povinnosť výživy navrhovateľa ako rodiča
voči odporcovi vo sfére hmotného práva podľa § 62 ods. 1

- 2 - 51P/130/2012

Zákona o rodine naďalej trvá a táto deklarácia sa premietne v zamietavom výroku rozsudku
voči primárnemu žalobnému petitu, navrhovateľ zároveň v návrhu na začatie konania uplatnením
eventuálneho petitu žiadal proti odporcovi:2/ nárok - zníženie výživného, naposledy určené právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava
III č. k: 9C 97/2009- 150 zo dňa 06.10.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu č. k: 9Co 73/11-244
zo dňa 02.06.2011 zo sumy 600,- eur mesačne na sumu 50,- eur mesačne, s účinnosťou od podania

návrhu z dôvodu , že odporca si môže vlastným príjmom z modelingu uhrádzať v prevažnej miere všetky
náklady vlastnej výživy aj keď naďalej ako študent denného vysokoškolského štúdia II. stupňa.

Skutkovo návrh vo veci samej vo vzťahu k eventuálnym žalobným petitom navrhovateľ odôvodnil
tvrdením, že jeho zákonná vyživovacia povinnosť rodiča voči odporcovi ako plnoletému dieťaťu bola
naposledy určená rozsudkom Okresného

súdu Bratislava III, č. k. 9C/97/2009 - 150, zo dňa 06.10.2010 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave, č. k. 9Co/73/2011 - 244 zo dňa 02.06.2011, ktorým rozsudkom bola
vyživovacia povinnosť navrhovateľa, v tom čase v procesnom postavení odporcu, voči odporcovi, v
tom čase v procesnom postavení navrhovateľa, určená na sumu 600,- eur mesačne, počnúc dňom
01.09.2009.

V rozhodnej dobe tejto úpravy vyživovacej povinnosti súd vychádzal zo skutkového stavu, že odporca

ako nezaopatrené plnoleté dieťa navrhovateľa je v príčinnej súvislosti s prípravou pre výkon budúceho
povolania nezaopatreným dieťaťom s objektívnou prekážkou, pre ktorú nie je schopný sa živiť sám tým,
že študuje dennou formou na vysokej škole v B., nemá žiadne vlastné príjmy a je nemajetný.

Podľa skutkových tvrdení navrhovateľa od tejto doby došlo na strane odporcu k zmene jeho osobného
statusu ako nezaopatreného dieťaťa. Navrhovateľ na základe informácií získaných prostredníctvom

internetu zistil, že odporca pracuje ako model pre rôzne modelingové agentúry, napr. Next Company
Modelagency so sídlom vo V.. Mal za to, že z informácií takto získaných vyplýva, že sa tejto práci
venuje dlhodobo, minimálne od roku 2007. Navrhovateľ poukázal na ponuku agentúry, s ktorou osobne
komunikoval a z ktorej ponuky vyplýva, že v prípade objednávky odporcu ako modela, je jeho odmena
minimálne 1 000,- eur za deň práce + 20% réžia pre jeho sprostredkovateľskú agentúru, pričom náklady

na jeho bývanie a stravu sú mimo tejto odmeny a znáša ich objednávateľ. Z uvedeného je zrejmé,
že odporca nie je nezaopatreným dieťaťom bez príjmu, keďže má príjmy z modelingovej činnosti. Na
základe uvedených skutočností mal navrhovateľ za to, že jeho návrh na zrušenie, resp. zníženie súdom
určeného výživného voči odporcovi je dôvodný a žiadal, aby mu súd vyhovel.

Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil a žiadal, aby ho súd v celom rozsahu zamietol ako

nedôvodný. Na svoju obranu uviedol, že je síce registrovaný na internetovej stránke modelingových
agentúr, avšak modelingom si nezarába ani neprirába, túto činnosť nevykonáva od polovice roku 2010,
nakoľko bol prijatý na

- 3 - 51P/130/2012

vysokú školu v B. , od doby ktorej zanechal všetky aktivity v tejto oblasti a začal sa naplno venovať

výlučne štúdiu, ktoré ho naplno zamestnáva. K článku z internetovej stránky „Novinky.cz“, ktorý listinný
dôkaz navrhovateľ pripojil k svojmu návrhu a ktorým preukazoval skutočnosť, že odporca pracuje ako
model uviedol, že sa na jeho osobu nevzťahuje a netýka sa ho. Okrem iného poukázal na to, že
navrhovateľ sa oňho žiadnym spôsobom nezaujíma, nekontaktuje sa s ním, nad rámec súdom určeného
výživného mu žiadnym spôsobom na jeho výživu neprispieva. Od poslednej úpravy vyživovacej

povinnosti nedošlo na strane odporcu k žiadnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zrušenie, resp.
zníženievyživovacejpovinnostinavrhovateľavočijehoosobe.Naďalejštudujenarovnakejvysokejškole
a nemá príjem, na základe ktorého by bolo možné konštatovať, že je schopný sa živiť sám , súbežne
s výkonom súvislej prípravy na svoje budúce

povolanie. Odporca uviedol, že náklady spojené so štúdiom si v plnom rozsahu hradí z finančných

prostriedkov poskytovaných oboma rodičmi platením výživného, nepoberá žiadne štipendium a žiadnaorganizácia mu na štúdium neprispieva a jeho náklady sú v rovnakom rozsahu ako tomu bolo v čase
posledného rozhodovania súdu o výživnom. Jeho hlavným príjmom za posledné obdobie je výživné
uhrádzané navrhovateľom. Ojedinelý príjem z brigádnickej činnosti a dobrovoľný príspevok za neplatenú

stáž od B. agentúry, ktorú stáž vykonával v E. a ktorá bola zameraná na získanie praktických skúseností
v študijnom odbore nie je dôvodom na vyhovenie návrhu. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam mal
za to, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči jeho osobe naďalej trvá, neznížila sa výkonom
brigádnickej činnosti na strane odporcu, ktorú činnosť odporca nemôže s ohľadom na štúdium rozširovať
a je sporadická. Žiadal, aby súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, náhradu trov konania si

neuplatnil, nakoľko mu žiadne nevznikli.

Právna zástupkyňa navrhovateľa žiadala primárne vyhovieť návrhu na zrušenie výživného, eventuálne
na rovnakom skutkovom a právnom základe navrhla zníženie uloženej povinnosti výživy navrhovateľa
voči odporcovi s prihliadnutím na okolnosť, že odporca má s ohľadom na rozvrh svojho štúdia
možnosť privyrobiť si formou brigádnickej činnosti aktívne modelingom, kde odmena za jeden deň práce
predstavuje čiastku 1 000,- eur, jednalo by sa o tak vysoký príjem, že by nebolo potrebné žiadne plnenie

zo strany navrhovateľa titulom vyživovacej povinnosti rodičov.

Splnomocnená zástupkyňa odporcu žiadala návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť v celom
rozsahu. Uviedla, že dôkazy predložené navrhovateľom síce zobrazujú odporcu prostredníctvom
modelingových agentúr, avšak žiadnym spôsobom nepreukazujú skutočnosť, že došlo ku kontraktom, z
ktorýchbymalodporcapríjematotaký,ktorýbyodôvodňovalzrušeniečizníženievyživovacejpovinnosti

navrhovateľa. Odporca študuje formou denného štúdia v 1. ročníku magisterského štúdia obchodu
na vysokej škole v B., je nemajetný bez príjmov, naďalej je nezaopatrením dieťaťom tým, že ani po
nadobudnutí pracovnoprávnej spôsobilosti nie je schopný pre objektívnu prekážku štúdia sa živiť sám.
Právo odporcu na výživné od navrhovateľa ako jeho rodiča nie je v rozpore s dobrými mravmi, odporca
neprekročil určenú dobu trvania vysokoškolského štúdia,

- 4 - 51P/130/2012

dosahuje dobré študijné výsledky a svojim správaním sa voči navrhovateľovi absentuje aj právny dôvod
na ich nepriznanie.

Nazistenieskutkovéhostavuvecisúdvykonaldokazovaniepodľa§120ods.1OSPnanávrhúčastníkov
konania, predovšetkým prečítaním listín pripojených k návrhu a vyjadreniu, vrátane listín, predložených

účastníkmi konania na pojednávaní., predovšetkým s článkom PROTIŠEDI.CZ zo dňa 04.03.2011,
ktorý uverejňuje rozhovor s V. F. ako modelom agentúry Next, s článkom Novinky.cz zo dňa 14.03.2010,
e- mailovými ponukami agentúr zobrazujúce o.i. odporcu v ponuke firmy Next Company, e-mailovou
ponukou medzi agentúrou Next Company a navrhovateľom na objednávku modelingových služieb
odporcu zo dňa 19.02.2013, úradným záznamom o podanom vysvetlení zo dňa 04.04.2012 pred

orgánmi činnými v trestnom konaní, anketou o móde a štýle s modelom V. F. zo dňa 24.02.2013,
vyjadrením odporcu k návrhu zo dňa 21.02.2013, potvrdeniami Daňového úradu Bratislava zo dňa
07.02.2013, 08.02.2013, potvrdením o návšteve školy odporcu , rozsudkom Krajského súdu Bratislava,
č. k. 9Co/73/2011 - 244, zo dňa 02.06.2011, listinnými dôkazmi zobrazujúcimi odporcu v ponuke
modelingovej agentúry a ďalšími listinnými dôkazmi, na vec sa vzťahujúcimi.

Súd ďalej vykonal aj bez návrhu účastníkov dokazovanie výsluchom účastníkov konania, vykonanie
tohto dôkazu v sporovom konaní bolo nevyhnutne potrebným pre rozhodnutie súdu vo veci samej, bez
porušenia zásady rovností ich zbraní a dôkazného bremena zaťažujúceho primárne navrhovateľa.

Súd ďalej osvojením si skutkového stavu na základe zhodných tvrdení účastníkov konania k právne
významným skutočnostiam v prejednávanej veci primárne čo do základu uplatneného nároku titulom

zániku zákonnej vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporcovi ako nezaopatrenému plnoletémudieťaťu s doposiaľ určenou povinnosťou platiť výživné na odporcu v pravidelne sa opakujúcich plneniach
po 600,- eur mesačne rozsudkom, č. k. 9C/97/2009 - 150, zo dňa 06.10.2010 v spojení s Krajským
súdom Bratislava, č. k. 9Co/73/2011 - 244, zo dňa 02.06.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

16.07.2011 bez potreby vykonania dokazovania vychádzal zo zhodných prednesov a tvrdení účastníkov
ako aj zo skutkového vymedzenia návrhu, ktorým je súd viazaný, že od tejto doby :

1/ nedošlo k podstatnej zmene pomerov na strane odporcu ako výživou oprávnenej plnoletej osoby
v rozsahu:

- zániku práva na plnenie takto určenej vyživovacej povinnosti navrhovateľa výlučne z dôvodu rozporu

konania odporcu s dobrými mravmi, napr. zo subjektívnych dôvodov prekročenie dĺžky obvyklého štúdia
pre neuspokojivé študijné výsledky, resp. správania sa voči navrhovateľovi.

V tomto smere konajúci súd neprihliadal na pretrvávajúcu existenciu dlhodobého a hlbokého rozvratu
vzájomných vzťahov medzi účastníkmi konania, v celom rozsahu vychádzal zo skutkového zistenia
vymedzeného už v odôvodnení právoplatného rozsudku Krajského súdu v Bratislave ako odvolacieho
súdu / strana 5-6/ pričom ďalej zistil, že aj po uplynutí doby od doručenia tohto rozsudku odvolacieho

súdu / t.j. min. od jeho právoplatnosti/ rovnako navrhovateľ

- 5 - 51P/130/2012

ako rodič zotrval na svojom nemennom postoji, dôkazom čoho bolo pre konajúci súd právne významné
skutkové zistenie z výpovede odporcu na pojednávaní dňa 08.08.2013, že fyzicky sa s odporcom od
svojho narodenia nestretávajú, ako biologického rodiča ho vidí po 1X vo svojom živote.

2/ nedošlo k podstatnej zmene pomerov na strane odporcu ako výživou oprávnenej osoby nárastom
jeho odôvodnených potrieb a nedošlo ani ku vzniku inej vyživovacej povinnosti voči jeho osobe

Medzi účastníkmi konania bola za konania spornou len právne významná skutočnosť, či odporca
ako plnoleté dieťa navrhovateľa má naďalej status nezaopatrenosti a teda odkázanosti na výživu od
rodičov a teda či výlučne vlastným výkonom práce / aj brigádnickej/ dosahuje na čas od právoplatnosti

poslednéhorozsudkuovýživnompríjemvovýške,ktorýmbuďdošlozozákonakzánikutejtovyživovacej
povinnosti a teda jej zánik odôvodňuje zrušenie povinnosti navrhovateľa platiť ďalej výživné odporcovi,
prípadne či výška dosiahnutého príjmu nezmenila na strane odporcu status nezaopatrenosti plnoletého
dieťaťa,aleakomožnýzdroj vlastnýchpríjmovodporcu odôvodňujezníženie určenej výškyvýživného
zo strany navrhovateľa ako povinnej osoby.

Z vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

RozsudkomOkresnéhosúduBratislavaIIIč.k.9C/97/2009-150zodňa06.10.2010vspojenísKrajským
súdom Bratislava, č. k. 9Co/73/2011 - 244 zo dňa 02.06.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
16.07.2011 tunajší súd zvýšil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi na sumu 600,- eur
mesačne, počnúc dňom 01.09.2009. V tom období bol odporca študentom I. stupňa vysokoškolského

štúdia v B. A. na totožnej školy ako je tomu v súčasnosti a mal dovŕšený vek 23 rokov. Nemal žiaden
vlastný príjem, bol nemajetný a slobodný.

Z potvrdenia o návšteve školy zo dňa 19.12.2012 mal súd za preukázané, že odporca je v akademickom
roku2012/2013študentomprvéhoročníkamagisterskéhoštúdiaobchoduVysokejškolyGroupeICHEC.
ISC Q. - E. - D. B., B. A., ktorý akademický rok končí dňa 14.09.2013. V akademickom roku 2013/2014

ukončí 2 ročné magisterské štúdium skúškami a obhajobou diplomovej práce. Prednášky sa konajú 5x
v týždni a ich počet zodpovedá cca 28 hodinám týždenne.Z potvrdení predložených odporcom súd zistil, že za obdobie od 11/2012 ku dňu rozhodnutia vo veci
samej mal odporca nasledovné príjmy: 10.04.2013 príjem 2 400,- eur ako výživné a sumu 100,-
eur od DRNSPP KLUB ako príspevok na certifikát na magisterské štúdium od neziskovej organizácie;

10.01.2013 príjem 1 800,- eur ako výživné; 06.07.2013 sumu 224,23 eur ako príjem z brigády za mesiac
05/07, kedy brigádnicky vykonával prácu za mzdu ako predavač a skladník v obchode; 28.02.2013
prevzal mzdu 53,82 eur ako príjem za brigádu; 26.02.2013 prevzal mzdu 530,- eur, kde išlo rovnako
o brigádu v konzultačnej firme, v ktorej

- 6 - 51P/130/2012

pracoval v mesiaci február; dňa 25.02.2013 mu bola poukázaná suma 1 750,- eur od belgickej agentúry

ako dobrovoľný príspevok za neplatenú stáž, ktorý vykonával v mesiacoch marec a apríl roku 2013 v E..

Z potvrdení Daňového úradu Bratislava mal súd za preukázané, že odporca si za zdaňovacie obdobie
roka 2009 nepodal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby; za zdaňovacie obdobie roka 2010
podal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby, podľa ktorého základ dane predstavoval čiastku
1 354,43 eur; za zdaňovacie obdobie rokov 2011 a 2012 nepodal daňové priznanie k dani z príjmov

fyzickej osoby.

Na článok - anketa o móde a štýle uverejnený dňa 04.03.2011, v ktorej odpovedá model V. F., súd
vzhľadom na dátum právoplatnosti pôvodného rozsudku tunajšieho súdu, č. k. 9C/97/2009 - 150, zo dňa
06.10.2010 v spojení s Krajským súdom Bratislava, č. k. 9Co/73/2011 - 244, zo dňa 02.06.2011, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 16.07.2011 neprihliadal, rovnako aj na obrázok nachádzajúci sa na č. l. 8,

kde je i článok Noviny.cz zo dňa 14.03.2010 súd taktiež neprihliadal, ide o dôkazy, ktoré boli vyhotovené
v čase pred nadobudnutím právoplatnosti pôvodného rozsudku o výživnom, pričom v tomto konaní je
vylúčená spätná reparácia právoplatného rozsudku.

Podľa zákona o rodine je prípustná zmena právoplatného rozsudku o výživnom výlučne len na zmene
okolností, ktoré nastali po právoplatnosti citovaného rozsudku súdu I. II. stupňa, pričom musí ísť o

zmenu nie nepodstatnú, zároveň sa musí dotýkať zmeny tých okolností, z ktorých vychádzal pôvodný
výrok rozsudku, preto pokiaľ ide o posledný článok aj s prihliadnutím k námietke odporcu, že snímok
nezobrazuje jeho, ale modela E. F. a teda nemá podľa úvahy súdu tento listinný dôkaz žiaden vecný
vzťah s predmetom tohto konania, súd na tento dôkaz neprihliadal.

Listiny predložené navrhovateľom na pojednávaní dňa 21.02.2013 , zobrazujú odporcu v ponuke

firmy Next Company bez preukázania dátumu jeho zobrazenia, pričom podľa vyjadrení splnomocnenej
zástupkyne odporcu sa jedná o niekoľko rokov staré fotografie odporcu, zhruba z obdobia, keď
navštevoval strednú školu.

Z e-mailovej komunikácie firmy Next Company a navrhovateľom na objednávku modelingovej služby
odporcom zo dňa 19.02.2013, súd zistil, že ho táto agentúra naďalej ponúka ako modela s tým, že

jeho odmena je 1 000 eur + 20% réžia pre sprostredkovateľskú agentúru, ubytovanie + strava, z ktorej
komunikácie súd zistil, že nejde o záväznú objednávku, pričom k uskutočneniu objednávky nedošlo.

Z blogu modelingovej agentúry Model mentality archív za rok 2008/2009 súd zistil, že zobrazujú odporcu
ku dňu 27.02.2008, z ktorého dôvodu na tieto listinné dôkazy rovnako neprihliadol.

- 7 - 51P/130/2012Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na

nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere
sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Pri skúmaní schopností , možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

Podľa § 65 odsek 3 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o
výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac
dopredu.

- 8 - 51P/130/2012

Podľa § 77 odsek 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia

súdneho konania.

Podľa § 78 odsek 1 veta prvá Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.Podľa § 78 odsek 3 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Zmyslom právnej úpravy vyživovacej povinnosti rodičov k deťom podľa § 62 a nasl. Zákona o

rodine je garantované právo ochrany dieťaťa či už maloletého alebo plnoletého. Tento ústavne
zaručený princíp ochrany práv teda zahŕňa zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej a
nemateriálnej povahy na to, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti vedúce
k jeho uplatneniu v spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom
povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti ku svojim deťom podľa kritérií uvedených

v ustanovení § 62 ods. 2 Zákona o rodine v závislosti na veku a vyspelosti dieťaťa. Vyživovacia
povinnosť vzniká v rámci vyživovacieho vzťahu, ktorý existuje podľa zákona medzi rodičmi a dieťaťom
ako subjektmi rodinnoprávneho vzťahu. Vyživovacie vzťahy sú svojou povahou vzťahmi majetkovými,
ale závislosťou na osobne právnych vzťahoch v rodine sú vzťahmi len rodinnoprávnymi. Práva
a povinnosti z nich vyplývajúce majú charakter osobných práv a povinností, ktoré prislúchajú len
subjektom rodinnoprávnych vzťahov. Nie sú preto zmluvne prevoditeľné na iné osoby. Neprichádza

tu do úvahy ani postúpenie pohľadávky, ani prevzatie dlhu, čo je u bežných majetkových vzťahoch
možné. Vyživovacie vzťahy vznikajú a zanikajú priamo zo zákona, akonáhle sú splnené zákonom
stanovené podmienky ich vzniku, resp. zániku. Predmetom vyživovacej povinnosti je plnenie výživného.
Zákon chápe pojem výživného pomerne široko a jeho obsah možno vyjadriť tak, že tu nejde
len o výživu v úzkom slova zmysle, ale i uspokojovanie ostatných osobných potrieb človeka.

Objektívna
nemožnosť dieťaťa sa živiť samé je podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine zásadne postavená na
myšlienke človeka plne zodpovedného za svoj osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa
živiť má dieťa svoje príjmové pomery objektívne vo svojich rukách, je „strojcom svojho šťastia". Záleží

spravidla len na ňom (na jeho usilovnosti a i.), v akých majetkových pomeroch bude žiť, pokiaľ v tomto
ohľade nebude aktívne, negatívne dôsledky si ponesie samé. Zmyslom a účelom teda je, že pokiaľ je
dieťa už objektívne schopné si samé svoje potreby uspokojovať, bolo by nespravodlivé pričítať jeho
event. pasivitu v tejto sfére na ťarchu jeho rodičov v tom zmysle, že by rodičia boli povinní naďalej svoje
dieťa živiť. Objektívna nemožnosť dieťaťa živiť sa samostatne z dôvodu štúdia nemôže byť pričítaná

na ťarchu tohto dieťaťa v tom zmysle, že by výkonom krátkodobých práce už nemalo mať právo
podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov., (a že by nemalo mať právo na výživné zo strany
rodiča). V tomto
smere súd opakovane poukazuje na judikátmi ustálenú súdnu prax, že ojedinelý príjem dieťaťa

neovplyvňuje vyživovaciu povinnosť rodičov. (R 76/1968).

- 9 - 51P/130/2012

Rovnako však platí, že ani plnoleté dieťa zaradené do riadnej a súvislej prípravy pre výkon budúceho
povolania štúdiom dennou formou nemá nezávisle od svojich individuálnych schopností a možností a
tobôž nie ani s prihliadnutím k rozvrhu školských prednášok alebo cvičení žiadnu právnu povinnosť

zabezpečovať si čo i len čiastočné uspokojovanie vlastných potrieb výkonom osobnej práce za mzdu
resp. odmenu a to ani krátkodobým výkonom práce súbežne s dennou formou štúdia , absolvovaného
dieťaťom v obvyklej dĺžke tohto štúdia od dovŕšenia pracovnoprávnej spôsobilosti až do ukončenia
štúdia.

Rovnako platí zákonná úprava, že pri zmene rozsudku podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine aj

v spojení s § 163 OSP už nemožno preskúmavať správnosť pôvodného výroku rozsudku, súd konajúci
o zmene / zrušenie, zníženie / je povinný sa zaoberať len otázkou, či od právoplatnosti tohto súdneho
rozhodnutia o výživnom došlo k zmene pomerov.

V prejednávanej veci bol pre súd právne záväzným rozsudok tunajšieho súdu, č. k. 9C/97/2009 - 150,
zo dňa 06.10.2010 v spojení s Krajským súdom Bratislava, č. k. 9Co/73/2011 - 244, zo dňa 02.06.2011,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.07.2011, vrátane tých rozhodujúcich okolností , z ktorých súd
vychádzal pri jej určení a vymedzených v odôvodnení citovaných rozsudkov.V zmysle citovanej pôvodnej úpravy výživného z odôvodnenia rozhodnutí súdu I. a II. stupňa vyplýva
záver, že za rozhodujúcu okolnosť určili podstatnú zmenu pomerov na strane odporcu od 1.9.2009
nárastom nákladov jeho vlastnej výživy ako študenta prvého ročníka vysokoškolského štúdia I. stupňa

na ICHEC B. Management School v B. A. s ročným poplatkom na štúdium 850,- eur, ubytovanie 270,-
eur mesačne, náklady na učebnice+ odbornú literatúru 650,- eur ročne, strava mesačne 350,- eur, ročne
cestovné MHD 105,- eur. K ich úhrade nemal odporca žiaden príjem, resp. výnos z majetku, nevlastnil
nehnuteľnosti ani hnuteľné veci vyšších hodnôt, odporcov príjem z modelingu súd II. stupňa ustálil ako
ojedinelý príjem, neovplyvňujúci vyživovaciu povinnosť navrhovateľa, vrátane výšky výživného otca v

rozsahu vymedzenom vo výrokovej časti rozsudku súdu I. stupňa, ktorý ako vecne správny potvrdil.

Za konania vo veci nemal súd za spornú skutočnosť a ani odporca vo svojom vyjadrení k návrhu
nesporoval, že od právoplatnosti citovaného rozsudku nedošlo k podstatnej zmene pomerov na jeho
strane nárastom odôvodnených potrieb a nákladov vlastnej výživy nielen s prihliadnutím k veku, štúdiu,
záujmom, záľubám a mimoškolským aktivitám odporcu , ale aj ex offo s prihliadnutím na vývoj životných
nákladov za celé obdobie 2 rokov, ktoré uplynuli od právoplatnosti posledného rozhodnutia o výživnom,

tak, ako to pre súd vyplýva zo znenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine.

Súd je vždy povinný posudzovať ex offo existenciu všetkých zmien pomerov, pričom však všeobecne
platí, že musí ísť o zmeny pomerov závažnejšieho charakteru tých okolností, ktoré boli podkladom
pôvodného rozhodnutia súdu.

Porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom

ako aj ku dňu rozhodovania súdu vo veci samej primárne o

- 10 - 51P/130/2012

zrušenie a následne o zníženie výživného mal súd z vykonaného dokazovania preukázané, že odporca
ako plnoletý ani po ukončení bakalárskeho štúdia nie je schopný sa živiť sám, nemá vlastný majetok /
hnuteľný - nehnuteľný/ ani iné majetkové či nemajetkové práva, z výnosov ktorých by bol schopný

celkom resp. čiastočne uhrádzať náklady vlastnej výživy, na strane odporcu je naďalej aj od poslednej
úpravy výživného nezmenený rozsah jeho dôvodných nákladov vlastnej výživy, od podania návrhu trvá
objektívna prekážka, pre ktorú nie je schopný sa živiť sám tým, že pokračuje v súvislej príprave pre
výkon budúceho povolania štúdiom dennou formou na totožnej škole v B. A. ako študent I.ročníka
magisterského štúdia / II. stupeň vysokoškolského štúdia/ , a teda ani k zmene miesta a výkonu tohto

štúdia od poslednej úpravy na strane plnoletého odporcu nedošlo.

Rovnako je potrebné vziať v úvahu tvrdenie odporcu, že ani uplynutím obdobia 2 rokov od poslednej
úpravy výživného ku dňu podania návrhu nedošlo k nárastu nákladov jeho výživy, pričom zároveň
podľa úvahy súdu nemožno dĺžku tejto doby bez zistenia stanoviska odporcu túto ignorovať ako zmenu
nepodstatnú s prihliadnutím k vývoju životných nákladov za celé obdobie od právoplatnosti rozsudku

ku dňu meritórneho rozhodnutia vo veci.

Ako však už bolo vyššie uvedené, súd v tomto konaní nie je oprávnený reparovať právoplatne určenú
mieru účasti odporcu ako rodiča na úhrade nákladov

výživy voči plnoletému synovi, ktorý naďalej aj po vykonanom dokazovaní spĺňa status nezaopatreného
dieťaťa. V tomto konaní zo žiadneho z vykonaných dôkazov, vrátane výpovede odporcu nebolo

preukázané skutkové tvrdenie navrhovateľa, že odporca súbežne so štúdiom vykonával odo dňa
podania návrhu čo i len jednorázovo nie to pravidelne mesačne resp. inak sústavne za odmenu
modeling, z ktorej činnosti mal príjem minimálne 1 000,- eur za deň práce + 20% réžia pre jeho
sprostredkovateľskú agentúru. V tomto rozsahu skutkové tvrdenia navrhovateľa, opierajúce sa o
výňatky z internetových ponúk tretích osôb ako sprostredkovateľov - agentúr sa v prevažnej miere

týkali obdobia pred právoplatnosťou rozsudku o výživnom , odporca vo svojej výpovedi náležitezrozumiteľne a pre súd bez najmenších pochybností odôvodnil vo svojej výpovedi ich súčasnú skutkovú
neopodstatnenosť, vysvetlil súdu príčiny, pre ktoré túto činnosť už ďalej nevykonáva od roku 2011,
2012 a nasl., v tomto smere pravdivosť výpovede odporcu možno podporne posúdiť aj z výpovede

navrhovateľa, ktorý sám nemá žiadnu vedomosť o skutočnej výške príjmov odporcu z ním označenej
činnosti, svoje tvrdenia opieral len o potenciálnu možnosť takéhoto zárobku na strane odporcu vzhľadom
na akceptáciu jeho ponuky výlučne len modelingovou agentúrou, pričom zo žiadneho z dôkazov
nevyplýva, že by sám odporca predmetnú ponuku ako model skutočne prijal a túto činnosť za odmenu
aj vykonal. V tomto smere dôkaznej povinnosti zaťažujúcej navrhovateľa bol navrhovateľ nečinným, ani

proti ďalšiemu podpornému dôkazu zo strany Daňového úradu Bratislava, že odporca od roku 2011 a
nasl. nie je vedený ako platca dane z príjmov fyzickej osoby , žiadne ďalšie dôkazy nenavrhol.

Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu dospel súd k záveru, že od poslednej úpravy výživného
nedošlo na strane odporcu ako osoby oprávnenej výživou k žiadnej zmene majetkových pomerov
podstatného charakteru, vrátane

- 11 - 51P/130/2012

nárastu krátkodobých príjmov, ktorá zmena by vyvolala zo zákona zánik statusu nezaopatrenosti
odporcu ako plnoletého dieťaťa a viedla by zo zákona k zániku vyživovacej povinnosti navrhovateľa
ako rodiča, resp. vzhľadom na dôkazne preukázanú výšku krátkodobých príjmov odporcu, ktoré ani čo
do rozsahu ani čo do výšky vyplatenej mzdy, resp. odmeny, resp. nie sú spôsobilé uhradiť naďalej
pravidelne sa opakujúce náklady vlastnej výživy odporcu ako študenta, preto súd na tomto skutkovom

základe a právnom posúdení veci v zmysle citovanej zákonnej úpravy zamietol návrh navrhovateľa s
eventuálnym petitom v celom rozsahu tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 odseku 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
v znení neskorších predpisov, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci

úspech nemal.

Odporca výslovne na pojednávaní dňa 08.08.2013 proti navrhovateľovi náhradu trov neuplatnil, z
ktorého dôvodu mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Podľa § 103 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len OSP)
kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci

(podmienky konania).

Podľa § 2 Zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších
predpisov ustanovenia tohto zákona sa použijú len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva,
ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.

Podľa článku I. záverečného protokolu Zmluvy medzi SR a ČR o právnej pomoci poskytovanej

justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach /
Oznámenie MZ SR č.193/1993 Zb. / na konanie o právnych vzťahoch medzi rodičmi a deťmi je daná

právomoc súdu zmluvnej strany, na území ktorej má dieťa bydlisko v čase začatia konania. / veta prvá/.

Podľa článku 1, bod. 1 písm. b) a podľa bodu 3, písm. e) Nariadenia Rady (ES) č.2201/2003 z
27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach

rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č.1347/2000 toto nariadenie sa
uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na nadobúdanie,
výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností., pričom toto nariadenie
sa nevzťahuje na vyživovaciu povinnosť.Podľa článku 5, bod. 2 , Nariadenia rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a uznávaní a výkone
rozsudkov v občianskych a obchodných veciach , osobu z bydliskom na území členského štátu možno
žalovať v druhom členskom štáte vo veciach výživného podľa bydliska alebo obvyklého pobytu výživou

oprávnenej osoby / prvá časť vety/.

- 12 - 51P/130/2012

Záverom súd poznamenáva, že v prejednávanej veci s medzinárodným prvkom prihliadal aj na
alternatívne kritérium svojej právomoci, prípustnej podľa bodu 12 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001
z 22.12.2000 v spojení s článkom 24 vo veci, kde nie je daná výlučna príslušnosť podľa článku 22
a odporca s miestom pobytu aj na území B. A. nenamietal absenciu právomoci konajúceho súdu

Slovenskej republiky.

Poučenie:

Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním (§ 201 OSP). Odvolanie sa podáva
do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1OSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia je neprípustné.(202 ods. 4 OSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. (§205 ods. 3 OSP)