Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. jún 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/289/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111236372
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8111236372.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Monikou Juskovou v právnej veci žalobcu H. D., A.. XX.X.XXXX,

W. P. A.F. XX, XXX XX F., štátneho občana Slovenskej republiky, zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom
Halajom, so sídlom Námestie slobody 2, 050 01 Revúca, proti žalovanému Slovenská republika -
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o zaplatenie
náhrady škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 12.667,03 eura s 9,5 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 12.667,03 eura od 20.9.2011 do zaplatenia a náhradu nemajetkovej ujmy vo
výške 12.000.- Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a,

o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobným návrhom, súdu doručeným 21.12.2011 domáhal toho, aby súd uložil žalovanému
nahradiť mu škodu v sume 19.505,66 eura , ako aj zaplatiť nemajetkovú ujmu v sume 200 000 eur a
nahradiť mu trovy s konaním mu vzniknuté.
V dôvodoch žalobného návrhu uviedol, že uznesením vyšetrovateľa F. E. Q. obzvlášť závažnej trestnej

činnosti W. W. z 30.10.2002, Č.:Q.-XX/UV-E.-Q.-XXXX bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin
vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona a pre trestný čin poškodzovania
cudzej veci podľa § 257 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona a bolo vznesené obvinenie pre
spáchanie uvedených trestných činov viacerým osobám, medzi nimi aj vo vzťahu k nemu. Následne
bol rozhodnutím E. X. W. W. sp. zn . S. XX/XX N. XX.XX.XXXX vzatý do väzby. Väzba začala plynúť
20.11.2002 a z jej výkonu bol prepustený 31.3.2003.
RozsudkomE.X.X.A.Q.sp.zn.XTXX/XXXXN.XX.X.XXXXboloslobodený,pretoženebolodokázané,

že by skutok obžalobou kvalifikovaný ako trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm.
c) Trestného zákona spáchal. Rozsudok sa stal právoplatný a vykonateľný 18.12.2009. Na poskytnutie
právnej pomoci si zvolil za obhajcu najprv advokáta U.. U. O., neskôr advokáta U.. F. C.. Za poskytnutie
právnej pomoci zaplatil U.. U. O. sumu 12 587 eur a advokátovi U.. F. C. 6 918,66 eura. Spolu uhradil
trovy právnej pomoci v sume 19 505,66 eura a škodu, ktorá mu tým vznikla, má mu nahradiť žalovaný.
V súvislosti so začatím trestného stíhania a následného vzatia do väzby došlo k obmedzeniu jeho
osobnej slobody , utrpela jeho povesť, dôstojnosť, znemožnilo sa mu akékoľvek možné aj súkromné

podnikania, v čase začatia trestného stíhania bola jeho manželka tehotná. Jej útrapa sa zvyšovala
tým, že musela podstúpiť rizikové tehotenstvo. V tom období začali s manželkou rekonštruovať aj byt,
rekonštrukciu nedokončili . Následne museli byt opustiť z dôvodu, že jeho manželka nebola schopná
zabezpečiť úhrady spojené s nájmom, keďže on bol jediným živiteľom rodiny a bol vo väzbe. V miestebydliska nie je neznámou osobou, získal povesť mafiána, známi začali od neho bočiť, jeho povesti
nepridali ani novinové články. Po prepustení z väzby a následnom oslobodzujúcom rozsudku len ťažko
hľadá stratenú dôveru u svojich blízkych a známych. Žiada preto, aby mu žalovaný zaplatil náhradu

nemajetkovej ujmy vo výške 200 000 eur. S nárokom na náhradu škody a zaplatenie nemajetkovej ujmy
sa na žalovaného písomne obrátil, bezúspešne.

Vpriebehukonaniažalobcavzalspäťžalobnýnávrhvčasti,ktorousadomáhalzaplatenianáhradyškody
vo výške 2 321,09 eura z dôvodu, že advokát U.. U. O. mu v tomto rozsahu časť sumy odmeny, ktorú mu

zaplatil vrátil žiadajúc taktiež, aby súd pripustil zmenu petitu žalobného návrhu jeho rozšírením o úrok z
omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 17 184,57 eura od 20.9.2011 do zaplatenia; uznesením XXC/
XXX/XXXX-XXX N. X.X.XXXX súd konanie v časti o zaplatenie náhrady škody 2 321,09 eura zastavil a
pripustil zmenu petitu žalobného návrhu jeho rozšírením v zmysle návrhu žalobcu.

Žalovaný mal žalobný návrh za nedôvodný, žiadal ho v celom rozsahu zamietnuť. Čo sa týka nároku

na náhradu škody, ktorý je potrebné posúdiť podľa zákona č. 58/1969 Zb., tento nárok nespĺňa
podmienky pre náhradu škody, nie je totiž preukázané vydanie nezákonného rozhodnutia v trestnom
konaní. Nezákonnosť nemožno vyvodiť z rozhodovania orgánov činných v trestnom konaní len z titulu
zastavenia trestného stíhania alebo oslobodenia obžalovaného spod obžaloby. Čo sa týka výšky škody,
ktorá mala žalobcovi vzniknúť, je sporné, či k škode došlo v rozsahu, v akom ju žalobca uplatnil. Ak

majú trovy obhajoby predstavovať skutočnú škodu spôsobenú začatím a ďalším priebehom trestného
stíhania, musí ísť o trovy účelne vynaložené. U.. O. účtoval opakované porady s klientom, opakované
preštudovanie vyšetrovacieho spisu s poukazom na jeho interné záznamy. Tieto trovy sú nesprávne
aj nadhodnotené , nesprávnym účtovaním nevznikla škoda žalobcovi, nie je v príčinnej súvislosti s
trestnýmstíhaním.Čosatýkažalobcomžiadanejnemajetkovejujmy,podľazákonač.58/1969Zb.,podľa

ktorého je potrebné posúdiť nároky uplatnené žalobou, nie je možné uplatňovať si popri iných nárokoch
aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Ak má žalobca za to, že by táto náhrada nemajetkovej ujmy
mala byť posudzovaná titulom príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti,
pre tento prípad žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný. Žalobca tvrdí, že do jeho osobnostných
práv malo dôjsť rozhodnutiami orgánov činných v trestnom konaní a súdom. Žalovaný ale rozhodnutia v

trestnom konaní nevydal, žalobcu nezadržal, nevzal do väzby, preto nemôže byť považovaný za subjekt
zásahu. X. H. nie je možné stotožňovať s odlišnými subjektmi - policajnými orgánmi, prokuratúrou, súdmi
a podobne, ktoré majú samostatnú právnu subjektivitu a nesú vlastnú zodpovednosť za prípadné zásahy
do osobnostných práv fyzických osôb. Vzniesol námietku premlčania k nárokom uplatneným v súvislosti
s rozhodnutím o väzbe, neskôr namietal premlčanie celého nároku na náhradu škody.

Súd vykonal dokazovanie listinami z vyšetrovacieho spisu F. F. N., Ú. W. F. O., E. W. F. O. X. Č.: Q.-
XX/UV-E.-Q.-XXXX, spisu E. X. X. A. Q. X.. N.. XT XX/XXXX, žiadosťou o predbežné prerokovanie
nároku; stanoviskom k tejto žiadosti, účtovnými dokladmi advokátov, dokladmi o úhradách realizovaných
žalobcom, výsluchom žalobcu, výsluchom svedkov, článkami z tlače, záznamom odvysielaným X. S.,

ako aj ďalšími listinami a písomnosťami zo spisu a zistil tento skutkový stav:

Uznesením vyšetrovateľa F. E. Q. E. N. S. Č. W. W. N. XX.XX.XXXX, Č.Q.: Q.-XX/UV-E.-Q.-XXXX bolo
začaté trestné stíhanie pre trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona a
pre trestný čin poškodzovania cudzej veci podľa § 257 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona a bolo

vznesené obvinenie pre spáchanie uvedených trestných činov P.. P. Š., A.. XX.XX.XXXX, trvale bytom
Ľ., J.. U. O. XX, H. D., A.. XX.X.XXXX, v tom čase trvale bytom F., J.. F. XX a X.Í. C., A.. XX.X.XXXX,
trvale bytom F., J.. F. XXX, a to na to skutkovom základe, že trestnej činnosti sa mali dopustiť tak,
že po predchádzajúcej dohode a rozdelení úloh s ďalšími doposiaľ presne nezistenými osobami v
čase od 23.9.2001 prostredníctvom zasielania SMS správ s výhražným obsahom, vzbudzovaním obáv z

hrozieb fyzickej likvidácie, ublíženia na zdraví rodinných príslušníkov, poškodenia majetku, úmyselným
zadlžovaním firmy I. X. X..H..E.. F., prederavením ľavých predných dverí vozidla zn. Y. H. XXX, B.. Č..
F.-XXXAH majiteľa a užívateľa, G.. U. Š., A.. XX.X.XXXX, trvale bytom F., Y.. L. X. Č.. X, v presne
nezistenom čase v nočných hodinách z 25.1. do 26.1.2002, ktoré bolo zaparkované v mieste bydliska
poškodeného a následným podpálením tohto vozidla dňa 4. 2. 2002 okolo 3.30 hod. na tom istom mieste

(ku škode poisťovne vo výške 312 684,- Sk a ku škode G.. U. Š. vo výške 16 457,- Sk), poškodením -
priestrelom zadných ľavých dverí vozidla spoločnosti F. X..H..E.. W. v tom čase užívaného G.. U. Š.,
zn. Š. C. I., B.. Č.. F.-XXXAH v nočných hodinách z 18. 2. na 19. 2. 2001 zaparkovaného na tom istom
mieste, donútili dňa 1.3.2002 previesť obchodné podiely firmy I. X. X..H..E.. F., spoločníkov G.. U. Š.,G.. D. X. I.., A.. X.X.XXXX, trvale bytom F., P. A. XX, G.. G. O., A.. XX.X.XXXX, trvale bytom F., N. XX,
F. D. , A.. X.X.XXXX, trvale bytom F., Q. XX na spoločníka P.. P. Š., A.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ľ., U.
O. XX za 1,5 mil. SK, pričom tieto mali vyššiu hodnotu (cca 3,0 mil. Sk), čím takto uvedeným majiteľom

prevádzaných podielov spôsobili škodu vo výške cca 1 500 000,- Sk hrozbou násilia a hrozbou inej
ťažkej ujmy aj naďalej pokračovali v snahe zabrániť poškodeným oznámiť vec polícii, ako aj v snahe
získať ďalšie finančné prostriedky od G.. U. Š. a G.. D. X. I.., a to tým, že dňa 11.4.2002 okolo 2.00 hod.
pred miestom bydliska G.. U. Š. zapálili tam zaparkované osobné motorové vozidlo Š. C. I., B.. Č.. F.-
XXXAH, ktorého majiteľom bola spoločnosť F. X..H..E.. W. a v tej dobe užívateľom G.. U. Š., pričom tieto

hrozby umocňovali zasielaním výhražných SMS správ G.. D. X. I.., a to až do 7.5.2002.

Uznesením E. X. W. W. S. XX/XX N. XX.XX.XXXX bol žalobca podľa § 67 ods. 1 písm. b), c) Trestného
poriadku vzatý do väzby s tým, že väzba začala plynúť dňom 20.11.2002 o 6.45 hod. Z väzby bol
žalobca na slobodu prepustený na základe uznesenia E. X. W. W. S. XX/XXXX N. XX.X.XXXX, a to dňa
31.3.2003. Rozsudkom E. X. X. A. Q. XT XX/XXXX N. XX.X.XXXX , ktorý vo vzťahu k nemu nadobudol

právoplatnosť a vykonateľnosť 18.12.2009 bol oslobodený zo skutku, ktorý bol obžalobou kvalifikovaný
ako trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. c) Trestného zákona, pretože nebolo
dokázané, že skutok spáchal.

Podľapríjmovéhodokladuzodňa20.11.2002žalobcazaplatiladvokátoviU..U.O.zálohu 20000,-Skna

trovy,dňa30.12.200210.000,-Sk adňa7.4.200310.000,-Sk.Faktúrouč.F.-XX/XX-O.zodňa2.11.2010
vyúčtoval advokát U.. U. O. žalobcovi za poskytnutie obhajoby v trestnej veci vedenej pod Č.:Q.-XX/UV-
E.-Q.-XXXX sumu 12.587 eur; k predmetnej faktúre vystavil dňa 8.10.2012 opravnú faktúru znejúcu na
sumu 10.265,91 eura. Podľa rozpisu úkonov právnej pomoci k tejto faktúre advokát U.. U. O. účtoval
tieto úkony:

1. 20.11.;2002 Prevzatie a príprava obhajoby (600,- Sk) 19,91 eura
2. 20.11.2002 Účasť pri výsluchu E.. A. O.Ú. - F. F. (1.200,- Sk) 39,83 eura
Od 12:30 hod. do 14:45 hod. (nad 2 hodiny § 16, ods. 1 písm.d) AT)
3. 20.11.2002 Účasť pri konfrontácii obv. D. - pošk. D.. X. (600,- Sk) 19,91 eura
Od 15:45 hod. do 16:45 hod.

4. 20.11.2002 Účasť pri konfrontácii obv. D. - pošk. U.. Š. (150,- Sk) 4,98 eura
poškodený odmietol, § 16 ods. 4 AT
Od 17:15 hod. do 17:25 hod.
5. 20.11.2002 Účasť pri konfrontácii obv. Š. - pošk. D.. Š. (1.200,- Sk) 39,83 eura
Od 19:15 hod. do 21:28 hod.

6. 20.11.2002 Účasť pri výsluchu obv. Š. (1.800,- Sk) 59,75 eura
Od 14.22 hod. do 17:58 hod. - nad 4 hodiny
7. 20.11.2002 Účasť pri konfrontácii obv. C. - pošk. D.. X. (600,- Sk) 19,91 eura
Od 17:45 hod. do 19:30 hod.
8. 20.11.2002 Účasť pri výsluchu obv. D. A. E. X. W. (600,- Sk) 19,91 eura

(substitúcia T.. U. S.)
9. 21.11.2002 Dôvody sťažnosti zo dňa 21.11.2002 (300,- Sk) 9,95 eura
proti uzneseniu vyšetrovateľa zo dňa 20.11.2002
10. 21.11.2002 Podanie na E. W. - návrhy na vykonanie dôkazov (300,- Sk) 9,95 eura
11. 27.11.2002 Účasť pri výsluchu sved. I.Ú. (600,- Sk) 19,91 eura

Od 14:05 hod. do 14:55 hod.
12. 27.11.2002 Účasť pri výsluchu sved. P.. X. (1.200,- Sk) 39,83 eura
Od 15:00 hod. do 18:15 hod.
13. 2.12.2002 Porada s klientom vo väznici v W. (600,- Sk) 19,91 eura
Od 11:05 hod. do 13:15 hod.

- náhrada za stratu času 2x3:15 hod. F.-W., W.-F. = 14 x 20,- Sk (280,- Sk) 9,29 eura
- cestovné F. - W. a späť vykonané osobným motorovým vozidkom Š. C. F. XX-XX, 1289 cm3 - 2x 200
km (3.252,48 Sk) 107,96 eura
14. 4.12.2002 Účasť pri výsluchu sved. H.. W. (O. Š.) (600,- Sk) 19,91 eura
Od 9:00 hod. do 10:40 hod.

- náhrada za stratu času 2x 45 min. F.-O. , O. - F. = 4x 20,- Sk (80,- Sk) 2,65 eura
- cestovné F. - O. Š. a späť vykonané osobným motorovým vozidlom Š. C. F. XX-XX, 1289 m3 - 2x57
km (937,06 Sk) 31,10 eura
15. 4.12.2002 Účasť pri výsluchu sved. U.. Q. (600,- Sk) 19,91 euraOd 14:05 hod. do 14:50 hod
16. 6.12.2002 Dôvody sťažnosti proti uzneseniu E. W. (300,- Sk) 9,95 eura
Zo dňa 22.11.2002 o vzatí do väzby

17. Účasť pri výsluchu sved. P.. K. (300,- Sk) 9,95 eura
Od 14:35 hod. do 15:05 hod.
18. 11.12.2002 Účasť pri výsluchu sved. Ľ.. Š. (600,- Sk) 19,91 eura
Od 13:05 hod. do 14:15 hod.
19. 11.12.2002 Účasť pri výsluchu sved. S.. B. (600,- Sk) 19,91 eura

Od 10:35 hod. do 11:10 hod.
20. 18.12.2002 Účasť pri výsluchu sved. X.. L. (600,- Sk) 19,91 eura
Od 10:00 hod. do 11:00 hod.
21. 18.12.2002 Účasť pri výsluchu sved. B.. X. (600,- Sk) 19,91 eura
Od 11:15 hod. do 12:25 hod.
22. 20.12.2002 Porada s klientom vo väznici v W. (600,- Sk) 19,91 eura

Od 9:55 hod. do 11:25 hod.
- náhrada za stratu času 2x 3,15 hod. F.-W., W.-F.= 14 x 20,- Sk (280,- Sk) 9,29 eura
- cestovné F. - W. a späť vykonané osobným motorovým vozidlom Š. C. F. XX-XX, 1289 cm3, 2x 200
km (3.285,12 Sk) 109,04 eura
23. 8.1.2003 Účasť pri výsluchu sved. Y.. X. (5.124,- Sk) 170,09 eura

Od 13:40 hod. do 16:05 hod.
24. 15.1.2003 Účasť pri výsluchu p. D.
Od 14:05 hod. do 16:05 hod.- /žiadna suma nebola U..O. účtovaná/
25. 15.1.2003 Účasť pri výsluchu sved. T.. M. (2.562,- Sk) 85,04 eura
Od 10:30 hod. do 11:35 hod.

26. 15.1.2003 Účasť pri výsluchu sved. S.. C. (2.562,- Sk) 85,04 eura
Od 13:05 hod. do 13:45 hod.
27. 22.1.2003 Účasť pri výsluchu sved. P.. T. (2.562,- Sk) 85,04 eura
Od 9:40 hod. do 10:15 hod.
28. 22.1.2003 Účasť pri výsluchu sved. H.. H. (2.562,- Sk) 85,04 eura

Od 10:25 hod. do 10:55 hod.
29. 19.2.2003 Účasť pri výsluchu poškod. G.. O. (2.562,- Sk) 85,04 eura
Od 9:30 hod. do 10:50 hod.
30. 19.2.2003 Účasť pri výsluchu sved. F.. D. (5.124,- Sk) 170,09 eura
Od 11:00 hod. do 13:15 hod.

31. 19.2.2003 Účasť pri výsluchu poškod. U.. Š. (5.124,- Sk) 170,09 eura
Od 14:00 hod. do 16:40 hod
32. 21.2.2003 Porada s klientom vo väznici v W. (2.562,- Sk) 85,04 eura
- náhrada za stratu času 2x 3:15 hod. (7.476,- Sk) 248,15 eura
- cestovné F.-W. a späť vykonané osobným motorovým vozidlom Š. C. F. XX-XX, 1289 m3, 2x 200 km

(3.320,48 Sk) 110,21 eura
33. 27.2.2003 Žiadosť o prepustenie z väzby (1.281,- Sk) 42,50 eura
34. 28.2.2003 Návšteva vo väznici v W. (2.562,- Sk) 85,04 eura
- náhrada za stratu času 2x 3:15 hod. (7.476,- Sk) 248,15 eura
- cestovné F. - W. a späť vykonané osobným motorovým vozidkom Š. C. F. XX-XX, 1289 m3, 2x 200

km (3.306,88 Sk) 107,76 eura
35. 5.3.2003 Účasť pri výsluchu sved. U.. T. (2.562,- Sk) 85,04 eura
Od 10:05 hod. do 11:00 hod
36. 5.3.2003 Účasť pri výsluchu sved. P.. C. (2.562,- Sk) 85,04 eura
Od 11:10 hod. do 11:40 hod.

37. 5.3.2003 Účasť pri výsluchu poškod. D.. X. (2.562,- Sk) 85,04 eura
Od 12:30 hod. do 14:50 hod.
38. 14.3.2003 Porada s klientom vo väznici v W. (2.562,- Sk) 85,04 eura
- náhrada za stratu času 2x 3:15 hod. (7.476,- Sk) 248,15 eura
- cestovné F.-W. a späť vykonané osobným motorovým vozidlom Š. C. F. XX-XX, 1289 m3, 2x 200 km

(3.306,88,- Sk) 109,76 eura
39. 28.3.2003 Vyjadrenie na sťažnosť O. W. (1.281,- Sk) 42,5 eura
Zo dňa 24.3.2003
40. 28.3.2003 Porada s klientom vo väznici v W. - substitučne T.. O. (2.562,- Sk) 85,04 eura- náhrada za stratu času 2x 3:15 hod. (7.476,- Sk) 248,15 eura
- cestovné F.-W. a späť vykonané osobným motorovým vozidlom Š. C. F. XX-XX , 1289 m3, 2x 200 km
(3.276,96 Sk) 108,77 eura

41. 31.3.2003 Porada s klientom vo väznici v W. (2.562,- Sk) 85,04 eura
- náhrada za stratu času 2x 3:15 hod. (7.476,- Sk) 248,15 eura
- cestovné F. - W. a späť vykonané osobným motorovým vozidlom Š. C. F. XX-XX, 1289 m3, 2x 200
km (3.276,96 Sk) 108,77 eura
42. 2.4.2003 Účasť pri výsluchu sved. W.. P. (2.562,- Sk) 85,04 eura

Od 9:10 hod. do 9:45 hod.
43. 2.4.2003 Účasť pri výsluchu sved. P.. S. (2.562,- Sk) 85,04 eura
Od 15:15 hod. do 15:55 hod.
44. 2.4.2003 Účasť pri výsluchu sved. D.. I. (2.562,- Sk) 85,04 eura
Od 13:30 hod. do 15:10 hod.
45. 2.4.2003 Účasť pri výsluchu poškod. U.. Š. (5.124,- Sk) 170,09 eura

Od 9:45 hod. do 13:20 hod.
46. 7.4.2003 Ďalšie porady s klientom (2.562,- Sk ) 85,04 eura
47. 15.4.2003 Ďalšie porady s klientom (2.562,- Sk) 85,04 eura
48. 29.4.2003 Ďalšie porady s klientom (2.562,- Sk) 85,04 eura
49. 8.4.2003 Sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa zo dňa 28.3.2003(1.281,- Sk) 42,50 eura

50. 9.4.2003 Účasť pri výsluchu obv. H.. D. (5.124,- Sk) 170,09 eura
Od 11:00 hod. do 13:40 hod.
51. 9.4.2003 Účasť pri výsluchu obv. Ľ.. X. (5.124,- Sk) 170,09 eura
Od 10:20 hod. do 10:35 hod.
52. 30.4.2003 Účasť pri výsluchu obv. P.. Š. (2.562,- Sk) 85,04 eura

Od 12:35 hod. do 13:20 hod.
53. 14.5.2003 Ďalšie porady s klientom v rozsahu jednej hodiny (1.281,- Sk) 42, 50 eura
54. 22.7.2003 Ďalšie porady s klientom v rozsahu jednej hodiny (1.281,- Sk) 42,50 eura
55. 14.8.2003 Obhajoba na verejnom zasadnutí A. X. W. (2.562,- Sk) 85,04 eura
Od 9:30 hod. do 11:00 hod.

- náhrada za stratu času 2x 6 hod. (12.816,- Sk) 425,41
- cestovné F.-W. a späť vykonané osobným motorovým vozidlom Š. C. F. XX-XX, 1289 cm3, 2x 200 km
(7.252,99 Sk) 240,76 eura
56. 8.8.2003 Písomné vyjadrenie na sťažnosť L. (1.281,- Sk) 42,50 eura
zo dňa 22.5.2004 na A. X. XT/XX/XX

57. 17.10.2003 Účasť pri výsluchu obv. X.. C. (2.562,- Sk) 85,04 eura
Od 8:45 hod. do 9:20 hod.
58. 17.10.2003 Účasť pri výsluchu obv. H.. D. (2.562,- Sk) 85,04 eura
Od 9:30 hod. do 11:30 hod.
59. 24.9.2003 Ďalšie porady s klientom v rozsahu jednej hodiny (1.281,- Sk) 42,50 eura

60. 21.12.2003 Ďalšie porady s klientom v rozsahu jednej hodiny (1.281,- Sk) 42,50 eura
61. 28.1.2004 Účasť pri výsluchu sved. S.. B. (2.720,- Sk) 90,29 eura
Od 11:00 hod. do 11:50 hod.
62. 23.2.2004 Účasť pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu (10.880,- Sk) 361,15 eura
Na E. W. od 9:00 hod. do 15:00 hod.

- náhrada za stratu času 2x 3:15 hod (7.668,- Sk) 254,53 eura
- cestovné F. - W. a späť vykonané osobným motorovým vozidlom Š. C. F. XX-XX, 1289 cm3, 2x200
km (3.331,36 Sk) 110,58 eura
63. 5.3.2004 Účasť pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu (10.880,- Sk) 361,15 eura
Na E. W. od 9:00 hod. do 14:45 hod.

- náhrada za stratu času 2x 3:15 hod. (7.668,- Sk) 254,53 eura
- cestovné F.-W. a späť vykonané osobným motorovým vozidlom Š. C. F. XX-XX, 1289 cm3, 2x 200 km
(3.317,76 Sk) 110,12 eura
64. 7.4.2004 Ďalšia porada s klientom v rozsahu jednej hodiny (2.720,- Sk) 90,29 eura
65. 31.5.2004 Ďalšia porada s klientom v rozsahu jednej hodiny (2.720,- Sk) 90,29 eura

66. 28.4.2004 Účasť pri výsluchu sved. S.. B. (2.720,- Sk) 90,29 eura
Od 10:55 hod. do 11:10 hod.
67. 28.4.2004 Účasť pri výsluchu poškod. U.. Š. (2.720,- Sk) 90,29 eura
Od 11:00 hod. do 11:35 hod.68. 5.8.2004 Účasť pri výsluchu poškod. U.. Š. (2.720,- Sk) 90,29 eura
Od 10:45 hod. do 11:35 hod.
69. 5.8.2004 Účasť pri výsluchu poškod. X. (2.720,- Sk) 90,29 eura

Od 11:45 hod. do 11:55 hod.
70. 2.6.2004 Ďalšie porady s klientom v rozsahu jednej hodiny (2.720,- Sk) 90,29 eura
71. 12.8.2004 Ďalšie porady s klientom v rozsahu jednej hodiny (2.720,- Sk) 90,29 eura.

K jednotlivým úkonom právnej pomoci vyúčtoval U.. U. O. aj režijný paušál v tomto rozsahu: 22 x 120,-

Sk (2.640,- Sk) 87,63 eura, 35 x 128,- Sk (4.480,- Sk) 148,71 eura, 9 x 136,- Sk (1.224,- Sk ) 40,63 eura.
Spolu úkony a režijný paušál vyúčtoval v rozsahu 8.626,82 eura a zo sumy 8.626,82 eura žiadal aj 19
% DPH, t. j. 1.639,09 eura.

Sumu vyúčtovanú žalobcovi advokátom U.. U. O. žalobca advokátovi v rozsahu , ako vyplývala z
pôvodnej faktúry po odpočítaní záloh uhradil dňa 22.11.2010 vo výške 11.259,24 eura.

Advokát U.. F. C. vyúčtoval žalobcovi trovy právneho zastúpenia listom zo dňa 25.1.2010 spolu vo výške
6.918,66 eura (208.431,50 Sk), a to za tieto úkony:

- Príprava a prevzatie obhajoby vrátane prvej porady s klientom 2.228,- Sk

- Účasť na preštudovaní súdneho spisu
- preštudovanie spisu 1.2.2007 (3 hod.) 4.456,- Sk
- preštudovanie spisu 24.4.2007 2.228,- Sk
- Účasť na hlavnom pojednávaní
- hlavné pojednávanie 25.4.2007 2.228,- Sk

- hlavné pojednávanie 5.6.2007 2.228,- Sk
- hlavné pojednávanie 3.7.2007 2.228,- Sk
- hlavné pojednávanie 15.10.2007 2.228,- Sk
- Účasť na hlavnom pojednávaní
- hlavné pojednávanie 31.1.2008 2.382,- Sk

- hlavné pojednávanie 28.5.2008 2.382,- Sk
- hlavné pojednávanie 25.9.2008 (3 hod.) 4.764,- Sk
- hlavné pojednávanie 30.10.2008 (3 hod.) 4.764,- Sk
- Účasť na hlavnom pojednávaní
- hlavné pojednávanie 4.2.2009 2.619,- Sk

- hlavné pojednávanie 13.5.2006 2.619,- Sk

Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb žiadal aj DPH 19 %, t. j. 7.097,- Sk, spolu 44.451,- Sk.

Paušálnu náhradu hotových výrobkov vyúčtoval v rozsahu spolu vo výške 2.796,- Sk takto:
- á 178,- Sk za jeden úkon právnej služby v roku 2007
7 úkonov právnej služby 1.246,- Sk
- á 190,- Sk za jeden úkon právnej služby v roku 2008
6 úkonov právnej služby, t.j. 1.140,- Sk

- á 210,- Sk za jeden úkon právnej služby v roku 2009
2 úkony právnej služby, t.j. 410,- Sk

Náhradu za čas strávený cestou do miesta výkonu, ktoré nie je vykonávané v mieste sídla advokáta vo
výške 1/60 výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu podľa § 17 ods. 1 cit. vyhlášky, t.j. za rok

2007 - 297,- Sk, rok 2008 - 317,50 Sk, rok 2009 - 349,- Sk vyúčtoval spolu vo výške 60.000,- Sk takto:
- á 297,- Sk za cestu strávenú do miesta výkonu 1.2.2007,
24.4.2007 a 25.4.2007 (6 x 16 polhodín) 28.512,- Sk
- á 317,50 Sk za cestu strávenú do miesta výkonu 31.1.2008,
28.5.2008, 25.9.2008, 30.10.2008 (4 x 16 polhodín 20.320,- Sk

- á 349,- Sk za cestu strávenú do miesta výkonu 4.2.2009,
13.5.2006 (2x 16 polhodín) 11.168,- Sk

Náhradu cestovných výdavkov a náhradu za ubytovanie vyúčtoval v rozsahu 101.184,50 Sk takto:- Náhrada cestovných výdavkov
- cesta na štúdium spisu 1.2.2007, vlastným automobilom P. W. X. XXX, W.
XXX F., W. - X. A. Q. - W.: (2x 360 km x 6,70) + 2 x 360 x

12,9 l/100 x 34,66,- Sk (natural 95) 8.043,- Sk
- cesta na hlavné pojednávanie 22.2.2007, vlastným automobilom P. W.
X. XXX, W. XXX F., W. - X. A. Q. - W.: (2 x 360 km x 6,20) + 2
x 360 x 12,9 l/100 x 35,09,- Sk (natural 95) 8.083,- Sk
- cesta na hlavné pojednávanie 25.4.2004 vlastným automobilom P. W.

X. XXX, W. XXX F., W. - X. A. Q. - W.: (2 x 360 km x 6,20) + 2
x 360 x 12,9 l/100 x 38,03 Sk (natural 95) 8.356,- Sk
- cesta na hlavné pojednávanie 5.6.2007, vlastným automobilom P. W.
X. XXX, W. XXX F. , W. - X. A. Q. - W.: (2 x 360 km x 6,20) +
2x 360 x 12,9 l/100 x 38,23,- Sk (natural 95) 8.375,- Sk
- cesta na hlavné pojednávanie 3.7.2007, vlastným automobilom P. W.

X. XXX, W. XXX F., W. - X. A. Q. - W.: (2 x 360 km x 6,20) + 2
x 360 x 12,9 l/100 x 38,56 Sk (natural 95) 8.405,50 Sk
- cesta na hlavné pojednávanie 14.10.2007, vlastným automobilom P. W.
X. XXX, W. XXX F., W. - X. A. Q. - W.: (2 x 360 km x 6,20) + 2
x 360 x 12,9 l/100 x 38,23 Sk (natural 95) 8.375,- Sk

- cesta na hlavné pojednávanie 31.1.2008, vlastným automobilom P. W.
X. XXX, W. XXX F., W. - X. A. Q. - W.: (2 x 360 km x 6,20) + 2
x 360 x 12,9 l/100 x 38,94 Sk (natural 95) 8.441,- Sk
- cesta na hlavné pojednávanie 28.5.2008, vlastným automobilom P. W.
X. XXX, W. XXX F., W. - X. A. Q. - W.: (2x 360 km x 5,50) + 2

x 360 x 12,9 l/100 x 40,55 Sk (natural 95) 7.726,- Sk
- cesta na hlavné pojednávanie 25.9.2008, vlastným automobilom P. W.
X. XXX, W. XXX F., W. - X. A. Q. - W.: (2 x 360 km x 5,50) + 2
x 360 x 12,9 l/100 x 39,46 Sk (natural 95) 7.625,- Sk
- cesta na hlavné pojednávanie 30.10.2008, vlastným automobilom P. W.

X. XXX, W. XXX F., W. - X. A. Q. - W.: (2 x 360 km x 5,50) + 2
x 360 x 12,9 l/100 x 36,10 Sk (natural 95) 7.313,- Sk
- cesta na hlavné pojednávanie 4.2.2009, vlastným automobilom P. W.
X. XXX, W. XXX F., W. - X. A. Q. - W.: (2x360 km x 0,183
eura) + 2x 360x12,9 l/100x0,985 eura (natural 95) 223,25 eur (6.726 Sk)

- cesta na hlavné pojednávanie 13.5.2009, vlastným automobilom P. W.
X. XXX, W. XXX F., W. - X. A. Q. - W.: (2x360 km x 0,183
eura) + 2x 360x12,9 l/100x1,070 eura (natural 95) 231,14 eur (6.966 Sk)
- Náhrada za ubytovanie:
- Ubytovanie z 31.1.2007 / 1.2.2007 580,- Sk

- Ubytovanie zo 14.10.2007 / 15.10.2007 1.000,- Sk
- Ubytovanie z 27.5.2005 / 28.5.2005 1.650,- Sk
- Ubytovanie z 24.9.2005 / 25.9.2005 1.760,- Sk
- Ubytovanie z 29.10.2008 / 30.10.2008 1.760,- Sk

Trovy účtované žalobcovi advokátom U.. F. C. mu žalobca zaplatil, ako vyplýva z účtovných dokladov,
v dňoch 5.2.2009, 14.5.2009 a 5.3.2010 v celom rozsahu.

Listom zo dňa 14.3.2011, adresovaným P. X. X., žalobca žiadal o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody z dôvodu ako uviedol aj v žalobe, žiadajúc náhradu škody a zaplatenie nemajetkovej

ujmy v rovnakom rozsahu ako v žalobe, naviac žiadajúc aj náhradu za väzbu v rozsahu 1.819,14 eura
vypočítanú z priemerného mesačného zárobku X. H. v období rokov 2001 a 2002. P. X. X. listom zo dňa
16.9.2011 žalobcovi v stanovisku k jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku oznámilo, že jeho
požiadavka bola vyhodnotená ako nedôvodná a nebolo preukázané kumulatívne splnenie zákonných
podmienok pre vznik nároku na náhradu škody.

V tlači, konkrétne v F. O. N. XX.XX.XXXX , X.X.XXXX Q. A. E., v časopise Ž. boli zverejnené informácie o
tom, že bývalý šéf O. O. Q. F. bol obvinený z vydierania podnikateľov , súčasťou , resp. obsahom týchto
článkov bola aj informácia o tom, že bývalý šéf O. O. Q. F. bol zadržaný , obvinený aj s dvojicou F., a toH. D.. a X. C.. Informáciu o tejto skutočnosti odvysielala aj X. S. XX.XX.XXXX v hlavnej spravodajskej
relácii. Z informácie nevyplynulo oznámenie skutočností týkajúcich sa konkrétne žalobcu.

Žalobca vo výsluchu pred súdom uviedol, že celé trestné stíhanie vo vzťahu k nemu bolo
vykonštruované, s trestnou vecou, pre ktorú bolo voči nemu vznesené obvinenie a následne obžaloba
a bol vzatý do väzby, absolútne nič nemal. Celé tie roky, keď trvalo vyšetrovanie a kým konanie nebolo
skončené, čo trvalo osem rokov, bol v neustálom strese a touto situáciou trpela aj celá jeho rodina, aj
jeho rodičia. Situácia ho ťaží doposiaľ. V tom čase, keď bol trestné stíhaný, mal pripravený podnikateľský

plán s pánom B.Š., tento mu však prestal veriť a v takej situácii nechcel s ním ďalej nič mať. Zadržaný bol
vo večerných hodinách na ulici, prevážaný bol v noci , z celej situácie bol dezorientovaný , taký prevoz
nepraje nikomu. Bol psychicky a fyzicky týraný. Celý prípad bol medializovaný , keď bolo v novinách
uvedené, že do väzby bol vzatý H. D.., ľuďom v F. muselo byť známe o koho sa jedná, pretože s osobou ,
ktorá sa volá takýmto krstným menom ako on , sa v F. ešte nestretol. Je v F. známou osobou a ľudia
museli hneď dedukovať o koho sa jedná . V F. ho pozná možno polovica ľudí, pretože pracoval ako

krupier v kasíne. Od celej tejto udalosti má menej známych ako predtým , s mnohými osobami ktoré
pozná, sa bližšie kontakty už nerozvinuli. Po medializácii ho nikto nechcel zamestnať. V čase, keď bol
vzatý do väzby, bola jeho manželka na rizikovom tehotenstve, očakávali narodenie dvojičiek. Manželka
bola v nemocnici a situáciu veľmi zle znášala, bola z nej v strese. Narodenie detí mu oznámil iba
„bachar“, pri okienku, keď bol vo väzbe. Situáciu zle znášali aj rodičia, s ktorými má veľmi dobre vzťahy,

veria mu , ale kontrolujú ho vždy keď niekde 20 minút mešká. Otec býva v F. a matka v W. W.. Dohodol
sa na tom, že obhajovať ho bude advokát O., nebol s ním spokojný, preto si dohodol iného. U.. O.
kontaktovala manželka, všetko s ním telefonicky riešila, U.. O. aj chodieval za ním, o čom sa rozprávali
si už s odstupom času nepamätá, zo sumy, ktorú mu vyfakturoval bol prekvapený, ale mu ju zaplatil.

Svedkyňa P. D. , manželka žalobcu, vo výsluchu uviedla, že v čase, keď jej manžela zadržali, bola v 6.
mesiacitehotenstva,očakávaladvojčatá,ajpretozačalirekonštruovaťbyt.Manželprišielozamestnanie
v tom čase, keď zistila, že je tehotná. Bolo jej povedané, že jej manžel je obvinený z výpalníctva, z
organizovaného zločinu, čomu ona nemohla uveriť, pretože ho veľmi dobre poznala. Pracovali spolu a
spolu boli takmer 24 hodín denne. Podľa nej v očiach verejnosti žijú tak, že jej manžela vnímajú ako

nepotrestaného zločinca a ju ako ženu, ktorá ho zakrýva. Po návrate manžela z väzby, keď sa chcel
zamestnať, boli s tým problémy, keď sa uchádzal o zamestnanie prišla mu odpoveď, že je nedostatok
miesta. Ona s manželom to vnímala tak, že každý od nich začal bočiť. V podstate zostali sami.

Svedkyňa D. D., matka žalobcu, vo výsluchu pred súdom uviedla, že doposiaľ veľmi zle znáša, keď

si spomenie na situáciu , keď jej syna vzali do väzby. Vychovala ho tak, aby sa správal tak, ako ona
považovala za správne. Keď nastúpil do zamestnania kde pracoval, mala z toho isté obavy, pretože
ľudia v takomto fachu môžu skĺznúť podľa nej aj hocikde inde. Jemu sa však toto nestalo, nepije, nie je
gambler , ani nebol. Myslí si, že syn je do dnešného dňa z toho, čo zažil, poznačený, viacerí naňho
pozerali ako na grázla, nemohol sa zamestnať. Jeho manželka ani dvojčatá, ktoré sa im narodili nekojila,

rozhodla sa, že im nejako pomôže , bude potrebné predať byt , ona sa odsťahuje, aby prostriedky z
predaja bytu boli k dispozícii, keďže situácia bola zlá. Kamaráti , ktorých mal syn predtým, kamarátmi
aj zostali, vo vzťahu k týmto ľuďom nezmenilo sa vôbec nič. Keďže robil v minulosti prevádzkara
podniku, poznalo ho veľa ľudí. V čase, keď bol vzatý do väzby už zamestnaný nebol, pretože zo
zamestnania odišiel ešte pred tým, než bol vzatý do väzby. V čase, keď syna vzali do väzby, rozrobená

bola rekonštrukcia bytu, počas toho času ako bol vo väzbe, tak dával sám nejaké pokyny, ako má byť
všetko zrealizované.

Svedok U. D., otec žalobcu, vo výsluchu pred súdom uviedol, že v čase, keď bol jeho syn trestne stíhaný,
pracoval v penzióne vo Q. S.. Jeden deň si kúpil noviny a v nich si prečítal, že jeho syn je zaistený . Reč

bola o nejakom H. D.. z F., tak sa dovtípil, že sa jedná o jeho syna. Ľudia z okolia na synove trestné
stíhanie reagovali tak, že nechceli tomu veriť, mysleli si, že je to nejaký omyl. On sám nepocítil nijakú
negatívnu náladu vo vzťahu k jeho synovi.

Svedok Ľ. B. vo výsluchu pred súdom uviedol, že v minulosti pracoval ako obchodný zástupca firmy,

ktorá sa zapodievala šípkarskými strojmi, resp. zábavnými automatmi a so žalobcom prichádzal do
styku, keďže robil prevádzkara v podniku H.. So žalobcom chcel aj otvoriť jeden podnik, kde by sa mali
organizovať turnaje, nakoniec k tomu nedošlo, pretože práve vtedy, keď chceli otvárať, zobrali žalobcu
kukláči. Bolo potrebné mať k dispozícii nejaké investície, toto mal z veľkej časti pokrývať žalobca. Keďžebol však vo väzbe, tak on priestory vrátil a z podnikania nebolo nič. On sám so žalobcom už nechcel
spolupracovať, mal pochybnosti, hocikoho predsa podľa neho kukláči nezoberú. Kamarátmi však zostali.
Spoločný podnik so žalobcom chceli rozbehnúť vtedy, keď mu mesto prenajalo priestory.

Podľa Zmluvy o nájme nebytových priestorov č. XXXX, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou F.
H. X..H..E.. a svedkom Ľ. B. dňa 15.3.2003, prenajímateľ Ľ. B. po predchádzajúcom súhlase mesta F.
prenajal nebytové priestory o výmere 526,92 m25 za účelom prevádzkovania kaviarne a reštaurácie.

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Žalobným návrhom uplatnil žalobca dva nároky, a to nárok na náhradu škody a nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch tvrdiac, že je to žalovaný, ktorý mu má nahradiť škodu vzniknutú z
nezákonného rozhodnutia štátneho orgánu a zaplatiť aj nemajetkovú ujmu v rozsahu, v akom tieto
nároky kvantifikoval, a to preto, že bolo voči nemu začaté trestné stíhanie, bol vzatý do väzby, čím došlo

k obmedzeniu jeho osobnej slobody, utrpela jeho povesť, znemožnilo sa jeho podnikanie, príjem, nebol
pri tehotnej manželke.

Žalovaný prioritne namietal, že oslobodenie spod obžaloby automaticky neznamená, že orgány činné v
trestnom konaní rozhodovali nezákonne, čo sa týka nemajetkovej ujmy, nie je ani pasívne legitimovaným

a naviac, nárok na náhradu škody je premlčaný.

Rozsudok, ktorým súd žalobcu oslobodil spod obžaloby, z dôvodu, že nebolo dokázané, že by spáchal
skutok obžalobou kvalifikovaný ako trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, 2 písm. a), c) Trestného
zákona, nadobudol právoplatnosť 18.12.2009. Uznesenie o vznesení obvinenia, ako aj uznesenie,

ktorým bol žalobca vzatý do väzby, boli vydané za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb., súd preto tvrdenú
nezákonnosť posudzoval podľa tohto zákona, zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (v ďalšom aj len
„zákon č. 58/1969 Zb.“).

Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom v správnom
konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o
rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len „štátny
orgán“). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej

organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli. Podľa ods. 2
zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 2 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú
tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím v tomto konaní.

Podľa § 3 zákona č. 58/1969 Zb. ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti
nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím
tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.

Podľajudikatúry,zmyslomprávnejúpravyzodpovednostištátuzaškodujeto,abykaždámajetkováujma

spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe), bola odčinená.
Ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu od obžaloby, treba s prihliadnutím na
konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu
nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia)

trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania (A. X.T. X. H. XCdo XX/XXXX N. XX.X.XXXX,
A. X. X. H. XCdo XXX/XXXX N. XX.XX.XXXX, A. X. Č. H. XCz X/XX N. XX.X.XXXX).Žalobca bol spod obžaloby oslobodený. V dôsledku toho, rozhodnutia vo veci jeho trestného stíhania,
aj pôvodne zákonná väzba, sa stali nezákonnými a bola tým založená zodpovednosť štátu, ktorý, ak
má byť považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich

orgánov, ktoré zasiahli do základných práv žalobcu.

Žalovaný bol preto vecne pasívne legitimovaným, nositeľom právnej povinnosti a to tak vo vzťahu k
nároku na náhradu škody ako aj k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Aj keď zákon č. 58/1969
Zb. náhradu nemajetkovej ujmy ako súčasť náhrady škody neupravuje, pokiaľ ide o rozhodnutie o

väzbe, judikatúra (H. XX/XXXX) ustálila, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy treba posudzovať aj
v súvislosti s čl. 5, ods. 1 a ods. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý je
v právnom poriadku X. H. bezprostredne aplikovateľnou normou s priamym účinkom na jej adresátov,
štát aj jednotlivcov, majúcou prednosť pred zákonom. Naviac nepripustením možnosti odškodnenia
nemajetkovej ujmy, ktorá vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia o vznesení obvinenia a vzatia do
väzby podľa zákona č. 58/1969 Zb. by došlo k stavu, že osoby, ktorým vznikla škoda pred účinnosťou v

súčasnosti platného zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenou pri výkone verejnej
moci, rešpektujúceho princípy európskeho deliktného práva, by boli v neodôvodnenej nevýhode oproti
tým osobám, ktorým škoda vznikla z toho istého dôvodu, ale už za účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z.

Žalovaný vzniesol námietku premlčania.

Zákon č. 58/1969 Zb. upravuje premlčanie, pokiaľ ide o jeho začiatok ako aj dĺžku premlčacej lehoty.
Podstata premlčania v zmysle nepriaznivého dôsledku vo vzťahu k subjektu, k neprospechu ktorého
bola uplatnená, je totožná so všeobecnou úpravou tohto inštitútu. Predpokladom počiatku plynutia tejto
lehoty nie je vedomosť poškodeného o tom, kto za škodu zodpovedá, ktorý konkrétny orgán štátu škodu

spôsobil, a to preto, že zodpovedným subjektom je vždy štát.

Podľa§22ods.1zákonač.58/1969Zb.právonanáhraduškodypodľatohtozákonasapremlčíza3roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody
zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia.

Poškodený sa v zmysle tohto zákonného ustanovenia dozvie o škode vtedy, keď zistí skutkové okolnosti,
z ktorých vznik škody vyvodzuje a jej rozsah.

Žalovaný mal za to, že premlčaciu námietku, ktorú vzniesol, treba posúdiť podľa § 23 zákona č. 58/1969

Zb. Podľa tohto zákonného ustanovenia sa právo na náhradu škody podľa prvej časti druhej hlavy
premlčí za rok odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť oslobodzujúce rozhodnutie alebo oslobodzujúce
rozhodnutie odsudzujúce na miernejší trest alebo rozhodnutie, ktorým bolo trestné konanie zastavené.

Z výkonu väzby pochádza spravidla škoda spočívajúca v strate na zárobku. Môže ňou byť aj

nemajetková ujma spočívajúca v bolesti alebo v sťažení spoločenského uplatnenia. Tieto nároky však
predmetom konania neboli. Žalobca nebol ani osobou, na ktorej bol vykonaný aspoň čiastočne trest,
ktorá však v neskoršom konaní bola spod obžaloby oslobodená, v konaní nebola preto posudzovaná
zodpovednosť za škodu upravenú v § 5 a § 6 druhej hlavy zákona č. 58/1969 Zb., pre včasné uplatnenie
ktorej bez hrozby námietky premlčania sa vyžaduje jej uplatnenie v jednoročnej lehote.

Je síce pravdou, že trovy obhajoby, náhradu ktorých žalobca identifikoval ako náhradu vzniknutej škody
sa sčasti týkali, resp. sčasti boli realizované len v súvislosti s väzbou žalobcu, podľa názoru súdu
nie je však možné tieto úkony jednoducho oddeliť od ostatných úkonov obhajoby žalobcu. Pre účely
odškodnenia nie je možné posúdiť väzbu a samotné trestné stíhanie izolovane, nakoľko trestné stíhanie

je plynutým procesom zisťovania rozhodujúcich skutočností a ak je výsledkom trestného konania to, že
obžalovaný je spod obžaloby oslobodený, sú rozhodnutia, na základe ktorých bol stíhaný nezákonnými
a uvedené sa tým vzťahuje aj na úkony a inštitúty viažúce sa k trestnému konaniu.

Pre včasnosť nároku žalobcu preto postačovala všeobecná trojročná lehota podľa citovaného

ustanovenia § 22 zákona č. 58/1969 Zb.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110).Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Čo sa týka nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v súvislosti s rozhodnutím o väzbe, okolnosti ktorej

ako dôvody pre priznanie nemajetkovej ujmy žalobca v žalobe akcentoval, pre jej včasné uplatnenie
postačovalo uplatnenie vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, keďže, ako už bolo uvedené, zákon
č. 58/1969 Zb. tento nárok ako súčasť náhrady škody neupravuje a posúdiť ho je potrebné na základe
č. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Rozsudok E. X. X. A. Q. X.. N.. XT XX/XXXX N. XX.X.XXXX bol žalobcovi doručený 9.12.2009. Žalobu

podal na súde 21.12.2011, t. j. včas.

Predpokladmi vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím súdu sú: 1.
existencia nezákonného rozhodnutia, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť, 4. zrušenie rozhodnutia pre
nezákonnosť príslušného orgánu.

Zodpovednosť štátu je podmienená využitím riadnych opravných prostriedkov smerujúcich proti
nezákonnému rozhodnutiu.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že predpoklady zodpovednosti žalovaného danými

boli. V konaní nebola preukázané existencia okolností, za splnenia ktorých poškodenému nevznikne
právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe (§ 5 ods. 2 písm. a), b) zákona č. 58/1969
Zb.). Existenciu týchto okolností žalovaný ani netvrdil; potrebné bolo posúdiť, či žalobca má nárok na
náhradu ujmy v celom ním kvantifikovanom rozsahu.

Čo sa týka materiálnej ujmy, žalobca po späťvzatí žalobného návrhu v časti žiadal, aby súd uložil
žalovanému zaplatiť mu sumu 17 184,57 eura s 9,5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od
20.9.2011 ako náhradu trov obhajoby.

Základ tejto časti nároku mal súd za dokázaný. Úkony obhajcov žalobcu realizované v priebehu

trestného konania boli realizované v záujme jeho ochrany, eliminácie alebo odvrátenia nepriaznivých
dôsledkov vedeného trestného konania a ich vykonanie bolo dôsledkom úkonov a rozhodnutí, ku ktorým
vtrestnomkonanídošlo.Toznamená,žebolivpríčinnejsúvislostisnezákonnýmirozhodnutiami,pretože
boli nimi vyvolané, za škodu takto žalobcovi vzniknutú zodpovedá štát podľa § 1 ods. 1 zákona č.
58/1969 Zb. Právom žalobcu bolo požiadať o pomoc aj viacerých, nie len jedného obhajcu, žiadať ich o

vykonanie aj iných ako nevyhnutných úkonov, čo však súčasne neznamená, že by dôsledky tohto jeho
oprávnenia znamenali rovnakú povinnosť k ich náhrade. Súd sa preto zaoberal účelnosťou jednotlivých
trov obhajoby, aj v záujme diferencovania toho, ako jednotlivé rozhodnutia orgánov činných v trestnom
konaní podmienili úkony obhajoby a ich rozsah.

Advokát U.. U. O. faktúrou s variabilným symbolom XXXX, vystavenou 2.11.2010, opravenou faktúrou
s variabilným symbolom XXXX z 8.10.2012 vyúčtoval žalobcovi sumu 10 265,91 eura. Žalobca mu túto
sumu (časť preddavkovo) zaplatil.
Je vecou žalobcu, v akom rozsahu tieto náklady hradil, nie však povinnosťou žalovaného nahradiť mu aj
tie náklady, vykonanie ktorých bolo nepreukázané alebo ktoré, aj keď vykonanými boli, neboli účelné. Za

nepreukázané a nie je vylúčené, že boli aj neúčelnými mal súd úkony pod č. 13, 22, 34, 38, 40, 41, 46 až
48, 53, 59, 60, 64 - 65, 70, 71. Je málo pravdepodobná potreba frekvencie porád advokáta so žalobcom
v rozsahu ako bola účtovaná. Pokiaľ tieto porady organizovala, ako žalobca uviedol telefonicky s U.. O.,
žalobcova manželka, mohlo sa tak realizovať z jej vôle, ale nie z dôvodu nevyhnutnosti. Za účelné a s
vysokou pravdepodobnosťou aj uskutočnené, čo sa týka porád U.. O. so žalobcom, mal súd len porady

pod č. 32 (porada 21.2.2003) a pod č. 54 (porada 22.7.2003), nakoľko časovo bezprostredne po týchto
poradách U.. O. aj realizoval konkrétne úkony obhajoby žalobcu - 27.2.2003 žiadosť o prepustenie z
väzby, 14.8.2003 - obhajoba na verejnom zasadnutí A. X. X. H. Q. W.. Neúčelnosť ostatných porád
hodnotil súd aj v kontexte s tým, že následne, keď došlo k zmene obhajcu a advokáta U.. O. nahradilU.. F. C., tento porady vôbec neúčtoval. Ak ich aj realizoval, ich hodnotu mal za postačujúco vyjadrenú
v účtovaných úkonoch právnej pomoci, preto súd z trov obhajoby poskytnutej žalobcovi U.. U. O. priznal
len náhradu sumy 7 384,14 eura /5.977,50 eura účtované úkony vrátane náhrady času a cestovného;

225,98 eura režijný paušál; 1.178,66 eura DPH/.
Čo sa týka náhrady trov advokáta U.. F. C., je potrebné uviesť, že bola právom žalobcu zmena obhajcu,
nie však povinnosťou žalovaného dôsledky tejto zmeny znášať. Objektívna potreba zmeny nebola nijako
preukázaná. Za takú nie je možné považovať nespokojnosť žalobcu s obhajobou realizovanou U.. U.
O.. Za neúčelný dôsledok zmeny mal súd preto prípravu a prevzatie obhajoby vrátane prvej porady,

preštudovanie spisov 1.2.2007 a 24.4.2007 a za neoprávnene účtovaný úkon z hľadiska účtovaného
rozsahu 3 hodinovú účasť na pojednávaní 30.10.2008, termín ktorého bol však, ako zo spisu vyplýva,
zrušený. Neúčelnosť, resp. neoprávnenosť sa týka aj účtovanej náhrady hotových, cestovných výdavkov
aubytovania.Ostatnéúkonymalsúdzaúčelnéažalobcomboladôvodnežiadanánáhradatrovobhajoby
poskytnutá U.. F. C. v rozsahu 5.282,89 eura / 935,29 eura úkony s DPH; 68,77 eura režijný paušál;
1.507,53 eura náhrada straty času; 2.624,92 eura cestovné výdavky; 146,38 eura ubytovanie/.

Spolu bola žalobcom dôvodne žiadaná náhrada škody titulom zaplatených trov obhajoby vo výške
12.667,03 eura, nie v sume vyššej, čo je dôvodom zamietnutia návrhu v prevyšujúcej časti tohto nároku.

Čo sa týka námietky žalovaného, že advokát U.. O. nesprávne účtoval poskytnuté trovy právneho
zastúpenia pri obhajobe žalobcu, keď vyúčtoval aj sumu DPH z celej sumy trov, nie len z odmeny, je

potrebné uviesť, že táto námietka žalovaného bola neopodstatnená.

Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Zb. o dani z pridanej hodnoty, základom dane pri dodaní tovaru
alebo služby je všetko, čo tvorí hodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo
inej osoby za dodanie tovaru alebo služby zníženú o daň. V zmysle ods. 2 tohto zákonného ustanovenia

sa do základu dane zahŕňajú aj súvisiace náklady (výdavky), napr. aj náklady na prepravu.

To, že sa DPH vypočíta z celkovej fakturovanej čiastky, teda z odmeny advokáta, náhrady nákladov ako
aj z premeškaného času, je logickým dôsledkom toho, že nákladové položky, ktoré si advokát vyúčtuje
vedie vo svojom účtovníctve bez DPH (v nákladoch) a DPH má viesť na samostatnom účte ako daň na

výstupe (teda odčíta si DPH). Keď poskytne službu a aktivuje hodnotu získanú za náklad, bude musieť
účtovať o DPH ako o dani na výstupe.

T. j. správne bola účtovaná DPH z celej sumy účtovanej právnej pomoci a taktiež v správnej výške,
nakoľko podľa § 19 ods. 2, 3 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby

a ak sa dodanie služby uskutoční čiastkovo, považuje sa služba za dodanú najneskôr posledným dňom
obdobia, na ktoré sa platba vzťahuje. Trovy obhajoby boli U.. O. vyúčtované po skončení trestného
stíhania. V tomto, rozhodnom čase, bola sadzba DPH 19 %, t. j. účtovaná bola DPH v správnej výške
a aj z položiek, z ktorých mala, resp. mohla byť tiež uplatnená.
Súd preto výšku náhrady škody titulom trov obhajoby vyčíslil na sumu 12.518,68 eura a v tejto výške

má ju žalobcovi žalovaný zaplatiť.

Žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu aj úrok z omeškania.

Podľa § 517 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je

v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatkov z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 9 ods. 1 veta, prvá zákona č. 58/1969 Zb. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné
vopred prerokovať s ústredným orgánom.

Podľa § 10 zákona č. 58/1969 Zb. ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do 6 mesiacov odo
dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.Žalovaný nárok žalobcu titulom náhrady škody neuspokojil, so zaplatením tejto náhrady mešká, preto
súd uložil žalovanému zaplatiť aj úrok z omeškania od času a vo výške úrokovej sadzby ako bola
žiadaná. Táto úroková sadzba je v súlade s § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Zb.

Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy, žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu ju vo
výške 200 000 Eur.

Osobnú slobodu garantuje Ústava Slovenskej republiky v čl. 17, ods. 1. obmedziť či porušiť právo na
rešpektovanie a ochranu súkromného a rodinného života možno s ohľadom na čl. 19, ods. 1 a 2 Ústavy

Slovenskej republiky.

Podľa čl. 17 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky osobná sloboda sa zaručuje.

Podľa čl. 19 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,
osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodné zmluvy o ľudských právach a
základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným
zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a
majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.

Podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a protokolov na tento dohovor
nadväzujúcich, každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody
okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: a)
zákonné uväznenie po odsúdení príslušným súdom, b) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody

osoby, pretože sa nepodrobila rozhodnutiu vydanému súdom podľa zákona alebo preto, aby sa zaručilo
splnenie povinnosti ustanovenej zákonom, c) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby
za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného
činu alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného
činu alebo v úteku po jej spáchaní, d) iné pozbavenie slobody maloletého na základe zákonného

rozhodnutia na účely výchovného dohľadu alebo jeho zákonné pozbavenie slobody na účely jeho
predvedeniapredpríslušnýorgán,e)zákonnézdržanieosôb,abysazabránilošíreniunákazlivejchoroby
alebo duševne chorých osôb, alkoholikov, narkomanov alebo tulákov, f) zákonné zatknutie alebo iné
pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie alebo osoby, proti
ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

Podľa čl. 5 ods. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý, kto bol obeťou
zatknutia alebo zadržania v rozpore s ustanoveniami tohto článku má nárok na odškodnenie.

Podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na rešpektovanie

svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Štátny orgán nemôže do výkonu
tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej
spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny,
predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd
iných.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo

od neoprávnených zásahov do práv na ochranu osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods.
1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti,

má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.Vychádzajúc z citovaných ustanovení právnych predpisov a zo zhodnotenia v konaní vykonaných
dôkazov mal súd za to, že žalobca nie nedôvodne uplatnil aj nárok na nemajetkovú ujmu. Základ tohto
nároku bol daným, výška odškodnenia, ktorú mal za dôvodne žiadanú bola však zjavne neprimeraná.

V zmysle konštantnej judikatúry Ú. X. X. H. predstavuje Dohovor o ochrane ľudských práv a základných
slobôd a judikatúra z neho vychádzajúca pre vnútroštátne orgány aplikácie práva záväzné pravidlá pre
výklad a uplatňovanie zákonnej úpravy základných práv a slobôd.

Žalobca bol trestne stíhaný, 132 dní bol vo väzbe, je nepochybné, že trauma z obvinenia a vzatia do
väzby, obmedzenie osobnej slobody predstavovala významný zásah do jeho práv, ktorý vnímal ako
ujmu, ktorá by mu mala byť nahradená.
Každé trestné stíhanie je spôsobilé negatívne ovplyvniť osobný život trestne stíhanej osoby, zasiahnuť
do jej života.

Čo sa týka výšky náhrady ujmy, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd ani iný právny
predpis platný v rozhodnom období, kritériá pre jej stanovenie neupravoval. Vychádza sa z toho, že
nemajetková ujma by mala byť primeraná, rozhodujúcou je závažnosť ujmy a okolnosti, za ktorých
k ujme došlo. Zadosťučinenie nemá charakter sankcie s možným budúcim odradzujúcim účinkom vo
vzťahu k štátnemu orgánu. Zmyslom zadosťučinenia nie je ani byť zdrojom náhrady príjmu, zdrojom

obživy, logicky nemôže viesť ani k vzniku nespravodlivej výhody v zmysle získania neúmernej kvantity
majetkových aktív. Tento dôsledok by sa vymykal z mantinelov spravodlivosti.

Pri obdobnej právnej úprave ako je v X. H. sa definovaním kritérií pri otázke výšky náhrady nemajetkovej
ujmy spôsobenej tým, že proti poškodenému bolo vedené trestné konanie, ktoré neskončilo odsúdením

obvinenej osoby, zaoberal aj A. X. Č. H. a v zjednocujúcom stanovisku v októbri 2012 ako kritériá
indikujúce rozsah spôsobenej nemajetkovej ujmy definoval: povahu trestnej veci, dĺžku trestného
konania,následkyspôsobenévosobnostnejsférepoškodenejosobyaokolnostipredchádzajúcezačatiu
trestného stíhania v zmysle podielu poškodeného na tom, že k začatiu došlo a sa v ňom pokračovalo,
zohľadniť je potrebné aj dôvody, pre ktoré došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo zbaveniu spod

obžaloby.
Použiteľnými kritériami, aj keď vychádzajú z právnej úpravy, ktorá nie je na daný prípad aplikovateľná,
lebo zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci platí až
od 1.1.2004, sú tam uvedené kritériá, podľa ktorých sa má prihliadnuť na osobu poškodeného, jeho
doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k

nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a závažnosť následkov
v spoločenskom uplatnení.

Na žalobcovi bolo, aby preukázal existenciu okolností odôvodňujúcich výšku náhrady, ktorú uplatnil.
Potrebné je pritom uviesť, že podstatným bolo preukázanie iba tých okolností, ktoré uviedol v žalobe.

Žaloba je totiž rozhodujúcim procesným úkonom, ktorým žalobca vymedzuje nielen subjekty, predmet,
ale predovšetkým obsah súdneho konania, ktoré ňou začína. Aby mohol byť žalobca úspešný, je
potrebné, aby sa logická štruktúra príčin a následkov, ktoré on sám pokladá za skutkový dôvod svojho
nároku zhodovala so štruktúrou príčin a následkov upravených právnym predpisom.

Žalobca uviedol, že začatím trestného stíhania a následným vzatím do väzby utrpela jeho povesť,
dôstojnosť, znemožnilo sa mu možné súkromné podnikanie, rekonštrukciu bytu, ktorú začal, nedokončil,
nebol pri manželke, ktorá bola tehotná, manželka nemala prostriedky na úhradu nájmu.

Podľa názoru súdu žalobca neuniesol dôkaznú povinnosť týchto svojich tvrdení ako okolností natoľko

významných, aby odôvodňovali náhradu vo výške ako žiadal.

Včasezatknutiabolnezamestnaným,sámtouviedolauvedenéjetoajvpísomnostiachorgánovčinných
v trestnom konaní. Nie je preto pravdivým jeho tvrdenie, že jeho príjem bol príjmom zabezpečujúcim
potreby rodiny. Je však tiež málo pravdepodobné, že by v tom čase nedisponoval inými majetkovými

aktívami, z ktorých mohla jeho manželka nájomné uhrádzať. Svedok B. totiž uviedol, že on síce
zabezpečil prenájom nebytových priestorov, ale prostriedky na spoločné podnikanie, o čom údajne so
žalobcom uvažovali, mal poskytnúť práve žalobca.Je otázne, či táto úvaha o spolupodnikaní organizovaním šípkarských aktivít, ktoré sa podľa tvrdenia
žalobcu nerealizovali pre jeho trestné stíhanie a väzbu by sa aj naplnila a či bola rozhodujúcim dôvodom,
pre ktorý svedok B. nebytové priestory prenajal a následne ich, ako uviedol, vrátil. V zmluve o nájme

sú ako účel nájmu totiž uvedené reštauračné a kaviarenské služby a naviac tento svedok ju uzavrel v
čase, keď bol už žalobca vo väzbe, 15.3.2003.
Pre existenciu majetkových aktív žalobcu svedčí aj to, že v čase začatia trestného stíhania rekonštruoval
byt a ako svedkyňa D.Ý. D. uviedla, rekonštrukciu riadil aj z väzby.

Čo sa týka povesti žalobcu, tvrdenej straty priateľov, tieto skutkové okolnosti zostali nepreukázané.
Svedok B. uviedol, že sú kamaráti, matka žalobcu tiež neuviedla, že by okruh priateľov na neho zanevrel.
Čo sa týka tvrdenej medializácie, je potrebné uviesť, že je síce pravdou, že krstné meno žalobcu je
málo frekventované a že pri uvedení jeho mena H. D.., osoby, ktoré tieto informácie v tlači čítali, mohli
identifikovať, že ide o neho. Na druhej strane nie je nemožné si nevšimnúť, že všetky články aj televízny
záznam sa sústreďovali na osobu exriaditeľa policajného orgánu, nie na žalobcu, t. j. tieto okolnosti

zostali podľa názoru súdu nepreukázané v zmysle významu a zásadného negatívneho dosahu na osobu
žalobcu a informácie v nich uvedené tým neboli spôsobilé objektívneho pozorovateľa a presvedčiť o
tom, že práve žalobca a nie iná osoba v nich opisovaná je páchateľom trestnej činnosti.

Nepodloženým bolo tiež tvrdenie, že žalobca je osobou v F. osobitne známou v dôsledku jeho

predchádzajúceho pracovného pôsobenia krupiera. Voľnočasovým aktivitám spojených s týmto druhom
zábavy sa predsa, a to je všeobecne známe, nevenuje väčšina, skôr len úzky okruh osôb.

Inou okolnosťou, a podľa názoru súdu vážnou, bola eliminácia možnosti žalobcu byť v priamom kontakte
s manželkou v čase očakávania narodenia ich detí, osobitne v situácii rizikového tehotenstva manželky,

ktorá mala porodiť, a aj počas jeho väzby porodila, dvojčatá, pretože v tom čase bol vo väzbe.
Súd nepochyboval o pravdivosti a úprimnosti žalobcom aj svedkyňou - jeho manželkou opísaných
pocitov úzkosti, obáv, absencie bezprostredných kontaktov s manželským partnerom pred pôrodom
a v čase pôrodu, ktorý bol zaiste nielen potrebným, ale aj neopakovateľným faktorom spôsobilým
stmeliť manželské spolužitie. Každá osoba na mieste žalobcu by túto citovú traumu považovala za

traumu závažnú, spôsobilú poznamenať manželské a rodinné putá. Išlo o zjavný zásah do osobnostnej
súkromnej sféry žalobcu, význam ktorej je zdôraznený aj v rozhodnutiach B. X. F. Ľ. F. aplikujúceho čl.
8 ods. 1 Dohovoru.

Vychádzajúc z uvedených aspektov a ich vzájomnej súvislosti súd voľnou úvahou (§ 136 O. s. p.),

vychádzajúc zo zásady spravodlivosti, primeranosti, významu jednotlivých chránených práv, so zreteľom
na konkrétne okolnosti prípadu, z ktorých pri určení výšky primeraného zadosťučinenia vychádza B. X. F.
Ľ.J.F.,malzaprimeranúvýškunáhradynemajetkovejujmysumu12000Eur,nievyššiu.Priznanievyššej
ako tejto sumy by znamenalo priznať väčší význam ochrane toho základného ľudského práva, ktoré je
bezpochyby menej významné ako významnejšie právo chránené Dohovorom o ochrane ľudských práv

a základných slobôd - práva na život. V tomto kontexte je potrebné uviesť, že v medializovanej sťažnosti
O. /. X. H. Č.. X.. XXXX/XX N. XX.X.XXXX priznal B. X. F. Ľ. F. sťažovateľke za porušenie čl. 2 sumu
25 000 Eur.

Pre úplnosť žiada sa uviesť, z dôvodu, že žalobca už v žalobe, zrejme v záujme očakávania zhmotnenia

uplatneného nároku, poukázal na rozsudok O. X. Q. F., sp. zn. XCo X/XXXX N. XX.XX.XXXX, ktorý
potvrdil rozsudok E. X. F. sp. zn. XC XXX/XX N. X.XX.XXXX, kde bola priznaná náhrada vo výške 4
000 000 Sk, že neprináleží súdu hodnotiť dôvody a okolnosti, ktoré viedli prvostupňový aj odvolací súd
k záveru, ku ktorému dospeli. Taktiež neprináleží súdu hodnotiť dôvody a okolnosti, ktoré viedli súd k
záveru, keď, ako vyplýva z rozsudku O. X. Q. F. sp. zn. XCo XXX/XX-XXX N. XX.XX.XXXX, ktorým

potvrdil rozsudok E. X. F. XXC X/XX N. XX.XX.XXXX, ktorý bol súdu taktiež predložený, E. X. F. aj O.
X. Q. F. zo skutkových okolností z toho istého dňa ako v rozsudku XC XXX/XX N. X.XX.XXXX v spojení
s rozsudkom XCo X/XXXX N. XX.XX.XXXX priznali náhradu nemajetkovej ujmy v rozsahu 500 000 Sk.
Je totiž vecou posúdenia individuálnych skutkových zistení každej veci, aký nárok je primeraným a aký
nie, aj s ohľadom na kritériá, z ktorých súd vychádza.

Pre úplnosť žiada sa uviesť, že úlohou civilného konania je byť nástrojom k riešeniu sporov. Táto
úloha zahŕňa funkciu procesného práva spočívajúcu v umožnení presadiť oprávnené nároky plynúce z
hmotného práva. Dôraz sa pritom kladie na slovo „oprávnené“. Sudca musí pri rozhodovaní vychádzaťz objektívne overiteľných poznatkov s ohľadom na konkrétny prípad, základom a prostriedkom tvorby
jeho presvedčenia sú objektívne úvahy o pravdepodobnosti rešpektujúce pravidlá logického myslenia,
skúseností a ich kontrola. Rozhodnutie, ktoré by vychádzalo z toho, čo je viac-menej vierohodné, je

neprípustné (D.. S. B.. Y.: F. F. X. P. Š.O., Q.. J. O. Q. F., XXXX).

Z dôvodov, ktoré súd uviedol rozhodol preto o nárokoch žalobcu tak ako je uvedené vo výroku rozsudku
a v prevyšujúcej časti žalobný návrh zamietol.

Súd zamietol návrh žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov advokáta U.. U. O. a
psychiatra P.. G. X. majúc tieto dôkazy za nie potrebné. U.. U. O. mal byť vypočúvaný k uskutočneniu a
obsahu všetkých porád so žalobcom, ktoré mu vyúčtoval. Je málo pravdepodobné, že by si tento svedok
s odstupom 10 rokov mohol pamätať, čo bolo obsahom konkrétnych porád, keď si to nepamätal žalobca
a týkať sa mali, resp. mali byť realizované práve v jeho záujme. Dôsledkom výsluchu by tak mohla byť
len fabulácia, preto súd tento návrh zamietol. Čo sa týka zamietnutia návrhu na výsluch psychiatra P..

X., súd tento návrh zamietol z dôvodu, že obsahom žaloby nebolo tvrdenie žalobcu o nejakých jeho
psychických problémoch ako následku začatého trestného stíhania a vzatia do väzby. Súd sa v konaní,
ako bolo už uvedené, zaoberal len tými skutkovými okolnosťami, ktoré boli uvedené v žalobe a ktoré
ako jediné boli právne podstatné.

O trovách konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 O. s. p. po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej z dôvodu zložitosti veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ustanovenia § 205 ods. 2 a 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.