Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. február 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/57/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200240
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1012200240.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a

členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu:
Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, IČO: 31 303 862, Tulčík č. 26, zastúpeného:
JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného
prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu
a rozhodnutia ministra životného prostredia SR č.: 8618/2011-1.10 (30/2011-rozkl.) zo dňa 28.11.2011,
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie ministra životného prostredia SR č.: 8618/2011-1.10 (30/2011-

rozkl.)zodňa28.11.2011akoajrozhodnutieMinisterstvaživotnéhoprostrediaSR,odboruvýkonuštátnej
správy č.: 3229/2011-2.2 zo dňa 23.09.2011 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec vracia
žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 161,75 € na účet jeho právnej
zástupkyne do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 09.02.2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
ministra životného prostredia SR č.: 8618/2011-1.10 (30/2011-rozkl.) zo dňa 28.11.2011 o rozklade
žalobcu, ktorým bolo zmenené rozhodnutie žalovaného vydané v prvom stupni, konkrétne v časti:
„Podmienky rozhodnutia v zmysle § 82 ods. 12 zákona v bode 1 tak, že „odstrel možno zrealizovať v

doline O. - lokalitách E. a C., katastrálne územie B. B., odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia do
30.11.2011 posliedkou a postriežkou a od 01.06.2012 do 30.11.2012“. V ostatných častiach zostal výrok
prvostupňového rozhodnutia č. 3229/2011-2.2 zo dňa 23.09.2011 nezmenený.

Žalobca ako účastník predmetného správneho konania namietal, že v konaní prvostupňového
správneho orgánu mu nebolo umožnené vyjadriť sa ku všetkým podkladom rozhodnutia, k spôsobu
ich zistenia, ani navrhnúť doplnenie dokazovania. Na nesprávnosť postupu správneho orgánu prvého
stupňa žalobca poukázal vo svojom rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu, pričom však žalovaný

pri rozhodovaní o rozklade pochybenia orgánu prvého stupňa neodstránil, naopak sám svojim postupom
opätovne zasiahol do práv žalobcu spôsobom, ktorý je v rozpore s § 3 ods. 2, § 25 ods. 5 a § 33
ods. 2 správneho poriadku. Nedostatky v uvedenom postupe spočívali predovšetkým v tom, že z listiny
„Oboznámenie s podkladmi rozhodnutia“ (zo dňa 04.03.2011 a zo dňa 07.03.2011), ani z príloh, ktoré
k nim boli pripojené (stanovisko Štátnej ochrany prírody SR č. ŠOP SR/490/2011 zo dňa 01.03.2011),
nevyplýva, čo je predmetom a obsahom žiadosti žiadateľa, ale predovšetkým, akými skutočnosťami
žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie výnimky zo zákazu podľa § 35 ods. 1 písm. a/ zákonač. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej aj len zákon alebo zákon o ochrane prírody). Tieto
skutočnosti považoval žalobca pre posúdenie dôvodnosti žiadosti o udelenie výnimky a súladu týchto
dôvodov s dôvodmi, ktoré sú uvedené v § 40 zákona, za podstatné.

Ďalej žalobca namietal, že žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že svoje rozhodnutie oprel o
stanovisko Štátnej ochrany prírody SR (ďalej aj len ŠOP SR), kedy špecifické podmienky jednotlivých
žiadateľov o povolenie výnimky z ochrany medveďa boli hodnotené jednotlivými organizačnými útvarmi
ŠOP SR v jednotnej úprave formulára. Analýza škôd spôsobených medveďmi nebola podľa žalovaného
podstatná, pretože výnimka bola udelená podľa § 40 ods. 3 písm. c/ zákona, teda v záujme verejného

zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí. Žalovaný sa nezaoberal námietkami v rozklade žalobcu, že
nebol oboznámený ani len s existenciou ďalších podkladov rozhodnutia, akými sú vyjadrenia iných osôb
k potrebe udelenia výnimky. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že nesúhlasí s argumentom žalovaného,
že analýza regulácie početnosti medveďa hnedého v roku 2010 a analýza škôd spôsobených medveďmi
v roku 2010 nemusela byť oboznamovaná žalobcovi, keďže výnimka bola udelená z dôvodu uvedeného
v § 40 ods. 3 písm. c/ a nie na základe § 40 ods. 3 písm. b/ zákona o ochrane prírody. Podľa žalobcu

bolo relevantným práve to, že uvedené podklady týkajúce sa škôd a regulácie početnosti medveďov
boli podkladmi, ktoré správny orgán pred rozhodnutím vo veci obstaral, ako to sám konštatoval
v oznámeniach zo dňa 04.03.2011 a zo dňa 07.03.2011. Správny orgán neoboznámil žalobcu s
konkrétnymi podkladmi obsahujúcimi informácie o minuloročnej regulácii počtu medveďov a o škodách
spôsobených medveďmi v predchádzajúcom roku. Neumožnil mu tým vyjadriť sa k týmto podkladom, k

spôsobu ich zisťovania, ani navrhnúť ich doplnenie.

V rozkladovom konaní žalovaný zaslal listom zo dňa 14.11.2011 žalobcovi nové stanovisko ŠOP SR
č. ŠOP SR 4054/2011 zo dňa 03.11.2011. Uvedené však zaslal na adresu žalobcu napriek tomu, že v
správnom konaní bol žalobca zastúpený právnou zástupkyňou. Žalovaný takto postupoval napriek tomu,
že jej bolo doručené prvostupňové rozhodnutie a tiež za žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu

podala rozklad.

Vyššie uvedené nedostatky v postupe žalovaného mali podľa žalobcu vplyv na zákonnosť žalobou
napadnutého rozhodnutia.

Žalobca neakceptoval ani obsah stanoviska ŠOP SR zo dňa 03.11.2011, predovšetkým v ňom uvedené
tvrdenie, že dôvody na udelenie výnimky trvajú. Takéto tvrdenie nie je možné po takmer trištvrte roku

od predchádzajúceho stanoviska považovať za relevantné, bez toho, aby táto okolnosť bola zisťovaná
prostredníctvom odborných organizácií ŠOP SR, teda správy jednotlivých chránených území.

Žalobca namietal rozpor rozhodnutia žalovaného s § 59 ods. 2 a § 61 ods. 2 správneho poriadku. Z
rozhodnutia žalovaného nie je možné určiť, či sa jedná o rozhodnutie o rozklade, pretože žalovaný
nerozhodol o tom, či rozklad žalobcu zamieta. Ani formulácia „v ostatných častiach zostáva výrok

rozhodnutia nezmenený“ nezodpovedá podľa žalobcu zákonu. Žalovaný mohol, pokiaľ ho považoval za
zákonné, prvostupňové rozhodnutie v inej ako zmenenej časti potvrdiť.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žiadateľ svoju žiadosť odôvodňoval vysokým počtom medvedej
populácie v poľovnom revíri a častými stretmi s medveďmi. Z vyjadrenia ŠOP SR ďalej vyplýva, že táto
odporúča povoliť výnimku so zreteľom na preukázané viacnásobné škody na základe § 40 ods. 3 písm.

b/ zákona. Keďže žalobca nebol dostatočne oboznámený s podkladmi rozhodnutia, nie je pre neho
možné zistiť, čo bolo v skutočnosti žiadateľom uvádzané ako dôvod na udelenie výnimky, či potreba
predchádzať závažným škodám, alebo záujem na verejnom zdraví, či verejnej bezpečnosti ľudí.

V rozhodnutí žalovaného sa tiež uvádza, že „Ministerstvo podané žiadosti užívateľov poľovných
revírov každoročne posudzuje z podkladov, ktoré mu pripravuje ŠOP SR na základe zisťovania

vývoja populácie medveďa hnedého na Slovensku i v jeho jednotlivých geomorfologických celkoch,
vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených týmto živočíchom na hospodárskych zvieratách, aleaj možného ohrozenia obyvateľov“. Žalobca však nebol oboznámený s tým, že prvostupňový správny
orgán vychádza z pokladov, ktoré obsahujú zistenia vývoja populácie medveďa hnedého na Slovensku
a ďalšie v citovanej časti odôvodnenia uvedené údaje. Žalobca bol oboznámený len s konkrétnym

stanoviskom ŠOP SR ku konkrétnej žiadosti žiadateľa, ktorá neobsahuje žiadne údaje týkajúce sa
všeobecnej populácie medveďa hnedého na Slovensku, jej vývoja a ohrozenia. Je teda nepochybné,
že ide o ďalšiu vadu konania, ktorá mala za následok zásah do práv žalobcu sa oboznámiť, vyjadriť a
navrhnúť doplnenie podkladov rozhodnutia.

Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu

veci.Zodôvodnenírozhodnutísprávnychorgánovobochstupňovniejezrejmé,včomkonkrétnespočíva
odôvodnenosť potreby udeliť výnimku na usmrtenie medveďa hnedého z dôvodu ochrany verejnej
bezpečnosti a verejného zdravia. Ani žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol konkrétne
skutočnosti, ktoré napĺňajú hypotézu tejto právnej normy. Osobitne sa nedostatočné zistenie skutkového
stavu týka rozhodnutia žalovaného so zreteľom na dobu, v ktorej žiadateľ môže realizovať udelenú
výnimku. Žalovaný tvrdil, že pri udeľovaní tejto, aj iných výnimiek, vychádzal z podkladov ŠOP SR

analyzujúcich situáciu v predchádzajúcom roku, o vývoji medvedej populácie a iné, pre rozhodnutie
relevantné skutočnosti. Citovaný list ŠOP SR zo dňa 03.11.2011 však nemožno ani pri akomkoľvek
zhovievavom hodnotení jeho obsahu považovať za takúto analýzu.

Žalobca tiež namietal nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia z dôvodu jeho
nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Žalovaný vymenoval podklady

rozhodnutia, ale neuviedol, aké skutkové závery pre konkrétnu posudzovanú vec z týchto podkladov
vyplývajú. Jeho odôvodnenie neobsahuje zistenie skutkového stavu tak, ako ho ustálil prvostupňový
správny orgán a nie je možné zistiť, ktoré konkrétne okolnosti svedčia v prospech dôvodnosti udelenej
výnimky. Taktiež za nezrozumiteľné a nepochopiteľné považoval žalobca vyjadrenie žalovaného v
napadnutom rozhodnutí, že: „výskyt aj väčšia početnosť počtu jedincov medveďa v poľovnom revíri

nie je odôvodneným prípadom pre povolenie výnimky podľa zákona o ochrane prírody, umožňujúcej
ich usmrtenie, pokiaľ nie sú splnené vyššie uvedené podmienky zákona o ochrane prírody“. Bez toho,
aby akokoľvek konkretizoval, v čom spočíva splnenie vyššie uvedených podmienok zákona o ochrane
prírody, však žalovaný konštatoval dôvodnosť udelenej výnimky.

Žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia aj z dôvodu, že v ňom uvedené zistenie skutkového stavu

je v rozpore s obsahom spisov. Táto námietka sa týkala najmä ustanovenia § 40 ods. 2 písm. c/ zákona,
na základe ktorého bolo vydané rozhodnutie. Žalobca poukázal na to, že podkladom rozhodnutia
žalovaného bolo i pracovné stretnutie pracovníkov ŠOP SR dňa 17.02.2011, na ktorom mali byť
posúdené jednotlivé žiadosti užívateľov poľovných revírov o povolenie výnimky z ochrany medveďa
hnedého a navrhnuté podmienky vykonania povolenej činnosti. Na tomto stretnutí sa prehodnocoval

úzus s cieľom zásahu do populácie medveďa hnedého, ktorý bol prijatý na stretnutí zoológov v roku
1999. Na uvedenom pracovnom stretnutí, vychádzajúc z výsledkov pracovného stretnutia v roku 1999,
v čase niekoľko rokov predtým, ako vstúpil do platnosti zákon o ochrane prírody a predtým, než sa
stala pre Slovensko ako člena Európskej únie záväzná smernica o biotopoch, ktorá definuje medveďa
hnedého ako prioritný druh európskeho významu a tomu zodpovedajúcemu obmedzeniu vo vzťahu k

jeho usmrcovaniu a s prísnymi podmienkami na jeho ochranu, konštatovali, že podmienky stanovené na
tomto stretnutí (1999), nepriniesli požadovaný efekt a navrhli prehodnotenie kritérií na odlov medveďa
hnedého. S touto skutočnosťou sa však žalovaný nijakým spôsobom nevysporiadal.

Záverom svojej žaloby žalobca namietal nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, keďže toto
podľa neho vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. V žalobe napadnutom rozhodnutí

absentuje konkretizácia skutkových okolností napĺňajúcich zákonný dôvod a podmienky na udelenie
výnimky, úvahy správneho orgánu o tom, akým spôsobom vyhodnotil prísnu ochranu medveďa hnedého
zakotvenú v smernici Rady 92/43/EHS (smernica o biotopoch), ktoré dôvody z hľadiska ochrany verejnej
bezpečnosti a verejného zdravia boli tie, ktoré prevýšili nad záujmom na ochrane medveďa hnedého
ako prioritného druhu, na zachovaní ktorého má spoločenstvo mimoriadnu zodpovednosť (článok 1 ods.

1 písm. h/ smernice o biotopoch).Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 25.04.2012. Zotrval na svojom

doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť.

K námietke žalobcu, týkajúcej sa nezákonnosti rozhodnutia z dôvodu uvedeného v § 250j ods. 2 písm.
e/ O.s.p. uviedol, že žalobcovi možnosť vyjadriť sa v konaní bola poskytnutá. Žalovaný v celom konaní
konal so žalobcom ako účastníkom konania a to na základe výkladu ust. čl. 9 ods. 3 Aarhuského
dohovoru predloženého Najvyšším súdom SR, ktorý priznal žalobcovi v správnych konaniach o
povolenie výnimky na odstrel medveďa hnedého procesné postavenie účastníka konania, aj napriek

tomu, že osobitný právny predpis (zákon o ochrane prírody), priznáva mimovládnym organizáciám
procesné postavenie zúčastnenej osoby. Žalovaný v oboznámení s podkladmi rozhodnutia presne
označil predmet žiadosti žiadateľa, keď žalobcu informoval, že poľovnícke subjekty sa obrátili na
žalovaného so žiadosťami o povolenie výnimky zo zákazu usmrtiť jedinca chráneného druhu živočícha -
medveďa hnedého v rámci regulácie početnosti v roku 2011. Rovnako tak bol predmet žiadosti žiadateľa

označený aj v odbornom stanovisku ŠOP SR zo dňa 01.03.2011. Žalovaný v konaní o rozklade listom
zo dňa 14.11.2011 oboznámil žalobcu s doplnením dokazovania - so stanoviskom ŠOP SR zo dňa
03.11.2011. Nie je teda možné stotožniť sa s námietkou žalobcu, že nebol dostatočne informovaný o
predmete žiadosti žiadateľa a o skutočnostiach odôvodňujúcich žiadosť o udelenie výnimky zo zákazu
podľa § 35 ods. 1 písm. a/ zákona o ochrane prírody. Ďalej k tejto námietke uviedol, že dôvodom

na povolenie výnimky bol najmä zistený zvýšený počet jedincov medveďa hnedého vyskytujúci sa v
poľovnom revíri a pozorovaná zvýšená frekvencia stretnutí tohto živočícha s obyvateľmi priľahlých obcí a
s turistami, a to nielen v jeho prirodzených biotopoch ale aj v zastavanom území. Z uvedeného dôvodu sa
stalo nadbytočným posudzovať analýzu regulácie početnosti medveďa hnedého v roku 2010 a analýzu
škôd spôsobených medveďmi v roku 2010 a nechávať účastníkov konania vyjadriť sa k takémuto typu

podkladov, nakoľko uvedené podklady by mali význam iba pri povolení výnimky z dôvodov ustanovených
v § 40 ods. 3 písm. b/ zákona.

Podľa žalovaného bol v danom konaní o povolení výnimky na odstrel chráneného druhu živočícha
skutkový stav pred prvostupňovým rozhodnutím aj rozhodnutím o rozklade zistený riadne, pričom stav
ohrozenia zdravia a života obyvateľov v zmysle § 40 ods. 3 písm. c/ zákona o ochrane prírody pretrvával.

Vzhľadom na to, že v čase rozhodovania odvolacieho správneho orgánu bolo zrejmé, že povolenie
výnimky na odstrel medveďa v termíne do 30.11.2011 alebo do 15.12.2011 nebude možné v praxi
realizovať, odvolací orgán majúc na zreteli ochranu verejného zdravia a verejnej bezpečnosti ľudí v
zmysle vyššie uvedeného ustanovenia zákona žiadal o poskytnutie stanoviska k povoleniu predmetnej
výnimky na rok 2012. S poukazom na to, že skutkový stav v jednotlivých poľovných revíroch bol

predtým riadne zistený, pričom žalobca mal možnosť sa vyjadriť k podkladom rozhodnutia a bol s
nimi oboznámený, bolo nadbytočné žiadať účastníkov správneho konania o vyjadrenie sa k povoleniu
výnimky na odstrel medveďa hnedého na rok 2012, keďže ich postoje v tomto konaní vo veci samej, t.
j. odstrel medveďa, boli zrejmé. V nadväznosti na uvedené mal žalovaný za to, že doručenie listu zo
dňa 14.11.2011 a stanoviska ŠOP SR z 03.11.2011 žalobcovi a nie jeho právnej zástupkyni, nemohlo

mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ani ním nedošlo k odňatiu práv žalobcu podľa §
33 ods. 2 správneho poriadku, keďže uvedené dokumenty boli zasielané účastníkom konania iba na
vedomie a účastníci konania mali v správnom konaní dostatočný priestor na uplatnenie všetkých svojich
procesných práv a právom chránených záujmov.

K námietke žalobcu týkajúcej sa nezákonnosti rozhodnutia z dôvodu uvedeného v § 250j ods. 2 písm. c/

O.s.p. žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán dostatočne odôvodnil potrebu udelenia výnimky
na usmrtenie medveďa hnedého podľa § 40 ods. 3 písm. c/ zákona o ochrane prírody, keď uviedol vo
svojom rozhodnutí, že „na to, aby sa predišlo stretom medveďov s ľuďmi, je podľa názoru ministerstva
potrebné udržiavať populáciu medveďa hnedého v takom počte a na takom areáli, aby nedochádzalo
k jeho rozširovaniu tam, kde nie je dostatok prirodzenej potravy, kde však je omnoho väčšia ponuka

potravy pre medveďa z umelých zdrojov. V prípade, ak by k tomu dochádzalo, výraznou mierou by sa
zvyšovala hrozba toho, že si medveď bude zabezpečovať potravu práve z takýchto zdrojov, čím by sazároveň omnoho zvýšila jej hrozba napadnutia ľudí a tým obava o zdravie a bezpečnosť obyvateľov“.
S takýmto názorom prvostupňového správneho orgánu sa stotožnil aj žalovaný v konaní o rozklade.
Z vykonaného dokazovania a z odborného stanoviska ŠOP SR mal odvolací orgán preukázané, že

v danom prípade existuje zvýšené ohrozenie prioritného záujmu o ochranu bezpečnosti a zdravia
obyvateľstva. Žalovaný si na doplnenie dokazovania v danej veci vyžiadal odborné stanovisko ŠOP
SR k regulačnému odstrelu medveďa v období od 01.06.2012 do 30.11.2012, aby v súlade s § 3 ods.
5 a § 32 ods. 1 správneho poriadku presne a úplne zistil skutočný stav veci. ŠOP SR vo svojom
stanovisku uviedla, že dôvod, pre ktorý bolo odporučené vydať výnimky na odlov medveďov hnedých

v predmetných poľovných revíroch, je stále aktuálny a odporučila predĺženie platnosti rozhodnutí. Na
základe tohto stanoviska ako podkladu pre rozhodovaciu činnosť správneho orgánu rozhodol žalovaný o
zmene výroku prvostupňového rozhodnutia a určil novú lehotu na vykonanie odstrelu medveďa hnedého
v roku 2012. Nakoľko sa zmena výroku nedotýkala skutkovej a vecnej stránky konania, ale spočívala len
v určení novej lehoty na vykonanie rozhodnutia, aby právoplatné rozhodnutie bolo v praxi vykonateľné,
odvolací orgán nebol viazaný povinnosťou doplniť dokazovanie o ďalšej skutočnosti. Pri určení novej

lehoty vychádzal žalovaný zo záverov odborného stanoviska ŠOP SR, v ktorom nebolo odporučené
vykonať regulačný odstrel v jarnom období.

K námietke žalobcu týkajúcej sa nezákonnosti rozhodnutia uvedeného v § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.
žalovaný uviedol, že prvostupňové rozhodnutie obsahuje dôvody na základe, ktorých správny orgán
dospel k záveru, že vo veci žiadosti žiadateľa ide o odôvodnený prípad pre povolenie výnimky zo

zákazov druhovej ochrany podľa § 35 ods. 1 písm. a/ zákona o ochrane prírody. Výnimky z druhovej
ochrany možno udeliť len za splnenia podmienok ustanovených v § 40 ods. 2 a ods. 3 zákona o ochrane
prírody, pričom prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne špecifikoval, ktoré
skutočnosti napĺňajú požiadavku obidvoch ustanovení. Žalovaný dodal, že k neexistencii alternatívneho
riešenia danej situácie (ako sa uvádza v rozhodnutí) svedčí, že pokiaľ dochádza k synantropizácii

chránených šeliem ako je medveď hnedý a s tým spojenému ohrozeniu zdravia a bezpečnosti
obyvateľov, nemožno v reálnom čase situáciu riešiť inak ako povolením výnimky na usmrtenie tohto
živočícha. Zmierňujúce opatrenia za danej situácie vec neriešia a nepredstavujú skutočnú alternatívu
k povoleniu výnimky.

K namietanej paušálnosti rozhodnutí žalovaný uviedol, že podobnosti v odôvodneniach rozhodnutí o

žiadostiach a v rozhodnutiach o rozkladoch boli spôsobené aj dodržaním zásady materiálnej rovnosti
ustanovenej v § 3 ods. 5 správneho poriadku a tiež tým, že vo všetkých posudzovaných prípadoch bol
skutkový stav v základných črtách rovnaký.

K námietke žalobcu týkajúcej sa nezákonnosti rozhodnutia z dôvodu uvedeného v § 250j ods. 2
písm. b/ žalovaný uviedol, že rozhodnutie žalovaného obsahuje spolu s chronológiou správneho

konania aj podrobný výpočet podmienok odstrelu medveďa hnedého v roku 2011, ktoré ŠOP SR
zaslalo žalovanému vo svojom stanovisku zo dňa 01.03.2011 a závery príslušnej správy CHKO k
žiadosti žiadateľa o odstrel medveďa v roku 2011 v predmetnom poľovnom revíri. Taktiež bola žiadosť
žiadateľa analyzovaná s prihliadnutím na konkrétny stav populácie medveďa hnedého v danej lokalite.
Rozhodnutie o rozklade sa súčasne podrobne zaoberá námietkami žalobcu uvedenými v rozklade a

pri každej jednotlivej námietke uvádza dôvody a úvahy správneho orgánu, na základe ktorých dospel k
záverom, že v danom prípade je potrebné povoliť výnimku z podmienok ochrany chráneného živočícha
medveďa hnedého.

K námietke žalobcu týkajúcej sa nezákonnosti rozhodnutia z dôvodu uvedeného v § 250j ods. 2
písm. a/ O.s.p. žalovaný uviedol, že ako odvolací orgán po preskúmaní napadnutého rozhodnutia,

dôvodov rozkladu a predloženého spisového materiálu konštatoval, že odôvodnenie žiadosti žiadateľa
a povolenej výnimky na odstrel medveďa hnedého vychádzalo zo zisteného počtu jedincov medveďa,
vyskytujúcich sa v poľovnom revíri a z pozorovanej zvýšenej frekvencie stretnutí tohto živočícha s
obyvateľmi priľahlých obcí a turistami, a to nielen v jeho prirodzených biotopoch, ale aj v zastavanom
území. Tieto zistenia boli verifikované a neboli spochybnené v odbornom stanovisku ŠOP SR, ktoré

bolo v danom prípade podkladom pre rozhodnutie žalovaného. V danom stanovisku ŠOP SR - Správa
NAPANT, na základe evidovaného vyššieho počtu jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri ana základe stotožnenia sa s uvádzanými údajmi žiadateľa odporučila povoliť výnimku zo zakázanej
činnosti z dôvodu predchádzania závažných škôd a v záujme ochrany zdravia a bezpečnosti obyvateľov.
Žalovaný pritom pri rozhodovaní vo veci prihliadol aj na skutočnosti, ktoré mu boli známe z doterajšej

úradnej činnosti.

Na posúdenie odôvodnenosti prípadov povolenia výnimky a zákonom určených podmienok podľa § 40
zákona o ochrane prírody, najmä či neexistuje iná alternatíva, ako je odstrel jedincov chráneného druhu,
alebo či výnimka neohrozí zachovanie jeho populácie, ŠOP SR zorganizovala 17.02.2011 pracovné
rokovanie zoológov svojich jednotlivých organizačných útvarov s územnou pôsobnosťou na území

areálu výskytu medveďa hnedého na Slovensku. Na tomto rokovaní boli posúdené jednotlivé žiadosti
užívateľov poľovných revírov o povolenie výnimky z ochrany medveďa a boli navrhnuté podmienky v
zmysle § 82 ods. 2 zákona o ochrane prírody. V rámci tohto posúdenia bola vyhodnotená osobitne aj
žiadosť žiadateľa s prihliadnutím na konkrétne podmienky výskytu jedincov medveďa hnedého v lokalite
špecifikovanej v žiadosti, s prihliadnutím aj na skutočnosť, či v konkrétnom prípade boli alebo neboli
splnené podmienky povolenia výnimky z podmienok ochrany chráneného druhu živočícha podľa § 40

ods. 3 zákona o ochrane prírody. Proces povoľovania výnimiek na odstrel jedincov chráneného druhu
živočícha bol teda posudzovaný komplexne, po zhromaždení všetkých žiadostí o povolenie výnimky na
odstrel jedincov medveďa hnedého a danom roku a na základe podkladov ŠOP SR reflektujúcich vývoj
populácie medveďa hnedého na území celého Slovenska so zreteľom na jednotlivé geomorfologické
výsledky.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.)
preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce
na posúdenie veci a preto podľa § 250j ods.2 písm. c) O.s.p. rozhodnutia správnych orgánov oboch
stupňov zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom, t.j. najmä
s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo

všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,
ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán
oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia,
ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že dňa 07.01.2011 bola žalovanému

doručenážiadosťPoľovníckehozdruženiaČiernyVrch oudelenievýnimkyz§35ods.1zák.č.543/2002
Z.z. za účelom regulačného lovu medveďa hnedého v roku 2011 v počte 2 kusy. V žiadosti sú uvedené
odhadované údaje o počte medveďov v poľovnom revíri. Žiadateľ odôvodnil svoju žiadosť škodami
spôsobenýminapoľnohospodárskychzvieratách,ktorévroku2010vyčíslilsumou299€,očompredložil
protokoly spísané pracovníkom ŠOP SR, Správy NAPANT dňa 24.06.2010, 09.07.2010, 03.09.2010 a

16.09.2010. Podľa uvedených protokolov bol útok medveďa vedený proti stádu oviec mimo intravilánu
obce. Mimo to medveď zničil v roku 2010 tri včelstvá, za čo náhradu zaplatil žiadateľ. Svoju žiadosť
podporil žiadateľ tiež tvrdením, že na viacerých miestach v poľovnom revíri (na turistických chodníkoch)
došlo ku stretnutiu, prípadne pozorovaniu medveďa.

Na základe žiadosti žalovaného vypracovala ŠOP SR stanovisko k regulačnému odlovu medveďa

hnedého v roku 2011, v ktorom uviedla čas, spôsob a podmienky odlovu, pričom navrhla povoliť výnimku
na regulačný lov jedného jedinca s hmotnosťou do 100 kg. Svoje stanovisko odôvodnila tým, že v
minulosti boli medveďmi spôsobené škody na hospodárskych zvieratách a dochádza ku stretom s ľuďmi
pri zbere lesných plodov a turistike.Uvedené stanovisko ŠOP SR bolo aj s prílohami doručené žalobcovi s tým, aby sa k podkladom
rozhodnutia v stanovenej lehote vyjadril, pričom následne žalobca vo svojom podrobnom vyjadrení
zaujal názor, že nebolo preukázané splnenie podmienok stanovených zákonom na povolenie výnimky

z ochrany medveďa hnedého.

Rozhodnutím č. 3229/2011-2.2 zo dňa 23.09.2011 žalovaný v zmysle § 40 ods. 2 ods. 3 písm. c/
povolil výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z.z. a povolil
žiadateľovi uloviť jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Čierny Vrch, pričom stanovil
podmienky rozhodnutia v zmysle § 82 ods. 12 zákona. Žiadosť o odstrel druhého medveďa bola
zamietnutá. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na stanovisko ŠOP SR k žiadosti žiadateľa,

zrekapituloval argumentáciu žalobcu z jeho vyjadrenia k podkladom rozhodnutia, pričom uviedol, že
všetky žiadosti žiadateľov o povolenie usmrtiť medveďa hnedého v roku 2011 boli zaslané žalobcovi
prostredníctvom jeho komunikačného odboru. Žalovaný mal za to, že pokiaľ potreboval žalobca viac
informácií o predmetnom konaní, mohol využiť svoje právo v zmysle § 23 ods. 1 správneho poriadku
nazrieť do spisu a urobiť si z neho výpisy a odpisy. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa zistených údajov

ŠOP SR i žiadateľa o výnimku populácia medveďa hnedého v poľovnom revíri nie je ohrozená, naopak
všetko nasvedčuje tomu, že tento chránený druh živočícha v tomto revíri prosperuje a jeho populácia
narastá. Niet preto podľa žalovaného dôvod spochybňovať splnenie základnej podmienky pre povolenie
výnimky na usmrtenie tohto živočícha, ktorou je, že povolená výnimka neohrozí zachovanie populácie
tohto druhu. V súvislosti s posúdením existencie alternatívy k povoleniu výnimky sa žalovaný zaoberal

možnosťou odchytu medveďov a ich prípadného umiestnenia do ZOO alebo do iných lokalít, pričom
oslovil všetky ZOO v SR aj ČR, ktoré však o medveďa hnedého neprejavili záujem. Nerealizovateľné je
tiež podľa žalovaného premiestňovanie medveďov do iných lokalít z dôvodu, že odchytené synantropné
medvede sú navyknuté hľadať potravu pri ľudských obydliach, čím by sa len problém preniesol na iné
miesto. Žalovaný tiež uviedol, že aby sa predišlo k stretom medveďov s ľuďmi, je potrebné udržiavať

populáciu medveďa hnedého v takom počte a na takom areáli, aby nedokázalo k jeho rozširovaniu tam,
kdeniejedostatokprirodzenejpotravy.Povolenievýnimkynausmrteniemedveďahnedéhovstanovenej
lokalite je podľa žalovaného možné považovať za riešenie preventívneho charakteru, ktoré je v záujme
ochrany a bezpečnosti obyvateľov tak, ako to vyžaduje § 40 ods. 3 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca rozklad. V rámci konania o rozklade

žalobcu žalovaný požiadal ŠOP SR o stanovisko vo veci regulačného odlovu chráneného druhu
živočícha medveďa hnedého v roku 2012 a to z dôvodu, že vzhľadom na dĺžku správnych konaní v roku
2011 by rozhodnutia žalovaného o povolení výnimky v roku 2012 už nemuseli byť v praxi vykonateľné.
Preto si žalovaný vyžiadal stanovisko k odlovu v období od 01.06.2012 do 30.11.2012 posliedkou
a postriežkou vo vzťahu ku konaniam, ktoré zosumarizoval v prílohe svojej žiadosti. V odpovedi na

uvedenú žiadosť zaujala ŠOP SR stanovisko, podľa ktorého dôvod, pre ktorý bolo odporučené vydať
výnimky na odlov medveďov hnedých na predmetných poľovných revíroch, je stále aktuálny a nepominul
sa. Preto odporúčala predĺženie platnosti rozhodnutí tak, ako navrhol žalovaný. Uvedený list ŠOP SR
bol zaslaný účastníkom konania, vrátane žalobcu, dňa 14.11.2011.

Dňa 28.11.2011 minister životného prostredia SR rozhodnutím č. 8618/2001-1.10 (30/2011- rozkl.)

zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia žalovaného tak, ako je uvedené v prvom odseku odôvodnenia
tohto rozsudku. Zmenu výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia odôvodnil tým, že v čase
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia by už mohla byť lehota na vykonanie regulačného odstrelu
nerealizovateľná. Poukázal na doplnené stanovisko ŠOP SR a uviedol, že nakoľko zmena výroku sa
nedotýkala skutkovej a vecnej stránky konania, ale spočívala len v určení novej lehoty na vykonanie

rozhodnutia, nebol druhostupňový orgán viazaný povinnosťou doplniť dokazovanie o ďalšie skutočnosti.

Podľa § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov
konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemuorgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny
orgán.

Podľa § 33 ods. 1, 2 správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať

dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.
Správny orgán je povinný dať účastníkov konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred
vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho
doplnenie.

Podľa § 23 ods. 1, 4 správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby
majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc

o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.
Správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií,
zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním.

Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho
vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu

namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania
pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Povinnosťou žalovaného v konaní o udelenie výnimky zo zákazov ustanovených zákonom č. 543/2002
Z.z. je postupovať podľa správneho poriadku, ktorého právnemu režimu toto konania podlieha. Jednou
z povinností žalovaného v predmetnom konaní bolo postupovať v súčinnosti s účastníkmi tohto konania,

teda aj so žalobcom. Inštitút súčinnosti je upravený na viacerých miestach správneho poriadku (§
3 ods. 2, § 33 ods. 2, § 56) a vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinností účastníka správneho
konania, ktorý má právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť
dôkazy správnemu orgánu predkladať, pričom nesplnenie tejto povinnosti má za následok neunesenie
jeho dôkaznej povinnosti podmieňujúcej výsledok konania. Nesplnenie tejto povinnosti však nezbavuje

správny orgán zistiť vo veci skutočný stav, keďže túto povinnosť správnemu orgánu ukladá zákonodarca
v ustanovení § 32 ods. 1 správneho poriadku. Správny orgán zabezpečuje zisťovanie skutkových
okolností z úradnej povinnosti, aj keď je účastník nečinný a správnemu orgánu nenavrhuje alebo
nepredkladá žiadne dôkazy a k veci samej sa žiadnym spôsobom nevyjadruje.

Účastník má v zmysle § 33 správneho poriadku tiež právo vyjadrovať sa k podkladom rozhodnutia, ktoré

zabezpečil správny orgán v priebehu konania, a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Môže sa vyjadriť k
jednotlivým dôkazom i k celkovému spôsobu prípravy podkladov, môže sa vyjadriť k otázkam skutkovým
i právnym. Zmyslom takto široko koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším možným námietkam
účastníka, ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo iným komplikáciám. Z uvedených dôvodov
povinnosťou správneho orgánu je umožniť účastníkovi, aby sa pred vydaním rozhodnutia oboznámil s

dôkazmi a so všetkými podkladmi pre rozhodnutie vo veci, aby mal účastník zo skutkového hľadiska
všetky informácie, ktoré má pred vydaním rozhodnutia správny orgán. Za týmto účelom by mal správny
orgán oznámiť účastníkovi, že proces zhromažďovania podkladov rozhodnutia bol ukončený a že má
možnosť sa pred vydaním rozhodnutia k veci vyjadriť. Správny orgán v konaní môže pokračovať a teda
vydať rozhodnutie aj bez vyjadrenie účastníka, ak sa účastník svojho práva na vyjadrenie výslovne vzdá,

alebo ostane v stanovenej lehote nečinný.

Pokiaľ správny orgán vydá rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby umožnil účastníkovi vyjadriť sa
ku všetkým relevantným podkladom, na základe ktorých vo veci rozhodol, ide o procesné pochybenie
správneho orgánu a teda o takú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia (porovnaj napr.
rozsudky Najvyššieho súdu SR 6Sžo/55/2010, 5Sž/24/2008, 4Sžo/10/2011, 3Sžd/72/2009, rozsudky

Najvyššieho správneho súdu ČR 7A 112/2002 a 7As 40/2003)Z preskúmavaných rozhodnutí i z administratívneho spisu vyplýva, že okrem už spomínaných stanovísk
ŠOP SR boli podkladom pre rozhodnutie žalovaného i žiadosť poľovníckej organizácie o udelenie
výnimky a k nej pripojené prílohy týkajúce sa nežiaduceho správania sa medveďa hnedého v danom

území, či lokalite. Je nesporné, že žalobcovi neboli v priebehu konania tieto podklady doručené s tým,
abysaknimvyjadril.Bolomuoznámené,žepokiaľmupodkladyainformácie,sktorýmiboloboznámený,
nestačia, má v zmysle § 23 správneho poriadku právo nazrieť osobne do spisu.

Uvedený postup žalovaného bol podľa názoru súdu v rozpore s § 3 ods. 2 v spojení s § 33 ods. 2
správneho poriadku, nakoľko žalovaný neumožnil, aby sa žalobca mohol pred vydaním rozhodnutia

vyjadriť ku všetkým podkladom, o ktoré správny orgán oprel svoje rozhodnutie, k spôsobu ich zistenia,
prípadne navrhnúť ich doplnenie. Žalobca naviac vo svojom vyjadrení k začatému konaniu výslovne
žiadal o možnosť oboznámiť sa s uvedenými podkladmi. Súd je toho názoru, že za daných okolností
žalovaný mal žiadosť o udelenie výnimky a k nej pripojené prílohy, ako aj všetky ostatné podklady,
na základe ktorých rozhodoval, žalobcovi predložiť na vyjadrenie či už v elektronickej podobe alebo
doručením ich fotokópií (napr. aj za náhradu nákladov s tým spojených). Súd je tej mienky, že

právo účastníka vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia nemožno zamieňať s právom nazerať do spisov
správneho orgánu a tvrdiť, že pokiaľ má účastník právo nazrieť do spisu, nemôže byť porušené jeho
právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, pretože ide o dve samostatné a vzájomne nezastupiteľné
oprávnenia, pričom každým z nich sa sleduje iný účel. Naplnenie práva na vyjadrenie sa k podkladom
rozhodnutia sa môže nepochybne realizovať aj inou formou, ako možnosťou nazrieť do spisu.

Predmetné procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania, ktorá by bez ďalších súdom zistených
okolností mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ako však súd zistil v priebehu
konania, žalobca v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) požiadal o sprístupnenie vyššie opisovaných
listín a tieto mu boli všetky zaslané ešte pred vydaním rozhodnutia žalovaného o rozklade. Žalobca teda

mal možnosť sa oboznámiť s uvedenými podkladmi rozhodnutia, hoci sa k nim dostal mimoprocesnou
cestou. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že ani inštitút sprístupňovania informácií povinnou osobou
podľa osobitného právneho predpisu nemožno zamieňať s povinnosťou správneho orgánu podľa § 32
ods. 2 správneho poriadku a preto postup žalovaného nemožno považovať za štandardný a zákonný.
Pre daný prípad je však nutné konštatovať, že v konečnom dôsledku bol žalobca oboznámený s

podkladmi rozhodnutia žalovaného a nič mu nebránilo na ne vhodne a včas reagovať, ak to považoval
za potrebné. Vyššie uvedený procesný nedostatok v postupe žalovaného, ktorý neumožnil žalobcovi ako
účastníkovi správneho konania realizovať v rámci konania právo vyplývajúce z § 32 ods. 2 správneho
poriadku, nemal za daných okolností podľa názoru súdu vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia
a nebolo preto potrebné zrušiť žalobou napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že nebol oboznámený s analýzou minuloročnej regulácie a analýzou
škôd spôsobených medveďmi v predchádzajúcom roku, tieto neboli súčasťou administratívneho spisu,
z dôkazného hľadiska teda neboli podkladmi rozhodnutia a žalovaný z nich nevyvodil žiadne konkrétne
skutkové zistenia, o ktoré by oprel rozhodnutie o výnimke. Žalovaný nemal teda s čím žalobcu v
zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku oboznamovať. Z tohto hľadiska teda zákon v konaní porušený

nebol. Podľa väčšinového názoru senátu krajského súdu rozhodujúceho v predmetnej veci (i keď
bolo rozhodnutie uvedené vo výroku rozsudku prijaté jednohlasne, názory členov senátu na dôvody
rozhodnutia sa rôznili) vyjadrenia ŠOP SR k jednotlivým žiadostiam žiadateľov o výnimku svedčia o
tom, že odborné orgány ŠOP SR, ktoré v konaní o udelenie výnimiek zaujímajú stanoviská pre potreby
rozhodovania žalovaného, monitorujú stav medveďov v jednotlivých lokalitách ich výskytu, vyhodnocujú

škody spôsobené medveďmi i realizáciu udelených výnimiek.

Podľa § 25 ods. 5 správneho poriadku ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé
konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi. Ustanovenia odsekov 1
až 3 sa vzťahujú na toto doručovanie. Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať,
doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu.Vzhľadom na to, že žalobca bol v správnom konaní zastúpený advokátkou s plnomocenstvom na
všetky úkony, bolo v zmysle § 25 ods. 5 správneho poriadku povinnosťou žalovaného doručovať všetky
písomnosti určené žalobcovi tejto zástupkyni. Doručenie podkladov rozhodnutia dňa 21.11.2011 len

žalobcovi bolo nepochybne porušením zákona a vadou v konaní správneho orgánu, avšak táto vada
nemohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia, pretože žalobca i jeho právna zástupkyňa sa
o obsahu doručovaných listín dozvedeli, vyjadrili sa k nim a zo žiadneho úkonu neboli uvedeným
pochybením žalovaného vylúčení, či inak ukrátení na svojich právach.

Podľa § 52 ods. 1, 2 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom

rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú pre to
dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

Pokiaľ ide o zmenu prvostupňového rozhodnutia v konaní o rozklade, je zrejmé, že jej dôvodom bola
výlučne potreba zabezpečiť realizovateľnosť výnimky, pretože čas do 15.12.2011, dokedy sa mal odstrel
chráneného živočícha uskutočniť, nebolo možné z dôvodu dĺžky rozkladového konania dodržať, nakoľko
len dňa 28.11.2011 minister vydal rozhodnutie o rozklade. Správny orgán druhého stupňa postupoval

podľa názoru súdu v medziach zákona, keď si v rozkladovom konaní vyžiadal stanovisko ŠOP SR k
predĺženiu času realizácie výnimky, ktoré zaslal aj žalobcovi. K námietke o nesúlade výrokovej časti
napadnutého druhostupňového rozhodnutia s § 59 ods. 2 správneho poriadku zaujal súd názor, že
nakoľko minister v rozkladovom konaní zmenil prvostupňové rozhodnutie žalovaného iba čiastočne a
rozsah tejto zmeny výslovne vo výroku druhostupňového rozhodnutia vymedzil, postupoval v súlade

s uvedeným ustanovením správneho poriadku. Výrok druhostupňového rozhodnutia, podľa ktorého v
ostatných (zmenou nedotknutých) častiach zostáva výrok prvostupňového rozhodnutia nezmenený, je
podľa názoru súdu taktiež v medziach zákona. Naopak, priečil by sa zákonu taký výrok druhostupňového
rozhodnutia, ktorým by sa v nezmenenej časti prvostupňové rozhodnutie potvrdilo, pretože správny
orgán druhého stupňa odvolanie (rozklad) zamieta a prvostupňové rozhodnutie potvrdzuje len vtedy, ak

nie sú dôvody pre zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Ak teda minister v rozkladovom
konaní čiastočne zmenil prvostupňové rozhodnutie, nemohol ho zároveň v ktorejkoľvek inej časti
potvrdiť.

Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. chráneného živočícha je zakázané

a) úmyselne odchytávať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli vo voľnej prírode,

b) úmyselne rušiť, najmä v období rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo sťahovania,

c) úmyselne poškodzovať, ničiť alebo zbierať jeho vajcia vo voľnej prírode,

d) poškodzovať alebo ničiť miesta jeho rozmnožovania alebo odpočinku,

e) medzidruhovo krížiť,

f) držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. orgán ochrany prírody môže v odôvodnených prípadoch
povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov
živočíchov, a to len v prípade, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácií
dotknutých druhov; ak ide o druhy vtákov a vybrané druhy živočíchov uvedené v osobitnom predpise,
výnimku na ich lov povoľuje ministerstvo pôdohospodárstva

Podľa § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. výnimku podľa odseku 2 možno povoliť

a) v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov,b) pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom
hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných
škôd na inom type majetku,

c) v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy
voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane
tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného
významu na životné prostredie,

d) na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov

alebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely,

e) na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok, na
selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu.

Predmetomúpravyzákonaoochraneprírodyasúvisiacichpredpisovjeustanoveniepôsobnostiorgánov
štátnej správy a obcí, povinností právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny. Cieľom
právnej úpravy je prispieť k udržaniu ekologickej stability. Zákon preberá záväzky, ktoré vyplývajú z

práva Európskej únie v oblasti ochrany prírody a krajiny, predovšetkým tri smernice a jedno rozhodnutie.
Ide o smernicu Rady č. 92/43/EEC o ochrane prírodných stanovíšť voľne žijúcich živočíchov a rastlín v
znení č. 97/62/EC (ďalej len "smernica o biotopoch"), ktorá sa stala základným prostriedkom na ochranu
druhov fauny a flóry a ich stanovíšť; táto smernica stanovila širokú základňu na zachovanie biologickej
rozmanitosti pomocou zachovania prírodných stanovíšť a divo žijúcej fauny a flóry, smernicu Rady EC

č. 79/409/EEC o ochrane voľne žijúceho vtáctva v znení č. 81/854/EEC, č. 85/411/EEC, č. 91/244/EEC,
č. 94/24/EC a č. 97/49/EC (ďalej len "smernica o vtákoch"), ktorá chráni divo žijúce druhy vtákov a
dôležité stanovištia, hniezdiská pre ich zachovanie; táto smernica stanovila plán, schému na zachovanie
populácií divo žijúcich vtákov vyskytujúcich sa v únii, ich vajec, hniezd, mláďat a stanovíšť; má úlohu
takistourčiťaadekvátnechrániťhniezdiskáamiestanaichmigráciuatakistoregulujepoľovníckesezóny

a výkon (spôsob) poľovníctva; všetky chránené stanovištia zahrnuté v tomto nariadení sú tiež zahrnuté
do súvislej európskej sústavy chránených území známej pod názvom "NÁTURA 2000" a smernicu Rady
č. 99/22/EC o chove voľne žijúcich živočíchov v zoologických záhradách (ďalej len "smernica o zoo"),
ktorejcieľomjeochranavoľnežijúcichživočíchovexsituabiologickejrozmanitostiarozhodnutieKomisie
č. 97/266/EC týkajúce sa formátu informácií pre navrhované lokality NATURA 2000, ktoré musí vyplniť

každý členský štát pre ním navrhnuté lokality do NATURY 2000. Zároveň zákon premieta záväzky s
obsahom ochrany prírody a krajiny, ktoré vyplývajú z medzinárodných dohovorov, ktorými je Slovenská
republika viazaná.

Ustanovenie § 35 ods. 1 písm. a/ zákona zakazuje jeho úmyselný odchyt alebo usmrcovanie. Potreba
zadefinovania činností uvedených v § 35 ods. 1 zákona, ktorých realizácia je voči chráneným druhom

živočíchov zakázaná, vyplynula z povinností stanovených v čl. 12 smernice o biotopoch a v čl. 5
a 6 smernice o vtákoch. Zákonom stanovené podmienky ochrany chránených druhov živočíchov sú
súčasťou systému prísnej ochrany vybraných druhov v ich prirodzenom areáli rozšírenia. Medveď hnedý
je chráneným druhom živočícha európskeho významu (§ 4 a Príloha č. 4 k vyhláške Ministerstva
životného prostredia SR č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a

krajiny). Preto i zákaz podľa ustanovenia§ 35 ods. 1 písm. a/ sa vzťahuje na prirodzený areál medveďa
hnedého vo voľnej prírode.

Medveď je vo voľnej prírode chránenou súčasťou rozmanitej škály divo žijúcich druhov zvierat a jeho
výskyt v určených lokalitách je prirodzený. V miestach jeho výskytu a pohybu treba rátať i s možnosťou
stretu s človekom, čo je asi z pohľadu človeka (a asi aj medveďa) neželané, avšak v zmysle vyššie

uvedeného to nemožno považovať za dôvod vyvolávajúci potrebu zasiahnuť do populácie medveďa.

Z uvedeného ďalej vyplýva, že potreba prísnej ochrany medveďa sa netýka miest mimo jeho
prirodzeného výskytu - voľnej prírody. Takýmito lokalitami sú predovšetkým ľuďmi obývané oblasti.
Pokiaľ medveď prenikne do uvedených lokalít, jedná sa zväčša o synantropného jedinca, ktorý z
akýchkoľvek dôvodov svoju prirodzenú plachosť pred ľuďmi stratil, je naviazaný a závislý pri hľadanípotravy na zdroje poskytované človekom (kontajnery s odpadkami, sklady krmiva pre poľnohospodárske
zvieratá), ktoré sa nachádzajú v blízkosti ľudských sídiel, v intraviláne obcí, resp. v ich bezprostrednom
okolí.

V § 40 sú striktne vymenované podmienky, za ktorých je možné povoliť výnimku z podmienok ochrany
chránených druhov, teda zo zákazov ustanovených v § 34 - 38 (čl. 12 až 15 smernice o biotopoch).
Ustanovenie § 40 ods. 2, 3 určuje podmienky a dôvody udelenia takejto výnimky. Podľa názoru súdu
k udeleniu výnimky by malo dochádzať len vo výnimočných situáciách, po prísnom a zodpovednom
posúdenívšetkýchokolnostíazadodržaniazákonompresnestanovenýchpravidiel.Vzáujmeverejného

zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí (§ 40 ods. 3 písm. c/ zákona) možno povoliť odchyt, plašenie,
príp. usmrcovanie veľkých šeliem, akou je aj medveď.

Podľa väčšinového názoru senátu krajského súdu rozhodujúceho v predmetnej veci zo stanovísk ŠOP
SR k žiadostiam o povolenie výnimky i zo samotných žiadostí poľovníckych združení je zrejmé, že
medveď hnedý ako chránený živočíšny druh na území Slovenska prosperuje a jeho populácia narastá,
pričom na tomto trende nič nemení ani každoročný odstrel medveďov na základe povolených výnimiek.

Súd nie je kompetentný spochybňovať údaje odborných organizácií ŠOP SR konštatujúce pozitívny
vývoj populácie tohto živočíšneho druhu na Slovensku a tým ani splnenie základnej podmienky pre
povolenievýnimkynausmrteniemedveďahnedého,ktoroujeskutočnosť,žepovolenávýnimkaneohrozí
zachovanie populácie tohto druhu. Uvedenú podmienku považoval súd za splnenú aj napriek tomu,
že žalovaný mal k dispozícii pri rozhodovaní o povolení výnimky len kvalifikované odhady o počtoch

medveďov v poľovných revíroch, nakoľko sčítanie populácie tohto druhu na Slovensku stále neprebehlo.

Rovnako súd nie je kompetentný posúdiť ani existenciu inej reálnej alternatívy k povoleniu výnimky.
Preto mohol len konštatovať, že pokiaľ sa žalovaný v tejto súvislosti zaoberal možnosťou odchytu
medveďov a ich prípadného umiestnenia napr. do niektorej ZOO, pričom žiadna z nich o medveďa
hnedého neprejavila záujem, nepostupoval v rozpore so zákonom. Faktom je, že žiadna iná reálna

alternatíva k povoleniu výnimky v konaní riešená ani navrhovaná nebola. Naviac z povahy veci je zrejmé,
že pokiaľ dochádza k ohrozeniu zdravia a bezpečnosti obyvateľov najmä v dôsledku synantropizácie
medveďa hnedého v posudzovaných lokalitách, nie je možné v reálnom čase situáciu riešiť inak, ako
udelením výnimky na usmrtenie tohto živočícha.

Populáciu medveďa hnedého ako veľkej šelmy v rámci celého Slovenska je potrebné udržiavať v takom

počte a na takom areáli, aby nedochádzalo k jeho rozširovaniu do tej oblasti, kde nie je dostatok
prirodzenej potravy, kde je však omnoho väčšia ponuka potravy z umelých zdrojov, ktorých preferenciou
by sa zvyšovala hrozba vzniku závažných škôd na majetku i na bezpečnosti a zdraví obyvateľstva.
Povolenie výnimky z dôvodu podľa § 40 ods. 3 písm. c/ zák. č. 543/2002 Z.z. je možné len vtedy,
keď z konkrétnych okolností existujúcich v danom území, pre ktoré sa výnimka požaduje, možno

vyvodiť ohrozenie záujmu na ochrane bezpečnosti a zdravia obyvateľov daného územia. Pokiaľ má
byť dôvodom pre povolenie výnimky ochrana zdravia a bezpečnosti obyvateľov, mal by správny orgán
v konaní požadovať od žiadateľa doloženie určitej formy monitoringu pohybu najmä synantropných
medveďov v blízkosti ľudských sídiel a zdokumentovať prípady agresívneho správania medveďov, aby
bolo možné z takýchto konkrétnych okolností vyvodiť opodstatnenú obavu o zdravie a bezpečnosť

obyvateľov. Povolenie výnimky z uvedeného dôvodu má mať predovšetkým preventívny charakter, jej
realizáciou sa má predchádzať nebezpečným stretom človeka s medveďom predovšetkým mimo miest
jeho prirodzeného výskytu, najmä v intraviláne obcí a v blízkosti ľudských obydlí. Keďže poľovný revír,
ktorého sa žiadosť o výnimku týkala, je prirodzeným miestom výskytu medveďa hnedého, nie je podľa
názoru súdu možné z každého prípadného stretu človeka s týmto zvieraťom vyvodiť reálnu hrozbu pre

život a zdravie obyvateľstva. Musí ísť o zdokumentovaný výskyt jedincov tohto živočíšneho druhu mimo
svojho prirodzeného lesného areálu, kde jeho prítomnosť predstavuje reálnu hrozbu pre človeka.

V konaní začatom na základe žiadosti poľovníckej organizácie Poľovníckeho združenia Čierny Vrch
žiadateľ uviedol odhadované údaje o počte medveďov v poľovnom revíri, pričom žiadosť odôvodnil
škodami spôsobenými v roku 2010 na poľnohospodárskych zvieratách, včelstvách a stretmi medveďa

s ľuďmi. Ku škodám spôsobeným medveďom a stretom s ľuďmi došlo na miestach mimo zastavanýchúzemí, v oblastiach, kde sa človek vzhľadom na prirodzený výskyt medveďa musí správať obozretnejšie.
Žiadendokladopohybejedincovmedveďahnedéhovblízkostiľudskýchsídielkžiadostidoloženýnebol.
V stanovisku ŠOP SR k žiadosti sa len konštatuje možnosť konfliktov s medveďmi a že v minulosti

boli medveďmi spôsobené škody na poľnohospodárskych kultúrach bez bližšieho upresnenia, pričom
zdrojom týchto informácií bola samotná žiadosť udelenie výnimky.

Na základe uvedených skutkových zistení nie je podľa názoru súdu možné urobiť jednoznačný záver
o tom, že sú splnené zákonné podmienky pre povolenie výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. c/ zákona
č. 543/2002 Z.z., pretože zo zhromaždených podkladov rozhodnutia v predmetnej veci nevyplýva, že

ohrozenie zdravia a bezpečnosti obyvateľov v predmetných lokalitách je natoľko závažné, že výrazne
prevyšuje záujem na ochrane živočíšneho druhu medveďa hnedého. Súd je toho názoru, že prísna
druhová ochrana tohto živočícha si vyžaduje dôkladnejšie zdokumentovanie pohybu jedincov medveďa
hnedého mimo svoj prirodzený areál, z ktorého by bola zrejmá potreba chrániť záujem na ochrane
zdravia a bezpečnosti obyvateľov povolením výnimky. Pokiaľ príslušné organizácie ŠOP SR v spolupráci
so žiadateľmi či s dotknutými obcami monitorujú pohyb medveďov v blízkosti ľudských obydlí a v

intravilánoch obcí, je potrebné, aby takýto monitoring žalovanému na účely rozhodovania o povolení
výnimiek poskytli, čím by sa zjednodušila dôkazná situácia v týchto konaniach a proces povoľovania
výnimiek by sa stal transparentnejším.

Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že zistenie
skutkového stavu je nedostatočné pre posúdenie veci a preto bolo potrebné napadnuté rozhodnutie i

rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vrátiť vec
žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude právnym názorom súdu viazaný.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a priznal v konaní úspešnému žalobcovi
náhradu trov konania na nákladoch právneho zastúpenia advokátkou, uplatnené a vyčíslené za dva
úkony právnej služby po 127,16 € (§ 11 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. a/, c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o

odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - príprava a prevzatie zastúpenia,
písomné podanie žaloby na súd), paušálnu náhradu 2x 7,63 € a 20% DPH v sume 26,96 €. Tarifnú
odmenu za uvedené úkony vyčíslenú sumou 323,5 € súd krátil o polovicu na sumu 161,75 €, pričom
dôvod hodný osobitného zreteľa pre takýto postup videl v skutočnosti, že žalobca podal na tunajší súd
viac ako 50 žalôb proti rozhodnutiam žalovaného o povolení výnimiek na odstrel medveďa hnedého na

v podstate totožnom skutkovom i právnom základe, čo sa nepochybne premietlo do času spojeného
s touto právnou pomocou i do nákladov žalobcu na jej obstaranie. Súd nepriznal žalobcovi vyčíslené
trovy zastúpenia za žiadosť o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, nakoľko tejto žiadosti
nebolo súdom vyhovené.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to
písomne, v štyroch vyhotoveniach na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského
súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.