Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, March 13, 2012

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 6C/54/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6203899985
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Petrusová

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2012:6203899985.35

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudkyňou JUDr. Elenou Petrusovou v právnej veci navrhovateľa

D. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. P., T.. F. XX, zastúpeného JUDr. Jozefom Veselým, advokátom so
sídlom vo Veľkom Krtíši, Mierová 1, proti odporcovi Ing. Františkovi Vraníkovi - BIOFER združenie, so
sídlom Prešov, Jánošíková 67, IČO: 30237939, zastúpenému JUDr. Lenkou Molčanovou, advokátkou so
sídlom Kamenná Poruba 15, Vranov nad Topľou, za účasti vedľajšieho účastníka Allianzu - Slovenskej
poisťovne, a. s., Bratislava, o náhrade škody, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi z titulu odškodnenia za bolesť sumu 1.704,35 Eur
a z titulu odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 776,74 Eur, a to všetko v lehote 3

dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu
272,15 Eur (8.199,- Sk), sumu 20.971,91 Eur (631.800,- Sk), a to v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Ďalej žiadal súd, aby uložil odporcovi povinnosť počínajúc dňom 23. 02. 2002 platiť mu

mesačnú rentu vo výške 199,16 Eur (6.000,- Sk), vždy do 15. dňa v mesiaci a zároveň žiadal súd, aby
uložil odporcovi povinnosť nahradiť mu trovy konania tak, ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení
rozsudku. V návrhu navrhovateľ uviedol, že dňa 26. 03. 2001 D. R., ktorý bol v tom čase zamestnaný u
odporcu, vo Veľkom Krtíši na križovatke ciest I/75 a II/527 v km 158.100 ako vodič motorového vozidla
zn. Mercedes Benz 413 CDI, e. č. H. - XXXAS pri odbočovaní doľava nedal prednosť oproti idúcemu
osobnému motorovému vozidlu zn. Fiat 127 ŠPZ: R. XX-XX, ktoré prichádzalo od Dolných Plachtiniec,
došlo k čelnému nárazu, pričom pri nehode on ako vodič motorového vozidla zn. Fiat 127 utrpel dvojitú

zlomeninu stehennej kosti a ranu brady s dlhodobou práceneschopnosťou. D. R. bol uznaný vinným
Okresným súdom vo Veľkom Krtíši v konaní vedenom pod sp. zn. 1T/187/01 v spojitosti s uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/97/02 zo dňa 27. 02. 2012 z trestného činu ublíženia
na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní jedného roka,
pričom výkon tohto trestu mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18 mesiacov a bol mu
uložený aj trest zákazu činnosti riadiť všetky motorové vozidlá po dobu troch rokov. Ďalej uviedol, že
následkom ublíženia na zdraví sa stal plne invalidným, a to na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne,

ústredia Bratislava zo dňa 05. 03. 2002, kedy mu bol priznaný dňom 22. 02. 2002 invalidný dôchodok
vo výške 225,25 Eur (6.786,- Sk). Podľa posudkov o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia
boli vyčíslené jeho nároky tak, že MUDr. D. G.M. vyčíslil bodové hodnotenie z titulu bolestného vo výške
288,75 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 150 bodov, čo predstavuje obmedzeniepohyblivosti bedrového kĺbu ľahkého stupňa a deformitu ľavej stehennej kosti vzniknutú zahojením
zlomeniny v osovej úchylke 10 stupňov. Jeho bývalý zamestnávateľ ZAEL spol., s. r. o. Modrý Kameň
mu vydal potvrdenie zo dňa 06. 03. 2002, kde podľa tohto potvrdenia bol práceneschopný od 27. 03.

2001 do 20. 02. 2002 a na nemocenských dávkach mu bola vyplatená suma 2.471,12 Eur (74.445,-
Sk). Slovenská poisťovňa, a. s., Bratislava mu z titulu vtedajšieho zákonného poistenia motorového
vozidla čiastočne plnila za odporcu a dňa 28. 06. 2002 mu bola uhradená suma 3.709,98 Eur (111.767,-
Sk), ktorá mala predstavovať stratu na zárobku počas PN, ako aj základný násobok bolestného a
sťaženie spoločenského uplatnenia. Slovenská poisťovňa mu toto plnenie krátila o 10 % pre jeho údajnú

spoluvinu,sktorouonnesúhlasí.Ďalejuviedol,žesiuplatňujenáhradustratynazárobkupočasPN,ktorá
mu bola krátená, ďalej si uplatňuje bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 25-násobku,
ako aj náhradu straty na zárobku od 23. 02. 2002 do budúcnosti. Na pojednávaní sa navrhovateľ
pridržiaval podaného písomného návrhu a ďalej uviedol, že priebeh dopravnej nehody bol taký, ako
je zaznamenaný vo vyšetrovacom a trestnom spise. Poprel tú skutočnosť, že by on prekročil rýchlosť.
Ďalej uviedol, že pred dopravnou nehodou on aktívne sa venoval futbalu, pričom po nehode už takúto

činnosť vykonávať nemôže. Ďalej uviedol, že nemôže dlhšie stáť na jednom mieste, ani chodiť na väčšie
vzdialenosti. Pokiaľ ide o jeho súčasnú prácu, táto vyhovuje jeho zdravotnému stavu. Pokiaľ je v práci
a noha začne bolieť, tak si sadne. Zdôraznil tú skutočnosť, že keď ho bolí noha, musí brať lieky od
bolesti. Uznesením zo dňa 15. 05. 2006 č. k. 6C/54/2003-223 súd pripustil zmenu návrhu na znenie,
že súd zaväzuje odporcu zaplatiť navrhovateľovi z titulu bolestného sumu 15.236,- Eur (459.000,- Sk), z

titulu sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 7.169,88 Eur (216.000,- Sk), doplatiť rozdiel na strate na
zárobku vo výške 960,20 Eur (28.927,- Sk), počínajúc dňom 23. 02. 2002 platiť navrhovateľovi mesačnú
rentu vo výške 146,51 Eur (4.414,- Sk) vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca a trovy konania tak, ako
budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku. Uznesením zo dňa 28. 11. 2011 č. k. 6C/54/2003-916
súd pripustil ďalšiu zmenu návrhu na znenie, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi z titulu

bolestného sumu 15.236,01 Eur, z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 7.169,89 Eur, z titulu
doplatku náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti 2.070,47 Eur, a to všetko do 3
dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania tak,
ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku.

Odporca na pojednávaní uviedol, že už v čase vyšetrovania dopravnej nehody bolo namietané,
že navrhovateľ prekročil predpísanú rýchlosť, ako aj to, že on a jeho spolujazdec neboli pripútaní
bezpečnostnými pásmi. Ďalej uviedol, že on vlastnými prostriedkami zabezpečil vyšetrenie tejto
dopravnej nehody, pričom bolo zistené, že nesedela brzdná dráha, pričom zo strany polície vo Veľkom
Krtíši mu nebolo umožnené nahliadnuť do oznámenia o dopravnej nehode a príslušných materiálov.

Potvrdil tú skutočnosť, že vodič, ktorý bol účastníkom dopravnej nehody, bol v čase dopravnej nehody
na pracovnej ceste, pričom tento je uňho zamestnaný. Zdôraznil tú skutočnosť, že je nelogické, keď sa
zrazí nákladné motorové vozidlo s osobným motorovým vozidlom, aby na nákladnom vozidle bola škoda
16.596,95 Eur (500.000,- Sk). Ďalej odporca uviedol, že pôvodným žalobným návrhom sa navrhovateľ
domáhal zaplatenia 272,15 Eur (8.199,- Sk) zodpovedajúcemu obdobiu od februára 2002. Uplatnený

návrh bol zmenený, pričom zmena návrhu bola doručená 3. apríla 2006 a výška bola špecifikovaná
na sumu 960,20 Eur (28.927,- Sk), a to za obdobie od októbra 2005. Z tohto dôvodu vznáša námietku
premlčania za obdobie, ktoré zodpovedá obdobiu od februára 2002 až do októbra 2003. Rovnako je tak
tomu aj pri druhej zmene, ktorá bola doručená súdu 23. 11. 2011, opäť bola uplatnená paušálna náhrada
2.070,47 Eur, ktorá zodpovedá obdobiu do októbra 2011, teda pri rovnakej dvojročnej premlčacej dobe

je premlčané obdobie zodpovedajúce obdobiu od októbra 2005 až do októbra 2009. Taktiež poukázal na
to, že spočiatku bola suma žalovaná ako jednoliaty celok bez špecifikácie a k špecifikácii došlo až v apríli
2006, a to dňa 03. 04. 2006. Podľa jeho názoru teda došlo k úplnému premlčaniu. Žiadal návrh v celom
rozsahu zamietnuť. Poukázal na znalecký posudok znalca Ing. Š.. V ňom je závažná tá skutočnosť,
že motorové vozidlo, ktoré viedol navrhovateľ sa na začiatku brzdenia pohybovalo rýchlosťou 82 km/

h, pričom táto rýchlosť bola neprimeraná a bola v rozpore s právnymi predpismi, ktoré sa týkali cestnej
premávky. Znalec jednoznačne uviedol v znaleckom posudku, že ak by sa na začiatku rozhodovania
vodiča Mercedesa pri odbočovaní pohybovalo motorové vozidlo Fiat rýchlosťou 60 km/h a nie 82 km/
h, ako tomu bolo, nebolo by k vzájomnému stretu motorových vozidiel došlo. Je tu teda minimálny
dôvod pre to, aby bola určená miera spoluzavinenia zo strany navrhovateľa. Ďalej uviedol, že na strane

navrhovateľa nie je dôvodné 25-násobné zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.
PoukázalnaznalecképosudkyznalcovMUDr.T.aMUDr.B.,ktorívyslovenekonštatovali,ženavrhovateľ
nepotrebuje žiadnu oporu, nepoberá žiadnu dávku sociálnej pomoci, ktorá by s takouto opaterou bola
spojená. Ďalej nepotrebuje pomoc tretej osoby, nepoberá takú trvalú liečbu, či už chemickú alebofyzioterapickú, ktorá by spĺňala nároky pre 25-násobné zvýšenie ako trvalej súčasti procesu života
navrhovateľa. Taktiež nepodlieha žiadnej rehabilitácii a nie je realizovaná ani kúpeľná liečba, ktorá by
malasmerovaťkzmierneniutakýchtonásledkov.Zdôrazniltúskutočnosť,ženavrhovateľjezamestnaný,

pričom zo správy zo sociálnej poisťovne vyplýva, že sa uňho jedná o 50 percentnú stratu spôsobilosti
oproti zdravému občanovi, pričom miera stanovená zákonom pre určenie invalidity je 40 %. O náhrade
trov konania žiadal rozhodnúť podľa ustanovenia § 150 O. s. p., a to z dôvodu, že on je len žalovaný z
titulu prevádzkovania motorového vozidla, nebol účastníkom dopravnej nehody, bol v tejto veci súčinný.
Žiadal prihliadnuť aj na závery znaleckého posudku v tom smere, že došlo k porušeniu predpisov aj zo

strany navrhovateľa.

Poverený pracovník vedľajšieho účastníka na pojednávaní uviedol, že on sa pripája k prednesom
odporcu. Žiadal určiť spoluzavinenie zo strany navrhovateľa do výšky 50 % a v prípade úspechu mu
priznať náhradu trov konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov D. Q., Š. Š., E. Q., D. H., W. H.Š., E.
R., H. B., D. R., znalcov MUDr. H. B., MUDr. E. T., O.. Q. L., oboznámením sa s výpisom zo zoznamu
podnikateľských subjektov Slovenskej republiky, podaním adresovaným Slovenskej poisťovni, a. s.,
pobočka Prešov zo dňa 28. 10. 2002, podaním zo dňa 12. 02. 2003 náhrada za stratu na zárobku po
pracovnej neschopnosti zo dňa 05. 11. 2002, ústrižkom poštovej poukážky na č. l. 12 spisu, výpismi zo

zdravotného záznamu, potvrdením o strate na zárobku počas PN, rozhodnutím o priznaní invalidného
dôchodku navrhovateľovi, posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 30. 01.
2003, 25. 03. 2002, vyjadrením odporcu doručeným súdu 14. 07. 2003, vstupom vedľajšieho účastníka
zo dňa 11. 09. 2003, oznámením náhrady na strate na zárobku zo dňa 07. 05. 2003, Pracovnou zmluvou
odporcu zo dňa 01. 10. 2003, rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredia, Bratislava zo dňa 20. 05. 2003

a k tomu pripojeným ústrižkom poštovej poukážky, správou od zamestnávateľa navrhovateľa doručenou
súdu 30.01.2004,lekárskymisprávamiozdravotnomstavenavrhovateľanač.l.58,59spisu,lekárskou
správou MUDr. D. G. doručenou súdu 01. 03. 2004, podaním vedľajšieho účastníka zo dňa 11. 03. 2004
aktomupripojenýmilekárskymisprávaminač.l.79-84spisu,správouzÚPSVaRVeľkýKrtíšzodňa 16.
03.2004,správouozárobkuodzamestnávateľanavrhovateľadoručenousúdu 22.03.2004,uznesením

tunajšieho súdu zo dňa 09. 07. 2004 č. k. 6C/54/2003-97, znaleckým posudkom znalca MUDr. H. B.
č. 2/2004, správou pre ošetrujúceho lekára, vyjadrením vedľajšieho účastníka zo dňa 16. 11. 2004,
vyjadrenímprávnehozástupcunavrhovateľazodňa19.11.2004,uznesenímtunajšiehosúduzodňa 12.
01.2005č.k. 6C/54/2003-132,podanímvedľajšiehoúčastníkazodňa 11.05.2005aknemupripojeným
príjmomnavrhovateľaodjehozamestnávateľa,rozhodnutím Sociálnejpoisťovne,ústredia,Bratislavazo

dňa 9. júna 2005, podaním právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 02. 11. 2005, podaním vedľajšieho
účastníka doručeným súdu na č. l. 184 spisu doplnené poštou a doručené súdu 05. 12. 2005, podaním
právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 24. 04. 2006, podaním vedľajšieho účastníka zo dňa 16.
03. 2006, uznesením tunajšieho súdu zo dňa 28. 07. 2006 č. k. 6C/54/2003-231, podaním právnej
zástupkyne odporcu zo dňa 11. 09. 2006, podaním právnej zástupkyne odporcu zo dňa 19. 01. 2007,

fotokópiami ústrižkov poštových poukážok na č. l. 272 - 273 spisu, podaním právnej zástupkyne odporcu
zo dňa 03. 12. 2007, fotokópiou zápisnice z pojednávania vedeného na Okresnom súde v Prešove zo
dňa 09. 01. 2008 vo veci sp. zn. 14C/194/2005, zápisnicou z vykonania dôkazu pred Okresným súdom
vo Veľkom Krtíši dňa 25. 07. 2007 sp. zn. 2Cd/3/2007, uznesením tunajšieho súdu zo dňa 30. 01. 2008
č. k. 6C/54/2003-332, podaním právnej zástupkyne odporcu zo dňa 16. 02. 2008 a k nemu pripojenými

listinnými dokladmi na č. l. 334 až 336 spisu, podaním právnej zástupkyne odporcu zo dňa 5. mája
2008, uznesením tunajšieho súdu zo dňa 14. 05. 2008 č. k. 6C/54/2003-354, znaleckým posudkom
znalca MUDr. E. T. č. 48/2008, uznesením tunajšieho súdu zo dňa 22. 07. 2006 č. k. 6C/54/2003-399,
podaním vedľajšieho účastníka zo dňa 28. 07. 2008, podaním právnej zástupkyne odporcu zo dňa 29.
júla 2008, uznesením tunajšieho súdu zo dňa 13. 08. 2008 č. k. 6C/54/2003-415, podaním právnej

zástupkyne odporcu zo dňa 22. septembra 2008, podaním znalca Ing. Q. L.Á. zo dňa 01. 10. 2008,
správou z Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie vo Veľkom Krtíši zo dňa
24. 10. 2008, správou z Agrochemického podniku, s. r. o. Veľký Krtíš doručenou súdu 05. 11. 2008,
podaním vedľajšieho účastníka zo dňa 07. 11. 2008, podaním znalca Ing. Q. L. zo dňa 16. 01. 2009,
podaním právnej zástupkyni odporcu zo dňa 16. februára 2009, znaleckým posudkom znalca Ing. Q. L.

č. 1/2009, podaním právnej zástupkyne odporcu zo dňa 24. apríla 2009, uznesením tunajšieho súdu zo
dňa 12. 05. 2009 č. k. 6C/54/2002-531, vyjadrením odporcu k znaleckému posudku č. 1/2009 zo dňa
15. mája 2009, podaním znalca Ing. Q. L. zo dňa 28. 06. 2009, podaním právnej zástupkyne odporcu
zo dňa 23. júla 2009, 5. augusta 2009, lekárskou správou I. časť - Zápisnica zo dňa 13. mája 2008,podaním vedľajšieho účastníka zo dňa 31. 12. 2009, predložením doplňujúcich otázok zo strany právnej
zástupkyne odporcu zo dňa 30. marca 2010, Doplnkom k znaleckému posudku č. 48/2008 znalca MUDr.
E. T., podaním právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 07. 07. 2010, uznesením Okresného súdu

vo Veľkom Krtíši zo dňa 10. 08. 2010 č. k. 6C/54/2003-642, uznesením Okresného súdu vo Veľkom
Krtíši zo dňa 07. 09. 2010 č. k. 6C/54/2003-650, Znaleckým posudkom č. 36/2011 znalca Ing. H. Š.,
uznesením Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 05. 04. 2011 č. k. 6C/54/2003-796, vyjadrením
právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 12. 04. 2011, vyjadrením odporcu k znaleckému posudku č.
36/2011zodňa 23.apríla2011,správouzoSlovdekry,s.r.o.,Bratislavazodňa 24.05.2011,vyjadrením

k námietkam voči znaleckému posudku zo strany znalca Ing. H. Š. zo dňa 07. 02. 2011, žiadosťou
právnej zástupkyne odporcu zo dňa 25. júla 2011, vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa
03. 08. 2011, správou z OR PZ, odboru kriminálnej polície Veľký Krtíš zo dňa 09. 09. 2011, podaním
vedľajšieho účastníka zo dňa 12. 10. 2011, správou z Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné
komunikácie vo Veľkom Krtíši zo dňa 17. 10. 2011, Lekárskymi správami I. časť - Zápisnice zo dňa
13. mája 2008 a 19. novembra 2010 Sociálnej poisťovne, pobočky Veľký Krtíš, vyjadrením právneho

zástupcu navrhovateľa zo dňa 23. 11. 2011, uznesením Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 28.
11. 2011 č. k. 6C/54/2003-906, podaním právnej zástupkyne odporcu zo dňa 17. januára 2012, ako aj
zo dňa 14. 02. 2012 a pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 1T/87/2001.

V priebehu konania boli vypočutí ako svedkovia D. Q., Š. Š., E. Q., D. H., W. H., E. R., H. B. a D. R..

Svedok D. Q., ktorý je známym navrhovateľa pri svojom výsluchu uviedol, že navrhovateľ ho zobral
do svojho motorového vozidla z autobusovej zastávky v Dolných Plachtinciach. Oni spoločne so Š.
Š. nasadli do motorového vozidla navrhovateľa a keď prichádzali na križovatku pri MOL-ke skrížilo im
cestu vozidlo Mercedes Benz, jednalo sa o dodávkové vozidlo. On nemal taký pocit, že by toto vozidlo

malo nejakú technickú poruchu. Vyzeralo to tak, že vodič tohto vozidla si myslel, že stihne zabočiť
ešte skôr, ako oni prídu do križovatky, tak sa mu zdalo, že tento vodič zrýchlil. On sedel v motorovom
vozidle navrhovateľa vzadu v strede, pričom videl, že navrhovateľ mal na tachometri rýchlosť 50. Podľa
jeho názoru navrhovateľ neporušil pravidlá cestnej premávky, dodržal všetky predpisy. Potvrdil, že
navrhovateľ ako aj jeho spolujazdec boli upevnení pásom.

Svedok Š. Š., ktorý je v priateľskom vzťahu s navrhovateľom uviedol, že on bol účastníkom dopravnej
nehody, ku ktorej došlo v marci 2001. On spoločne s D. Q. čakal na zastávke v Dolných Plachtinciach na
autobus, pričom navrhovateľ ich zobral do svojho auta. Zdôraznil tú skutočnosť, že hneď ako nasadol
do auta, si zapol pás, pričom aj navrhovateľ bol upevnený pásom. Ďalej uviedol, že keď sa blížili ku

križovatke, keď boli ešte na kopci pred križovatkou, on ešte upozornil navrhovateľa, aby si dával pozor,
že táto križovatka je nebezpečná a bývajú tam časté dopravné nehody. Zrazu zbadali, že po hlavnej
ceste išlo motorové vozidlo, jednalo sa o väčšie dodávkové vozidlo, ktoré sa blížilo do križovatky. On na
navrhovateľa skríkol, aby dal pozor, tento začal brzdiť, avšak už neubrzdil a došlo k nehode. Toto všetko
zaregistroval asi jeden až dva metre pred križovatkou, videl vodiča ako začal točiť volantom a zabáčať.

Podľa neho, keby vodič dodávkového vozidla dodržal predpísanú rýchlosť 40, ktorá tam je, k zrážke by
nebolo došlo a stihol by ubrzdiť. Navrhovateľ podľa jeho odhadu mohol ísť rýchlosťou 30 alebo 40, on sa
mu na tachometer nepozeral, odhadol rýchlosť len ako vodič. Podľa jeho názoru, navrhovateľ neporušil
žiadne pravidlá cestnej premávky.

Svedok Marian Tomaškin, zamestnaný na Okresnom riaditeľstve hasičského záchranného zboru Modrý
Kameň, bez vzťahu k účastníkom konania, pri svojom výsluchu uviedol, že oni boli privolaní k predmetnej
dopravnej nehode, pričom sa jednalo o zrážku osobného motorového vozidla a nákladného motorového
vozidla. Pamätá si, že v osobnom motorovom vozidle sa nachádzali tri osoby. V motorovom vozidle
bol zakliesnený len navrhovateľ, ďalšie dve osoby už boli vybraté z motorového vozidla, navrhovateľ

bol zakliesnený v motorovom vozidle, preto museli použiť hydraulické náradie. On sa nevie vyjadriť
k tomu, či navrhovateľ v čase, keď ho z auta vyťahovali, mal zapnutý alebo odopnutý bezpečnostný
pás. Potvrdil, že navrhovateľ bol pri vedomý, avšak bol v šoku. Pokiaľ ide o polohu vozidiel, ktoré boli
účastné predmetnej dopravnej nehody, osobné motorové vozidlo smerovalo smerom do mesta, teda k
ulici Lučenskej a dodávka bola skrížená smerom na obec Sklabiná.

Svedok Jozef Tomaškin, zamestnaný na Okresnom riaditeľstve hasičského záchranného zboru Modrý
Kameň, bez vzťahu k účastníkom konania, pri svojom výsluchu uviedol, že oni boli privolaní k dopravnej
nehode,kdesazrazilFiatsdodávkou.Keďdorazilinamiesto,dveosobyzosobnéhomotorovéhovozidlabolivonku,navrhovateľzostalzakliesnenývaute.Onipoužilizariadeniektomu,abynavrhovateľadostali
z auta von. Ďalej uviedol, že on si nevšimol, či bol navrhovateľ pripútaný bezpečnostnými pásmi.

Svedok Zdenek Puškár, zamestnaný na Okresnom riaditeľstve hasičského záchranného zboru v
Modrom Kameni, bez vzťahu k účastníkom konania, pri svojom výsluchu uviedol, že on si pamätá, že boli
privolaní k dopravnej nehode v marci 2001, kedy sa zrazil biely Fiat s dodávkou. Pokiaľ ide o polohu áut,
Fiat bol otočený tak, že smeroval k ulici Lučenskej, nevie uviesť, v akej polohe sa nachádzala dodávka.
Ďalej uviedol, že on si nepamätá, či navrhovateľ mal zapnutý bezpečnostný pás.

Svedok Marian Varga, zamestnaný na Okresnom riaditeľstve hasičského záchranného zboru v Modrom
Kameni, bez vzťahu k účastníkom konania, pri svojom výsluchu uviedol, že on nepatril do tej skupiny
zásahu, z ktorej boli vypočúvaní doposiaľ svedkovia, on patril k druhému výjazdu. Jeho výjazd dorazil na
miestodopravnejnehody,vpodstatevykonalilenprácenaodstránenínásledkovtejtonehody.Nepamätá
si, či sa tam ešte nachádzali účastníci dopravnej nehody, ani sa nevie vyjadriť k tomu, v akej polohe boli

autá. Keď prichádzali na miesto nehody, sanitka odvážala posledného účastníka. Nevie sa vyjadriť ani
k tomu, či tam bola nejaká brzdná dráha.

Svedok Pavel Cesnak, zamestnaný na Okresnom riaditeľstve hasičského záchranného zboru v Modrom
Kameni, bez vzťahu k účastníkom konania, pri svojom výsluchu uviedol, že on bol takisto v druhom

výjazde spolu so svedkom E. R.. Keď prišli na miesto samé, navrhovateľ ani ďalšie osoby na mieste
nehody už neboli, odviezla ich sanitka. Odstraňovali olej a dávali do poriadku vozovku. Nevie sa vyjadriť,
či tam bola nejaká brzdná dráha.

Svedok D. R., ktorý je synovcom odporcu a odporca je jeho zamestnávateľom, pri svojom výsluchu

uviedol, že k predmetnej dopravnej nehode došlo tak, že on išiel v smere od Lučenca, chcel odbočiť na
Malý Krtíš, vyhodil smerovku doľava a auto mu vyhaslo. Ďalej svedok uviedol, že on motorové vozidlo
navrhovateľa nevidel, pretože mu slnko zasvietilo do očí. Pripustil, že trochu zazmätkoval, nevedel
naštartovať, ale svoju úlohu tu zohralo aj slnko. Zdôraznil tú skutočnosť, že navrhovateľ podľa neho
musel ísť vyššou rýchlosťou, než 50, pretože pokiaľ by bola brzdná dráha 13 m a navrhovateľ by išiel

rýchlosťou50km,muselbyubrzdiťanedošlobykzrážke.Keďonvchádzaldokrižovatky,išielrýchlosťou
asi 40 km/h. Keď mu auto zhaslo, mohol mať rýchlosť asi 20 km/h, viac nie. Ďalej uviedol, že pomáhal
vyberať z auta spolujazdca navrhovateľa pána Š., ktorý bol v bezvedomí, bol v predklone a myslí si, že
bezpečnostným pásom v tejto polohe pripútaný byť nemohol. On mu bezpečnostný pás neodopínal a
taktiežanipán,ktorýmuhopomáhalzautavybrať.Pokiaľideonavrhovateľa,nevedelsavyjadriťktomu,

či tento bol pripútaný bezpečnostným pásom. Pokiaľ ide o zranenie navrhovateľa, vie, že mal zlomenú
nohu v stehennej kosti, mal nejaké poranenie na čele, tiekla mu slabšie krv po tvári. Ďalej poukázal na tú
skutočnosť,žepolicajtisanezaoberalitechnickýmstavommotorovéhovozidlanavrhovateľa,ktorépodľa
jeho vedomostí bolo viac ako dvadsaťročné. V štádiu vyšetrovania nenavrhoval znalecké dokazovanie,
pretože si myslel, že to automaticky urobia dopravní policajti.

Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že dňa 26. 03. 2001 o 15.25 h vo Veľkom
Krtíši na križovatke ciest I/75 a II/527 v km 158.100 došlo k dopravnej nehode, kedy vodič motorového
vozidla zn. Mercedes Benz 413 CDI EČ: XXXAS pri odbočovaní doľava nedal prednosť oproti idúcemu
motorovému vozidlu zn. Fiat 127, ŠPZ R. XX-XX, ktoré prichádzalo od Dolných Plachtiniec, došlo k

čelnému nárazu. Pri nehode utrpel vodič D. J. - navrhovateľ zranenie dvojitú zlomeninu stehennej kosti
a ranu brady s dobou liečenia a PN od 26. 03. 2001 doposiaľ, spolujazdec Š. Š. utrpel zranenie, a
to zlomeninu jabĺčka vľavo s posunom úlomkov, otras mozgu, zlomeninu V-VI. rebra vľavo, zlomeninu
IV-IV. rebra vpravo, tržnú ranu hlavy, výron krvi v prínosových dutinách s dobou liečenia a PN od 26.
03. 2001 doposiaľ, spolujazdec D. Q. utrpel zranenie, a to trojnásobnú zlomeninu oblúka ľavej lícnej

kosti a zlomeninu ľavej čelnej kosti s dobou liečenia do mája 2001. Rozsudkom Okresného súdu vo
Veľkom Krtíši zo dňa 31. októbra 2001 sp. zn. 1T/87/01 bol D. R. uznaný za vinného z trestného činu
ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Tr. zák. a bol odsúdený podľa § 224 ods. 2 Tr. zák. na trest
odňatia slobody v trvaní jedného roka. Podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. mu bol výkon
trestu podmienečne odložený na skúšobnú dobu osemnásť mesiacov, bol mu uložený podľa § 49 ods.

1 Tr. zák. trest zákazu činnosti - riadiť všetky motorové vozidlá na dobu troch rokov. Poškodený D.
Q. bol odkázaný s nárokom na náhradu škody na konanie o veciach občiansko-právnych. Obžalovaný
a prokurátor podali voči tomuto rozsudku odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo
dňa 27. februára 2002 sp. zn. 3To/97/02 odvolanie okresného prokurátora obžalovaného zamietol.V odôvodnení tohto uznesenia Krajský súd uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne
preukázané, že obžalovaný D. R. viedol pridelené motorové vozidlo Mercedes zo smeru od Lučenca
a s týmto vozidlom na križovatke ciest I/75 a II/527 chcel odbočovať smerom na Malý Krtíš. V tom

čase zo smeru od Dolných Plachtiniec prichádzalo vozidlo Fiat 127, ktoré viedol D. J. a v tomto vozidle
sedeli aj ďalší poškodení Š. Š. a D. Q.. Obžalovaný nedal prednosť oproti idúcemu vozidlu, ktoré malo
pokračovať smerom na Lučenec, začal odbočovací manéver doľava a došlo tak k zrážke oboch vozidiel,
pričom poškodení utrpeli také zranenia, ako je to uvedené. Obžalovaný tak porušil ustanovenie § 18
ods. 4 zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách o prednosti v jazde a v

náväznosti na to, keď došlo k ublíženiu na zdraví u poškodených, možno mať za to, že po objektívnej i
subjektívnej stránke napĺňa skutkovú podstatu trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2
Tr. zák., nakoľko inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, pretože porušil dôležitú povinnosť
uloženú mu podľa zákona. Uznesením zo dňa 14. 05. 2008 č. k. 6C/54/2003-354 súd ustanovil do
konania znalca z odboru cestná doprava, odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej
doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel Ing. Q. L.. Vo veci podal znalecký posudok č. 1/2009, z

ktorého záverov zistil, že motorové vozidlo Mercedes Benz EČ: H.-XXXAS sa pohybovalo smerom od
Lučenca po ceste I/75 označenej ako hlavná cesta v pravom jazdnom pruhu v meste Veľký Krtíš ku
križovatke ciest č. I/75 a II/527 nezistenou rýchlosťou s úmyslom odbočiť na cestu vedľajšiu v smere na
Slovenské Ďarmoty. Po výjazde z mierne ľavotočivej zákruty pri schádzaní z tiahleho kopca a prejazde
hranicou križovatky, zahájilo odbočovací manéver doľava, pričom sa pohybovalo rýchlosťou 25 km/h

(v intervale 23,75 až 26,25 km/h). Osobné motorové vozidlo Fiat 127 ŠPZ R. XX-XX sa pohybovalo v
protismere v pravom jazdnom pruhu v smere od Dolných Plachtiniec a po výjazde z pravotočivej zákruty
sa blížilo rovným úsekom cesty ku križovatke. Vo vzdialenosti 32,27 m od miesta stretu pri rýchlosti
61,08 km/h (v intervale 58,03 až 64,13 km/h) začal jeho vodič reagovať na odbočovací manéver vozidla
Mercedes a vo vzdialenosti 11,91 m od miesta stretu intenzívne brzdiť plným brzdným spomalením

7,85 m/s2. Vozidlo Mercedes pokračovalo v odbočovacom manévri a v mieste, kde jeho jazdná dráha
prekrížila jazdnú dráhu vozidla Fiat došlo k stretu oboch vozidiel. Miesto stretu sa nachádza v jazdnom
pruhu vozidla Fiat, po zrážke zaujali vozidlá konečné polohy. Príčinou dopravnej nehody z technického
hľadiska bola skutočnosť, že motorové vozidlo Mercedes Benz idúce po hlavnej ceste v smere od
Lučenca v križovatke ciest I/75 a II/527 vo Veľkom Krtíši pri odbočovaní doľava na vedľajšiu cestu

vošlo do jazdnej dráhy oproti idúcemu osobnému motorovému vozidlu Fiat 127, ktoré sa pohybovalo
na ceste označenej ako hlavná vo svojom jazdnom pruhu. Ďalej zo záverov tohto znaleckého posudku
vyplýva, že osobné motorové vozidlo Fiat 127 ŠPZ R. XX-XX sa pohybovalo počiatočnou rýchlosťou
(rýchlosť na začiatku reakcie) 61,08 km/h (interval 58,03 až 64,13 km/h) a jeho rýchlosť na začiatku
plného brzdenia bola 58,2 km/h (interval 55,29 až 61,11 km/h). V danom úseku cesty bola povolená

rýchlosť v smere od Dolných Plachtiniec 60 km/h. K zrážke by došlo aj v prípade, ak by motorové
vozidloFiatrýchlosť60km/hneprekročilo,pretožejehonárazovárýchlosťbolaajpriintenzívnombrzdení
plným spomalením 35 km/h (interval 33,25 až 36,75). Zároveň znalec vyhodnotil videozáznam, ktorý
bol predložený odporcom. Ďalej sa vyjadril k rozsahu materiálnej škody na motorových vozidlách, ktorá
podľa jeho názoru zodpovedá kontaktným rýchlostiam, ktoré uviedol, k posúdeniu technického stavu

osobného motorového vozidla Fiat 127 ŠPZ R. XX-XX sa vyjadriť nevedel bez ohliadky tohto vozidla.
Ďalej sa v závere znaleckého posudku uvádza, že poveternostné podmienky, sklon slnka, ani farba
motorového vozidla Fiat 127 a výhľadové podmienky križovatky z pohľadu vodiča motorového vozidla
Mercedes Benz EČ: H. XXXAS neznižovali viditeľnosť vozidla Fiat 127 ŠPZ: R. XX-XX. Znalec bol
vypočutý na pojednávaní dňa 24. 11. 2009 (č. l. 573 až 575), kde uviedol, že sa nedá jednoznačne

uviesť, aké pásy boli v motorovom vozidle zn. Fiat, len keby sa v predmetnom motorovom vozidle urobili
merania v interiéri, bolo by možné určiť, či navrhovateľ bol alebo nebol pripútaný bezpečnostnými pásmi,
a to samozrejme s určitými odchýlkami. Ďalej uviedol, že on zotrváva na záveroch znaleckého posudku.
Pripustil tú možnosť, že vodičovi Mercedesu mohlo zhasnúť motorové vozidlo a kým sa ho podarilo
naštartovať, vošiel do jazdnej dráhy motorového vozidla navrhovateľa, je to jedna z možných variant.

Zotrvával na tom, že reakčný čas navrhovateľa bol dobrý a že by zrážke medzi vozidlami došlo aj v
prípade, že by navrhovateľ dodržal predpísanú rýchlosť. Ďalej znalec uviedol, že on doposiaľ celkovo
vypracovával dva znalecké posudky vrátane tohto. Vzhľadom na námietky zo strany právnej zástupkyne
odporcu voči tomuto znaleckému posudku, ktoré podľa jej názoru neboli odstránené ani výpoveďou
znalca, a to že znalec uviedol koeficient reštitúcie 0,17, pričom obvykle sa vychádza z koeficientu v

rozpätí od 0,7 do 0,14 a z najdlhšej brzdnej dráhy, z ktorej znalec nevychádzal, ako aj na to, že znalec
podal len dva znalecké posudky, uznesením zo dňa 07. 09. 2010 č. k. 6C/54/2003-650 ustanovil do
konania znalca z odboru cestná doprava, odvetvie technický stav vozidiel, nehody v cestnej doprave,
odhad cestných vozidiel Ing. H. Š.. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že zo simulačnej analýzypribližného priebehu nehody od stretu za predpokladov uvedených na strane 9 v bode 4.1 znaleckého
posudku vyplýva, že v čase stretu sa motorové vozidlo Fiat pohybovalo rýchlosťou približne 60 km/h + -
4,5 % voči konečným polohám a vozidlo Mercedes približne 24 km/h + - 4,5 % voči konečným polohám.

Ďalej sa v závere znaleckého posudku uvádza, že vodič motorového vozidla Mercedes pravdepodobne
neodhadol na vzdialenosť približne 138 m rýchlosť proti idúceho vozidla Fiat 82 km/h a rozhodol sa pre
úkon odbočenia vľavo. Vodič vozidla Fiat po spozorovaní pohybu vozidla Mercedes cez stredovú deliacu
čiaru sa rozhodol pre maximálne spomalenie, ale nepodarilo sa mu zastaviť pred koridorom pohybu
vozidla Mercedes a približne v rýchlosti 60 km/h u vozidla Fiat došlo ku stretu prednými časťami. Ak by

na začiatku rozhodovania sa vodiča vozidla Mercedes o dobočení pohybovalo vozidlo Fiat rýchlosťou
60 km/h, potom by k stretu nedošlo. Zo simulačnej analýzy približne o priebehu dopravnej nehody od
stretu vyplýva, že v čase stretu sa motorové vozidlo Fiat pohybovalo rýchlosťou približne 60 km/h + -
4,5 % voči konečným polohám. Tým, že ak by sa na začiatku rozhodovania vodiča vozidla Mercedes
o dobočení pohybovalo vozidlo Fiat rýchlosťou 60 km/h, potom by k stretu nedošlo. Z miesta reakcie
vodiča vozidla Fiat pri dopravnej nehode zastaví vozidlo Fiat maximálnym spomalením na dráhe 40 m

pred miestom stretu z rýchlosti 64 km/h a menšej. Ďalej znalec uviedol, že z technického hľadiska vodič
vozidla Mercedes ohrozil vodiča vozidla Fiat pohybujúceho sa rýchlosťou 82 km/h. Znalec ďalej uviedol,
že ak by sa vozidlo Fiat pohybovalo povolenou rýchlosťou 60 km/h na začiatku rozhodovania vodiča
vozidla Mercedes o dobočení, potom vodič vozidla Mercedes z technického hľadiska obmedzil (donútil k
nenáhlej zmene smeru a rýchlosti) vodiča vozidla Fiat. Vodič vozidla Mercedes nevytvoril z technického

hľadiska prekážku náhlu vodičovi vozidla Fiat, pretože prekážka z technického hľadiska náhla je taká
prekážka, ktorá je vytvorená na vzdialenosť kratšiu, než na ktorej môže vodič z povolenej, resp.
primeranej rýchlosti zastaviť, pokiaľ nie je inak obmedzený. Ďalej znalec vyhodnotil aj videozáznam,
pričom uviedol, že rozdiel v brzdnej stope vznikol len pravdepodobne zaokrúhlením a nemá vplyv na
stanovenie rýchlosti vozidla Fiat na začiatku brzdenia. Ďalej uviedol, že ak by sa motorové vozidlo

Fiat pohybovalo v čase stretu rýchlosťou menšou ako 60 km/h a motorové vozidlo Mercedes 24 km/h,
potom by poškodenia vozidla Mercedes a vozidla Fiat boli menšie, ako pri dopravnej nehode. Nárazová
rýchlosť vozidla Fiat 40 km/h je nedostačujúca pre vznik poškodenia zisteného pri dopravnej nehode.
Vyjadril sa ďalej v tom smere, že je možné konštatovať dobrý technický stav osobného motorového
vozidla Fiat 127 v čase dopravnej nehody, a to najmä na rôznosť jeho brzdných stôp na ľavej a pravej

strane. Nevedel sa vyjadriť k tej skutočnosti, či posádka motorového vozidla Fiat bola pripútaná, pretože
fotodokumentácia, ktorá je dostupná, neumožňuje podrobné sledovanie interiéru vozidla Fiat. Podaním
doručeným súdu dňa 24. 06. 2011 sa znalec Ing. H. Š. vyjadril k námietkam navrhovateľa. V tomto
svojom vyjadrení uviedol, že na videozázname, ktorý mal vyhodnotiť, nie je zachytená taká stopa, ktorá
by bola v rozpore s obhliadkou polície. Ďalej uviedol, že pri analýze zabránenia dopravnej nehode,

bola predpokladá rovnaká situácia, aká bola charakterizovaná v predloženom spisovom materiáli (nie
je uvedené žiadne zviera na komunikácii, vojdenie chodca, prasknutie pneumatiky, zlyhanie brzdového
systému). Ak by mal vodič vozidla Mercedes mikrospánok, tak by nemenil smer svojho vozidla a
nespomaľoval by vozidlo, ale by pokračoval v smere na počiatku mikrospánku. Ďalej uviedol, že z
technického hľadiska vodič vozidla Mercedes ohrozil vodiča vozidla Fiat pohybujúceho sa rýchlosťou

82 km/h. Ak by sa vozidlo Fiat pohybovalo povolenou rýchlosťou 60 km/h na začiatku rozhodovania
vodiča vozidla Mercedes o dobočení, potom by vodič Mercedes z technického hľadiska obmedzil
(donútil k nenáhlej zmene smeru a rýchlosti) vodiča vozidla Fiat. Vodič vozidla Mercedes nevytvoril z
technického hľadiska prekážku náhlu vodičovi vozidla Fiat. Podľa noriem platných v čase dopravnej
nehody vodič odbočujúci vľavo je povinný dať prednosť v jazde oproti idúcim motorovým vozidlám

i nemotorovým vozidlám a električkám idúcim v oboch smeroch. Dať prednosť v jazde je povinnosť
vodiča počínať si tak, aby vodič, ktorý má prednosť v jazde, nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť
jazdy. Z technického hľadiska je považované za náhlu zmenu smeru a rýchlosti vozidla, ak je použité
spomalenie vozidla väčšie, ako polovičné spomalenie z maximálne dosiahnuteľného spomalenia. Za
nenáhlu zmenu smeru a rýchlosti vozidla sa považuje, ak je použité spomalenie vozidla nižšie, ako

polovičné spomalenie z maximálne dosiahnutého spomalenia. Ďalej znalec uviedol, že z predloženej
fotodokumentácie nie je možné stanoviť, či k nárazu tela vodiča vozidla Fiat na volant došlo vplyvom
nepripútania sa alebo vplyvom nesprávneho nastavenia bezpečnostných pásov. Ak by vodič vozidla
Fiat mal správne nastavené a zapnuté bezpečnostné pásy, pravdepodobne by nedošlo ku kontaktu
s volantom a jeho ohnutiu. MUDr. G. v posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia

dňa 25. 03. 2002 vyčíslil bolestné na 288,75 bodov (č. l. 17 spisu), ďalej posudkom zo dňa 30. 01.
2003 stanovil sťaženie spoločenského uplatnenia na 150 bodov (č. l. 16 spisu). Uznesením zo dňa
09. 07. 2004 č. k. 6C/54/2003-97 súd ustanovil do konania znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie
traumatológie MUDr. H. B., ktorému uložil, aby sa vyjadril k tomu, aký bol zdravotný stav navrhovateľapred dopravnou nehodou, či sa tento nejakou mierou podieľal na invalidizácii navrhovateľa, vyjadril sa k
bolestivosti zranení, ktoré utrpel navrhovateľ pri dopravnej nehode, v akých činnostiach je navrhovateľ
obmedzený, resp. aké nemôže vôbec vykonávať v dôsledku zranení, ktoré utrpel pri dopravnej nehode,

či sa u navrhovateľa jedná o stav trvalý s prihliadnutím aj na to, že pôvodne mu bol priznaný plný
invalidný dôchodok, ktorý bol neskôr odňatý a bol mu priznaný čiastočný invalidný dôchodok, či je tu
perspektíva zlepšenia zdravotného stavu navrhovateľa do budúcnosti a či zdravotný stav navrhovateľa
odôvodňuje priznanie zvýšenia bolestného a spoločenského uplatnenia vo výške 25-násobku zvýšenia.
Znalec vypracoval znalecký posudok č. 2/2004, z ktorého vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľa pred

dopravnou nehodou bol dobrý. Navrhovateľ bol invalidizovaný len pre úrazovú problematiku. Úraz, ktorý
navrhovateľ utrpel pri dopravnej nehode bol úraz ťažký. Jednalo sa o poranenie troch systémov - hlavy,
panvyadolnejkončatinyspotrebouoperačnejliečby.Bolestivosťbolaznačnáihneďpoúrazeprešokový
stav. Veľká bolesť bola aj pri vyslobodzovaní navrhovateľa z vozidla po havárii. Pri tomto procese sa
totiž úlomky končatiny dotýkali, ba zraňovali nielen svalovú pomliaždenú masu, ale aj nervy a cievy.
Bolesť bola taktiež aj z rany na brade. Bolesť bola aj v pooperačnom období, avšak nie už taká veľká,

bola znesiteľnejšia, pretože bola korigovaná analgetikami. Znalec ďalej uviedol, že navrhovateľ nie je
limitovaný v žiadnej bežnej spoločenskej, ani domácej, či v činnosti športovej. Každú činnosť však musí
vykonávať so šetrením. Môže vykonávať každú činnosť, ktorá nekladie vyššie nároky na statiku tela.
Perspektíva navrhovateľa je priaznivá. Ďalej znalec uviedol, že bolestné by malo byť zvýšené až na
dvojnásobok,pretožepočasliečbynastalikomplikácie,akoobojstrannýzápalpľúcspotrebouintenzívnej

antibiotickej liečby. Okrem toho bolo treba navrhovateľovi aplikovať opakovane transfúzie a infúzie.
Pokiaľ ide o vyčíslenie bolestného, mal námietky v kolónke 246 šok, kde má byť správne 246c šok
ťažkého stupňa a hodnotenie malo byť 45 bodov zo 60. Jednalo sa o ťažký úraz, kde boli postihnuté
tri systémy, a to hlava, hrudník, panva, končatiny. Znalec MUDr. B. bol vypočutý na pojednávaní dňa
16. 03. 2006. Uviedol, že trvá na podanom znaleckom posudku. Ďalej uviedol, že tú skutočnosť, či

navrhovateľ bol alebo nebol pripútaný bezpečnostnými pásmi z obsahu zranení uzatvára tak, že bol
pripútaný a v prípade, že by nebol, bol by ho náraz vyhodil do druhých dverí a práveže u neho išlo
o takú zlomeninu, že bol zakliesnený. Znalec ďalej uviedol, že pokiaľ si pamätá k infekcie rany u
navrhovateľa nedošlo, u navrhovateľa sa jednalo o opätovnú transfúziu v zmysle ods. 6 písm. b/, taktiež
tam došlo k vŕtaniu cez koleno, ktorý výkon možno zaradiť do ods. 6 písm. c/. Došlo, podľa jeho názoru,

k súbehu dôvodov pre zvýšenie bolestného, pričom nemusí byť zároveň splnený bod 6a, stačí, keď
sú tam uvedené tie komplikácie, ktoré mal navrhovateľ a ku ktorým u neho došlo. Uznesením zo dňa
14. 05. 2008 č. k. 6C/54/2003-358 súd ustanovil do konania znalca z odboru zdravotníctva farmácia,
odvetvie traumatológia MUDr. E. T., ktorému uložil podobné otázky, ako znalcovi B. s tým, že by sa
vyjadril k znaleckému posudku znalca MUDr. B.. Znalec podal vo veci znalecký posudok č. 48/2008. Z

jehozáverovsúdzistil,žezdravotnýstavnavrhovateľapreddopravnounehodouboldobrý,pravidelnesa
neliečil na žiadne ochorenia a nijakou mierou sa nepodieľal na jeho invalidizácii. Pokiaľ ide o bolestivosť
zranení navrhovateľa uviedol, že zranenia navrhovateľa boli výrazne bolestivé. Ak by sa bolesť hodnotila
podľa stupnice rozsahu od 1 do 10 (10 maximálna bolesť), bolesť by zodpovedala stupňu 8. Navrhovateľ
v dôsledku zranení, ktoré utrpel pri dopravnej nehode, nemôže vykonávať dlhšiu chôdzu, behy, skoky,

nemôže dvíhať ťažšie bremená a pracovať v drepe, predklone, nemôže športovať, aj bežné domáce
práce vykonáva s určitým obmedzením. U navrhovateľa sa jedná o stav trvalý a je tu predpoklad
možného ďalšieho postupného zhoršovania degeneratívnych zmien bedrového kĺbu a chrbtice, nie je
perspektíva zlepšovania zdravotného stavu navrhovateľa do budúcnosti. Ďalej zo záverov znaleckého
posudku tohto znalca vyplýva, že navrhovateľovi nebolo priznané zvýšenie bodového ohodnotenia

spoločenského uplatnenia podľa § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. a vzhľadom na súčasný zdravotný
stav navrhovateľa a jeho uplatnenie v živote, podľa jeho názoru, navrhovateľovi prislúcha zvýšenie
bodového ohodnotenia za sťažené spoločenské uplatnenie o 30 %. Je už na súde, či na základe
priloženého znaleckého posudku zvýši odškodnenie za bolesť a sťažené spoločenské uplatnenie. Pokiaľ
ide bodové hodnotenie bolestného navrhovateľa, toto malo byť ohodnotené o 45 bodov viac, ako bolo

nabodované MUDr. G. v dôsledku vzniku ťažkého šoku a následná výsledná suma mala byť zvýšená o
50 % v dôsledku ods. 6 písm. b/ vyhlášky č. 32/1965 Zb., nedošlo k súbehu dôvodov v zmysle ods. 6
vyhlášky č. 32/1965 Zb. Ďalej znalec uviedol, že sa nemožno jednoznačne vyjadriť, či bol navrhovateľ
pripútaný v čase dopravnej nehody bezpečnostnými pásmi, aj keď vzhľadom na popísané pomliaždenie
hrudníka s väčšou pravdepodobnosťou navrhovateľ bol pripútaný bezpečnostnými pásmi pri dopravnej

nehode. Znalec MUDr. E. T. bol vypočutý na pojednávaní dňa 16. 03. 2010 (č. l. 603, 604 spisu), kde
uviedol, že v plnom rozsahu trvá na podanom znaleckom posudku. Znalec uviedol, že podľa zranenia,
ktoré navrhovateľ utrpel, nemožno jednoznačne vylúčiť, či bol alebo nebol pripútaný bezpečnostnými
pásmi. Niekedy tieto bezpečnostné pásy zanechávajú pomliaždenia s krvnou podliatinou a niekedy nie,záleží to aj od tej - ktorej situácie, aj od intenzity násilia a je rozdiel, či sa jedná o samonavíjacie pásy
alebo pásy klasické. Znalec MUDr. E. T. vypracoval doplnok k znaleckému posudku č. 48/2008, v ktorom
uviedol,žezlomeninalonovýchkostíjezhojenádokonalebezmožnostidôkazumiestazlomeniny.Keďže

sa však jednalo o zlomeninu oboch ramienok lonových kostí vľavo a taktiež trieštivú zlomeninu tela ľavej
stehnovej kosti, svedčí to taktiež o veľkom násilí pôsobiacom na hlavu ľavej stehnovej kosti, čím došlo
k pomliaždeniu kĺbnej chrupavky a postupným vydieraním ľavého bedrového kĺbu. Ďalej uviedol, že
súhlasí aj s tým, že zlomenina stehnovej kosti je zhojená dokonale v oboch miestach a pôvodná osová
úchylka sa postupne osovo koriguje do pozdĺžnej pravidelnosti s tým, že zlomenina je dokonale zhojená,

avšak s veľkým svalkom prirasteným ku svalom stehna a v osovej odchýlke 10 stupňov, nesúhlasí však
s tým, že pôvodná osová úchylka sa postupne osovo koriguje do pozdĺžnej pravidelnosti, pretože u
dospelých je uvedený stav po zhojení zlomeniny trvalý a nemôže dochádzať ku korekcii osovej úchylky
v dôsledku ďalšieho hojenia. Zlomenina ľavej stehnovej kosti zhojená v osovej odchýlke 10 stupňov
je u navrhovateľa stav trvalý. Táto osová odchýlka a tiež skrátenie ľavej dolnej končatiny o 1 cm má
nepriaznivý vplyv na mechanickú os ľavej dolnej končatiny navrhovateľa a na ďalšie degeneratívne

zmeny ľavého bedrového kĺbu, ľavého kolenného kĺbu a celej chrbtice, hlavne však v driekovej a hrudnej.
Ďalej znalec uviedol, že pri vyšetrení navrhovateľa s odstupom času dvoch rokov došlo k miernemu
zhoršeniu pohyblivosti v ľavom kolene a minimálnemu zhoršeniu pohyblivosti v ľavom bedrovom kĺbe
a chrbtice oproti vyšetreniu zo dňa 30. 05. 2008. Stav navrhovateľa je trvalý a v dôsledku ľahkého
obmedzenia pohyblivosti ľavého bedrového kĺbu, ľavého kolena a chrbtice a v dôsledku zranení pri

dopravnej nehode navrhovateľ nemôže vykonávať dlhšiu chôdzu, behy, skoky, nemôže dlhodobo stáť
a sedieť, nemôže dlhodobejšie a pravidelne dvíhať ťažšie bremená, pracovať v predklone, drepe a v
dôsledku uvedených ťažkostí je obmedzený aj v bežných domácich prácach a v športovej činnosti,
krátkodobú záťaž však zvládne s minimálnymi ťažkosťami. Taktiež je predpoklad, že postupne bude
dochádzať k ďalšiemu zhoršovaniu pohyblivosti v ľavom bedrovom kĺbe, v ľavom kolene a chrbtici

navrhovateľa s pribúdajúcim vekom navrhovateľa a postupného vydierania kolenného bedrového kĺbu
a postupnej deformácii a vydierania chrbtice. Ďalej znalec uviedol, že u navrhovateľa vzhľadom na jeho
súčasný zdravotný stav sa jedná len o čiastočné obmedzenie činností, čo je stav trvalý, nejedná sa
však o stratu činnosti, navrhovateľ môže vykonávať všetky činnosti, nemôže však vykonávať dlhšiu
chôdzu, behy, skoky, nemôže dlhodobo stáť a sedieť, dlhodobejšie a pravidelne dvíhať ťažšie bremená,

pracovať v predklone a drepe, krátkodobú záťaž však zvládne s minimálnymi ťažkosťami. Navrhovateľ
nie je v každodennej, resp. bežnej starostlivosti o seba odkázaný na pomoc inej (tretej) osoby, resp.
iného člena rodiny v dôsledku úrazu z dopravnej nehody vzhľadom na jeho súčasný zdravotný stav.
Tento je schopný postarať sa v rámci režimu bežnej - každodennej starostlivosti o iného člena rodiny.
Navrhovateľ pravidelne užíva lieky (nesteroidné antireumatiká a miorelaxanciá), teda lieky proti bolesti,

na zápaly a uvoľnenie svalstva, ktoré sa užívajú pri vydieraní a degeneratívnych zmenách kĺbov chrbtice,
v prípade navrhovateľa v dôsledku jeho poúrazových zmien na ľavom bedrovom a kolennom kĺbe a
chrbtice. Navrhovateľ nepoužíva žiadne zdravotné pomôcky na lekársky predpis. Ďalej znalec uviedol,
že navrhovateľ sa v súčasnosti nepodrobuje lekársky predpísanej rehabilitačnej liečbe v dôsledku
úrazu z dopravnej nehody. Podľa jeho vyjadrenia naposledy bol v rehabilitačnej liečbe pred piatimi

rokmi, ktorú absolvoval s veľkou pravdepodobnosťou ako rehabilitačnú liečbu po operácii zlomeniny
ľavej stehennej kosti, čo je štandardná liečba. Po stabilizovaní zdravotného stavu je rehabilitačná
liečba len pomocná liečba, a to že neabsolvuje rehabilitačnú liečbu neznamená, že zdravotný stav
navrhovateľa je dobrý a nevyžaduje ju. Trvalé následky zranení po dopravnej nehode a postupne
mierne zhoršovanie jeho stavu si zrejme budú vyžadovať ďalšiu liečbu a v rámci liečby aj rehabilitačnú

liečbu. Navrhovateľ sa stal plne invalidným, a to na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia
Bratislava zo dňa 05. 03. 2002, kde mu bol dňom 22. 02. 2002 priznaný invalidný dôchodok vo
výške 6.786,- Sk. Zo zápisnice z rokovania posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia SP, pobočky
Veľký Krtíš (č. l. 289, 290 spisu) súd zistil, že navrhovateľ bol uznaný za čiastočne invalidného, a to z
dôvodu, že pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, jeho telesné alebo duševné schopnosti dosahujú

polovicu schopnosti na výkon sústavného zamestnania u zdravých občanov. Naposledy sa zdravotný
stav navrhovateľa posudzoval Sociálnou poisťovňou, pobočkou Veľký Krtíš v novembri 2010, pričom zo
zápisnice zo dňa 19. novembra 2010 súd zistil, že z pracovného posudku vyplýva, že pracovný potenciál
navrhovateľa je naďalej znížený na 50 % s tým, že nie je schopný vykonávať sedavé zamestnanie (č.
l. 909, 911) s tým, že kontrolná lekárska prehliadka bola určená na november 2013. Z prehľadu platieb,

ktorý bol doručený súdu vedľajším účastníkom dňa 18. 10. 2011 vyplýva, že navrhovateľovi bol priznaný
invalidný dôchodok od 22. 02. 2001. Všetky jeho nároky mu boli krátené spoluvinu 10 % - počas jazdy
nepripútaný bezpečnostným pásom. Z predmetného oznámenia vyplýva, že navrhovateľovi bola určená
strata na zárobku za obdobie od 22. 02. 2002 do 31. 10. 2002 8.199,- Sk, celkovo 81.990,- Sk,náhrada vyplatená brutto 2.449,41 Eur (73.791,- Sk), strata na zárobku od 01. 11. 2002 do 30. 04.
2003 za 5.703,- Sk, celkovo 57.030,- Sk, náhrada vyplatená v brutto 1.703,74 Eur (51.327,- Sk), strata
na zárobku za obdobie od 01. 05. 2003 do 28. 02. 2004 9.493,- Sk, celkovo 94.927,- Sk, náhrada

vyplatená v brutto 2.835,89 Eur, okrem toho bola navrhovateľovi vyplatená aj náhrada za SSÚ vo výške
268,87 Eur, a to dňa 26. 05. 2004, strata na zárobku za obdobie od 01. 03. 2004 do 31. 03. 2005
1.137,66 Eur, strata na zárobku za mesiac jún 2005 119,66 Eur, strata na zárobku od 01. 07. 2005 do
30. 09. 2005 mesačne 131,88 Eur x 3 395,64 Eur, strata na zárobku od 01. 10. 2005 do 30. 07.
2006 mesačne pravidelne 131,88 Eur x 9 1.186,92 Eur, strata na zárobku od 01. 07. 2006 do 30. 06.

2007 mesačne pravidelne 139,71 Eur x 12 1.676,52 Eur, strata na zárobku od 01. 07. 2007 do 30. 06.
2008 mesačne pravidelne 148,44 Eur x 12 1.781,28 Eur, strata na zárobku od 01. 07. 2008 do 31.
12. 2008 mesačne pravidelne 155,88 Eur x 6 935,28 Eur, strata na zárobku od 01. 01. 2009 do 31.
12. 2009 mesačne pravidelne 166,71 Eur x 12 2.052,- Eur, strata na zárobku od 01. 01. 2010 do 31.
12. 2010 mesačne pravidelne 171,879 Eur x 12 2.061,48 Eur, strata na zárobku od 01. 02. 2011 do
31. 10. 2011 mesačne pravidelne 174,88 Eur x 10 1.748,80 Eur. Súdu sa nepodarilo zadovážiť listinný

doklad ohľadom STK motorového vozidla zn. Fiat.

Podľa ustanovenia § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce
dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa ustanovenia § 429 Občianskeho zákonníka, prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na
zdraví a veciach, tak za škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou veci, ak stratila fyzická osoba pri
poškodení možnosť ich opatrovať.

Podľaustanovenia§441Občianskehozákonníka,akbolaškodaspôsobenáajzavinenímpoškodeného,

znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 4, 18 ods. 4, vety prvej vyhlášky č. 315/1996 Z. z. o premávke na
pozemnýchkomunikáciách(účinnejvčasedopravnejnehody)vobcivodičsmiejazdiťrýchlosťounajviac
60 km/h, a ak ide po diaľnici v obci alebo po ceste pre motorové vozidlá v obci, najviac 80 km/h, ak nie je

dopravnou značkou dovolená vyššia rýchlosť. Vodič odbočujúci vľavo je povinný dať prednosť v jazde
protiidúcim motorovým vozidlám i nemotorovým vozidlám a električkám idúcim v oboch smeroch.

Podľa ustanovenia § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú
bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa ustanovenia § 466 Občianskeho zákonníka (v znení platnom do 31. 07. 2004), náhradu za
stratu na zárobku počas trvania pracovnej neschopnosti poškodeného je rozdiel medzi jeho priemerným
zárobkom pred poškodením a nemocenským.

Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a za sťaženie
spoločenského uplatnenia, na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného
poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o
chorobu z povolania z takejto choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie
predpisy.

Podľaustanovenia§2ods.1,§4ods.1,§6,7vyhláškyč.32/1965Zb.oodškodňovaníbolestiasťaženia
spoločenského uplatnenia, odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na
zdraví, jeho liečením alebo odstraňovanie jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených
v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a

priebehu liečenia. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má
preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného pre uspokojovanie jeho životných
a spoločenských potrieb, alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následky“). Odškodnenie
za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému
vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

Pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým
bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku. Suma zodpovedajúca základnému počtu bodov
zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo
veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú vdôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť
uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho
sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých

následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10. Výška odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia sa určuje sumou 60,- Sk za jeden bod. Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie
spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240.000,- Sk; z
toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72.000,- Sk. V prípadoch hodných osobitného
zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťažené spoločenské uplatnenia primerane zvýšiť, a to

i nad sumu uvedenú v ods. 1 a 2.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. V predmetnej veci sa
jedná o zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, ktorá je založená na
princípe objektívnej zodpovednosti - zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Objektom zodpovednosti
za škodu podľa § 427 Občianskeho zákonníka je osoba vykonávajúca dopravu a iný prevádzateľ

dopravného prostriedku. Prevádzateľom v tomto prípade je odporca Ing. František Vraník - BIOFER,
združenie Prešov, ktorého zamestnanec D. R. spôsobil dopravnú nehodu. Zamestnanec odporcu D. R.
bol za predmetnú dopravnú nehodu uznaný za vinného a bol právoplatne odsúdený v trestnom konaní.
Pokiaľ ide o predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 427 Občianskeho zákonníka sú nimi:
udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, vznik škody, príčinná súvislosť

medzi udalosťou vyvolanou osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku a vznikom škody.
Za udalosti vyvolané osobitnou povahou prevádzky dopravných prostriedkov sa podľa súdnej praxe
považujú také skutočnosti, ktoré sú objektívne spôsobilé vyvolať škodu a ktoré súvisia s prevádzkou
dopravných prostriedkov. V predmetnej veci je nesporné, že sa jednalo o takúto udalosť. Taktiež bol
preukázaný aj vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a udalosťou vyvolanou osobitnou

povahou prevádzky dopravného prostriedku. Vo veci boli podané dva posudky, a to znalcom Ing. L. a
Ing. Š.. Znalci dospeli k rozdielnym záverom. Súd pri rozhodovaní vychádzal zo znaleckého posudku
znalca Ing. Š., ktorý vykonal rozbor nehodového deja pomocou simulačného výpočtového programu PC
- Crash9-0. Jedná sa o program, ktorý je v najnovšej dostupnej verzii, je presnejší (obsahuje kinematický
modul - zabránenie nehode, zadávanie brzdenia, zrýchľovania, zadávanie ľubovoľnej polohy vozidiel v

závislosti na čase pre zobrazenie dôležitých polôh). Okrem toho podľa názoru súdu sa znalec Ing. L.
nevysporiadal, resp. neurobil simuláciu z pohľadu vodiča motorového vozidla Mercedes. Okrem toho
sa znalec dôsledne nevysporiadal s energetickou ekvivalentnou rýchlosťou, a to z toho hľadiska, či
by mohlo dôjsť k takému poškodeniu predmetných motorových vozidiel v prípade, že by sa vozidlá
pohybovali v ním uvádzaných rýchlostiach. Ďalej znalec Ing. L.Š. vychádzal z aritmetického priemeru

brzdných dráh, čo považuje za bežný postup, nakoľko podľa neho nebolo zrejmé, či koleso brzdilo
alebo nebrzdilo, pričom to zdôvodnil tým, že on nebol na mieste samom bezprostredne po dopravnej
nehode. Znalec Ing. Š. vychádzal z najdlhšej šmykovej stopy po Fiate, ktorá bola zaznamenaná
12,6 m. Uviedol, že pri analýze pohybu vozidla Fiat po šmykových stopách je možné predpokladať
maximálne brzdenie v dĺžke najdlhšej zistenej šmykovej stopy. Súd zamietol návrh navrhovateľa na

výsluch znalca Ing. Š., pretože podľa jeho názoru sa znalec dostatočne vysporiadal s námietkami
navrhovateľa, a to vo svojom písomnom vyjadrení k námietkam navrhovateľa. Na základe znaleckého
posudku Ing. Š. súd dospel k záveru, že vodič motorového vozidla Mercedes porušil ustanovenie vyššie
citovaného § 18 ods. 4 vyhlášky 315/1996 Z. z. keď nedal prednosť v jazde protiidúcemu motorovému
vozidlu navrhovateľa. Navrhovateľ ako vodič porušil ustanovenie § 15 ods. 4 vyhlášky č. 315/1996

Z. z., pretože v obci nedodržal rýchlosť najviac 60 km/h. Pokiaľ ide o výsluch svedkov D. Q. a Š.
Š., tieto výpovede súd nepovažoval za vierohodné, pretože títo svedkovia majú vytvorený vzťah k
navrhovateľovi. Je nepravdepodobné, že by svedok D. Q. sedel „vzadu v strede“ a pozeral sa na
tachometer. Svedok Š. Š. uviedol, že on len odhadoval rýchlosť motorového vozidla navrhovateľa. Súd
zamietol návrh navrhovateľa na vykonanie dôkazu opätovným výsluchom svedka Š. Š., pretože tento

vo veci bol vypočutý, navrhovateľ ho nežiadal vypočuť k novým skutočnostiam. Taktiež súd považoval
za nadbytočné vypočúvať vo veci svedka C. Š., policajta, ktorý dopravnú nehodu vyšetroval, pretože
tento by zrejme k veci neuviedol nič iné, než čo je uvedené v spise z vyšetrovania predmetnej dopravnej
nehody. Zároveň súd zamietol aj návrh na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania, a to s
prihliadnutím na značnú dobu, ktorá uplynula od predmetnej dopravnej nehody, dĺžku konania, ako aj

hospodárnosť konania. Na základe vyššie uvedeného súd zistil skutočnosti, ktoré odôvodňujú aplikáciu
ustanoveniavyššiecitovanéhoustanovenia§441Občianskehozákonníka,atospoluzavineniezostrany
poškodeného, teda navrhovateľa. Na základe tohto ustálil súd zavinenie zo strany navrhovateľa vo
výške 30 % a u odporcu vo výške 70 %. Pokiaľ ide o bodové hodnotenie bolestného počet bodovbol ustálený na 318,75. Obaja ustanovení znalci, či už MUDr. B., ako aj MUDr. T. uviedli, že pokiaľ
ide o položku 246a mala byť správne vyznačená položka 246c šok ťažkého stupňa 45 bodov, pričom
šok ľahkého stupňa bol bodovaný len 15 bodmi, teda správne bodové hodnotenie malo byť 318,75

bodov. Súd mal za to, že nedošlo k premlčaniu nárokov. Navrhovateľ si od podania návrhu a taktiež aj v
zmenách len uplatňoval nároky v súvislosti s krátením vyplatenej náhrady na straty na zárobku, ako aj
ostatných nárokov. Keď v prvom návrhu bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia bolo vyčíslené
jednou sumou, z návrhu bolo zrejmé, akú sumu si uplatňuje z toho - ktorého nároku. A taktiež pokiaľ
boli navrhovateľom podávané zmeny návrhu, tieto reagovali len už na uskutočnené plnenia. Pokiaľ

navrhovateľ podal poslednú zmenu návrhu, uviedol, že si rentu vyčíslil ku dňu 31. 10. 2011 s tým,
že v podstate z tohto podania vyplynulo, že výpočet zo strany vedľajšieho účastníka rešpektuje, len
nesúhlasí s 10 % krátením. Preto mal potom súd za to, že nedošlo k premlčaniu, tak ako to namietala
právna zástupkyňa odporcu. S prihliadnutím na závery znaleckého posudku znalca Ing. Š., z ktorého
súd vychádzal pri svojom rozhodovaní, súd ustálil mieru zavinenia oboch účastníkov, a to u navrhovateľa
v rozsahu 30 % a u odporcu v rozsahu 70 %. Pokiaľ ide o náhradu za bolesť, súd prihliadol na znalecký

posudok znalca MUDr. B. a MUDr. T., a to v tom smere, že u navrhovateľa sa jednalo o bolestivé
zranenia, pričom utrpel aj šok ťažkého stupňa. Znalec MUDr. T. sa vyjadril, že pokiaľ by sa bolesť
hodnotila v rozsahu stupňov od 1 do 10, pričom stupeň 10 je maximálna bolesť, u navrhovateľa by
hodnotil bolesť pri zranení a následnej liečbe do operačného zákroku stupňom 8. Preto mal potom súd
za to, že sú tu dané dôvody pre zvýšenie odškodnenia za bolesť na 5-násobok základného bodového

hodnotenia. Výpočet odškodnenia za bolesť je potom nasledovný: 318,75 bodov x 60 = 19.125, 19.125
x 5 = 95.625,- Sk, t. j. 3.174,16 Eur. Ak bola zodpovednosť navrhovateľa za vzniknutú škodu ustálená
súdom v rozsahu 30 %, treba takto vyčíslenú náhradu za bolesť krátiť o 30 %. Sumu 3.174,16 Eur,
teda súd krátil o 952,24 Eur (t. j. 30 %) = 2.221,92 Eur a po odpočítaní plnenia zo strany vedľajšieho
účastníka 517,57 Eur, celková suma predstavuje 1.704,35 Eur. Pokiaľ ide o odškodnenie za sťaženie

spoločenského uplatnenia, obidvaja znalci uviedli, že navrhovateľ je čiastočne ovplyvnený v rodinnom,
športovom živote a v pracovnej činnosti. Navrhovateľ nemôže vykonávať dlhšiu chôdzu, behy, skoky,
nemôže dlhodobo stáť a sedieť, nemôže dlhodobejšie a pravidelne dvíhať ťažšie bremená a pracovať
v predklone a drepe a je obmedzený aj v bežných domácich prácach. Znalec MUDr. T., ktorý vyšetril
navrhovateľa naposledy (s väčším časovým odstupom od vyšetrenia znalcom MUDr. B.) skonštatoval,

že stav navrhovateľa je trvalý. Postupom rokov došlo k miernemu zhoršeniu pohyblivosti v ľavom kolene
a minimálne k zhoršeniu pohyblivosti v ľavom bedrovom kĺbe a chrbtici oproti vyšetreniu zo dňa 30.
05. 2008. Ďalej uviedol, že je tu predpoklad, že postupne bude dochádzať k ďalšiemu zhoršovaniu
pohyblivosti v ľavom bedrovom kĺbe, v ľavom kolene a chrbtici navrhovateľa a s pribúdajúcim vekom
navrhovateľa a postupného vydierania kolenného, bedrového kĺbu a postupnej deformácii a vydierania

chrbtice. Okrem toho navrhovateľ môže viesť motorové vozidlo, avšak môže mať ťažkosti pri dlhodobom
šoférovaní. S prihliadnutím na takto zistené skutočnosti mal súd za to, že sú tu dané dôvody na zvýšenie
odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to na 5-násobok. Výpočet je potom nasledovný:
150 bodov x 60 = 9.000, 9.000 x 5 = 45.000, t. j. 1.493,72 Eur. Takto vyčíslenú náhradu je potrebné
krátiť o 30 %, t. j. o sumu 448,11 Eur, teda 1.493,72 - 448,11 = 1.045,61 Eur, 1.045,61 - 268,87 (plnenie

zo strany vedľajšieho účastníka), teda celková suma predstavuje 776,74 Eur. V zostávajúcej časti súd
návrh navrhovateľa zamietol, pretože navrhovateľ sa domáhal zaplatenia doplatku náhrady na strate na
zárobku po skončení PN v dôsledku 10 % krátenia, avšak súd ustálil mieru jeho zavinenia vo výške 30
%, preto v tejto časti návrh zamietol.

O náhrade trov konania účastníkov bude rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 151 ods. 3 v lehote 30
dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice, a to písomne v 4 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav

veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2 O. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).