Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 10, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoP/34/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615201029
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6615201029.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty

Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana v právnej veci starostlivosti o maloletú
K. S., narodenú XX. XX. XXXX bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce
sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa matky M. K., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom R., T. J.
XXX/X, toho času W. č. XXX H., okres K., a otca V. S., narodeného XX. XX. XXXX, trvale bytom R.,
T. J. 418/1, zastúpeného JUDr. Mariánom Balážom, advokátom so sídlom Lučenec, M. Rázusa 29, v
konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Lučenec, č. k. 5P/8/2015-34 z 23. 03. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku II., ktorým uložil otcovi povinnosť prispievať na maloleté dieťa
výživným a vo výroku III., ktorým rozhodol o zročnom výživnom, a v súvisiacom výroku V. o náhrade
trov konania, potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal
prispievať na jeho výživu sumou 100,00 € vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 02. 02.
2015, vyčíslil zročné výživné za obdobie od 02. 02. 2015 do 23. 03. 2015 vo výške 170,45 €, ktoré povolil
otcovi splácať mesačne po 20,00 € spolu s bežným výživným k rukám matky s tým, že dlžné výživné
je splatné prvým mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok,

v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky. Styk otca s maloletým dieťaťom neupravil a účastníkom
náhradu trov konania nepriznal.

Z jeho odôvodnenia vyplýva, že rodičia spolu s maloletým dieťaťom žili do 23. 01. 2015 v spoločnej
domácnosti v R.; uvedeného dňa sa matka aj s dieťaťom odsťahovala do H. v okrese K.. Dieťa tu
navštevuje 3. ročník základnej školy, dosahuje výborné výsledky, na vysvedčení malo samé jednotky,
zvyklo si na nové prostredie, cíti sa dobre, s partnerom matky má dobrý vzťah. Od tej doby otec navštívil
dieťa jedenkrát, ale denne sú v telefonickom kontakte. Po výsluchu rodičov a maloletého dieťaťa okresný

súd usúdil, že dieťa žije v kľudnom prostredí, samo má záujem zotrvať v súčasnom bydlisku spolu s
matkou, preto ho zveril do osobnej starostlivosti matky.

Pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti otca vychádzal z majetkových pomerov obidvoch
rodičov: príjem otca predstavuje mesačne 558,64 € netto, má náklady s bývaním a so splácaním
hypotekárneho úveru. Matka dieťaťa poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 21,40 € mesačne, iný zdroj
príjmov nemá, o dieťa sa osobne stará bez možnosti finančného prispievania na výživu. Vyhodnotením
majetkových pomerov s prihliadnutím na vek dieťaťa súd dospel k záveru, že primerané je výživné vovýške 100,00 € mesačne. V súvislosti s tým vyčíslil aj dlh na výživnom za obdobie od podania návrhu na
začatie konania (02. 02. 2015) do vyhlásenia rozsudku (23. 03. 2015) celkom vo výške 170,40 €, ktorý
umožnil otcovi splácať mesačne po 20,00 € spolu s bežným výživným. Keďže rodičia dieťaťa nežiadali

upraviť styk otca, pretože sa o ňom vedia dohodnúť, súd styk otca s dieťaťom neupravil. O náhrade
trov konania rozhodol tak, že ich náhradu účastníkom nepriznal. Okresný súd oprel svoje rozhodnutie o
ustanovenie § 30 ods. 1, 2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods.
1, § 25 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine (ďalej aj „ZR“).

Proti vyššie uvedenému rozsudku podal do výroku o určení výživného a zročného výživného

prostredníctvomprávnehozástupcuodvolanieotec.Žiadal,abyodvolacísúdrozsudokokresnéhosúduv
napadnutej časti zmenil a určil mu platiť výživné vo výške 60,00 € mesačne. Výživné vo výške 100,00 € je
neprimeranevysoké,súdnezohľadnil,žedieťaťusporí10,00€mesačneadobíjamukreditdomobilného
telefónu, aby mohol byť s ním v kontakte. Má za to, že v konaní neboli preukázané objektívne dôvody,
brániace matke hľadať si prácu, zamestnať sa, a tiež si plniť vyživovaciu povinnosť k maloletej K., nielen
vo výške minimálneho výživného, ale v sume najmenej 40,00 € mesačne. Skutočnosť, že matka poberá

len dávku v hmotnej núdzi, ju nezbavuje vyživovacej povinnosti k dcére, a osobná starostlivosť nestačí.

Matka vo vyjadrení nazvanom odvolanie žiadala zachovať výšku výživného v čiastke 100 €.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ďalej
aj „O. s. p.“) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, §201 O.

s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), ktorého
podanie nie je vylúčené § 202 O. s. p., v odvolacom konaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu
a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.), ale aj s odkazom na § 212 ods. 2 O. s. p. bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu v napadnutých
výrokoch ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil z nasledovných dôvodov:

V zmysle § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
trvádočasu,kýmdetiniesúschopnésamésaživiť.Obajarodičiaprispievajúnavýživusvojichdetípodľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov. Každý rodič bez ohľadu na schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciupovinnosťvminimálnomrozsahuvovýške30%zosumyživotnéhominimananezaopatrené

neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu,
prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania zárobku majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Krajský
súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu, pretože tento
vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil úplne a správne a z tohto
vyvodil aj správny právny záver. S odôvodnením prvostupňového súdu sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje (§ 219 ods. 2 O. s. p.), konštatuje správnosť dôvodov a na tieto odkazuje.Z obsahu spisu vyplýva, že maloleté dieťa pochádza z problémového vzťahu rodičov, matka spolu
s dieťaťom strávila 1,5 roka v krízovom centre v R., po prísľube otca maloletého dieťaťa, že svoje
správanie zmení, sa k nemu vrátila, avšak začiatkom roku 2015 definitívne opustila spoločnú domácnosť

s ním, a to aj s maloletou K.. Žije v nájomnom byte v H. s druhom, ktorý je riadne zamestnaný, dieťa
navštevuje školu, kde dosahuje výborné vyučovacie výsledky. To, že odchod dieťaťu z domácnosti s
otcom prospieva, vyplýva aj z jeho výpovede na pojednávaní pred súdom. Matka maloletého dieťaťa
ako nezamestnaná poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 21,40 € a rodinné prídavky na dieťa vo
výške 23,52 €. Iný príjem nemá, zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa. Otec dieťaťa v zamestnaní

dosahuje príjem vo výške 558,64 € netto, z čoho platí hypotéku a náklady na bývanie. Prispieva dieťaťu
na telefónny kredit (matka to nepoprela), aby s ním mohol byť v kontakte a sporí mu 10,00 € mesačne.

Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti sa uplatňuje množstvo faktorov. Zákon priamo prikazuje
súdu zohľadniť skutočnosť (dikcia „prihliada sa“), ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Osobná starostlivosť nie je zohľadňovaná len vo vzťahu k maloletým deťom. Aj v zmysle iných
ustanovení (napr. § 19 ZR) je osobná starostlivosť postavená na roveň finančným plneniam, čím sa

poskytuje ochrana majetkovým nárokom osoby, zabezpečujúcej fungovanie spoločnej domácnosti a
starostlivosti o jej členov. Miera prihliadnutia závisí od veku, zdravotného stavu a potrieb dieťaťa, od jeho
schopností a možností podieľať sa osobnou pomocou na uspokojovaní vlastných potrieb; túto mieru
zváži a vyhodnotí súd.

V zmysle zákonnej úpravy výživné má spotrebný charakter. Je chvályhodné, že otec dieťaťu sporí,

avšak dieťa potrebuje ošatenie, oblečenie, stravu, má výdavky na školské pomôcky, na záľuby. Tieto
matka nie je schopná pokryť, a jej druh voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť nemá. Matka má síce voči
maloletému dieťaťu zo zákona tiež vyživovaciu povinnosť ako jej otec (...každý z rodičov...§ 62 ZR), ale
táto je nahradená jej osobnou starostlivosťou o maloletú.

Okresný súd teda postupoval správne, vykonal dostatočné dokazovanie, dôkazy riadne vyhodnotil a v

dôsledku toho vo veci aj správne rozhodol.

Odvolací súd preto nepovažoval odvolanie otca za dôvodné a rozsudok okresného súdu v napadnutej
časti ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania potvrdil.

Otrováchodvolaciehokonaniasúdrozhodoltak,žežiadenzúčastníkovkonanianemáprávonanáhradu
trov konania z dôvodu, že žiadny z nich návrh na prisúdenie náhrady trov konania nepodal a ide o

konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu (§ 81, § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.).

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.