Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 14, 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6C/101/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314213739
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8314213739.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v právnej veci žalobcu Friendly Finance

Slovakia s.r.o., Hlavná 104, Košice, IČO: 47243383, zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom,
Janka Kráľa 7, Banská Bystrica proti žalovanému U. I., nar. XX. X. XXXX, M. XXXX, B., o zaplatenie
297,21 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Konanie o zaplatenie sumy 240,88 eur z a s t a v u j e .

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 1. 12. 2014 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal žalovaného zaviazať na zaplatenie
sumy 297,21 eur, úroku z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 262,21 eur od 11. 12. 2013 do
zaplatenia a náhradu trov konania.

Žalobu žalobca odôvodnil tým, že medzi ním a žalovaným došlo dňa 9. 11. 2013 k uzatvoreniu rámcovej
zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a
zároveň zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s tým, že žalovaná prijala návrh Rámcovej zmluvy a

Zmluvy zo strany žalobcu v súlade s čl. III bodu 3 Rámcovej zmluvy, na základe ktorých žalobca poskytol
žalovanému krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200 eur. Predpokladom uzatvorenia
zmluvy a rámcovej zmluvy bola registrácia žalovaného ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla
žalobcu ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie zmluvy, o ktorú bol
oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva, zmluva a
jej prípadné prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami
s ich textom. V prípade veriteľa bol tento súhlas zaslaný zaslaním predzmluvného formulára a návrhu

zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty. Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím
na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty. Podľa tvrdenia žalobcu
sa žalovaný zaviazal žalobcovi vrátiť celkovú čiastku 262,21 eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru
a celkových nákladov (príslušenstvo) za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou sumou vo výške 62,21
eur, pričom celkové náklady za poskytnutie úveru predstavujú RPMN a jej spôsob výpočtu je uvedený v
čl. IV bod 8 Rámcovej zmluvy. Žalobca predloženými písomnými výzvami vyzval žalovaného na úhradu
jeho záväzku a preto si žalobca uplatnil aj náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške

35 eur v súlade s článkom IV bodu 5 rámcovej zmluvy.Predmetom tohto konania je teda zaplatenie sumy 200 eur poskytnutej žalovanému titulom úveru, sumy
62,21 eur titulom nákladov za poskytnutie úveru a sumy 35 eur titulom nákladov spojených s písomnými
výzvami na zaplatenie dlhu.

Pred vydaním platobného rozkazu dňa 12. 1. 2015 došlo na súd podanie žalobcu, ktorý prostredníctvom
právneho zástupcu, netrval na zaplatení sumy 35 eur a v tejto časti zobral návrh na začatie konania späť.

V súlade s ustanovením §172 ods. 6 O.s.p. súd toto čiastočné späťvzatie žaloby vybavil tak, že dňa 14.

1. 2015 pod č.k. XXRo/XXX/XXXX-XX súd vydal platobný rozkaz, v ktorom uložil žalovanému povinnosť
uhradiť žalobcovi sumu 262,21 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne od 11. 12. 2013 do
zaplateniaanáhradutrovkonania.Predmetomkonaniasatedastalasuma262,21eursprísl.avďalšom
konaní.

Proti tomuto platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote žalovaný podal odpor, v ktorom žiadal

žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že čerpaný úver žalobcovi už uhradil jednotlivými splátkami a to v
mesiaci jún 2014 sumu 75,44 eur, v mesiaci júl 2014 sumu 75,44 eur, v mesiaci september 2014 sumu
60 eur a v mesiaci január 2015 sumu 30 eur. Spolu mu teda uhradil sumu 240,88 eur.

Pred prvým pojednávaním dňa 24. 3. 2015 žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, súdu oznámil,

žežiadakonaniezastaviťvčastiozaplatenie240,88eur.Potvrdil,žežalovanýuhradilžalobcoviuvedenú
sumu, avšak až po postúpení pohľadávky na vymáhanie, resp. časť až po podaní žaloby na súd. Trval,
aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zvyšku žalovanej sumy 46,32 eur, ako aj na náhrade trov
konania.

Podľa ustanovenia §96 ods. 1,3 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie,
a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde
k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod,
neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne

o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Keďže žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie 240,88 eur späť skôr než sa začalo pojednávanie,
súd konanie v tejto časti zastavil v súlade s citovaným ustanovením, pričom súhlas žalovaného sa
nevyžaduje, pretože jeho prípadný nesúhlas by nebol účinný.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi,
najmä s výpisom z obchodného registra žalobcu, rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského
úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského
úveru, výpisom z účtu žalobcu, jednotlivými upomienkami, bankovými dokladmi o úhrade dlhu a zistil

nasledovný skutkový stav.

Podľa výpisu z obchodného registra žalobcu, žalobca je právnickou osobou s predmetom činnosti
poskytovanie spotrebiteľských úverov a poskytovanie iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov.

Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 9. 11. 2013 prostredníctvom diaľkovej internetovej komunikácie
Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších
služieb.

Podľa čl. IV. bodu 1 Rámcovej zmluvy, sa klient zaviazal zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so

spracovanímaposkytnutímúveru,ktoréhovýškajeurčenáindividuálnevzávislostiodvýškyúveru,doby
splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením
žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy.

Podľa čl. IV. bodu 3 Rámcovej zmluvy, úver poskytnutý veriteľom je bezúročný.

Podľa čl. IV bodu 5 v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi
skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne
náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, sms, emailové správy, písomnévýzvy ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta. Tieto náklady sú vyrátane
nasledovne:
- spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky: celkové

náklady 15 Eur;
- spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky: celkové
náklady vo výške 10 Eur;
- spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania tretej upomienky: celkové
náklady vo výške 10 Eur;

- spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania 4 upomienky: celkové
náklady vo výške 30 Eur.

Účastníci zároveň v ten istý deň uzavreli aj zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa zákona
č. 129/2010 Z.z., zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku
a Občianskeho zákonníka. Žalobca poskytol žalovanému bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200

eur prevodom z účtu v jeho banke na bankový účet žalovaného. Žalovaný sa zaviazal vrátiť úver s
príslušenstvom vo výške 262,21 Eur do 10. 12. 2013 pri RPMN 366,2%. V ďalej časti sa uvádza, že
celkove náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 62,21 eur.

Podľa žalobcom predloženého výpisu z účtu, dňa 9. 11. 2013 žalobca previedol finančné prostriedky vo

výške 200 eur na účet žalovaného.

Upomienkami zo dňa 17. 12. 2013, 24. 12. 2013, 31. 12. 2013 a 7. 1. 2014, žalobca vyzýval žalovaného
na úhradu dlhu.

Žalovaný predložil súdu bankové doklady, preukazujúce, že vložil žalobcovi v hotovosti na jeho účet dňa
5. 6. 2014 sumu 75,44 eur, dňa 8. 7. 2014 sumu 75,44 eur, dňa 17. 9. 2014 sumu 60 eur a dňa 8. 1.
2015 sumu 30 eur.

Na pojednávaní žalovaný potvrdil, že dňa 9. 11. 2013 prostredníctvom internetu uzatvoril so žalobcom

zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej mu bola poskytnutá suma 200 eur.
Poukázal však na výpisy z banky, ktoré preukazujú, že žalobcovi už uhradil 240 eur. Preto po doručení
platobného rozkazu súdu, podal voči nemu odpor.

V danej veci súd zistil, že po čiastočnom späťvzatí žaloby, túto je potrebné vo zvyšku zamietnuť.

Aj keď žalobca v zmluve, uzatvorenej medzi účastníkmi konania uvádza, že poskytuje žalovanému
úver podľa Zák. č. 129/2010 Z.z., súd dospel k záveru, že vzhľadom na ustanovenie §1 ods. 3 písm.
l) citovaného zákona, na daný právny vzťah nie je možné aplikovať tento zákon. Podľa citovaného
ustanovenia totiž spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3

mesiace. V danom prípade žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky dňa 9. 11. 2013 a ich
splatnosť bola dohodnutá na deň 10. 12. 2013, t.j. v lehote nepresahujúcej 3mesiace.

Taktiež súd dospel k záveru, že na daný právny vzťah nie je možné aplikovať ani ustanovenia
Obchodného zákonníka o zmluve o úvere. Zmluva o úvere plní v obchodnom práve podobnú funkciu

ako pôžička v občianskom práve. Napriek určitým príbuzným črtám je však nutné tieto zmluvné typy
odlišovať.Podstatnýmrozdielommedzinimijezáväzokúverovéhodlžníkazaplatiťzprijatýchpeňažných
prostriedkov úroky. Ak by strany v zmluve túto dlžníkovu povinnosť vylúčili, nemôže byť daná zmluva
posudzovaná ako úverová, aj keby ju tak strany nazvali. Predmetná zmluva by sa posudzovala podľa
zmluvy o pôžičke a riadila by sa režimom Občianskeho zákonníka. V danej veci bolo medzi účastníkmi

konania výslovne dohodnuté, že žalobca poskytuje žalovanému finančné prostriedky bezúročne (čl.. IV.
bod 3 Rámcovej zmluvy, ako aj text Zmluvy o poskytnutí úveru). Preto súd v danej veci právny vzťah,
uzatvorený medzi účastníkmi konania posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o pôžičke.
Rovnaký názor vyslovil v obdobnej veci aj Okresný súd P. v rozsudku zo dňa 5. 11. 2014 sp. zn. XXC/
XXX/XXXX.

Podľa ustanovenia §657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci
určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.Podľa ustanovenia §658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa ustanovenia §2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných
službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluvou na diaľku zmluva medzi
dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov
diaľkovej komunikácie.

Podľa ustanovenia §2 písm. c), d) zákona č. 266/2005 Z.z., dodávateľom je osoba, ktorá je v rámci
svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej
komunikácie na základe zmluvy na diaľku. Spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú
spotrebuposkytujúfinančnéslužbynazákladezmluvynadiaľkuaktoráprijejuzavieraníaplnenínekoná
v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ustanovenia §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia §52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,

ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ustanovenia §52 odsek 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia §53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa ustanovenia §53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia §53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je

poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
nafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona

povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.Podľaustanovenia§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalobca preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých podstatných náležitostí
predmetnej zmluvy t.j. reálne poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému ako dlžníkovi, dočasnosť
zmluvného vzťahu ako aj povinnosť žalovaného vrátiť peňažné prostriedky. Žalobca ďalej preukázal
splnenie svojho zmluvného záväzku zo zmluvy o pôžičke a reálne poskytol žalovanému peňažné

prostriedky vo výške 200 eur.

Na druhej strane žalovanému vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi požičanú sumu do 10. 12. 2013.
Žalovaný síce nesplnil uvedenú lehotu, avšak bolo preukázané, že sumu 200 eur vrátil žalobcovi ešte
pred začatím konania, keďže dňa 5. 6. 2014 mu uhradil sumu 75,44 eur, dňa 8. 7. 2014 sumu 75,44 eur a
dňa 17. 9. 2014 sumu 60 eur, t.j. ešte pred začatím konania na súde uhradil žalobcovi sumu 210,88 eur.

Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou svojho dlhu vo výške 200, preto žalobcovi patrí úrok
z omeškania. Súd má však za to, že uvedenými úhradami pred začatím konania, žalovaný uhradil
žalobcovi nielen sumu 200 eur, ale aj úrok z omeškania z uvedenej sumy. Podľa výpočtu súdu, 5,25%
úrok z omeškania zo sumy 200 eur za obdobie od 11. 12. 2013 do 17. 9. 2014, predstavuje sumu 8,08

eur. V uvedenej časti bolo konanie zastavené v súlade s ustanovením §96 ods. 1,3 O.s.p., avšak súd má
za to, že zastavenie konania v uvedenej časti zavinil žalobca a to tým, že zobral žalobu v tejto časti späť.
Súd mal za preukázané, že uvedenú časť žaloby, žalovaný uhradil ešte pred začatím konania na súde.

Podanou žalobou si žalobca uplatňoval aj sumu 62,21 eur, ktorá podľa zmluvy mala predstavovať

poplatok za poskytnutie úveru s tým, že z uvedenej sumy žalovaný už časť zaplatil a to po začatí konania
na súde. Žalobca z tejto sumy žiadal zaplatiť od žalovaného sumu 46,32 eur.

Vyššie citované ustanovenia §657 a 658 Občianskeho zákonníka nedovoľujú dohodnúť si pri peňažnej
pôžičke iný druh odplaty ako úroky. Medzi účastníkmi konania bolo výslovne dohodnuté, že úver

(správne pôžička) je bezúročný. Účastníci si teda nedohodli úroky a inú formu odplaty zákon
neumožňuje. Dohoda o poplatku za poskytnutie pôžičky je preto absolútne neplatná pre rozpor so
zákonom v zmysle ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka. Z absolútne neplatného právneho úkonu
nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či povinnosti, keďže takýto úkon
je neplatný od začiatku (ex tunc). V zmysle ustanovenia §41 Občianskeho zákonníka sa uvedený dôvod

neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu a to spomínaný poplatok a preto neplatnou je len táto
časť právneho úkonu, keďže z jeho obsahu vyplýva, že túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu
zmluvy. Na základe uvedeného súd žalobu v časti o zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru, a to aj
vrátane požadovaného úroku z omeškania, zamietol.

Súd považoval poplatok za poskytnutie úveru za neplatne dohodnutý aj z iného dôvodu.

Právny vzťah, uzatvorený medzi účastníkmi konania súd posúdil ako spotrebiteľský s poukazom na
citované ustanovenie §52 Občianskeho zákonníka, ako aj na citované ustanovenie §2 písm. a), c),
d) Zákona č. 266/2005 Z.z.. Žalobca ako veriteľ pri uzatvorení zmluvného vzťahu vystupoval v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti, čo vyplýva z výpisu z obchodného registra a žalovaný ako dlžník
uzatváral danú zmluvu s cieľom nevzťahujúcim sa k obchodnej činnosti, podnikaniu alebo povolaniu.
Preto v danej veci je potrebné aplikovať nielen Smernicu rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ale aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak sú pre
žalovaného priaznivejšie a neprihliadať na tie ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú v rozpore s

ustanoveniami o ochrane spotrebiteľov v Občianskom zákonníku a rovnako na neprijateľné podmienky.

Pri spotrebiteľských právnych vzťahoch sa použije právna úprava, ktorá je výhodnejšia pre spotrebiteľa
a to bez ohľadu na to, či sa jedná o právny vzťah z Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka
aleboinéhozákona.Použitieprávavýhodnejšiehoprespotrebiteľavyplývaajználezu,resp.zuznesenia

Ústavného súdu SR z 19.06.2013, sp.zn. Ú. XXX/XXXX-XX.

Zmluva neobsahuje ustanovenie o tom, že úver bol poskytnutý vrátane úroku, len to, že žalovaný sa
zaviazal vrátiť žalobcovi úver s príslušenstvom v celkovej výške 262,21 eur, pričom suma 62,21 eurpredstavuje celkové náklady spotrebiteľa - poplatok za poskytnutie úveru. Tento poplatok za poskytnutie
úveru vo výške 62,21 eur vo vzťahu k poskytnutej sume 200 eur predstavuje 31,1%.

Pripeňažnýchúverochjesamozrejmé,žesaposkytujúzaodmenu,zvlášťakposkytovateľúveru(veriteľ)
má túto činnosť v predmete podnikania. Touto odmenou je spravidla zmluvný, resp. dohodnutý úrok,
ktorý vyjadruje odmenu za poskytnutý úver. V danej veci v zmluve o úvere nebol dohodnutý úrok z úveru.
Tento fakt pri veriteľovi, ktorý má v predmete podnikania poskytovanie spotrebiteľských úverov, evokuje
dojem, že úrok je skrytý v poplatku za poskytnutie úveru. V tomto prípade by ročná úroková sadzba

predstavovala 373,20% (keďže za mesačná odplata bola vo výške 31,1%, 12x 31,1% = 373,20%).
Takúto výšku odplaty však súd považuje za v rozpore s dobrými mravmi, keďže takáto odplata je
mnohonásobne vyššia ako obvyklá priemerná výška úrokov poskytovaných v obchodných bankách pri
obdobných úveroch v danom období. Podľa priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk v
percentách vypočítaných podľa Nariadenia (EC) O./XXXX W., bola priemerná úroková miera z úverov
do 1 rokov v čase uzavretia zmluvy o úvere v mesiaci november 2013 v hodnote 8,52 % ročne.

Súd má za to, že zo strany žalobcu sa v tomto prípade jedná až o praktiky, ktoré nemá možnosť dlžník
ako spotrebiteľ ovplyvniť, pretože tento postup je už vopred pripravený na predtlačených formulároch
- tlačivách a dopisujú sa len konkrétne čísla, resp. údaje. Takéto dojednania v zmluve a v zmluvných
dojednaniachotakejtovysokejzmluvnejodmene,resp.poplatkuzaposkytnutieúveruvšaksúdpovažuje

pre rozpor s dobrými mravmi za neplatné, pretože odplata je zjavne vyššia ako bola priemerná
úroková sadzba poskytovaná obchodnými bankami v uvedenom období. Podľa ustanovenia §3 ods. 1 a
ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka sa jedná v tejto časti o neplatný právny úkon a ide o absolútne
neplatnosť na ktorú súd prihliada ex offo.

V danom prípade sa nejedná o primeranú výšku odplaty (odmeny) za poskytnutie peňažnej istiny
dlžníkovi a nejde o zhodnotenie, ktoré je obvyklé. Za neprimeranú a preto odporujúcu dobrým mravom
je taká výška odmeny, resp. úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov, ktorá podstatne presahuje
úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám
ktoré uplatňujú banky pri poskytovaní obdobných úverov alebo pôžičiek. Uvedený právny názor je v

zhode aj s právnym názorom už vyjadreným napríklad v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 26. apríla
2012, sp. zn. XCdo/XX/XXXX.

V danej veci žalobca podal na súd žalobu o zaplatenie sumy 297,21 eur. Žaloba v časti o zaplatenie
200 eur bola nedôvodná, pretože túto sumu žalovaný uhradil ešte pred podaním žaloby na súd a aj keď

žalobca zobral v tejto časti žalobu späť, súd má za to, že v tejto časti zavinil zastavenie konania žalobca.
V časti o zaplatenie 35 eur žalobca netrval na podanej žalobe a teda súd má za to, že v tejto časti
zavinil zastavenie konania žalobca, čo nemožno pripočítať na ujmu žalovanému. V časti o zaplatenie
62,21 eur, síce žalovaný časť zaplatil po začatí konania na súde, avšak súd má za to, že na základe
vyššie uvedeného odôvodnenia v tejto časti žaloba nebola podaná dôvodná a bola by zamietnutá aj

bez úhrady žalovaným. Na základe uvedeného súd rozhodol o trovách konania podľa ustanovenia §142
ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením §146 ods. 2 O.s.p. s výsledkom, že náhrada trov konania by
patrila žalovanému, ktorý si na pojednávaní dňa 14. 5. 2015 uplatnil náhradu trov konania. Tieto trovy
si však žalovaný do 3pracovných dní od vyhlásenia rozsudku nevyčíslil (§151 ods. 1 O.s.p.). V súlade
s ustanovením §151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná

náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho
zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd
munáhradutrovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhrady
trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Zo spisu vyplýva, že žalovanému
nevznikli trovy konania a to aj keď podal odpor proti platobnému rozkazu. V tomto prípade je však ako

spotrebiteľ, domáhajúci sa svojho práva, oslobodený od platenia súdnych poplatkov (§4 ods. 2 písm.
za) Zákona o súdnych poplatkoch. Preto v súlade s ustanovením §151 ods. 2 O.s.p. súd žalovanému
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o

lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).