Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12C/196/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814212451
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3814212451.1

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom collection, s.r.o., IČO: 47150513,
Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, zast.: advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej
14, 811 08 Bratislava, proti odporcovi: H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H. XXX, vedľajší účastník
na strane odporcu: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811 02
Bratislava I - Staré mesto, zast. JUDr. Patrik Podhorský, advokát, so sídlom Zámocká 36, 811 01

Bratislava, o zaplatenie 311,49 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a vstup občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, IČO:
42362962, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, do konania ako vedľajšieho účastníka na
strane odporcu.

Konanie z a s t a v u j e .

V r a c i a navrhovateľovi krátený súdny poplatok vo výške 11,80 eur.

U p r a v u j e Daňový úrad Bratislava, aby po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny poplatok vo výške
11,80 eur vrátil navrhovateľovi.

Navrhovateľovi ani vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ, BL Telecom debt, s.r.o., sa návrhom doručeným súdu dňa 08.07.2014 proti odporcovi
domáha zaplatenia 311,49 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Dňa 10.11.2014 oznámilo vstup
do konania na strane odporcu združenie na ochranu spotrebiteľov, VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV

SPOTREBITEĽOV, zastúpená JUDr. Patrikom Podhorským. Súd postupoval v konaní tak, že doručil toto
oznámenie o vstupe do konania tak navrhovateľovi ako aj odporcovi. Navrhovateľ vzal návrh na začatie
konaniavcelomrozsahuspäť,azároveňpodanímzodňa21.01.2015,doručenýmsúdudňa23.01.2015,
vzniesol námietku proti vstupu vedľajšieho účastníka a navrhol, aby súd uznesením nepripustil vstup
občianskeho združenia ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu.

Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má

právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie,
či tu manželstvo je alebo nie je (§ 93 ods. 1 O. s. p.). Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi
alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 O. s. p.). Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu
niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd
rozhodne len na návrh (§ 93 ods. 3 O. s. p.). V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnostiako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní
podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností (§ 93 ods. 4 O. s. p.).

Navrhovateľ vo svojom Vyjadrení namieta neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania

najmä z dôvodu nepreukázania súhlasu odporcu. Poukázal pri tom na ustanovenie § 93 ods. 3
O.s.p., podľa ktorého je nevyhnutnou súčasťou oznámenia Združenia o vstupe do konania súhlas
účastníka, popri ktorom sa má zúčastniť na konaní. Vzhľadom na to, že združenie takýto súhlas do
dnešného dňa nepredložilo, navrhovateľ zastáva názor, že nesplnilo podmienky na vznik vedľajšieho
účastníctva. Vzhľadom na vyššie uvedené má navrhovateľ za to, že vstup vedľajšieho účastníka do

konania bez súhlasu odporcu je právne neúčinný a navrhuje, aby súd na oznámenie združenia o
vstupe do konania bez súhlasu odporcu neprihliadal a združenie ako vedľajšieho účastníka do konania
nepripustil. Podľa § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ako vedľajší účastník sa môže popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu. Podľa § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku účinného do
31.12.2014 do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú

prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Podľa § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku účinného od 1.1.2015 do konania vstúpi
buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu.
Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená
alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe

musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o
vstupe neprihliada. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. Navrhovateľ
namieta proti vstupu vedľajšieho účastníka z dôvodu nepreukázania súhlasu odporcu argumentujúc
novelizovaným ustanovením § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku účinným k 1.1.2015. Podľa
názoru navrhovateľa, keďže vedľajší účastník takýto súhlas odporcu nepredložil, združenie nesplnilo

podmienky na vznik vedľajšieho účastníctva a tento nedostatok nie je možné zhojiť ani výzvou zo strany
súduadresovanouodporcovinavyjadreniesúhlasusovstupomvedľajšiehoúčastníka.Navrhovateľteda
považuje vstup vedľajšieho účastníka do konania bez súhlasu odporcu za právne neúčinný.

Súd preskúmal námietku navrhovateľa, avšak nevzhliadol jej dôvodnosť. Podľa jazykového výkladu
novelizovaného ustanovenia § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, toto ustanovenie podmieňuje

súhlasom účastníka, na ktorého stranu vedľajší účastník vstupuje, vstup vedľajšieho účastníka do
konania, nie účasť vedľajšieho účastníka v konaní (napr.: Podmienkou účasti vedľajšieho účastníka v
konaní je súhlas účastníka, na stranu ktorého do konania vstúpil). Pokiaľ teda v čase, keď vedľajší
účastníkvstúpildokonania(10.11.2014)nebolopodmienkouprevstupvedľajšiehoúčastníkadokonania
súhlas toho, na stranu koho do konania vstúpil, nie je možné dodatočne vyžadovať od vedľajšieho

účastníka preukázanie súhlasu účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka v konaní. V opačnom
prípade, ak by sa potom, čo vedľajší účastník účinne vstúpil do konania, vyžadovalo preukázanie
súhlasu účastníka, na ktorého stranu do konania vstúpil, odňal by sa účinok procesného úkonu (vstupu
vedľajšieho účastníka), ktorý už nastal.

Navrhovateľ tiež namietal, že pre vstup Združenia do konania, neboli splnené zákonné podmienky,

nakoľko predmetom konania nie je ochrana práv spotrebiteľov, ale žaloba na plnenie podané voči jednej
osobe. V tomto prípade ide o dlh odporcu v právnom vzťahu, ktorý bol založený zmluvami o pripojení k
mobilnej telefónnej sieti, a podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2,4
Občianskeho zákonníka ( účinný v čase uzatvárania zmlúv o pripojení a dodatkov k nim ), ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na uvedené,

vstúpil vedľajší účastník do konania, v ktorom je priestor na hájenie práv spotrebiteľa, čo je predmetom
činnosti vedľajšieho účastníka.

Pre procesné postavenie vedľajšieho účastníka je nevyhnutné, aby predmetom jeho činnosti bola
ochrana práv, o ktoré v konaní ide. Občiansky súdny poriadok v poznámke k uvedenému ustanoveniu
odkazuje na niektoré osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby môžu byť v postavenívedľajšieho účastníka. Jedným z takých osobitných predpisov, je tiež zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov. V zmysle § 25 ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. môže právnická osoba

založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podať návrh na začatie konania na správnom orgáne
alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov alebo môže byť účastníkom konania, ak sú takéto
ciele hlavnou náplňou jeho činnosti.

Žalobca ďalej vyzdvihol skutočnosť, že samotný odporca so vstupom účastníka doposiaľ výslovne
nesúhlasil. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo 188/2012, účel

procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať (hlavnému) účastníkovi
konania, môže byť naplnený, len ak účastník, na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať,
s vedľajším účastníctvom súhlasí. I keď sa určitý subjekt stáva vedľajším účastníkom už v momente,
keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom postavení
vedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v konaní
podporovať, procesné právo vyjadriť svoj nesúhlas s jeho vstupom do konania. Účastník konania má

právo svojím nesúhlasom zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane v pozícii vedľajšieho účastníka
konal ten, koho účasť v konaní si neželá. Povahe a účelu občianskeho súdneho sporového konania by
sa jednoznačne priečil vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane účastníka konania, ktorý by bol
tomuto účastníkovi nanútený. V zmysle vyššie uvedeného zodpovedá zákonu procesný postup súdu, v
rámci ktorého oznámi účastníkom konania, že určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník a

vyzve ich, aby sa k tomuto vstupu vyjadrili. Súdom vyzvaní účastníci môžu vyjadriť svoje nesúhlasné
stanovisko so vstupom vedľajšieho účastníka do konania.

Neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka navrhovateľ dôvodí ešte tým, že takéto aktivity
spotrebiteľského združenia nie sú žiadnou pridanou hodnotou pre spotrebiteľa, nakoľko súd má
povinnosť na tieto skutočnosti prihliadať ex offo. Súd síce prihliada na neprijateľné zmluvné podmienky

z úradnej povinnosti, avšak zhodnotenie určitých zmluvných podmienok ako neprijateľných, hlavne
posúdenie, kedy sa v prípade nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán jedná o
nerovnováhu značnú (§ 53 ods. 1 O.Z. )je vecou úvahy/právneho názoru súdu a tak aj podmienka,
ktorú súd nevyhodnotí ako neprijateľnú, môže byť následne z iniciatívy vedľajšieho účastníka napríklad
predložená na posúdenie Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ako predbežná otázka (§ 109

ods. 1 c/) a vyhlásená za neprijateľnú, prípadne môže svojou argumentáciou vedľajší účastník môže
zmeniťprávnynázorsúdu.Ajupozornenienaneprijateľnépodmienkyvspotrebiteľskejzmluvevedľajším
účastníkom teda podľa môjho názoru treba považovať za účelný úkon.

Nakoľko navrhovateľ navrhol nepripustiť vstup vedľajšieho účastníka do konania, čiže rozhodnutie o
prípustnosti vedľajšieho účastníctva vedľajšieho účastníka, v zmysle dikcie § 93 ods. 3 druhá veta

O.s.p. súd musel o prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhodnúť. VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu (zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa), čím napĺňa znaky uvedené v § 93 ods. 2
O.s.p., pričom v čase vstupu vedľajšieho účastníka do konania ustanovenie § 93 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku v znení účinnom do 31.12.2014 nevyžadovalo súhlas účastníka, na stranu ktorého

vedľajší účastník do konania vstúpil. Súd sa nestotožnil s námietkou navrhovateľa proti vstupu
vedľajšieho účastníka, ani nenašiel žiadne iné skutočnosti, ktoré by vstupu vedľajšieho účastníka do
konania bránili. Odporca nevyjadril svoj nesúhlas, dokonca na pojednávaní dňa 29.01.2015 vyjadril so
vstupom svoj súhlas. Preto súd rozhodol tak, že vedľajšie účastníctvo vedľajšieho účastníka na strane
odporcu pripustil.

Navrhovateľ vzal návrh na začatie konania v celom rozsahu späť, podaním zo dňa 21.01.2015,
doručeným súdu dňa 23.01.2015.

Podľa § 96 ods. 1 prvá a druhá veta Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania
späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.

Vzhľadom na účinné späťvzatie návrhu navrhovateľom, súd konanie o návrhu navrhovateľa podľa § 96

ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zastavil.Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok z návrhu vo výške 18,50 eur. Keďže súd konanie zastavil pre
späťvzatie návrhu navrhovateľom pred prvým pojednávaním, podľa § 11 ods. 3 Zákona o súdnych
poplatkoch, podľa ktorého, poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania

alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo
alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to,
či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie, rozhodol o vrátení súdneho poplatku kráteného
podľa § 11 ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch, teda kráteného o 6,70 eur, vo výške 11,80 eur.

Podľa § 151 ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania

rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa§146ods.2 prvávetaObčianskehosúdnehoporiadkuakniektorýzúčastníkovzavinil,žekonanie
sa muselo zastaviť je povinný uhradiť jeho trovy.

Navrhovateľ vzal návrh na začatie konania v celom rozsahu späť a navrhol konanie zastaviť. Uvedenú

procesnú situáciu súd posúdil podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. Navrhovateľ návrh zobral späť bez
toho,abyodporcasplnilto,čohosapodanýmnávrhomprotinemudomáhal.Navrhovateľjepretopovinný
nahradiť trovy konania. V konaní vznikli trovy len navrhovateľovi (ktorý na ich náhradu nemá právo), čo
sa týka vedľajšieho účastníka, tomuto žiadne účelne vynaložené trovy v konaní nevznikli, a odporcovi
by sa v tomto prípade trovy priznali, no v konaní mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu Prievidza na Krajský súd Trenčín, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).