Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, January 26, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/281/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5810202330
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5810202330.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: W. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.,
F. XXX, právne zastúpeného JUDr. Dušanom Serekom, advokátom, so sídlom Q. D. XXX/XX, Q., proti
odporcovi: R. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., M. XXX, právne zastúpenému Mgr. Igorom Paliderom,
advokátom, so sídlom M., X. II. č. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Allianz -
Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, v konaní o

zaplateniesumy1.531,42eurspríslušenstvom,oodvolanínavrhovateľaprotirozsudkuOkresnéhosúdu
Námestovo č. k. 2C/75/2010-273 zo dňa 16. apríla 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom, majúcim charakter medzitýmneho rozsudku okresný súd rozhodol, že základ
nároku žalobcu uplatnený v tomto súdnom konaní je daný.

Vychádzajúc zo zákonného ust. § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia
kúpnej zmluvy, zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, ako aj zmluvy o spotrebnom
úvere, ktoré boli uzavreté navrhovateľom v ten istý deň 11.11.2006, súd v prvom rade riešil otázku, či
sa v danom prípade jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Z listín, ktoré boli predložené súdu, bolo nesporné
preukázané, že navrhovateľ vo všetkých týchto zmluvách vystupoval ako živnostník, kde uvádzal svoje
identifikačné údaje týkajúce sa jeho podnikateľských aktivít - IČO. Z dokladov týkajúcich sa účtovníctva

navrhovateľa - peňažný denník, ktorý bol predložený súdu, je preukázané, že navrhovateľ realizoval
splátky na zaplatenie úveru na kúpnu cenu motorového vozidla zo svojho podnikateľského účtu, čo
je zachytené aj v peňažnom denníku. Zahrnul tam aj náklady na pohonné hmoty. Navrhovateľ bol aj
platcom dane za motorové vozidlo, pričom táto daň je uvedená v peňažnom denníku za rok 2007 a 2009.
Uvedené listiny jednoznačne nasvedčujú tomu, že vo vzťahu medzi navrhovateľom a spoločnosťou
ČSOB Leasing, a. s. nešlo o spotrebiteľskú zmluvu, ale o obchodnoprávny vzťah. Za takéhoto stavu

potom nemožno navrhovateľa zaradiť pod pojem spotrebiteľa v zmysle ust. § 52 ods. 3 Občianskeho
zákonníka.

ZvykonanéhodokazovaniavyplynuložemedzižalobcomaspoločnosťouČSOBLeasing,a.s.Bratislava
boli dňa 11.11.2006 uzavreté jednak zmluva o spotrebnom úvere podľa § 269 ods. 2 Obchodného
zákonníka a jednak zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva podľa § 553 OZ účinného
do 31.12.2007. Poskytnutý spotrebný úver si spoločnosť ČSOB Leasing, a. s. zabezpečila prevodom
vlastníckeho práva žalobcom kúpeného motorového vozidla Volkswagen Golf Variant, a to až do doby

úplného uspokojenia všetkých zabezpečených pohľadávok veriteľa voči žalobcovi, prípadne do okamihu
predaja financovaného predmetu (článok V bod 1. zmluvy). Žalobca bol oprávnený používať motorové
vozidlo zabezpečené prevodom vlastníckeho práva na základe výpožičky v zmysle článku IV zmluvy
s tým, že pravidlá výpožičky boli stanovené v tomto článku zmluvy. Podľa bodu 6 uvedeného článkuIV žalovaný nebol oprávnený bez predchádzajúceho písomného súhlasu veriteľa financovaný predmet
- motorové vozidlo akokoľvek upravovať alebo zhodnotiť, okrem bežných opráv, ktoré sú potrebné na
užívanie financovaného predmetu v súlade s jeho účelom a neznesú odklad. Nákup nových vecí a

žalobcom tvrdené zhodnotenie motorového vozidla o osobné autorádio zn. Sony v hodnote 96,- eur,
pneumatiky zn. Pireli P6000 v hodnote 380,- eur, elektróny v hodnote 200,- eur, autofólie v hodnote
140,- eur a centrálne zamykanie a alarm v hodnote 150,- eur, celkové zhodnotenie vo výške 966,-
eur boli teda vykonané bez písomného súhlasu spoločnosti ČSOB Leasing, a. s., a teda v rozpore so
zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k tomuto motorovému vozidlu. Spoločnosť

ČSOB Leasing, a. s. o tomto zhodnotení nemala vedomosť, a teda nedožadovala sa tohto zhodnotenia
u poisťovne, ktorá škodu na motorovom vozidle likvidovala ako totálnu škodu.

Podľa čl. V bod 1 zmluvy zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k financovanému predmetu trvá až
do okamihu úplného uspokojenia všetkých zabezpečených pohľadávok veriteľa voči dlžníkovi, prípadne
do predaja financovaného predmetu. Podľa čl. V bod 2 zmluvy dňom úplného zaplatenia všetkých
pohľadávok veriteľa voči dlžníkovi stráca táto zmluva v súlade s ust. § 36 ods. 2 OZ (rozväzovacia

podmienka) účinnosť a dlžník sa opätovne stáva vlastníkom financovaného predmetu. Ak pred týmto
okamihom došlo k odobratiu financovaného predmetu dlžníkovi a tento nebol ešte predaný, vydá ČSOB
Leasing, a. s. financovaný predmet dlžníkovi bez zbytočného odkladu po tomto, spolu so všetkými
dokumentmi a odovzdá dlžníkovi plnomocenstvo na zápis dlžníka ako vlastníka predmetu zmluvy v
evidenciách DI PZ SR.

Z citovaného dojednania je teda zrejmé, že v čase dopravnej nehody (13.09.2009) vlastníkom
motorového vozidla Volkswagen Golf Variant bola spoločnosť ČSOB Leasing, a. s. Bratislava, za ktoré
po poistnej udalosti - dopravnej nehode bola poskytnutá náhrada vlastníkovi z titulu vinkulácie poistného
plnenia (čl. IX bod 17 VZP pre dopravnú techniku - č. l. 84), keď poškodenie tohto motorového vozidla
bolo likvidované ako totálna škoda. Až 26.10.2009, kedy došlo k vyrovnaniu pohľadávok spoločnosti

ČSOB Leasing, a. s. voči žalobcovi (viď oznámenie na č. l. 9 - 11 spisu), sa žalobca opätovne stal
vlastníkom už havarovaného motorového vozidla (tzv. šrotu), ktoré bolo poisťovňou hodnotené ako
totálna škoda. Dňom vyrovnania vzniklo žalobcovi ako dlžníkovi právo na jeho zápis ako vlastníka
predmetu zmluvy - motorového vozidla do osvedčenia o vozidle a do evidencie DI PZ SR, ku ktorému
však nedošlo z dôvodu trvalého vyradenia motorového vozidla z prevádzky. Žalobca už ako vlastník

havarovaného motorového vozidla, keď vlastníctvo opätovne nadobudol finančným vyrovnaním sa so
spoločnosťou ČSOB Leasing, a. s. (naplnenie rozväzovacej podmienky podľa § 36 ods. 2 OZ), je však
oprávnený domáhať sa voči škodcovi zhodnotenia havarovaného motorového vozidla.

Súdtedadospelkzáveru,žezákladnárokužalobcujedanýaotomtorozhodolpodľa§152ods.2O.s.p.

Voči citovanému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník. Podľa jeho názoru

rozhodnutiesúduprvéhostupňavychádzaznesprávnehoposúdeniaveciasúdprvéhostupňadospelna
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vedľajší účastník na strane odporcu
sa nestotožňuje s tým, že navrhovateľ je aktívne legitimovaným na náhradu škody z dôvodu, že v čase
dopravnej nehody nebol vlastníkom motorového vozidla. Za skutočnú škodu na veci treba považovať
takú ujmu, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou

udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na uvedenie veci do predošlého
stavu. Ujma na majetku v dôsledku škodnej udalosti, spočívajúca v hodnote vozidla pred a po poškodení
je skutočnou škodou, ktorej náhrada zásadne patrí vlastníkovi veci. Ak je poškodený vlastníkom veci,
jeho majetkový stav zahrňuje hodnotu tejto veci a v dôsledku jej poškodenia či zničenia dochádza
k zmenšeniu jeho majetkového stavu. Tomu, kto nie je vlastníkom veci, však škoda spočívajúca v

znížení hodnoty veci v dôsledku škodovej udalosti oproti jej hodnote pred poškodením nevzniká, pretože
ten, kto nenadobudol vec do svojho vlastníctva, nezískal majetkovú hodnotu, ktorú by mohol stratiť.
Rozhodujúca pre právne posúdenie veci je skutočnosť, že žalobca v dobe, keď došlo k poškodeniu,
neboljehovlastníkom(rozhodnutieNajvyššiehosúduČRsp.zn.25Cdo78/2001,rovnakoajrozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 3416/2010). Veriteľ, na ktorého bolo prevedené vlastnícke právo

dlžníka, vystupuje ako oprávnený subjekt. Veriteľ má teda analogické právne postavenie ako vlastník.
Má tiež právo na ochranu vlastníckeho práva ako pôvodný vlastník. Keďže pri dopravnej nehode došlok poškodeniu vozidla a k zníženiu jeho hodnoty, došlo k zníženiu majetku veriteľa - ČSOB Leasing, a.
s., ktorý bol v čase dopravnej nehody vlastníkom vozidla a jeho uspokojenie z prevedeného vlastníctva
k vozidlu v prípade neplnenia riadne a včas by bolo značne zhoršené, z čoho možno vyvodiť záver, že

poškodeným v prejednávanom prípade je ČSOB Leasing, a. s. ako vlastník vozidla v čase dopravnej
nehody a nie žalobca. Základ aktívnej legitimácie na náhradu škody iného ako poškodeného vlastníka
by mohla tvoriť jedine písomná dohoda uzavretá medzi pôvodným vlastníkom (veriteľom) a novým
vlastníkom (dlžníkom), ktorá by bola obsiahnutá buď priamo v zmluve o zabezpečovacom prevode
práva alebo v osobitnej dohode uzavretej medzi týmito subjektmi, v ktorej by sa výslovne dohodlo, akým

spôsobom sa vysporiadajú nároky na náhradu škody za dobu, kedy bude vlastníkom veriteľ. Nakoľko
v predmetnom prípade takáto dohoda nebola uzavretá, nemožno dospieť k záveru, že poškodeným
sa stal dlžník, ktorý v čase vzniku škody nebol riadnym vlastníkom poškodenej veci. Ani dojednanie
uvedené v čl. IX ods. 16 posledná veta Všeobecných zmluvných podmienok pre dopravnú techniku,
v zmysle ktorého v prípade poistnej udalosti konanie voči poisťovni, prípadne iným subjektom vedie
dlžníksámnavlastnénáklady,nemožnopovažovaťzadojednanie,ktorébyzakladaloaktívnulegitimáciu

navrhovateľa, nakoľko uvedené dojednanie oprávňuje dlžníka len na vedenie konania, avšak nie na
náhradu škody iného. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ v čase dopravnej nehody nebol vlastníkom
predmetného motorového vozidla, nie je daná jeho aktívna legitimácia na náhradu škody. Vedľajší
účastník preto odvolací súd žiada, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh navrhovateľa v celom
rozsahu zamietne a zaviaže navrhovateľa na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s odvolaním vedľajšieho účastníka a s
dôvodmi v ňom uvedenými. Aj podľa jeho presvedčenia odvolaním napadnutý rozsudok vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Aktívnu legitimáciu na uplatnenie nároku na náhradu škodu
má jedine vlastník poškodenej veci. Navrhovateľ v čase, keď došlo k poškodeniu vozidla, nebol jeho
vlastníkom. Taktiež navrhuje, aby odvolací súd prvostupňový rozsudok zmenil tak, že žalobný návrh v

celom rozsahu zamietne a zaviaže žalobcu k náhrade trov konania.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka toto odvolanie považuje za nedôvodné.
Navrhovateľ zotrváva na svojich vyjadreniach prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní dňa
26.03.2014 k otázke aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa. Zabezpečovací prevod práva ako jeden
zo zabezpečovacích inštitútov upravených v Občianskom zákonníku je inštitútom, ktorého primárnym

účelom je zabezpečiť pohľadávku veriteľa, na ktorého dlžník dočasne prevádza svoje legitímne
nadobudnuté právo, pričom splnením takto zabezpečenej pohľadávky sa prevedené právo ex lege
prevádza naspäť na dlžníka. Už z dikcie samotného zákona, ako aj z účelu tohto zabezpečovacieho
inštitútu a zákazu dojednania tzv. prepadného zabezpečenia možno vyvodiť záver, že veriteľovi, na
ktorého dlžník svoje právo prevádza, neprináleží v tomto prípade vlastnícke právo k veci vo svojom

pravom slova zmysle. Teda veriteľ ako dočasný vlastník nie je oprávnený vykonávať právo veci tak,
ako toto právo prislúcha riadnemu vlastníkovi. Na druhej strane vlastník veci - dlžník, ktorý dočasne
svoje vlastnícke právo prevádza, je po dobu účinnosti zabezpečovacieho prevodu práva v prospech
veriteľa obmedzený v nakladaní s vecou práve existenciou dočasného zabezpečenia v prospech tretej
osoby. Dlžníkovi ako pôvodnému nositeľovi tohto práva ostávajú zachované oprávnenia vlastníka tak,

ako sú upravené v § 123 Občianskeho zákonníka, ktoré práva sú však oslabené, resp. obmedzené
oprávnením veriteľa, ktorému vyplývajú z dočasného zabezpečovacieho prevodu, a to po dobu účinnosti
tohto zabezpečovacieho inštitútu. Navrhovateľ sa domnieva, že zabezpečovací prevod práva ako
prevod dočasný, podmienený a s rozväzovacou podmienkou založený zmluvou o zabezpečovacom
prevode práva č. 06/93903/ZPVP zo dňa 11.11.2006 nespôsobil zánik oprávnenia žalobcu ako

vlastníkamotorovéhovozidladomáhaťsanárokunanáhraduškodytitulommimozáväzkovejdeliktuálnej
zodpovednosti voči odporcovi ako škodcovi. Teda v čase škodovej udalosti navrhovateľovi ako
vlastníkovi (hoc jeho vlastnícke právo najmä čo do dispozičného oprávnenia bolo obmedzené
zabezpečovacím prevodom práva v prospech ČSOB Leasing, a. s.) svedčilo oprávnenie domáhať sa
voči tretej osobe - škodcovi náhrady škody spôsobenej na veci, ktorá bola predmetom tohto vlastníckeho

práva, hoc aj dočasne čiastočne obmedzeného. Ustanovením čl. III ods. 3 zmluvy o zabezpečovacom
prevode práva, na ktoré v odôvodnení predmetného medzitýmneho rozsudku poukazuje aj súd prvého
stupňa, nebolo možné platne zmluvne modifikovať základný účel zabezpečovacieho prevodu práva
ako práva podmieneného dočasného tak, ako vyplýva z § 553 Občianskeho zákonníka aj v znení
pred novelou č. 568/2007 Z. z., ktorá v tomto smere bola aj je kogentná a nebolo ju možné zmluvne

modifikovať.RozhodnutiaNajvyššiehosúduČR,naktoréodkazujevedľajšíúčastníkvosvojomodvolaní,napredmetnúsituáciunedopadajú,nakoľkovoveciachprejednávanýchvuvedenýchrozhodnutiachbolo
predmetom posúdenie, či leasingový nájomca je oprávnený, teda aktívne vecne legitimovaný domáhať
sa náhrady škody voči tretej osobe škodcovi, ktorá škoda bola spôsobená na predmete leasingu.

Leasingovú zmluvu však nemožno stotožňovať so zmluvou o zabezpečovacom prevode práva ako
zabezpečovacom inštitúte. V prípade leasingovej zmluvy je leasingový prenajímateľ riadnym vlastníkom
predmetu leasingu so všetkými oprávneniami vlastníka a leasingovému nájomcovi iba vzniká právo
po splnení podmienok upravených v leasingovej zmluve nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu
leasingu. Pri zabezpečovacom prevode práva je dlžník už vlastníkom veci ešte pred uzavretím zmluvy o

zabezpečovacom prevode práva, avšak toto jeho vlastnícke právo je následne obmedzené existenciou
dočasného zabezpečovacieho prevodu práva v prospech veriteľa, ktorý zabezpečil financovanie.
Navrhovateľ je teda vzhľadom na uvedené presvedčený, že základ jeho nároku pre konanie je daný a
žiada napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať náhradu trov konania.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.

s. p.) napadnutý rozsudok zrušil v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. s poukazom na ust. § 212
ods. 3 O. s. p. a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Preskúmavacia činnosť odvolacieho súdu zahrňuje v sebe nielen skúmanie správnosti napadnutého
rozhodnutia súdu prvého stupňa z hmotnoprávneho hľadiska, ale aj postupu súdu z hľadiska
procesnoprávnych predpisov. Na vady konania pred súdom prvého stupňa odvolací súd prihliada len

vtedy, ak tieto procesnoprávne vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Na takéto vady
odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti bez ohľadu na to, či boli alebo neboli uplatnené v odvolaní.

V zmysle uvedeného odvolací súd konštatuje, že dôvodom zrušenia napadnutého rozsudku nie je
nesprávnosť jeho skutkových a právnych záverov, ale vada konania, na ktorú odvolací súd je povinný
prihliadať ex offo.

Okresný súd rozhodol vo veci medzitýmnym rozsudkom, že základ nároku navrhovateľa na náhradu
škody je daný.

Pod medzitýmnym rozsudkom rozumieme rozhodnutie súdu iba o základe veci, teda o tom, či právo
(nárok) ako taký je daný. Rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom prichádza do úvahy práve v prípade
nárokov uplatnených z titulu náhrady škody, najmä v tom prípade, ak dokazovanie týkajúce sa výšky

nároku sa javí ako obtiažne alebo nákladné. Naviac vyriešenie základu žaloby môže pozitívne ovplyvniť
ďalší priebeh konania. Aby však v prípade nároku z titulu náhrady škody mohlo dôjsť k vydaniu
medzitýmneho rozsudku, musel by súd komplexne vyriešiť základ nároku, t. j. či sú splnené podmienky
vzniku zodpovednosti odporcu za škodu navrhovateľa, ktorými sú: 1. existencia protiprávneho úkonu, 2.
škoda, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie. Nevyriešenou otázkou

by mohla ostať iba výška škody.

K takémuto postupu zo strany prvostupňového súdu nedošlo. Okresný súd nevyhodnotil vyššie uvedené
podmienky, aby mohol konštatovať základ nároku. Okresný súd posúdil iba aktívnu vecnú legitimáciu
navrhovateľa. Posúdenie aktívnej legitimácie navrhovateľa je v danom prípade síce kľúčové a je
základnou spornou otázkou v súdenej veci, pre rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom, teda o základe

nároku však nepostačuje ( bez vyriešenia ostatných predpokladov zodpovednosti za škodu ).

Z uvedených dôvodov odvolací súd pristúpil k zrušeniu napadnutého rozsudku z procesnoprávnych
dôvodov, a to, že v čase jeho vydania okresný súd nevyriešil všetky otázky potrebné pre konštatovanie
danosti základu nároku a jeho vydanie bolo predčasné.

Pokiaľ však ide o riešenie zásadnej otázky vecnej aktívnej legitimácie navrhovateľa prvostupňovým

súdom, odvolací súd sa so záverom prvostupňového súdu stotožňuje, majúc za to, že navrhovateľ máaktívnu legitimáciu na uplatnenie žalovaného nároku. V tomto smere považuje odvolací súd odvolanie
vedľajšiehoúčastníka,ktorýargumentujenedostatkomaktívnejlegitimácienavrhovateľa,zanedôvodné.

V súvislosti s uplatneným nárokom odvolací súd dáva do pozornosti prvostupňového súdu, že uplatnený

nárok vo výške 1.531,42 eur s príslušenstvom pozostáva z viacerých čiastkových nárokov, ktoré majú
čiastočne odlišný skutkový základ.

Hoci čo do finančného plnenia v podstatnej miere sa navrhovateľ domáha priznania nároku z titulu škody
na veci ako rozdielu medzi trhovou hodnotou vozidla v čase jeho poškodenia a poskytnutým poistným
plnením, a to vo výške 1.481,52 eur, ďalšiu časť uplatneného nároku tvorí náklad za odťah vozidla vo
výške 18,99 eur a zmluvná pokuta ČSOB Leasing, a. s. za predčasné skončenie zmluvy vo výške 30,91

eur.

Východiská, z ktorých okresný súd vychádzal pri skúmaní aktívnej legitimácie navrhovateľa, sa však
dotýkajú iba uplatnenej škody na veci vo výške 1.481,52 eur.

Pokiaľ ide o odťah vozidla, teda plnenie vo výške 18,99 eur, ktorého sa navrhovateľ domáha, nejde o
nárok, ktorý by bolo potrebné viazať na vlastníctvo k veci. V čase vzniku škody, pokiaľ aj navrhovateľ

nebol vlastníkom predmetného vozidla, bol jeho oprávneným držiteľom a jeho povinnosťou vyplývajúcou
z tohto právneho postavenia bolo postarať sa o odťah poškodeného vozidla.

Rovnako s vlastníctvom veci nie je spojený nárok na náhradu škody, ktorého sa navrhovateľ domáha z
titulu zmluvnej pokuty vo výške 30,91 eur. V tejto súvislosti však okresný súd musí zamerať svoju činnosť
na zistenie, či je daná príčinná súvislosť medzi vznikom tohto nároku a tvrdeným protiprávnym úkonom

odporcu (dopravná nehoda). Zaplatenie zmluvnej pokuty bolo dôsledkom dojednaných zmluvných
povinností navrhovateľa s jeho veriteľom. Existencia príčinnej súvislosti (vzťah príčiny a následku)
medzi protiprávnym konaním a vznikom škody je jedným z nevyhnutých predpokladov zodpovednosti
za škodu. O vzťah príčinnej súvislosti sa jedná, ak vznikla škoda následkom protiprávneho úkonu, teda
ak je protiprávny úkon a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku. To znamená, že príčinná

súvislosť medzi škodou a protiprávnym úkonom je daná len vtedy, ak by škoda pri absencii protiprávneho
úkonu nevznikla, teda musí ísť o priamu (nielen sprostredkovanú) príčinu vzniku škody. V tejto súvislosti
treba predovšetkým posúdiť, či protiprávny úkon odporcu bol priamou príčinou povinnosti navrhovateľa
zaplatiť zmluvnú pokutu aj s ohľadom na to, že odporca nijako nemohol ovplyvniť obsah zmluvných
dojednaní navrhovateľa s jeho veriteľom. V tejto súvislosti do úvahy prichádza aj otázka, či vôbec

mal navrhovateľ povinnosť takúto zmluvnú pokutu zaplatiť. Bude preto povinnosťou okresného súdu
vyhodnotiť, či vôbec povinnosť navrhovateľa zaplatiť zmluvnú pokutu vznikla, ak áno, či príčinou vzniku
tejto povinnosti bol výlučne protiprávny úkon odporcu.

Podstatnú časť uplatneného nároku na náhradu škody tvorí nárok navrhovateľa spočívajúci v tvrdenej
škode na veci ako rozdiel medzi trhovou hodnotou vozidla v čase jeho poškodenia a poistným plnením,

ktorý si navrhovateľ uplatňuje vo výške 1.481,52 eur. Zásadnou otázkou v konaní je otázka vecnej
legitimácie navrhovateľa na uplatnenie požadovaného nároku, ktorú vedľajší účastník spochybňuje.

Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane

žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania.

Akoodvolacísúdužkonštatoval,predmetomtohtouplatnenéhonárokuješkodaspočívajúcavzmenšení
hodnoty veci. Vedľajší účastník, tvrdiac, že navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný, tvrdí a svoje tvrdenia
opiera o judikatúru súdov, že ujma na majetku v dôsledku škodnej udalosti (havárie vozidla) spočívajúcej

v hodnote vozidla pred a po poškodení je skutočnou škodou, ktorej náhrada zásadne patrí vlastníkoviveci. Keďže navrhovateľ v dobe, keď došlo k poškodeniu vozidla, nebol jeho vlastníkom, nie je aktívne
vecne legitimovaný na uplatňovanie nároku.

Pokiaľ ide o prvú časť argumentácie vedľajšieho účastníka, možno sa stotožniť s právnym názorom

vedľajšieho účastníka, že aktívne vecne legitimovaným uplatňovať si škodu na veci je jej vlastník. Je
tiež nepochybné, že v čase, keď v dôsledku protiprávneho úkonu odporcu (porušenie predpisov pri
dopravnej nehode) došlo ku škode na motorovom vozidle EČV: TS 118 AN, bola platná a účinná zmluva
o zabezpečovacom prevode práva uzatvorená medzi navrhovateľom a spoločnosťou ČSOB Leasing, a.
s., na základe ktorej zmluvy dočasným vlastníkom veci bola spoločnosť ČSOB Leasing, a. s.

Vychádzajúc však z povahy a účelu inštitútu zabezpečovacieho prevodu práva, riešenie aktívnej vecnej

legitimácie navrhovateľa nemôže byť postavené iba na jednoduchom vyriešení skutočnosti, že v čase
vzniku dopravnej nehody navrhovateľ dočasne vozidlo nevlastnil.

Navrhovateľ v čase vzniku škody na vozidle bol na základe inštitútu zabezpečovacieho prevodu
práva zbavený vlastníctva k predmetnému motorovému vozidlu. V prípade zabezpečovacieho prevodu
práva ide o dočasnú stratu dispozície s prevedeným právom za účelom zabezpečenia a splnenia

hlavného záväzkového vzťahu s veriteľom. Dlžník, ktorým bol v tomto prípade navrhovateľ, previedol na
veriteľa spoločnosť ČSOB Leasing, a. s. svoje vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu s
rozväzovacou podmienkou, že zabezpečený záväzok bude splnený. Zabezpečovacím prevodom práva
tak došlo iba podmienečne k zmene v osobe nositeľa práva. Za predpokladu splnenia záväzku sa
obnovuje bez ďalšieho pôvodný stav. K splneniu záväzku aj došlo v krátkom čase po vzniku škody na

veci a vlastnícke právo navrhovateľa sa bez ďalšieho obnovilo.

Na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva sa veriteľ na základe tejto zmluvy stáva, hoci len
dočasne, vlastníkom prevedeného práva. Ide však iba o tzv. „holé vlastníctvo“, ktorého jediným účelom
je zabezpečenie záväzku bez práva disponovať prevedenou vecou, bez práva na plody a úžitky veci.
Týmto vlastníkom je až do momentu zániku záväzkového vzťahu, ktorý sa zabezpečuje. Uspokojením

pohľadávky prechádza prevedené právo späť na toho, kto ho previedol, t. j. na pôvodného vlastníka. Ak
je teda záväzok zabezpečený prevodom práva splnený, obnovuje sa bez ďalšieho pôvodný stav.

Právnystatuspôvodnéhovlastníkavecijeposplnenízáväzkurovnaký,akobyvlastníctvoaninestratil.Ak
nastane splnenie rozväzovacej podmienky, teda ak pôvodný vlastník svoj záväzok, ktorý zabezpečoval
zabezpečovací prevod práva, splnil, stáva sa plnohodnotným vlastníkom veci so všetkými právami a

povinnosťami, ktoré sa k tejto veci viažu.

Pokiaľ aj v čase vzniku škody (12.9.2009) bol vlastníkom veci navrhovateľov veriteľ a v čase vzniku tejto
škody mu patrila aktívna vecná legitimácia na uplatnenie nároku na náhradu škody, splnením záväzku
(z finančného vyúčtovania zmluvy, ktoré sa nachádza na č.l.9 spisu vyplýva, že minimálne k 26.10.2009
bol už záväzok splnený) a teda splnením rozväzovacej podmienky prešlo toto právo na pôvodného

vlastníka, t.j. navrhovateľa. Splnením záväzku prestal byť veriteľ oprávneným subjektom, nositeľom
hmotnoprávneho vzťahu z titulu náhrady škody a toto právo zo zákona prešlo spolu s vlastníctvom veci
na pôvodného vlastníka, ktorého právne postavenie v prípade naplnenia rozväzovacej podmienky je
totožné, akoby k prevodu vôbec nedošlo.

Vychádzajúc z uvedeného, potom v čase podania žaloby, ako aj v čase vydania či už napadnutého

rozhodnutia alebo rozhodnutia odvolacieho súdu je aktívne vecne legitimovaným subjektom, teda
nositeľom práva z titulu náhrady škody na predmetnom motorovom vozidle navrhovateľ.

Hoci okresný súd otázku vecnej aktívnej legitimácie vyriešil správne, z vyššie uvedených procesných
dôvodov pristúpil odvolací súd pre vadu konania k zrušeniu napadnutého rozsudku, pričom z dôvodu
hospodárnosti konania vyslovil právny názor, ktorý bude pre okresný súd pri ďalšom prejednávaní a

rozhodovaní veci záväzný (§ 226 O. s. p.).V ďalšom konaní okresný súd rozhodne o trovách prvostupňového, ako aj odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok prípustný nie je.