Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Nitra

Judgement was issued by JUDr. Soňa Vacková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7C/122/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112215674
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4112215674.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Soňou Vackovou v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., Staré

Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpený: JUDr. Alan Strelák, advokát, Na vršku 12, 811
01 Bratislava, proti žalovaným: 1. D. O., narodený XX.XX.XXXX, G. X. 1, XXX XX J., 2. K. O., narodená
XX.XX.XXXX, Y. XX, XXX XX L., o zaplatenie sumy 715,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 26,54 eura za každý začatý mesiac
omeškania začínajúc mesiacom júl 2010 až do zaplatenia zastavuje.

Žalovaným v 1. a 2. rade súd náhradu trov konania nepriznáva.

Žalovaný v 1.rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 370,- eur a 9 % úrok z omeškania ročne zo
sumy 370,- eur od 17.07.2010 do zaplatenia v splátkach po 40,- eur mesačne vždy do 25-eho dňa v
mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok

pri nezaplatení čo i len jednej splátky riadne a včas.

Vo zvyšku a vo vzťahu k žalovanej v 2. rade súd žalobu zamieta.

Žalobca a žalovaný v 1. rade nemajú právo na náhradu trov konania.

Žalovanej v 2. rade súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom podaným na súd dňa 11.05.2012 domáhal voči žalovaným uloženia povinnosti
spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 715,- eur, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
715,- eur od 17.07.2010 do zaplatenia a trov konania. V žalobe uviedol, že dňa 03.02.2010 bola medzi
žalobcom a žalovaným v 1. rade ako dlžníkom uzatvorená zmluva o úvere na čiastku 500,- eur za
poplatok za správu úveru vo výške 345,- eur. Zmluvou sa žalovaný zaviazal celkovú čiastku 845,- eur

uhradiť v 13 mesačných splátkach vo výške 65,- eur. Prvá splátka bola splatná v 10. deň po uzavretí
zmluvy každá ďalšia 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pritom v prípade neuhradenia jednej
splátky riadne a včas bol žalobca oprávnený od zmluvy odstúpiť a žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu
s úrokmi. Prevzatie finančnej hotovosti žalovaný v 1. rade potvrdil podpisom zmluvy o úvere. V rovnaký
deň bolo medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade, ako ručiteľom uzatvorené prehlásenie ručiteľa a dohoda
o podmienkach ručenia, čím sa žalovaná v 2. rade zaviazala zaplatiť žalobcovi pohľadávku vo výške
845,- eur prípade že ju žalovaný v 1. rade neuspokojí ani po písomnej výzve. Zároveň prehlásila, žepohľadávku uspokojí vrátane úroku, odplaty, zmluvných pokút a paušálnej náhrady nákladov konania.
Celkove bola na účet žalobcu pripísaná suma 130,- eur, pričom posledná suma 65,- eur bola uhradená
dňa 17.03.2010. Vzhľadom na to, že žalovaný v 1. rade neplnil riadne a včas v zmysle splátkového

kalendára, žalobca mu oznámil stratu výhody splátok v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. V
predžalobnej upomienke žalobca upozornil žalovaného v 1. rade na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky V oznámení o zosplatnení záväzku žalobca oznámil žalovanému v 1. rade, že celý dlh
sa stal splatný dňa 16.07.2010. Vo výzve ručiteľovi žalobca vyzval žalovaného v 1. rade k bezodkladnej
úhrade dlžnej čiastky do 23.09.2010. Po zosplatnení záväzku už neeviduje žiadnu splátku. Ku dňu

vypracovanianávrhudlžnásumaje715,-eur,ktorápredstavujerozdielmedziposkytnutýmúveromspolu
s poplatkom za správu úveru v sume 845,- eur a uhradenou sumou 130,- eur. Žalovaní sa zaviazali v
zmysle bodu 3 obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, uhradiť v
prípade porušenia zmluvy aj zmluvnú pokutu vo výške mesačného poplatku za správu úveru, za každý
začatý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia istiny vrátane poplatku za správu úveru, ktorý je
vo výške 26,54 eura. Žalovaní nezaplatili splátku za mesiac júl 2010 riadne a včas, preto žalobca žiada

zmluvnú pokutu vo výške 26,54 eura za každý i začatý mesiac omeškania počnúc mesiacom júl 2010.
Žalovaní sa zaviazali v zmysle bodu 3 obchodných podmienok zaplatiť zákonný úrok z omeškania a
paušálnu náhradu nákladov vynaložených žalobcom v súvislosti s vymáhaním bežnej čiastky vo výške
20% poskytnutého úveru, najmenej však 67,- eur.

Žalovaní sa k žalobe písomne nevyjadrili.

Pred otvorením pojednávania žalobca svojim podaním doručeným súdu dňa 16.03.2015 vzal návrh v
časti o zaplatenie zmluvnej pokuty späť a žiadal, aby súd konanie v tejto časti zastavil.

Podľa § 96 ods. 1 OSP, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Pretožečiastočnýmspäťvzatímnávrhunazačatiekonaniaodpadlazákladnápodmienkakonaniavoveci
samej, súd konanie v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 26,54 eura za každý začatý mesiac
omeškania začínajúc mesiacom júl 2010 až do zaplatenia zastavil podľa ustanovenia § 96 ods. 1 OSP.

O trovách konania v zastavujúcej časti súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta OSP z dôvodu, že
žalobca zavinil, že konanie sa muselo v tejto časti zastaviť, ale nepriznal žalovaným v 1. a 2. rade

náhradu trov konania, nakoľko im žiadne nevznikli. Zavinenie žalobcu na čiastočnom zastavení konania
súd hodnotil z procesného hľadiska, keď žalobca vzal návrh v časti späť bez uvedenia dôvodu.

Žalobcovi bol termín pojednávania oznámený cestou právneho zástupcu, na pojednávanie sa nedostavil
ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, preto súd vec prejednal v jeho neprítomnosti.

Právny zástupca žalobcu mal doručenie riadne vykázané, na pojednávanie sa nedostavil, listom

doručeným súdu dňa 29.04.2015 mailom svoju neúčasť písomne ospravedlnil, o odročenie
pojednávania nežiadal, preto súd vec prejednal v jeho neprítomnosti.

Súd vo veci vykonal výsluchom žalovaného v 1. rade a výsluchom žalovanej v 2. rade.

Súd vo veci doplnil dokazovanie oboznámením sa s listinami predloženými v spise, a na základe
vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav a dospel k takémuto právneho záveru.Žalobca a žalovaný v 1. rade uzatvorili dňa 03.02.2010 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, podľa ktorej
sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému v 1. rade úver vo výške 500,- eur a žalovaný v 1. rade sa
zaviazal poskytnutý úver v sume 500,- eur spolu poplatkom za správu úveru vo výške 345,- eur, spolu

sumu 845,- eur vrátiť žalobcovi v 13 mesačných splátkach vo výške 65,- eur, splatnosť prvej splátky
10. deň po uzatvorení zmluvy, splatnosť každej ďalšej splátky 30. dňa po splatnosti predchádzajúcej
splátky. Priemerná RPMN uvedená v zmluve 48,96%, RPMN podľa obchodných podmienok 206,73%.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli obchodné podmienky.

Žalobca listom zo dňa 22.07.2010 upomínal žalovaného v 1. rade k zaplateniu dlžných splátok v sume

260,- eur v lehote do 5 dní od doručenia upomienky.

Žalobca listom zo dňa 16.09.2010 oznámil žalovanej v 2. rade, že úver z predmetnej zmluvy nie je
splácaný v súlade so splátkovým kalendárom, pričom dlžná čiastka je 715,- eur, a vyzval žalovanú v
2. rade k jej zaplateniu do 23.09.2010.

Žalobca listom zo dňa 21.10.2010 oznámil žalovanému v 1. rade zosplatnenie záväzku zo zmluvy o
úvere dňa 16.07.2010 a vyzval ho k zaplateniu sumy 715,- eur s príslušenstvom.

Vzájomný vzťah účastníkov je vzťahom zo spotrebiteľského úveru, na ktorý je potrebné aplikovať
ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol účinný v čase uzatvorenia
zmluvy a je osobitným predpisom týkajúcim sa spotrebiteľských úverov vo vzťahu k Občianskemu
zákonníku (ustanovenia § 52 a nasl.). Právna úprava spotrebiteľských zmlúv v Občianskom
zákonníku prešla určitým vývojom a jej aplikácia je odvodená od momentu uzatvorenia spotrebiteľskej

zmluvy, pokiaľ prechodné ustanovenia nestanovujú inak. Omeškanie sa posudzuje podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 20/2013 Z.z. sa výška úrokov z omeškania
riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31.01.2013 aj za dobu omeškania po 31.01.2013
v prípade, že záväzkový vzťah vznikol pred 01.02.2013. Nakoľko záväzkový vzťah účastníkov konania
vznikol v roku 2010 je ustanovenie § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. potrebné aplikovať v

znení účinnom do 31.01.2013.

Podľa § 2 písm. a) a písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (účinného ku dňu
uzatvorenia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (účinného ku dňu uzatvorenia
zmluvy), veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci

svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj
predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (účinného ku dňu uzatvorenia
zmluvy), spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (účinného do 31.01.2013), ktorým sa vykonávajú

niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

Vykonaným dokazovaním zmluvou o úvere č. 220100416 (č.l. 5) a výsluchom žalovaného v 1. rade mal
súd preukázané, že žalobca a žalovaný v 1. rade uzatvorili dňa 03.02.2010 zmluvu o spotrebiteľskom
úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z., predmetom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému v 1.

rade úver vo výške 500,- eur a záväzok žalovaného poskytnutý úver v sume 500,- eur spolu s poplatkom
za správu úveru 345,- eur, spolu sumu 845,- eur vrátiť žalobcovi v 13 mesačných splátkach vo výške
65,- eur so splatnosťou prvej splátky 10. deň po uzatvorení zmluvy a splatnosťou každej ďalšej splátky
30. dňa po splatnosti predchádzajúcej splátky. Rovnako mal súd preukázanú dohodu účastníkov zmluvy
o výške úroku z úveru v sadzbe 20%, priemernú RPMN uvedenú v zmluve 48,96% a poskytnutie úveru.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli obchodné podmienky, podľa ktorých RPMN bola 206,73%.

Listom žalobcu zo dňa 21.10.2010 (č.l. 11) mal súd preukázané, že celý úver sa stal splatný dňa
16.07.2010.

Žalovaný súdu nepreukázal, že svoj záväzok vrátiť žalobcovi poskytnutý úver riadne a včas splnil, preto
je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 370,- eur, ktorá pozostáva istiny po odpočítaní zaplatenej splátky (500

- 130) spolu so zákonným úrokom z omeškania od 17.07.2010 do zaplatenia. Výšku úroku z omeškania
mal súd za preukázanú z internetovej stránky NBS (č.l. 67), ktorá obsahuje úrokové sadzby Európskej
centrálnej banky. Úroková sadzba ECB od 13.05.2009 bola 1%, preto zákonný úrok z omeškania je 9%
ročne (1% + 8 percentuálnych bodov) pre prvý deň omeškania 17.07.2010.

Na základe uvedeného súd považoval žalobný návrh za dôvodný v časti voči žalovanému v 1. rade o

zaplatenie sumy 370,- eur a 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 370,- eur od 17.07.2010 do zaplatenia,
a preto mu v tejto časti vyhovel.

Súd považoval za dôvodnú žiadosť žalovaného v 1. rade o povolenie splátok, vzhľadom na jeho
majetkové pomery, preto postupom podľa § 160 ods. 1 OSP povolil žalovanému v 1. rade splniť uloženú
povinnosť v splátkach po 40,- eur mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim

po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky riadne
a včas.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie

peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo

zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;
môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou
osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny

predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to
obvyklé.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Vo zvyšku, v časti o zaplatenie odplaty v sume 345,- eur a vo vzťahu k žalovanej v 2. rade súd návrh
nepovažoval za dôvodný.

Zamietajúca časť mala pozostávať z odplaty a úroku v sadzbe 20% ročne, pričom súd tento nárok
považoval za uplatnený na základe ustanovenia zmluvy, ktoré je absolútne neplatné podľa § 39 a §
41 Občianskeho zákonníka, nakoľko je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka,

podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie
odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v
obdobných prípadoch.Súdmalzinternetovej stránkyNBS(č.l.68)preukázané,žeobvyklepožadované
odplaty na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch v čase uzatvorenia zmluvy
neprevyšovali 10,77% ročne, čo pri 13 mesiacoch splatnosti je 11,66%. Podľa úverovej zmluvy však

odplata spolu s úrokom z úveru bola 37,68% ročne (345 x 100 : 845 = 40,83 za 13 mesiacov, po prepočte
na 12 mesiacov 37,68). Na neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v časti dohodnutej odplaty súd
prihliada z úradnej povinnosti.

Zamietajúca časť sa týkala tiež uplatneného nároku voči žalovanej v 2. rade titulom ručiteľského
prehlásenia.

Definíciu právneho úkonu obsahuje ustanovenie § 34 Občianskeho zákonníka. Z nej vyplýva, že
právny úkon je prejav vôle, s ktorou zákon spája vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností.
Ide teda o určitú právnu skutočnosť s určitými právnymi následkami. Osobitným druhom právnych
úkonov sú jednostranné právne úkony, ako je napríklad ručenie. Ručenie je jedna z foriem zabezpečenia
záväzkov dlžníka. Ručiteľ je povinný splniť veriteľovu pohľadávku v takom istom rozsahu ako dlžník.

Základným predpokladom vzniku záväzku ručiteľa plniť za dlžníka, je písomné vyhlásenie, ktorým
ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník. (§
546 Občianskeho zákonníka). Pre ručiteľské vyhlásenie platí, že musí spĺňať náležitosti požadované
Občianskym zákonníkom pre právny úkon, a to náležitosť osoby, vôle a jej prejavu, predmetu právneho
úkonuaformy.Akúkontrpívadouvôle(nebolurobenýslobodneavážne,prípadnenebolurobenývôbec)

je absolútne neplatný. V prípade, že zákon stanovuje k platnosti právneho úkonu určitú formu napríklad
písomnú, pre platnosť písomne urobeného právneho úkonu sa vyžaduje podpis konajúceho, v opačnom
prípade je právny úkon absolútne neplatný.V danej veci sa žalovaná v 2. rade bránila tvrdením, že nič nepodpisovala a o ničom nevedela, podpis
na prehlásení ručiteľa (č.l. 6) nie je jej. Jej tvrdenie potvrdil aj žalovaný v 1. rade, ktorý vo svojej výpovedi
pred súdom uviedol, že žalovaná v 2. rade je jeho mama a nevie, ako sa tam mama dostala. Tiež tvrdil,

že za žalovanú v 2. rade prehlásenie ručiteľa a dohodu o podmienkach ručenia nepodpísal a nevie, kto
ju popísal.

Na základe vyššie uvedených skutkových zistení a ich právneho vyhodnotenia súd dospel k záveru,
že prehlásenie ručiteľa a dohoda o podmienkach ručenia je zo dňa 03.02.2010 je neplatná podľa § 37
ods. 1 a § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalovaná v 2. rade uvedené prehlásenie a

dohodu neuzatvorila ani nepodpísala. Absencia vôle žalovanej v 2. rade podpísať prehlásenie ručiteľa
a absencia jej podpisu na tomto prehlásení, respektíve podpis v mene žalovanej v 2. rade, sfalšovaný
neznámou osobou, má za následok absolútnu neplatnosť uvedeného právneho úkonu, na ktorú súd
prihliada z úradnej povinnosti. Z neplatného právneho úkonu nevznikli žalobcovi práva a žalovanej v
2. rade povinnosti, teda nevznikol ani záväzok žalovanej v 2. rade zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu
titulom ručenia.

Vyvrátiť tvrdenie žalovanej v 2. rade, podporené tvrdením žalovaného v 1. rade, by v konaní pred súdom
bolo možné len ďalším dokazovaním. Súd si splnil svoju zákonom stanovenú povinnosť voči žalobcovi,
keď žalobcu poučil, že všetky dôkazy a skutočnosti musia byť predložené alebo označené najneskôr
do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené
a označené neskôr súd neprihliada. Poučenie bolo žalobcovi doručené v predvolaní na pojednávanie

súdu nariadené na deň 30.04.2015, ktoré právny zástupca žalobcu prevzal dňa 25.03.2015. Žalobca
súdu nepredložil ani neoznačil žiadne ďalšie dôkazy. Nakoľko dôkazne bremeno ohľadom preukázania
dôvodnosti uplatneného nároku je na strane žalobcu, súd na základe vykonaného dokazovania dospel k
záveru, že žalobca dôkazné bremeno ohľadom dôvodnosti svojho nároku na zaplatenie žalovanej sumy
s príslušenstvom vo vzťahu k žalovanej v 2. rade neuniesol.

Na základe uvedeného súd uplatnený nárok žalobcu v časti o zaplatenie odplaty v sume 345,- eur s
príslušenstvom, a vo vzťahu k žalovanej v 2. rade, ako nedôvodný, zamietol.

O trovách konania žalobcu a žalovaného v 1. rade súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP, z dôvodu, že
žalobca mal vo veci úspech len čiastočný a vyslovil, že žalobca a žalovaný v 1. rade nemajú právo na
náhradu trov konania, pričom prihliadol na skutočnosť, že pomer úspechu žalobcu a žalovaného v 1.

rade je takmer rovnaký (370,- eur ku 345,- eur).

O trovách konania žalovanej v 2. rade súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, z dôvodu, že žalovaná v
2. rade mala vo veci plný úspech, ale nepriznal jej náhradu trov konania, pretože si žiadne neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§205 ods.1 OSP)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie . (§205 ods. 3 OSP)

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne je možné podať návrh na
exekúciu.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.