Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 13, 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/203/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213226769
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4213226769.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa Secapital S. a. r. L., so sídlom 2 Avenue Charles

de Gaulle, L-1653, Luxemburk, Luxemburské veľkovojvodstvo, v konaní zastúpený Advokátskou
kanceláriou Gallo s.r.o., so sídlom Martin, Jilemnického ul. č. 30, IČO: 367 15 352, proti odporkyni B. C.,
nar. XX.X.XXXX, bytom E. nad M., č. d. XX, občan SR, o zapl. 5 861,47 Eur s prísl., sudkyňou JUDr.
Ivanou Jaďuďovou takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 26.11.2013 domáhal zaviazania odporkyne na zaplatenie
sumy 5861,47 eur spolu s 8,5% úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 14.5.2013 do zaplatenia a

náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že odporkyňa s právnym predchodcom navrhovateľa
VÚB banka a.s. dňa 27.8.2008 uzavreli Zmluvu o manželskej bezúročnej pôžičke vo výške 150.000,-Sk,
mesačná splátka bola určená v sume 126,47 Eur , splátky boli dohodnuté na 60 mesiacov. Odporkyňa
uhradila sumu 898,29 €.. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 7.12.2012 navrhovateľ
nadobudol voči odporcovi pohľadávku s celkovým zostatkom 5861,47 Eur.

Odporkyňa ako účastníčka konania uviedla, že na vec si už nepamätá, bolo to už veľmi dávno koľko
splátok uhradila. Keď sa dostala do finančnej tiesne prestala platiť. Dodal, že by žalovanú sumu vedela
splácať po 50 Eur mesačne.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, oboznámením sa s listinnými dôkazmi

nachádzajúcimi sa v spise - zmluvou o pôžičke, všeobecnými obchodnými podmienkami, zmluvou o
postúpení, prehľadom splátok a úhrad a ostatnými listinami nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovný
skutkový a právny záver vecí:

Dňa 27.8.2008 bola uzavretá zmluva o pôžičke, z ktorej vyplýva, že odporkyňa požiadala o pôžičku
vo výške 150 000,- Sk na 5 rokov s tým, že mesačná splátka určená v zmluve bola 3810,-Sk, počet
mesačných splátok 60. Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že dňa 20.10.2009 ( čl. 7 v spise) bola
uložená pokuta za vypovedanieZmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 7.12.2012 postupca postúpil na postupníka pohľadávky so
všetkými právami a výhodami.

Z vykonaného dokazovania súd mal za to, že došlo k riadnemu uzavretiu zmluvy o pôžičke, ktorú

skutočnosť odporkyňa ani nenamietala.

Podľa §-u 657 Obč. zák. zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa ust. §-u 52 ods. 1,2 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právnej vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník bola prebratá Smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako

interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv.
Účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť len keď súd má právomoc zhodnotiť neprimerané
podmienky z úradnej povinnosti, čiže určiť či je podmienka nečestná. Iba takto je možné chrániť
spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke.

Podľa článku 3 ods. 1 Smernice Rady č.93/13/EHS z 5.apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá

nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa § 52 ods. 2 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným
spotrebiteľskou zmluvou, keďže právny predchodca navrhovateľa bol od uzavretia zmluvy v postavení
dodávateľa a odporca v postavení spotrebiteľa. Ustanovenia § 52 a nasl. OZ účinné v čase

uzavretia zmluvy, je potrebné vykladať v súlade s obsahom a účelom európskej ochrany spotrebiteľov
obsiahnutých v príslušných smerniciach. Spotrebiteľské vzťahy sú vždy vzťahmi občianskoprávnymi,
pričom uvedené platí bez ohľadu na skutočnosť, či základný zmluvný vzťah medzi spotrebiteľom a
dodávateľom plnenia je uzavretý podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Uvedené je potvrdené
judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj judikatúrou Ústavného súdu.

Podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa (zák. č.250/2007) účinného od 1.6.2014:

Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo
na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť

alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ

týchto skutočností dovolával.“

Podľa § 29b týmto ustanovením sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.5.2014.Podľa § 100 ods. 1 Obč. zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110).

Podľa § 101 cit. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná

a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa zmluvy mala byť pôžička uhradená 60 mesačnými splátkami. Z predloženého prehľadu splátok a
úhrad vyplýva, že dňa 20.10.2009 bola zmluva vypovedaná (pokuta za vypovedanie na čl. 7). Podľa § 35
ods. 2 Obč. zák. právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nie len podľa ich jazykového vyjadrenia,
alenajmätiežpodľavôletoho,ktoprávnyúkonurobil,aktátovôľaniejevrozporesjazykovýmprejavom.
S poukazom na vyššie uvedené preto súd mal za to, že zmluva bola vypovedaná ku dňu 20.10.2009,

kedy bola aj zosplatnená istina sumou 4353,41 Eur. Teda súd mal za to, že navrhovateľ od zmluvy
odstúpil.

Navrhovateľ si mohol do 3 rokov túto pohľadávku uplatniť od uplynutia lehoty vypovedania zmluvy , t.j.
do 20.10.2012 - posledný deň na uplatnenie nároku bol 24.3.2013, navrhovateľ však návrh podal až
dňa 26.11.2013.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu
premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje
práva ( nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe
nútené splniť si svoje povinnosti.

S poukazom na vyššie uvedené a teda na novelu zákona o spotrebiteľovi účinnej od 1.6.2014 súd
rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a návrh zamietol ako premlčaný.

Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď v konaní úspešnej odporkyni
náhradu trov konania nepriznal, keďže jej žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a)f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu.