Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 25, 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17C/116/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112214218
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4112214218.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt,

s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 45 535 108, zast. AK SOUKENÍK-ŠTRPKA,s.r.o., so
sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711 proti odporcovi: XX,XXE., bytom U., C. zelenáka XXX/
X, o návrhu navrhovateľa na zaplatenie 47,80 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
II. Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 47,80 eur s
prísl. a to z titulu neuhradených súm v čase postúpenia pohľadávky v zmysle faktúr, pričom uviedol,
že odporca s právnym predchodcom navrhovateľa ako poskytovateľom v zmysle § 43 z.č. 610/2003

Z.z. o elektronických komunikáciách odporca uzavrel zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytovanie
elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom navrhovateľa a taktiež sa odporca zaviazal
odoberať službu a platiť za ňu včas poplatky. Pre prípad nedodržania zmluvných povinností bolo
povinnosťou od odporcu uhradiť zmluvnú pokutu dohodnutú v zmluve/dodatku o pripojení.

Podľa § 115a ods.2 O.S.P., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.
Podľa § 200ea O.S.P., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od tohto

okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 115a ods.2 O.S.P., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.
Podľa § 200ea O.S.P., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od tohto
okamihu ide o drobný spor.
Vo veci ide o drobný spor ( § 200ea O.S.P.), a preto súd rozhodol bez nariadenia pojednávania ( §
115a ods. 2 O.S.P. ).o veci ide o drobný spor ( § 200ea O.S.P.), a preto súd rozhodol bez nariadenia
pojednávania ( § 115a ods. 2 O.S.P. ).

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o pripojení zo dňa 11.01.2008,
s faktúrou ohľadom zmluvnej pokuty, so všeobecnými podmienkami poskytovania verejných
elektronických komunikačných služieb, a zistil tento skutkový a právny stav:
Odporca uzatvoril s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o pripojení Relax 60, a to dňa
11.01.2008 k tel. č.A., SIM Karta XXXXXXXXXXXXXXXXXX - XB, na základe ktorej sa zaviazal právny
predchodca navrhovateľa poskytovať odporcovi program služieb Relax 60, s dobou viazanosti na 12

mesiacov .
Podľa Zmluvy o pripojení v bode 3 ,,V prípade porušenia zmluvných povinností zo strany Účastníka /
najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 2 predmetnej zmluvy alebo v článku 3 bod 3.6
všeobecných podmienok alebo v článku 5 bod 5.2 písm. a) až c) všeobecných podmienok a následnéhovypojenia SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu v sume
1.440,- Sk / v prepočte 47,79 eur/ .
Právny predchodca vyfakturoval odporcovi faktúrou za obdobie od 22.4.2008 do 21.5.2008 zmluvnú

pokutu vo výške 47,98 eur,.

Záväzkové vzťahy vznikajú z rôznych právnych skutočností, najme však z právnych úkonov, ktorých
osobitným druhom sú zmluvy.
V danej veci ide o záväzkový vzťah účastníkov zo zmluvy o pripojení uzatvorenej podľa osobitného

predpisu, zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Zároveň však ide aj o zmluvu
spotrebiteľskú, ktorej všeobecnú úpravu obsahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.).
Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 OZ).

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 OZ).
Podľa ust. § 43 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinného do 31. 10. 2011 zmluvou
o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej
verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarify.

Podľa § 42 ods. 1 Zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, účinného do 31. 10.
2011 podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie
doručil účastníkovi najneskôr do 3 mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatní pri
vyúčtovaní predpísaných služieb.
Podľa § 43 ods. 1 písm. a) Zák. č. 351/ 2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo

na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 44 ods. 1 Zák. č. 351/ 2011 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní
verejných služieb, sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,

poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa ust. § 78 ods. 9 Zák. č. 351/ 2011 Z.Z. o elektronických komunikáciách zmluvy, o pripojení podľa

doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie splnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.
Z ust. § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že strany pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
môžu dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je účastník povinný zaplatiť pre prípad porušenia povinnosti
vyplývajúci zo zmluvy. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu,

ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou
dohodyozmluvnejpokutejeurčeniejejvýškyalebospôsobujejurčenia.Výškaniejelimitovaná,nemôže
byť však v rozpore so zásadou zakotvenou v ust. § 3 OZ, t. j. nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.

Zmluvnápokutajeakozaisťovacíprostriedokupravenáv§544a§545OZ.Zmluvnápokutajepeňažitou

čiastkou, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že neplní svoju zmluvnú povinnosť, i
keď porušením povinnosti veriteľovi nevznikne škoda (§ 544 ods. 1 OZ). Zmluvnou pokutou je možné
zaistiť akúkoľvek právnu (zmluvnú alebo zákonnú) povinnosť, pre platnosť dojednania o zmluvnej pokute
predpisuje zákon obligatórne písomnú formu, nevyhnutnou náležitosťou je uvedenie výšky pokuty,
prípadne aspoň spôsob, akým bude ustanovená (§ 544 ods. 2 OZ). Primeranosť výšky zmluvnej pokuty

je potrebné posudzovať predovšetkým z pohľadu zaistenej povinnosti. Má akcesorickú povahu, pri
svojom vzniku predpokladá existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého má slúžiť. Inštitút
zmluvnej pokuty plní v určitom zmysle slova funkciu paušalizovanej náhrady mzdy.Veriteľovi vzniká nárok na zmluvnú pokutu vtedy, ak dlžník poruší zmluvnú povinnosť zabezpečenú
zmluvnou pokutou. Pôjde o prípad nesplnenia povinnosti, ako aj o prípad, keď dlžník spôsobí, že jej
splnenie sa stane nemožným. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty je teda bezprostredne podmienený

porušením povinnosti, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje.
Výška zmluvnej pokuty musí spĺňať kritérium primeranosti a to z dvoch aspektov, t. j. hodnoty
zabezpečovanej povinnosti a významu zabezpečovanej povinnosti. Pri posúdení primeranosti zmluvnej
pokuty vždy ide o posudzovanie individuálne, viažuce sa na konkrétny prípad.

Na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc z tvrdenia navrhovateľa uvedeného v návrhu, z
navrhovateľom predložených listinných dôkazov, mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a odporcom došlo k uzavretiu vyššie uvedenej zmluvy , súčasťou zmluvy boli aj
všeobecné podmienky.
Na základe uvedenej zmluvy sa navrhovateľ zaviazal poskytovať odporcovi telekomunikačné služby.
Odporca sa v zmysle zmluvy zaviazal navrhovateľovi riadne platiť úhradu za poskytnuté služby, ktoré

mu navrhovateľ fakturoval mesačne. Z predložených listinných dôkazov však nevyplynulo, z akých
dôvodov a pre aké porušenie povinností vzniklo navrhovateľovi právo na zmluvnú pokutu, ktorú si v
konaní uplatňuje .
Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že mu vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, pretože odporca porušil
svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o pripojení. Žiadnym spôsobom však nekonkretizoval a ani

nepreukázal svoje tvrdenie. Neuviedol, dokedy odporca uhrádzal mesačné poplatky za poskytnuté
služby, kedy došlo k porušeniu povinnosti, t. j. k neuhradeniu faktúry za poskytnuté služby, v akej výške,
nepredložil dôkaz o tejto skutočnosti (faktúru a ani dodatok o pripojení).
Navrhovateľničímnepreukázalvzniknárokunazaplateniezmluvnejpokuty,vyhotovenáfaktúratýkajúca
sa iba zmluvnej pokuty nie je takým dôkazom.

Taktiež všeobecné zmluvné podmienky , ani zmluva o pripojení nie sú dôkazom, že nárok na zmluvnú
pokutu reálne vznikol, teda že skutočne došlo k porušeniu povinností zo strany odporcu .

Navrhovateľ teda neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a ani to, že mu vznikol nárok na zmluvnú
pokutupriporušenízmluvnýchpovinností,apretorozhodoltak,akojeuvedenévovýrokutohtorozsudku

a návrh navrhovateľa zamietol.
Okrem toho považoval súd dojednanie o zmluvnej pokute za neplatné, pre neurčitosť určenia podmienok
vzniku nároku na zmluvnú pokutu. Ako je uvedené v dodatku, odporcovi vznikne povinnosť uhradiť
zmluvnú pokutu, okrem iného, aj v prípade porušenia akejkoľvek povinnosť v bode 3.6 a 5.2 psím.
a/ až c/ všeobecných podmienok, ktoré sa však vo všeobecných podmienkach právneho predchodcu

navrhovateľa nenachádzajú a preto súd považoval dojednanie o zmluvnej pokute za neplatné pre jeho
neurčitosť.

Súd poukazuje na to, že ust. § 53 a Obč. zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom

zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: „ Členské štáty zabezpečia, aby v
záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré
by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo
strany predajcov alebo dodávateľov.“
S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti

o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a v konaní úspešnému odporcovi
nepriznal náhradu trov konania, lebo ich nežiadal priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho

súdu na Krajský súd Nitra.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.)
uviesť , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám zvedeným v § 221 ods.1,b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.