Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. marec 2015

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9C/218/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314211529
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gertrúda Rennerová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2015:4314211529.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Gertrúdou Rennerovou v právnej veci žalobcu :

Intrum Justitia Slovakia s. r. o. so sídlom Karadžičova 8 Bratislava, IČO 35 831 154, zast. JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Karadžičova 8 Bratislava, proti žalovanému :
Q. X. N.. XX.XX.XXXX, A. S. XXX/X R., za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS so sídlom Námestie legionárov 5 Prešov, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom
Advokátskej kancelárie so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec, o zaplatenie 227, 93 eur takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v žalobe podanej 19.05.2014 prostredníctvom právneho zástupcu žiadal, aby súd platobným
rozkazom zaviazal žalovaného na zaplatenie 227, 93 eur s prísl., ktorá suma predstavuje neuhradený
zostatok úveru. Uviedol, že spoločnosť Consumer Finance Holding a. s. poskytol žalovanému na
základe zmluvy o pôžičke číslo XXXXXXX uzavretej 21.08.2009 pôžičku vo výške 746, 88 eur, ktorú
sa žalovaný zaviazal uhradiť formou pravidelných 12 mesačných splátok po 64, 04 eur. Žalovaný svoj
záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky úveru riadne a v čas porušil a žalobca vyhlásil okamžitú
splatnosť listom 14.01.2011.

Zmluvou o postúpení pohľadávok z 10.06.2014 postúpil postupca pohľadávku na žalobcu ako
postupníka.

Uznesením 08.09.2014 č. k. 9C/218/2014 - 23 súd pripustil zmenu aktívne legitimovaného účastníka.

Vo veci súd konal a rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 O. s. p.

Súd sa oboznámil so žalobou z 19.05.2014, zmluvou o pôžičke z 21.08.2009 číslo XXXXXXXXXX a
všeobecnými obchodnými podmienkami ( čl. 3 - 4 ), predžalobnou upomienkou ( čl. 6 ), prehľadom
splátok ( čl. 7 ), uznesením ( čl. 23 ) a zistil tento skutkový stav :

Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou 10.06.2014 postúpila spoločnosť Consumer Finance
Holding a. s. pohľadávku na žalobcu.

Na základe zmluvy o pôžičke z 21.08.2009 poskytol právny predchodca žalobcu Consumer Finance
Holding a. s. žalovanému úver. Zo zmluvy o pôžičke je možné zistiť, že predmetom financovania bol
tovar čiernej techniky - TV, repráky, DVD za kúpnu cenu 622, 42 eur, celková suma pôžičky je 768, 48eur a bez poistenia vo výške 746, 88 eur ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť v 12 mesačných splátkach
po 62, 24 eur, RPMN je 27, 60 %, priemerná hodnota RPMN 37, 93 %, ročná úroková sadzba 27, 60
% a finančné plnenie 622, 42 eur.

Predmetom konania je zaplatenie dlžných splátok úveru poskytnutého žalovanému na základe zmluvy
o pôžičke.

Právny vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi uzavretím Zmluvy o pôžičke je vzťah obchodnoprávny,

ide o tzv. absolútny obchod v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka. Napriek tomu
sa právny vzťah posudzuje prednostne podľa príslušných ustanovení osobitných predpisov na ochranu
práv spotrebiteľa, podľa zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase rozhodnom,
Smernice Rady 93/13 EHS z 05.04.1993 a podporne ustanoveniami Občianskeho zákonníka . Zmluvné
podmienky dojednané v o spotrebiteľských zmluvách nemôžu byť v neprospech spotrebiteľa. Zmluvu
o pôžičke uzavreli na jednej strane žalobca ako podnikateľ, nebanková spoločnosť poskytujúca úvery a

na druhej strane žalovaný, ako občan spotrebiteľ. Žalovanému neboli finančné prostriedky poskytnuté
na podnikanie. S poukazom na uvedené súd dospel k jednoznačnému záveru, že úverovú zmluvu,
ktorú účastníci uzavreli treba považovať za zmluvu spotrebiteľskú, v ktorej sa zmluvné podmienky
nemôžu odchýliť od ustanovení Občianskeho zákonníka, zákonov o ochrane spotrebiteľa a Smernice
Rady č. 93/13/EHS v neprospech spotrebiteľa a zmluvné postavenie spotrebiteľa sa nemôže zhoršiť.

Predĺženie premlčacej doby na štyri roky je inštitút obchodno-záväzkového vzťahu ( § 401 Obchodného
zákonníka ), avšak takého predĺženie premlčacej doby ust. § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka
neupravuje a je preto neprípustné. Dojednanie zmluvných podmienok, a tak aj o predĺžení premlčacej
doby na štyri roky v predmetnej úverovej zmluve v zmysle Obchodného zákonníka je rozpore s § 53
a 54 Občianskeho zákonníka a preto neplatné. Súd preto na predĺženie premlčacej doby na štyri roky

neprihliadol. Prednostné použitie ustanovení Obchodného zákonníka na spotrebiteľské právne vzťahy,
aj keď ide o úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku, by znamenalo spochybnenie
režimu ochrany spotrebiteľa upravené v Občianskom zákonníku a v osobitných predpisoch na ochranu
práv spotrebiteľa, pričom práve tieto sú voči Obchodnému zákonníku lex specialis. V tejto súvislosti súd
poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 402/2013 - 10 z 19.06.2013,

podľa ktorého prednostným použitím ustanovení
Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v
Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 cit. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 5b zák. č. 102/2014 Z. z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj
bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ

týchto skutočností dovolával.

Keďže sa právny režim spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka, skúmal súd z úradnej moci
predovšetkým, či si žalobca uplatnil právo včas.

V danom prípade platí všeobecná premlčacia doba, ktorá je trojročná a ktorá začala plynúť odo dňa,
kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Na základe úverovej zmluvy, ktorú účastníci uzavreli
21.08.2009, sa žalovaný zaviazal splatiť poskytnutý úver v 12 mesačných splátkach. Nakoľko v zmluve
o pôžičke chýba údaj o dátume splatnosti prvej a poslednej splátky a z prehľadu splátok a úhrad ( čl. 7 )
možno zistiť, že prvá úhrada mala byť vykonaná 21.08.2009, súd tak považoval za počiatok splácania

deň 21.08.2009, posledná splátka sa stala splatnou dňom 21.07.2010 a týmto dňom sa stal úver
splatným. Trojročná premlčacia doba na uplatnenie si práva uplynula 21.07.2013. Žaloba bola podaná
na súd dňa 19.05.2014, po uplynutí premlčacej doby. Žalobca zosplatnil úver listom 14.01.2011, t. j.v čase, kedy už bol celý úver splatný a už plynula premlčacia doba. Z uvedeného dôvodu súd žalobu
zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovaný mal v
konaní plný úspech, nakoľko mu však v súvislosti s týmto konaním trovy nevznikli, súd mu náhradu
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-

ného súdu na Krajský súd v Nitre

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V Leviciach dňa 20.03.2015