Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. september 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/273/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113230666
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Straková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113230666.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobkyne: R. E.,
W.. XX. XX. XXXX, M. F. V. XXX, právne zastúpená JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou so sídlom
v Prešove, Hlavná 61 proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom v Košiciach,
Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, právne zastúpený JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom v Košiciach,
ul. Nemcovej 22, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn.

3C/2713/2012 zo dňa 19.1.2012, takto

r o z h o d o l :

súd z r u š u j e rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach, so sídlom na Alžbetinej
č. 41, sp. zn. 3C/2713/2012 zo dňa 19. 1. 2012.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania, ktoré pozostávajú z nákladov právneho
zastúpenia vo výške 413,37 EUR a tieto zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku
na účet právnej zástupkyne žalobkyne JUDr. Zdeňke Vokálovej, advokátke v Prešove, Hlavná 61.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa dňa 21. 10. 2013 doručila návrh, ktorým žiadala, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok
vydaný Arbitrážnym súdom v Košiciach sp. zn. 3C/2713/2012 zo dňa 19. 1. 2012, ktorým bola zaviazaná
do 5 dní od doručenia zaplatiť žalovanému 72,03 EUR a trovy rozhodcovského konania 276,- EUR alebo
v tej istej lehote podať odpor na súde. O existencii tejto pohľadávky sa dozvedela až z tohto rozsudku,
žalovaný ju dovtedy žiadnym spôsobom neinformoval o takomto svojom nároku.

Žalovaný v rozhodcovskom konaní uviedol, že právomoc rozhodcovského súdu zakladá na
rozhodcovskej doložke v časti XV. VPP, v zmysle ktorých určil na prejednanie všetkých sporov z poistnej
zmluvy Arbitrážny súd v Košiciach. Z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa
26. 11. 2008 vyplýva, že ide o spotrebiteľskú zmluvu uzatvorenú medzi ňou a žalovaným, ktorá bola
zrušená na základe jej žiadosti zo dňa 26. 1. 2009. Žalovaný jej listom zo 6. 2. 2009 oznámil, že došlo
k zániku poistenia. Súčasťou zániku zmluvy bolo aj riadne vyúčtovanie zo strany žalovaného, z ktorého
vyplynulo, že žalovaný voči nej evidoval 0,0 EUR. Žalovaný si návrhom na začatie pred

rozhodcovským súdom uplatnil údajný nárok na sumu 72,03 EUR, titulom osobitnej pohľadávky
voči nej, ktorá zodpovedá nákladom poisťovne vynaložených na uzavretie poistenia. Žalovaný si mal
možnosť uplatniť nárok na údajnú pohľadávku už v čase uzavretia zmluvy o poistení dňa 26. 11. 2008,
resp. rovnakú možnosť mal pri riadnom vyúčtovaní 6. 2. 2009 po zániku poistenia. Žalovaný bol pri
uzatváraní poistných zmlúv povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a bolo v jeho záujme, aby v
čase uzatvárania poistných zmlúv zohľadnil všetky svoje náklady. Nie je možné spravodlivo na žalobkyni

teraz požadovať sumu, ktorá údajne zodpovedá nákladom žalovaného na uzavretie poistenia. V návrhu
na začatie rozhodcovského konania žalovaný ani presne nešpecifikoval, aké náklady dodatočne vyčíslil.
Administratívne náklady žalovaného ako dodávateľa služby nemôžu byť na ťarchu žalobkyne akospotrebiteľky. V prípade, ak by túto sumu vyčíslil pri uzatváraní poistnej zmluvy, nie je zrejmé, či by
ju podpísala. Žalobkyňa nemala možnosť, pokiaľ ide o rozhodcovské konanie, sa riadne vyjadriť pred
súdom, na základe rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu mala len 5-

dňovú lehotu odo dňa doručenia rozsudku. Je nemožné očakávať, aby žalobkyňa sa dokázala sama
kvalifikovane brániť a je málo pravdepodobné, že by si v takej krátkej lehote dokázala zabezpečiť
advokáta. Takto jej bolo odňaté právo konať pred súdom, pričom ide o právo zaručené Ústavou SR, ako
aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a tiež aj O.s.p. Arbitrážny súd
v Košiciach nevykonal žiadne dokazovanie, nepredvolal ju ako účastníka konania, neoznámil jej termín

rozhodovania a neumožnil jej tak riadne si obhájiť svoje práva. Dojednaná rozhodcovská doložka v
spotrebiteľskej zmluve spôsobila značnú nerovnováhu v jej právach a povinnostiach v jej neprospech, a
preto je v zmysle platnej judikatúry považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak je rozhodcovská
doložka súčasťou štandardných zmluvných podmienok, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že
spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť. Ak ide o rozhodcovské konanie v rámci spotrebiteľských sporov,
musí toto konanie vo všeobecnosti zaručovať procesné práva porovnateľné so súdnym konaním, ktoré

by prichádzalo do úvahy v prípade, ak by spotrebiteľ nebol viazaný rozhodcovskou doložkou, t.j. ústnosť,
priamosť konania, možnosť odvolania, absencia iných prekážok pri uplatňovaní spotrebiteľského práva.
Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej doložky má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.
Je zrejmé, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná platne, ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku,

preto ani nebola daná právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a rozhodnúť.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poukazoval na to, že charakter tohto konania o zrušenie
rozhodcovského rozsudku nie je spotrebiteľským sporom a všeobecnému súdu v konaní o zrušenie
rozhodcovského rozsudku neprislúcha hodnotiť predmet sporu v merite veci prejednaný pred

rozhodcovským súdom, ani svojou činnosťou nahrádzať, či hodnotiť dokazovanie vykonané pred
rozhodcovským súdom. Napadnutý rozhodcovský rozsudok by mal podliehať súdnemu prieskumu iba
z hľadiska § 40 ods. 1 písm. a) až i) zák. 244/2002 Z. z. s tým, že súd v takomto
konaní má len preskúmavať, či predpoklady a priebeh rozhodcovského konania nevybočoval z medzí
predvídaných v § 40 ods. 1 písm. a) - i) zák. 244/2002 Z. z. Konanie o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy

je potrebné odlíšiť od konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 zák. 244/2002 Z. z.
Zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je sporom spotrebiteľským, ale len konaním o preskúmanie
zákonnosti postupu a záverov rozhodcovského súdu z hľadísk a dôvodov taxatívne uvedených v § 40
ods. 1. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný v skrátenom konaní na základe predložených podkladov, z
tohto dôvodu neobstojí námietka žalobkyne, pretože takýto postup je bežný a zaužívaný pri skrátenej

forme konania. Z podanej žaloby však nie je zistiteľná základná právne významná skutočnosť, kedy
rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobkyni, či sa zachovala prekluzívna 30 dňová lehota na podanie
žaloby a tiež nie je zistiteľné, či žalobkyňa podala proti doručenému rozhodcovskému
rozsudku opravný prostriedok, či a kedy sa tak stalo. Podľa názoru žalovaného naďalej
je daná prednosť kompetencie rozhodcovského súdu pred súdom všeobecným, pričom všeobecný

súd v tomto konaní nemá založenú príslušnosť v danom spore konať a rozhodovať pre nedostatok
podmienky konania. Túto skutočnosť považuje za právne významnú, lebo rozhodcovské konanie začalo
skôr, je preukázané jeho pokračovanie v prípade podania odporu žalobkyňou, preto je
daná prednosť kompetencie rozhodcovského súdu pred súdom všeobecným zo zákona a všeobecný
súd takto nemá založenú príslušnosť konať a rozhodovať pre nedostatok podmienky konania. Z tohto

dôvodu vzniesol námietku podľa § 106 ods. 1 a ods. 3 O. s. p. s návrhom na zastavenie konania
alebo prerušenie konania do konečného rozhodnutia rozhodcovského súdu, ktorý začal konať ako prvý.
Pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, žalovaný poukázal na to, že súčasťou poistnej zmluvy uzatvorenej
so žalobkyňou dňa 26. 11. 2008 boli aj VPP zo dňa 21. 5. 2007, ktoré žalobkyňa podpísala
a tiež Osobitné zmluvné dojednanie č. 01/2007, pričom podľa bodu 2 týchto

dojednaní bola dojednaná aj rozhodcovská doložka, ktorá bola jednoznačne individuálne dojednaná,
naviac pre svoj osobitný charakter bola osobitne a výrazne oddelená od ostatného textu VPP a to
práve z dôvodu, aby bola zrejmá aj žalobkyni ako účastníkovi zmluvného vzťahu, aby si ich žalobkyňa
všimla a venovala náležitú pozornosť. Žalobkyňa mala dve možnosti spolu s podpisom poistnej zmluvy
a VPP, podpísať Osobitné zmluvné dojednania obsahujúce rozhodcovskú doložku, čím by prijala z

podpisu vyplývajúce ust. čl. XV., alebo nepodpísať osobitné zmluvné dojednania, čím by vylúčila použitie
ust. čl. XV. VPP, avšak jej poistný vzťah by nebol v ostatnom dotknutý. Je preto nesprávne tvrdenie
žalobkyne, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, pre ktorý dôvod by mala byť
neprijateľná, pretože táto bola individuálne dojednaná a je teda platná. Na základe žiadosti žalobkynedoručenej dňa 26. 1. 2009 došlo k zániku poistenia dňom 6. 2. 2009. Dňa 2. 1. 2012 žalovaný podal
na Arbitrážny súd Košice návrh proti žalobkyni na vymoženie pohľadávky podľa časti XVII. ods. 7a
VPP zo dňa 21. 5. 2007 a túto pohľadávku vyčíslil na sumu 72,03 EUR, ktorá zodpovedala nákladom

žalovaného vynaložených na uzavretie poistenia. Predmetom konania pred rozhodcovským súdom
teda nebolo dlžné poistné, ale osobitná pohľadávka vo výške províznej odmeny, ktorú žalovaný vyplatil
sprostredkovateľovi poistenia za uzavretie poistnej zmluvy v súlade s čl. XVII. bod 7a VPP po zániku
poistného vzťahu na žiadosť žalobkyne. Skutočnosť, kedy si uplatnil žalovaný túto pohľadávku je
limitovanázákonnýmiustanoveniami,akoajzmluvnedohodnutýmiustanoveniamiopredĺženejlehotena

uplatnenie pohľadávky podľa čl. XVII. bod 7c VPP. Existencia pohľadávky uplatnenej v rozhodcovskom
konaní preto neovplyvňuje jej nezapočítanie pri ukončení poistenia a jej vznik a trvanie nie je viazané
ani na osobitné písomné alebo iné upozornenie, či predchádzajúcu písomnú výzvu. Príslušné ust. VPP
totiž presne vymedzuje moment vzniku pohľadávky a o podstate a výške pohľadávky bola žalobkyňa
ako klient upovedomená finančným agentom podľa záznamu o požiadavkách a potrebách klienta. Pri
zániku poistenia žalovaný zaslal žalobkyni ako poistníkovi oznámenie o zániku poistenia, obsahujúce

bilanciu poistenia. Oznámenie o bilancii poistného preto nie je možné vykladať tak, že by malo znamenať
aj zánik od poistného odlišnej pohľadávky podľa časti XVII. ods. 1a VPP.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom svedkyne Veroniky Adamovej, poistnou
zmluvou č. 4482890007 zo dňa 26. 11. 2008, oznámením o zániku poistenia zo dňa 6. 2. 2009, návrhom

na začatie konania pred Arbitrážnym súdom v Košiciach zo dňa 2. 1. 2012, upovedomením o začatí
konania pred rozhodcovským súdom, rozhodcovským rozsudkom 3C/2713/2012 zo dňa 19.1.2012,
kópiou doručenky o prevzatí rozhodcovského rozsudku zo dňa 1. 10. 2013 a ďalšími listinami a zistil
tento s k u t - k o v ý s t a v :

Dňa 1. 12. 2008 žalovaný potvrdil návrh na uzavretie poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorý podpísala
žalobkyňa so sprostredkovateľkou poistenia p. U. E. dňa 26. 11. 2008 so začiatkom poistenia 26.
11. 2008, dojednaného na 47 rokov a zároveň žalobkyňa zaplatila prvé poistné vo výške 508,- Sk.
Žalobkyňa dňa 26. 1. 2009 požiadala o zrušenie poistnej zmluvy, ktorú uzatvorila dňa 26. 11. 2008,
na čo žalovaný reagoval oznámením o zániku poistenia zo dňa 6. 2. 2009 s tým, že jej oznámil, že

dňom 4. 2. 2009 o 00.00 hod. došlo k zániku poistenia v zmysle § 800 OZ. Zároveň uviedol konečný
stav finančného plnenia ku dňu zániku poistenia so zostatkom 0,- EUR. Dňa 4. 2. 2012 ako to vyplýva
z kópie spisu 3C/2713/2012 Arbitrážneho súdu v Košiciach, žalovaný doručil žalobu o zaplatenie 72,03
EUR na Arbitrážnom súde v Košiciach s odôvodnením, že tento nárok je v režime podľa VPP v
časti XVII. ods. 7a a podľa časti XV. vzájomné spory sa prejednávajú podľa zák. 244/2002 Z. z. a

rozhodcovská doložka odkazujúca explicitne na časti XV. VPP bola samostatne dohodnutá v rámci
osobitných dojednaní k poistnej zmluve, ktoré sú umiestnené ako samostatný a technický oddeliteľný
text na poslednej strane poistných podmienok, pričom v tomto konaní žalobkyňa mala možnosť osobitné
dojednania nepodpísať bez toho, aby to malo vplyv na ostatný obsah jej poistného vzťahu, nebola
nijako donucovaná akceptovať aj rozhodcovskú doložku a bolo jej umožnené odmietnuť, resp. ovplyvniť

dojednanie o jurisdikcii rozhodcovského súdu. Z doručenky odosielateľa AS v Košiciach vyplýva, že
žalobkyni dňa 1. 10. 2013 boli doručené v jednej zásielke žalobný návrh, upovedomenie o začatí
konania pred rozhodcovským súdom s dátumom 9.1.2012 a rozhodcovský rozsudok s dátumom vydania
19.1.2012.Žalobkyňadňa21.10.2013doručilanávrhnazrušenierozhodcovskéhorozsudkuASKošice,
sp. zn. 3C/2713/2012.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c, j zák. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom
súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok nenadobudne právoplatnosť. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe,
môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 citovaného zákona ods. 1, 2, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania
požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručeniarozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu
podľa § 40 písm. h) možno podať v lehote 30 dní odo dňa, keď sa účastník rozhodcovského
konania ktorý podáva žalobu, dozvedel o dôvode obnovy konania, alebo odo dňa, keď ho mohol po

prvýkrát uplatniť, najneskôr však do troch rokov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku.

Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobkyňa v lehote 30 dní odo dňa doručenia
rozhodcovského rozsudku podala žalobu o jeho zrušenie, pričom je aj splnená podmienka dôvodu na
podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku na všeobecný súd podľa § 40 ods. 1 písm. c), keď

jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy a podľa písm. j)
keď pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Žalobkyňa pri výsluchu uviedla, že pri uzatváraní tejto poistnej zmluvy jej poisťovacia agentka ukazovala
len kde má čo podpísať a keďže už predtým uzatvárala poistné zmluvy, viac sa sústredila na otázky
výhodnosti zmluvy z hľadiska zhodnotenia vkladaných peňazí a nie na otázky o rozhodcovských

doložkách a rozhodcovskom konaní. Sprostredkovateľka jej vôbec nič nehovorila o tom a ani
nevysvetlila, čo je rozhodcovský súd, rozhodcovská doložka a tiež si nepamätá, že by jej hovorila
o individuálnom dojednaní, vôbec si nepamätá, že by sa o takýchto záležitostiach bavili. O tom, čo
je rozhodcovský súd nemala vedomosť. O všetkých náležitostiach zmluvy nebola riadne poučená,
výslovne sa pýtala, či pri zrušení zmluvy do mesiaca po jej uzavretí bude niečo platiť, na čo jej bolo

výslovne povedané, že nič nebude platiť.

Svedkyňa U. E. pri svojom výsluchu uviedla, že pracovala len krátku dobu od júna 2008 do marca
2009 pre poisťovňu Rapid Life ako sprostredkovateľ poistenia. Bola zaškolená ako poisťovací agent
a podľa týchto pokynov postupovala pri výkone činnosti. So žalobkyňou ako svojou sestrou uzatvorila

poistnú zmluvu. Nikto pri zaškolení jej nevysvetlil, čo je to rozhodcovský súd, o týchto záležitostiach
nebola školená, nevedela, že súčasťou poistnej zmluvy je rozhodcovská doložka. Boli poučované
ako poisťovacie agentky, že všetky časti zmluvy museli byť riadne podpísané klientom, ktorý nemohol
odmietnuť zmluvnú podmienku, všetko musel prijať a podpísať. O nákladoch v súvislosti s uzavretím
poistnej zmluvy žalobkyňu neinformovala. Klienta poučovala o tom, čo sa poisťuje, aké je plnenie, čo

dostane v prípade poistnej udalosti, ale o rozhodcovskom súde a rozhodcovskej doložke nič nevedela.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,

ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 až 4 r), 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené

určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke
dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy

ku škode spotrebiteľa.

Predmetnou žalobou sa žalobkyňa domáha zrušenie rozsudku Arbitrážneho súdu v Košiciach sp.
zn. 3C/2713/2012 zo dňa 19. 1. 2012, ktorý je bol doručený dňa 1. 10. 2013 s poukazom na to,
že ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú uzatvorila so žalovaným dňa 26. 11. 2008 a dňa 26. 1. 2009

požiadala o jej zrušenie, ktoré žalovaný prijal a listom zo dňa 6. 2. 2009 a oznámil jej, že dňom 4.
2. 2009 došlo k zániku poistenia. Zároveň je zaslal vyúčtovanie poistného, keď neevidoval žiadny
nedoplatok, resp. preplatok. Žalobkyňa poukazovala na to, že žalovaný bol povinný postupovať s
odbornou starostlivosťou pri uzatváraní poistných zmlúv a v jeho záujme bolo, aby v čase uzatvárania
zohľadnil všetky svoje náklady a nie je možné ich teraz požadovať, a to náklady, ktoré údajne
zodpovedajú nákladom žalovaného na uzavretie poistenia. Tieto nálady ani v žalobnom návrhu presne

nešpecifikoval,pričomadministratívnenákladyžalovanéhoakododávateľaslužbynemôžubyťnaťarchu
spotrebiteľovi. Ďalej namietala platnosť rozhodcovských doložiek v poistnej zmluve, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a preto sú neprijateľné a vo
svojich dôsledkoch predstavujú výrazný zásah do práv a povinností medzi dodávateľa a spotrebiteľa,
keď nie súd, ale rozhodca rozhodne o právach a právom chránených záujmoch. Ak je rozhodcovská

doložka súčasťou štandardných zmluvných podmienok, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že
spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť. Z obsahu poistnej zmluvy, ktorú podpísala žalobkyňa dňa 26. 11.
2008 č. XXXXXXXXX v časti XV. VPP je obsiahnuté dojednanie o rozhodcovskom konaní. Obsahom
tohto dojednania je, že všetky vzájomné spory a nároky z poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom
konaní pred rozhodcovským súdom podľa zák. 244/2002 Z. z. podľa štatútu rozhodcovského súdu a jeho

rokovacieho poriadku. Na konci VPP je ako osobitné dojednanie pod Č.. XX/XXXX k poistnej zmluve
dojednaná rozhodcovská doložka pod bodom 2, podľa ktorej poistník aj poisťovňa spoločne vyjadrujú
a každý zároveň svojim podpisom samostatne vyjadruje svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu
medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktičnosti a rýchlosti
podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV časti týchto VPP a toto chápu ako rozhodcovskú

doložku. Na základe tohto dojednania AS v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 3C/2713/2012, prijal
svojuprávomocapríslušnosťvovecikonaťavyslovilzáver,ževecspadádoprávomocirozhodcovského
súdu, lebo ide o typ sporu, ktorý je možné v rozhodcovskom konaní prejednať, ak bola v danej veci medzi
účastníkmi uzatvorená platná rozhodcovská zmluva. Vychádzal z čl. XV. predložených VPP, v ktorom
poisťovňa určila na prejednanie všetkých sporov AS Košice a ďalej z osobitného dojednania, z ktorého

vyplýva, že rozhodcovská doložka je podpísaná poistníkom s tým, že tento ju nebol povinný v rámci
poistnej zmluvy ako celku podpísať, ale mal možnosť túto zmluvnú podmienku neprijať bez toho, aby to
ovplyvnilo zvyšok poistného vzťahu, teda mal faktickú možnosť upraviť v časti XV. poistných podmienok
ju úplne vylúčiť a nebol podmieneným podpisom pod celý text poistných podmienok nútený k tomu,
aby akceptoval aj konanie pred rozhodcovským súdom len preto, že je súčasťou širšieho zmluvného

textu, aj keď v skutočnosti by s dojednaním o rozhodcovskom konaní nesúhlasil. Takto mu bola daná
možnosť vylúčiť zmluvné dojednanie o rozhodcovskom súde, čo podľa názoru rozhodcovského súdu
činí rozhodcovskú doložku platnou aj z pohľadu § 52 a násl. OZ. Rozhodcovská doložka neobsahuje
ani žiadne také špeciálne ustanovenia oproti všeobecnej procesnej úprave podľa O.s.p., ktoré by mali
značne znevýhodňovať poistníka a tým spôsobiť vo vzájomnom vzťahu nerovnováhu v jeho neprospech.

Rozhodcovský súd mal za to, že je preukázané, že účastníci uzatvorili platnú rozhodcovskú doložku a
preto AS Košice je orgán príslušný vo veci konať a rozhodnúť.

Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, vychádza zo
vzorového okruhu klauzúl, ktoré sa majú transponovať a členské štáty si mohli vybrať do akej miery

prevezmú odporúčané nekalé klauzuly. Zároveň sa členským štátom umožnilo prekročiť tento rámec,
teda upraviť okruh neprijateľných podmienok širšie ako odporúča smernica (čl. 8).

Slovenský zákonodarca upravil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok na základe
indikatívneho výpočtu neprijateľných podmienok (§ 53 ods. 4 OZ), čo znamená, že súdu nič nebráni

judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa aj tzv. generálnej klauzuly v
§ 53 ods. 1 OZ, teda nad rámec zo zoznamu podmienok uvedených v prílohe Smernice resp. v OZ.Za neprijateľnú podmienku sa považuje taká podmienka, ktorá je obsiahnutá v štandardnej formulárovej
zmluve, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach a táto nerovnováha musí byť v
neprospech spotrebiteľa.

Doložka, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní a teda
núti spotrebiteľa nezvratne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a nie je daná žiadna alternatíva
spotrebiteľovi, aby rozhodcovské konanie zastavil, spôsobuje, že dodávateľ v typových zmluvách diktuje
svojuvôľuaspotrebiteľsatakdostávamimomechanizmusspotrebiteľskejprávnejochrany.Ustanovenie

§ 53 ods. 4 písm. r) OZ rieši takúto podmienku tak, že ju považuje za neprijateľnú. Nie je možné
akceptovať, aby spotrebiteľ bol nútený podrobiť sa výlučne arbitráži, lebo takáto rozhodcovská doložka
núti spotrebiteľa podrobiť sa neodvratne arbitráži.

Ochranný režim zákazu neprijateľných podmienok vyplýva zo Smernice v prípade spotrebiteľa pri
typovýchzmluvách.Otypovúzmluvu,vrátanerozhodcovskejdoložkyideajvdanejveci.Poistnúzmluvu,

ktorú uzatvorila žalobkyňa so žalovaným súd posudzuje ako štandardnú typovú zmluvu uzatvorenú
medzi žalobkyňou ako spotrebiteľkou a žalovaným ako dodávateľom - podnikateľom. Takáto typová
zmluva nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby spory riešil výlučne osobitným typom arbitráže, ktorý
nie je upravený právnymi predpismi a kde rozhodcovia nie sú povinní aplikovať hmotné právo. Už vo
vzorovom okruhu nekalých klauzúl podľa Smernice EHS 93/13 sú uvedené niektoré zmluvné podmienky,

ktoré majú vysokú potenciu spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa a je tu aj spomínaná arbitráž. Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo
vo VPP, ktorá takto bola prebratá a nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, pričom vyžaduje
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na
jej základe bol vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa, mohol byť exekučným titulom

na udelenie poverenia exekútora a o takú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ podľa nej mal
možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo
rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu, alebo podať na všeobecnom súde návrh, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu.

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice rady 93/13 EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 38 Charty základných práv EÚ „politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa“.

Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície v slabšom postavení a
to platí aj vo vzťahu, keď zmluvný vzťah obsahuje vedľajšie zmluvné ustanovenia formulárovej povahy.

Možnosť zmeny obsahu štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je iluzórna a je zrejmé, že
ide len o rovnosť formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné len vonkajším zásahom,
t.j. súdnou kontrolou (rozsudky Súdneho dvora Montaza Claro C/168/05, Oceáno Gruppo Editoriál
SAC/240/98, C244/98). Medzinárodná zmluva, vrátane zmluvy o fungovaní EÚ má po jej ratifikácii
prednosť a v hierarchii právnej sily je nad zákonom (čl. 7 Ústavy). Akty EÚ a rešpektovanie judikatúry

súdneho dvora sú pre členské štáty principiálnou otázkou. Ciele tejto ochrany sa musia stať súčasťou
rozhodovania všeobecných súdov. Ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa vykonáva v režime
pravidiel verejného poriadku, ktorých dodržiavanie štát musí bezpodmienečne vyžadovať (uznesenie
Súdneho dvora EÚ Pohotovosť proti Korčovská čl. 50).

Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice „podmienka sa nepovažuje za individuálne dojednanú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Ak žalovaný ako dodávateľ vopred naformuloval
zmluvné podmienky vrátane časti o rozhodcovskom konaní, spotrebiteľ nemôže zmeniť formulárovú
zmluvu,aniobsahrozhodcovskejzmluvy,vrátanerokovaciehoporiadkurozhodcovskéhosúdu.Možnosť

ponúknuť spotrebiteľovi rozhodcovské konanie nič nemení na podstate povahy individuálne vyjednanej
rozhodcovskej doložky. Garancia súdnej kontroly neprijateľných podmienok sa týka dodávateľom vopred
naformulovaných klauzúl, bez možnosti meniť ich obsah. Je pritom irelevantné, či niektorú časť zmluvy
dodávateľ osobitne spotrebiteľovi navrhol. Spotrebiteľ mohol rozhodcovskú doložku ako celok prijaťalebo odmietnuť, pričom pokiaľ ide o posúdenie, či si vymienil rozhodcovskú doložku spotrebiteľ, možno
ťažko kladne posúdiť, keďže jej obsah vrátane pravidiel rozhodcovského procesu zjavne nepoznal.
Toto vyplynulo aj z vykonaného dokazovania výsluchom poisťovacej agentky Veroniky Adamovej, ktorá

potvrdila, že sama ako agentka nebola zaškolená v tom smere, čo je rozhodcovský súd, individuálne
dojednanie zmluvnej podmienky a rozhodcovská doložka a preto ani svojich klientov v tomto smere
nemohla poučiť, keďže nemala o tom poznatky.

Ochrana poskytovaná súdom vo vzťahu k neprijateľnej zmluvnej podmienke je o presadení noriem

vyššej právnej sily a záväzku štátu prijať všetky kroky potrebné na to, aby nekalá zmluvná podmienka
nezaväzovala spotrebiteľa. Ak by malo platiť, že rozhodcovské zmluvy dohodnuté so spotrebiteľom
sú vyjednané individuálne len z dôvodu, že spotrebiteľ uviedol o jeden podpis v zmluve naviac,
úplne by sa strácal zmysel súdnej kontroly formulárových podmienok, ktorých obsah spotrebiteľ
nemôže nijako zmeniť. Spotrebiteľ mohol rozhodcovskú doložku ako celok prijať alebo odmietnuť, ale
určite nie vymieniť si individuálnu zmluvnú podmienku rozhodcovského procesu zjavne preto, že ani

nepoznal obsah pravidiel takéhoto rozhodcovského procesu a nebol ani o nich poučený. Občiansky
zákonník zakotvuje hranice posúdenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky na úrovni vnútroštátnej,
pričom dôkazné bremeno preukázať, že spotrebiteľ si individuálne vyjednal rozhodcovské konanie
zaťažuje žalovaného, ktorý v tomto smere nedoložil žiadne dôkazy, ktoré by podporovali záver o
individuálnom vyjednaní rozhodcovskej doložky (§ 53 ods. 3 OZ). Žalobkyňa i vypočutá svedkyňa

zhodne vypovedali, že žalobkyňa nemohla ovplyvniť obsah rozhodcovskej doložky, mohla ju len prijať
ako celok alebo odmietnuť, lebo obsah tejto doložky bol dodávateľom vopred pripravený, na jeho obsahu
žalobkyňa nijakým spôsobom neparticipovala, nebol ani náležitým spôsobom s odbornou starostlivosťou
vysvetlený význam rozhodcovskej doložky, pravidlá, podľa ktorých sa bude viesť rozhodcovské konanie
jej neboli objasnené a nebolo jej dané ani poučenie, či má možnosť výberu sa rozhodnúť. Spotrebiteľ,

ktorý si vyjednáva takýto súkromný proces, mal by nepochybne tieto pravidlá poznať. Žalovaný tieto
skutočnosti o individuálnom dojednávaní zmluvnej podmienky, teda rozhodcovskej doložky nepodložil
žiadnym spôsobom, naopak jeho tvrdenie bolo priamo vylúčené svedeckou výpoveďou p. Adamovej,
ktorá zabezpečovala uzatváranie poistných zmlúv a priamo uviedla, že ani ona nepoznala tieto pravidlá,
nebola o nich školená, preto s nimi ani nemohla poučiť a podať potrebné informácie svojim klientom,

medzi ktorými bola aj žalobkyňa. Rozhodcovskú doložku, ktorá je predkladaná spotrebiteľovi vo forme
štandardného formulára vo VPP ako aj na samostatnom liste, bez toho, aby spotrebiteľ poznal tieto
pravidláarbitráže,jejvýznam,rozdielmedzivšeobecnýmarozhodcovskýmsúdom,nemožnopovažovať
za individuálne dojednanú. Aj judikatúra Súdneho dvora poukazuje na skutočnosť, že priemerný
spotrebiteľ nepoukáže na nekalosť zmluvnej podmienky (Mostaza Claro bod 25-27 C 168/05, Oceáno

Grupo Editoriál, Asturtom a iné).

Žalovaný s odbornou starostlivosťou musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky, má
poznať ich dôsledky a nemá konať v rozpore s dobrými mravmi. Konanie v rozpore s dobrými mravmi
sa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami, vykazuje znaky diskriminácie alebo

vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti, praxe, využíva omyl, lesť,
vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušenie zmluvnej slobody (§ 4 ods. 8 zák. o ochrane
spotrebiteľa č. 258/2001 Z. z.).

S poukazom na vyššie uvedené súd má za to, že rozhodcovský rozsudok vydaný AS v Košiciach v
spotrebiteľskej veci sp. zn. 3C/2713/2012 je v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, na základe
ktorej bola založená právomoc rozhodcovského súdu nebola vôbec uzatvorená alebo bola uzatvorená
neplatne. Rozhodcovská doložka je neplatná, nebola individuálne dojednaná, spôsobuje nevyváženosť
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky. Z obsahu poistnej

zmluvy vyplýva, že rozhodcovská doložka bola dohodnutá až podpisom zmluvy, keďže sa v nej uvádza,
že jej súčasťou sú VPP a teda je rozhodcovská doložka obsiahnutá v čl. XV. VPP a na tom nič nemení,
že v ten istý deň podpísali zmluvné strany ako pokračovanie predtlačeného formulára aj formulárovú
časť odkazujúcu na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku vedenú v poistných podmienkach. Z
vyššie uvedených dôvodov súd vyhovel tejto žalobe v plnom rozsahu a zrušil predmetný rozhodcovský

rozsudok.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa zásady procesnej úspešnosti v konaní.
Procesne úspešná bola žalobkyňa, preto jej súd priznal náhradu trov konania, ktoré predstavujú nákladyza právne zastúpenie podľa § 11 ods. 1 písm. b), § 14 ods. 1 písm. a,b,c vyhl. 655/2004 Z.z., a to
príprava a prevzatie zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom 60,07 EUR, návrh na začatie
konanie, písomné vyjadrenie zo dňa 22. 11. 2013 po 60,07 EUR, 3 x režijný paušál po 7,81 Eur,

spolu 23,43 EUR, písomné vyjadrenie zo dňa 11. 6. 2014 po 61,87 EUR, 2 x účasť na pojednávaní dňa
23. 6. 2014 a 24. 9. 2014 po 61,87 EUR, režijný paušál 3 x 8,04 Eur, spolu 24,12 EUR, celkom trovy
právneho zastúpenia vo výške 413,37 EUR, ktoré žalovaný uhradí priamo na účet právnej zástupkyne
žalobkyne JUDr. Zdeňky Vokálovej, advokátke v Prešove, na účet vedený vo VÚB Prešov, a. s., č. ú.
XXXXXXXXXX/XXXX, VS 09113 do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o

výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.