Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 8, 2014

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 1T/47/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6314010134
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2014:6314010134.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Brezno JUDr. Mário Šulej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 8.

septembra 2014 v trestnej veci obžalovaného O. D. takto

r o z h o d o l :

obžalovaný O. D. F. J. P. Á. X., nar. XX. A. XXXX v Y. A., trvale bytom
Ž. E. G., adresa na doručovanie písomností
A. Ú. Ž. E. G., nezamestnaný

s a u z n á v a z a v i n n é h o

z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1,3 písm.b Tr.zák.

p r e t o ž e

vobdobiachod17.marca2011do14.októbra2012,od21.novembra2012do14.apríla2013aod2.júla
2013 neprispieval riadne a včas na výživu svojich detí B. D., nar. X. B. XXXX do 31. marca 2014, E. D.,

nar. X. W. XXXX do XX. A.O. XXXX a P. D., nar. XX. O. XXXX do 8. septembra 2014, hoci podľa rozsudku
Okresného súdu v Žiari nad Hronom zo dňa 16. marca 2011, sp. zn. 10P 419/2010, právoplatného
8. apríla 2011, ktorým bol nariadený výkon ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi, bol povinný
prispievať na ich výživu výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa a to na každé zvlášť, počnúc dňom 29. októbra 2010 na účet Občianskeho združenia - Krízového
strediska „Za dôstojný život“, Lučenec vždy do 25. dňa v mesiaci vopred a následne od 19. apríla 2011
na účet Detského domova Valaská, zároveň bol zaviazaný zaplatiť zročné výživné za obdobie od 29.
októbra 2010 do 16. marca 2011 vo výške 309,45 € v splátkach po 5,- € mesačne pod následkom straty

výhody splátok, čím za uvedené obdobie dlží na výživnom Občianskemu združeniu - Krízové stredisko
„Za dôstojný život“, Lučenec sumu 389,52 € a Detskému domovu Valaská sumu vo výške 2.510,80 €.

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin
spáchal závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas a na viacerých osobách),

a z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods.3 Tr.zák., § 36 písm.l Tr.zák., § 37 písm. m Tr.zák., § 38 ods.2 Tr.zák. na trest odňatia
slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 48 ods.2 písm.b Tr.zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu so

stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Brezno podal pod č. 2Pv 65/14/6603-4 dňa 2. apríla 2014
obžalobu na O. D. za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1, 3 písm.b Tr. zák.

na tom skutkovom základe ako je tam uvedený.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe,
ktorý predtým prokurátor aktualizoval tak ako je ustálený vo výrokovej časti. Následne obžalovaný na
samosudcom položené otázky odpovedal

- či rozumie, čo tvorí podstata skutku, ktorý sa mu kladie za vinu - áno

- či bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú
voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby - áno
- či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu - áno

- či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu
- áno

- či sa dobrovoľne priznáva a uznáva vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikoval ako určitý

trestný čin - áno.

Samosudca poučil obžalovaného, že súdom prijaté vyhlásenie o jeho vine je neodvolateľné a v tomto
rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods.1 písm.c Tr.por.
Obžalovaný zotrval na svojom vyhlásení.

Na to samosudca prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania uvedeného skutku a zároveň
vyhlásil, že sa dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykoná a
vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti samosudca kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1,3 písm.b, ktorý spáchal tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia, pretože najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú
povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas a na viacerých
osobách - ust. § 138 písm.b,j Tr.zák.).

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následky,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a osobu obžalovaného, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy. Obžalovaný konal minimálne v tzv. nepriamom úmysle, keďže bol uzrozumený
s tým, že si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom neplní v celom rozsahu a včas, hoci mu

takáto povinnosť vyplývala zo zákona a z rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 16.
marca 2011, sp. zn. 10P 419/2010, právoplatného 8. apríla 2011.

Obžalovaný je ženatý, má 4 deti, býva v chatke bez popisného čísla. Je nezamestnaný, poberá sociálne
dávkyvovýške60,-€mesačne,okremtohomápríjempribližne400,-€mesačnezaprácupreMsÚvŽiari

nad Hronom, z miesta bydliska je hodnotený všeobecne. V roku 2011 bol sankcionovaný za priestupok
proti občianskemu spolunažívaniu, súdom bol doposiaľ devätnásťkrát trestaný pre rôznu úmyselnú
trestnú činnosť. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom z 8.
júla 2013, sp. zn. 3T 105/2013, právoplatným 10. augusta 2013 , ktorým mu bol za prečin úverového
podvodu podľa § 222 ods.1 Tr.zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 6 mesiacov,

výkon ktorého mu bol podmienečne odložený s probačným dohľadom na skúšobnú dobu 30 mesiacov.
Posledný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace vykonal v ústave so stredným
stupňom stráženia 29. augusta 2012.

Samosudca hodnotil aj pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38

ods.2Tr.zák.Obžalovanémupoľahčovalo,žesapriznalkspáchaniutrestnéhočinuaúprimnehooľutoval(§ 36 písm.l Tr.zák.), priťažovalo mu, že už bol odsúdený za trestný čin (§ 37 písm.m Tr.zák). Za uvedený
prečin možno uložiť trest odňatia slobody na 1 až 5 rokov. Keďže poľahčujúca okolnosť bola v rovnováhe
s priťažujúcou okolnosťou, nedošlo k zníženiu, ani k zvýšeniu hraníc ustanovenej trestnej sadzby podľa

§ 38 ods.3, 4 Tr.zák.

Podľa § 48 ods. 2 písm.b Tr. zák. súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin,

na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Vychádzajúc z týchto skutočností samosudca uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej
hranici trestnej sadzby vo výmere 1 rok. Keďže tento bol v posledných desiatich rokoch viackrát vo
výkonetrestuodňatiaslobody,pričomtrestymuboliuložené zarôzneúmyselnétrestnéčiny,zaradil
ho na výkon tohto trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia. Uloženie nepodmienečného trestu

odňatia slobody obžalovanému bolo nevyhnutné na dosiahnutie účelu trestu, pretože ide o osobu, ktorá
má sklon opakovane páchať rôznu úmyselnú trestnú činnosť a to napriek vykonaniu predchádzajúcich
uložených trestov, ktoré nepostačovali na jeho nápravu. Naviac trestný čin páchal aj počas plynutia
skúšobnej doby podmienečného odsúdenia za inú úmyselnú trestnú činnosť. Takto uložený trest, pokiaľ
ide o druh a výmeru, obsahuje v dostatočnej miere prvky represie, ako aj individuálnej a generálnej

prevencie a zabezpečí dosiahnutie účelu trestu v zmysle ust. § 34 ods. 1 Tr.zák.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.