Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. marec 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/98/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200715
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200715.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a

členiek senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: TANDEM No.
1, s.r.o., Čajakova 18, Bratislava, IČO: 44573804, právne zastúpeného advokátom: JUDr. Martin Gajer,
Záhradnícka 7, Bratislava proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/56892/2013/5060-r zo dňa 7.2.2013,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.4.2013 domáhal preskúmania a následne aj

zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/56892/2013/5060-r zo dňa 7.2.2013, ktorým dodatočný
platobný výmer Daňového úradu Bratislava č. 910241/5/3128969/12/StrK zo dňa 29.10.2012 vo
výrokovej časti zmenil tak, že: „Daňový úrad Bratislava na základe zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch
štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy
v oblastí daní a poplatkov, zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave
územných finančných orgánov a zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) vydáva
dodatočný platobný výmer“. Ostatná časť výroku v dodatočnom platobnom výmere zostala nezmenená.
Dodatočným platobným výmerom Daňového úradu Bratislava č. 910241/5/3128969/12/StrK zo dňa

29.10.2012 žalobcovi nebol priznaný nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie apríl 2011 v sume
XX.XXX,XX € a bola mu určená vlastná daňová povinnosť v sume XX.XXX,XX €.

Žalobca v žalobe uviedol, že správca dane po výkone daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie apríl 2011 nepriznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane z faktúr č. XXXXXX,
XXXXXX, XXXXXX vystavených spoločnosťou J&J GROUP, s.r.o., v celkovej sume XX.XXX,- € a z
faktúr č. XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXX, XXXXXX vystavených spoločnosťou D.B.A., s.r.o. v celkovej
sume XX.XXX,- €. Podľa žalobcu správca dane rozhodoval na základe neúčinného právneho predpisu,

skutkový stav nebol dostatočne zistený a rozhodnutie bolo vydané na základe nezákonne získaného
dôkazu, ktorý nemožno v daňovom konaní použiť.

1/ Daňový úrad Bratislava rozhodoval dodatočným platobným výmerom zo dňa 29.10.2012 na základe
neplatného zákona č. 150/2001 Z.z. o daňových orgánoch, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000
Z.z. o správach finančnej kontroly (ďalej len zák. č. 150/2001Z.z.), ktorého účinnosť bola 1.1.2012zrušená zákonom č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblastí daní a poplatkov. Účinky tohto
rozhodnutia nenastali z dôvodu neplatnosti zákona, a preto tento nedostatok nie je možné opraviť
v rozhodnutí o odvolaní, pretože to spôsobuje porušenie zásady dvojstupňového rozhodovania v

správnom konaní.

2/ Správca dane počas výkonu daňovej kontroly žalobcu priebežne neinformoval o výsledkoch
vykonávaného šetrenia - miestnych zisťovaní, ani o výsledku medzinárodnej administratívnej
spolupráce, čím porušil základné zásady daňového konania:

a) zásadu zákonnosti, keď neumožnil žalobcovi využiť jeho práva v zmysle ust. § 15 ods. 5 zák. č.
511/1992 Zb. predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy, nahliadnuť do zápisnice z miestneho

zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s vykonávanou daňovou kontrolou,
vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia. Správca dane
si len formálne splnil svoju povinnosť, aby ho informoval o vykonaných zisteniach, neposkytol mu
však dostatočný priestor, aby sa s informáciami oboznámil a 8-dňovú lehotu považuje žalobca za
nedostatočnú.

b) zásadu súčinnosti - § 2 ods. 2 správca dane ho mal priebežne informovať o výsledkoch šetrenia,
neoznámil mu pochybnosti o správnosti, pravdivosti predložených dokladov a nevyzval ho, aby sa k nim
vyjadril. Správca dane ho ani nevyzval, ktoré konkrétne skutočnosti má preukázať, akým spôsobom a
v akom rozsahu, neoznámil mu, že doklady pokladá za neúplné, nevyužil inštitút vytýkacieho konania v
zmysle ust. § 41 zákona č. 511/1992 Zb. O záveroch správcu dane z vykonaných miestnych zisťovaní sa

dozvedel až z protokolu o daňovej kontrole. Napriek zásade rovnosti účastníkov správca dane prikladal
väčšiu váhu dôkazov k vyjadreniu p. Z. B., ako jeho vyjadreniu, že tovar nadobudol od spoločnosti
D.B.A., s.r.o. dobromyseľne, pričom nemal vedomosť o neplnení si daňových povinností zo strany tejto
spoločnosti.

Poukázal, že správcovi dane boli zo strany k daňovej kontrole predložené všetky relevantné daňové

a účtovné doklady. Tvrdenie, že žalobca nepreukázal právo na odpočítanie dane, považuje v rozpore
so zákonom, ako aj so skutkovým stavom. Tvrdenie správcu dane, že si nesplnil dôkaznú povinnosť a
nepreukázal hospodárske operácie, je len formálnym tvrdením. Správca dane sa v protokole o daňovej
kontrole žiadnym spôsobom nevyjadril ku skutočnosti, že dodávky tovaru u tuzemských odberateľov boli
potvrdené, a prečo tieto dodávky tovaru poprel. Podľa žalobcu protokol o daňovej kontrole neobsahuje

preukázané kontrolné zistenia, ako správca dane spochybnil materiálnu existenciu tovaru, z ktorého si
žalobca odpočítal daň. Podľa žalobcu odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje úvahy správcu dane, ktoré
ovplyvnili hodnotenie dôkazov.

Podľa žalobcu svedecká výpoveď p. B. bola získaná v rozpore so zákonom, pretože svedok bol
vypočúvaný správcom dane v čase prerušenia kontroly. Daňová kontrola bola prerušená rozhodnutím

č. 600/322/250032/11/StrK zo dňa 4.11.2011 o prerušení kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu do dátumu odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č.
600/322/248672/11/StrK. Od 3.8.2012 správca dane pokračoval vo výkone kontroly, pretože pominuli
prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. V období, kedy kontrola bola prerušená sa mohlo
konať len vo veci medzinárodnej výmeny informácií. Daňovým úradom Žiar nad Hronom mu bolo síce

doručené upovedomenie o vypočutí svedka p. B. zo dňa 16.11.2011, v ktorom mu bolo oznámené,
že ústne pojednávanie so svedkom sa uskutoční 9.12.2011, ale v listoch nie je uvedené, že toto
pojednávaniesauskutočnívsúvislostisvykonávanoudaňovoukontrolouvjehospoločnosti,naakejdani
a za aké zdaňovacie obdobie. Z obsahu listu nebolo možné si urobiť úsudok, že sa jedná o vypočúvanie
svedka, ktoré súvisí s vykonávanou daňovou kontrolou dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie

apríl 2011, ktorá bola v tom čase prerušená. Tým, že nemal vedomosť o vypočúvaní tohto svedka,
nemohol využiť jeho právo v zmysle ust. § 15 ods. 5 písm. e) zákona č. 511/1992 Zb.

Zdôvodunezastihnuteľnostidaňovýchsubjektovsprávcadanemápochybnostiododanítovaru.Žalobca
však nemôže zodpovedať za skutočnosti, ktoré nastali u jeho dodávateľov alebo odberateľov. Poukázalna rozsudok Európskeho súdneho dvora zo dňa 12.1.2006 v spojených veciach C-354/03, C-355/03,
C-484/03, podľa ktorých v spoločnom systéme DPH a s ohľadom na 1. a 6. smernicu, nárok subjektu
na vrátenie dane treba posudzovať vzhľadom na konkrétne plnenie, ktorého sa subjekt zúčastnil a

nie vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim plneniam, o ktorých subjekt nevedel, alebo
nemohol vedieť, ani vo vzťahu k podvodným úkonom a úmyslom iných subjektov, ktorých účasť nie
je uvedeným subjektom známa a o ktorej nevedel, alebo nemohol vedieť. V súvislosti s dôkazným
bremenom daňového subjektu žalobca poukázal na rozsudok NSSR 3Sžf 1/2010, v ktorom sa rieši
otázka posúdenia rozloženia dôkazného bremena, medzi daňový subjekt ako platiteľa DPH a správcu

dane.

Žalobcaďalejuviedol,ževdanomprípadenebolaspochybnenámateriálnaexistenciatovaruadisponuje
odovzdávacími a preberacími protokolmi. Správca dane a žalovaný nesprávne posúdili rozloženie
dôkazného bremena, keď ho v celom rozsahu určili žalobcovi, ako daňovému subjektu v zmysle ust. §
29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. Správca dane a žalovaný v danom prípade nesprávne vychádzali iba
z vnútroštátnych predpisov a vec neposúdili z hľadiska práva Európskej únie. Poukázal na rozhodnutia

Európskeho súdneho dvora Optigen Ltd. (C-354/03 Fullcroom Electronics Ltd. C-353/03) a Bond House
Systems Ltd. (C-484/03) a Kittel (C-439/04). Žalobcovi ako daňovému subjektu zákon nedáva právne
prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov. Skutočnosť, či
žalobca ako daňový subjekt vedel, alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení,
ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Žalobca má za to, že

pokiaľ správcovi dane preukázal všetky doklady a skutočnosti súvisiace s nadobudnutím tovaru od
dodávateľov, na predloženie ďalších dôkazov nikdy nebol správcom dane vyzvaný, potom má nárok na
uplatnenie si odpočítania dane z nakúpených tovarov, ktoré použil na uskutočnenie svojich zdaniteľných
plnení a správca dane mal uznať jeho nárok na uplatnený nadmerný odpočet. Žalobca ďalej poukázal,
že skutočnosť, že konateľ spoločnosti bol vo vyšetrovacej väzbe, ktorý bol aj prepustený, nemôže byť

dôkazom, na základe ktorého by mohol správca dane rozhodovať v neprospech daňového subjektu.
Žalobca bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmov tým, že nepozná dôvody, na
základe ktorých správca dane rozhodoval, a preto sa nemôže účinne brániť.

II.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 6.6.2013 uviedol, že v dodatočnom platobnom výmere

č. 9102401/5/3128969/12/StrK zo dňa 29.10.2012 správca dane omylom uviedol citáciu zákona č.
150/2001 Z.z. o daňových orgánoch, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z.z. o správach
finančnej kontroly, nakoľko v čase vydania napadnutého rozhodnutia bol účinný zákon č. 333/2001 Z.z. o
orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva. Odvolací orgán tento zrejmý omyl správcu
daneopraviltým,žezmenilvýrokovúčasťdodatočnéhoplatobnéhovýmerusvojimrozhodnutím.Napriek

tomuto omylu správca dane pri výkone kontroly a v následnom vyrubovacom konaní postupoval v súlade
s platnými právnymi predpismi, a preto predmetný dodatočný platobný výmer nenapĺňa znaky nulitného
rozhodnutia. V zmysle ust. § 48 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v rámci odvolania môže odvolací orgán
odstraňovať chyby v konaní.

Daňovou kontrolou preveroval správca dane dodržiavanie zákona o dani z pridanej hodnoty nielen

po formálnej stránke, ale aj po materiálnej z dôvodu pochybností predložených listinných dokladov, z
ktorých si žalobca uplatňoval nárok na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie apríl 2011. Správca
dane preverovaním všetkých skutočností obchodných transakcií (reálne dodanie tovaru deklarované
na predložených faktúrach) žalobcu neobral o žiadne jeho práva. Daňové konanie je riadené zásadou
prejednávacou a nie vyhľadávacou (vyšetrovacou), a preto bolo povinnosťou žalobcu predkladať dôkazy

preukazujúcesprávneuplatnenienadmernéhoodpočtu.Jevecoužalobcu,abyzvážilrozsah,potrebnosť
a využiteľnosť mu dostupných dôkazných prostriedkov, ktoré v daňovej kontrole predloží.

Pri výkone daňovej kontroly sa správca dane riadi ust. § 15 zákona č. 511/1992 Zb., kde sú uvedené
práva a povinnosti správcu dane a daňových subjektov pri výkone daňovej kontroly. Ustanovením §41 zákona č. 511/1992 Zb. sa neriadi, nakoľko toto ustanovenie správca dane využíva pri odstránení
nedostatkov podaného daňového priznania, hlásenia a iných podaní, z hľadiska jeho formálneho
vyplnenia a odstránenia nedostatkov pri iných podaniach.

Podľa žalovaného tvrdenie žalobcu, že správca dane si overoval dodanie tovaru u tuzemských
odberateľov, u ktorých sa dodávky v plnom rozsahu potvrdili, nezodpovedajú realite. Správca dane
spochybnil materiálnu existenciu tovaru, z ktorého si kontrolovaný daňový subjekt odpočítal daň na
základe vykonaného dokazovania. Žiaden z dodávateľov a ani žiaden z odberateľov, ktorým mal
byť tovar dodaný, nepreukázal uskutočnenie žiadnych zdaniteľných obchodov. Žalobca bol o tejto

skutočnosti oboznámený oznámením č. 9102401/5/2213329/12/StrK dňa 15.8.2012, na čo žalobca
vôbec nereagoval a ani v ďalšom priebehu kontroly nepredložil žiadne rozhodujúce dôkazy o materiálnej
existencii predmetného tovaru.

Z dôvodu, že u priamych dodávateľov žalobcu - spoločnosti J&J GROUP, s.r.o. a D.B.A., s.r.o. sa
vierohodne a bezvýhradne nepotvrdilo reálne dodanie tovaru a vykonanie prepravy, správca dane s
poukazom na ust. § 29 ods. 2, 4 zákona č. 511/1992 Zb. za účelom získania objektívnej pravdy

bol povinný šetriť celý obchodný reťazec vrátane zahraničných odberateľov, na čo správca dane
využil inštitút dožiadania v zmysle § 16 zákona č. 511/1992 Zb. u tuzemských dodávateľov a inštitút
medzinárodnej výmeny informácie u zahraničných odberateľov. Kontrolu v uvedenom rozsahu správca
dane vykonal aj preto, lebo základné pravidlá DPH musia byť dodržané v celom obchodnom reťazci, čo
znamená, že najskôr musí byť daň za dodaný tovar do štátneho rozpočtu odvedená a až potom môže

prísť k odpočítaniu dane.

Na základe výsledku šetrenia miestne príslušného správcu dane, dodávateľa spoločnosti D.B.A., s.r.o.
bolo zistené, že Z. B. bol konateľom uvedenej spoločnosti od 16.1.2010 do 19.10.2011, kedy bola
spoločnosť z Obchodného registra vymazaná ex offo. Daňový úrad Žiar nad Hronom predvolal na
výsluch svedka Z. B., ktorý predvolanie prevzal dňa 22.11.2011. Daňový úrad Žiar nad Hronom zaslal

žalobcovi upovedomenie o vypočutí svedka č. 690/320/37349/2011/Ros zo dňa 16.11.2011, ktoré
žalobca prevzal dňa 22.11.2011, ale na upovedomenie nereagoval a k správcovi dane sa nedostavil,
čím nevyužil právo klásť otázky svedkovi. Svedok Z. B. uviedol, že žalobcu nepozná, nikdy s ním
nekomunikoval, žiadny tovar nenakúpil a ani nepredal, žiadne finančné prostriedky nikdy neprevzal.
Aj tieto skutočnosti boli obsiahnuté v Oznámení č. 9102401/5/2213329/12/StrK zo dňa 15.8.2012, ku

ktorým sa žalobca vôbec nevyjadril, nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by vyvrátili tvrdenie
svedka. Výsluch svedka B. nevykonal správca dane - Daňový úrad Bratislava v čase prerušenia kontroly,
ale miestne príslušný správca dane - Daňový úrad Žiar nad Hronom, dodávateľskej spoločnosti D.B.A.,
s.r.o.

Poukázal, že pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť

schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody, na základe ktorých došlo k dodaniu tovaru alebo
služby, boli uskutočnené. Záleží od osoby, ktorá sa uchádza o odpočet dane, aby preukázala, že spĺňa
podmienky na toto odpočítanie. V záujme daňového subjektu je, aby si zaobstaral dostupné dôkazy,
pretože je jeho povinnosťou preukázať splnenie hmotno-právnych podmienok pre odpočítanie dane.
Podľa žalovaného doklady predložené žalobcom a dôkazy na preukázanie deklarovaného nákupu

tovarov od dodávateľov J&J GROUP, s.r.o. a D.B.A., s.r.o. nespĺňajú zákonné kritérium dostatočnej
preukaznosti oprávnenosti nároku na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o
DPH, ako aj vierohodnosti účtovnej evidencie kontrolovaného daňového subjektu (§ 29 ods. 8 zákona č.
511/1992 Zb.). Ak sa správcovi dane pri hodnotení obsahu listinných dôkazov javí potrebné preveriť ich
vierohodnosť. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom

dokazovanie doplní, akú hodnovernosť a dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z
realizovaného dokazovania z nich vyvodí. K vierohodnosti predložených dôkazov neprispeli skutočnosti,
že ani jeden z dodávateľov nepredložil žiadne doklady, nepotvrdil a nepreukázal uskutočnenie žiadnych
obchodov so žalobcom, pričom spoločnosť J&J GROUP, s.r.o. je pre svojho miestne príslušného
správcu dane nekontaktná a spoločnosť D.B.A., s.r.o. bola dňa 19.10.2011 vymazaná ex offo z

Obchodného registra a jej bývalý konateľ sa vyjadril, že z neho urobili „bieleho koňa“, za prisľúbené
peniaze podpísal „nejaké papiere“. O žiadnych obchodoch nevie a žalobcu a spoločnosť D.B.A., s.r.o.nepozná. K vierohodnosti predkladaných dôkazov neprispeli ani skutočnosti, že všetci odberatelia,
ktorým mal byť tovar dodaný, sú pre svoju (maďarskú) daňovú správu nekontaktní, alebo priamo
popierajú dodávky tovaru, nepotvrdili a nepreukázali uskutočnenie žiadnych obchodov s kontrolovaným

daňovým subjektom. Hmotno-právne podmienky na odpočítanie dane neboli splnené, pretože žalobca
nepreukázal, že tovar, z ktorého si uplatňuje odpočítanie dane, reálne existuje a nie je iba fikciou
uvedenou na predložených dokladoch. Vzhľadom na špecifikáciu tovaru (rezné kotúče na betón a
prírodný kameň), na ktorý sa v reálnej praxi kladú vysoké nároky na kvalitu, by pre žalobcu nemal byť
problém preukázať pôvod tovaru a to aj v prípade, ak by niektorý z jej obchodných partnerov, prestal

poskytovať súčinnosť. Preukázanie homologizácie a certifikácie je pre bezpečné a riadne používanie
rezných kotúčov na betón a prírodný kameň nevyhnutnosťou, rovnako ako poskytovanie skutočných
zárukkvality(vyváženárotácia,minimálnatepelnádilatácia,odolnosťvočinaštrbeniu...).Žalobcanaproti
tomu preukazuje pôvod tovaru iba dokladmi od rizikových subjektov, ktoré nepreukázali uskutočnenie
žiadnych zdaniteľných obchodov. Žalovaný s poukazom na uvedené žiadal žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť.

III.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa § 244 a nasl.
OSP preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie tomuto predchádzajúce v rozsahu dôvodov
uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP), žalobu prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250f ods. 1
OSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní
zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom
Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách
citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu,

ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem,
ktorou realizuje

právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne
aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia.

Podľa § 250i ods. 1 veta prvá O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci

skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

Na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).

Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č.
1100302/1/56892/2013/5060-r zo dňa 7.2.2013, ktorým bol zmenený dodatočný platobný výmer

Daňového úradu Bratislava č. 9102401/5/3128969/12/StrK zo dňa 29.10.2012, vo výrokovej časti
tak, že „Daňový úrad Bratislava na základe zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v
oblasti daní, poplatkov a colníctva, zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti
daní a poplatkov, zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a zákona č. 563/2009 Z.z. o
správe daní (daňový poriadok) vydáva dodatočný platobný výmer“. Ostatná časť výroku v dodatočnom

platobnom výmere zostala nezmenená. Dodatočným platobným výmerom Daňového úradu Bratislava
č. 9102401/5/3128969/12/StrK zo dňa 29.10.2012 podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992
Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 2, ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok)
žalobcovi nebol priznaný nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie apríl 2011 v sume XX.XXX,XX € a
bola mu určená vlastná daňová povinnosť v sume XX.XXX,XX €.Z obsahu súdneho a administratívneho spisu súd zistil, že Daňový úrad Bratislava vykonal u
žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2011, o výsledku ktorej bol vyhotovený protokol č.

9102401/5/2511603/12/StrK zo dňa 11.9.2012.

Správca dane zaslal žalobcovi výzvu č. 9102401/5/2511939/12/StrK zo dňa 11.9.2012 na vyjadrenie
sa k protokolu a na jeho prerokovanie, ktorú žalobca prevzal dňa 17.9.2012. Žalobca doručil
správcovi dane v zákonnej lehote písomné vyjadrenie k protokolu, ktoré správca dane zapracoval
do Dodatku č. 1 k protokolu so záverom, že správca dane trvá na výsledku uvedenom v protokole

č. 9102401/5/2511603/12/StrK zo dňa 11.9.2012. Protokol aj s dodatkom č. 1 boli prerokované dňa
26.10.2012, o čom bola spísaná zápisnica č. 9102401/5/3115309/12/StrK zo dňa 26.10.2012. Protokol
aj s dodatkom č. 1 bol prerokovaný dňa 26.10.2012, t.j. dňom uvedeným vo výzve na prerokovanie
protokolu z dôvodu, že žalobca sa nedostavil na prerokovanie protokolu.

Daňový úrad Bratislava dodatočným platobným výmerom č. 9102401/5/3128969/12/StrK zo dňa
29.10.2012 vydaným na základe zákona č. 150/2001 Z.z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a

dopĺňa zákon č. 440/2000 Z.z. o správach finančnej kontroly, zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní
a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov, zákona č. 563/2009 Z.z. o správe
daní (daňový poriadok) a zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, podľa § 44 ods. 6 písm.
b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods. 2 a 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe
daní (daňový poriadok) žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie apríl 2001 v

sume XX.XXX,XX € a určil žalobcovi vlastnú daňovú povinnosť v sume XX.XXX,XX €. Rozhodnutie
bolo odôvodnené tým, že z výsledku daňovej kontroly bolo zistené, že žalobca nepreukázal nárok na
odpočítanie dane z faktúr č. XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX od dodávateľa J&J GROUP, s.r.o. a z faktúr
č. XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX od dodávateľa D.B.A., s.r.o.. Pri faktúrach č. XXXXXX,
XXXXXX, XXXXXX žalobca nepreukázal dodanie do iného členského štátu. Na základe vykonaného

dokazovania správca dane spochybnil materiálnu existenciu tovaru, z ktorého si žalobca odpočítal daň.
Daňová povinnosť žalobcu vznikla výlučne na základe ust. § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. o
dani z pridanej hodnoty. Keďže žalobca ako platiteľ nepreukázal, že zo strany dodávateľov dodanie
tovarov bolo uskutočnené v zmysle ust. § 8 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, nemá
právo na odpočítanie dane. Daňová povinnosť týmto nevznikla a žalobca nemá právo na odpočítanie

dane v zmysle ust. § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Skutočnosť, že boli vyhotovené faktúry, nie je
relevantný dôkaz o tom, že k dodaniu tovaru, ktorý je na faktúrach uvedený, v skutočnosti došlo. Aj keď
doklady majú všetky náležitosti faktúry a sú riadne zaúčtované a zaevidované, neznamená to, že daň z
pridanej hodnoty bola odpočítaná oprávnene. Žalobca si pri preverovaní zdaniteľných obchodov podľa
predložených faktúr nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, postupoval v rozpore s ust. § 15 ods. 6 písm. d)

a písm. e) zákona č. 511/1992 Zb. a nepreukázal uvedené hospodárske operácie.

Rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 1100302/1/56892/2013/5060-r zo dňa 7.2.2013 bol
dodatočný platobný výmer vo výrokovej časti zmenený tak, že: „Daňový úrad Bratislava na základe
zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, zákona č.
479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblastí daní a poplatkov, zákona č. 511/1992 Zb. o správe

daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov a zákona č. 563/2009 Z.z. o
správe daní (daňový poriadok) vydáva dodatočný platobný výmer“. Ostatná časť výroku v dodatočnom
platobnom výmere zostala nezmenená. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že správca dane na základe
výsledkov zistených pri kontrole, nepriznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane z faktúr č. XXXXXX,
XXXXXX, XXXXXX vystavených spoločnosťou J&J GROUP, s.r.o., za obdobie apríl 2011 v celkovej

sume XX.XXX,- €, z faktúr č. XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX vystavených spoločnosťou
D.B.A., s.r.o. za obdobie apríl 2011 v celkovej sume XX.XXX,- €, ktoré deklarované zdaniteľné obchody
nevedeli vierohodným spôsobom preukázať. Tým, že si žalobca odpočítal daň z nákupu tovaru bez
preukázania jej opodstatnenosti v celkovej výške XX.XXX,- € porušil ust. § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti
na ust. § 19 a 51 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH. Správca dane preto dodatočným platobným

výmerom nepriznal nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2011 v
sume XX.XXX,XX € a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume XX.XXX,XX €. Rozhodnutie správcu
dane žalovaný zmenil z dôvodu, že správca dane v dodatočnom platobnom výmere omylom uviedol
nesprávnu citáciu zákona č. 150/2001 Z.z., a preto tento zrejmý omyl správcu dane opravil tým, žezmenil výrokovú časť dodatočného platobného výmeru. Napriek tomuto omylu správca dane pri výkone
kontroly a v následnom vyrubovacom konaní postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi, a preto
predmetný dodatočný platobný výmer nenapĺňa znaky nulitného rozhodnutia.

V odôvodnení žalovaný ďalej uviedol, že z dôvodu, že u priamych dodávateľov žalobcu, t.j. spoločnosti
J&J GROUP, s.r.o. a D.B.A., s.r.o. sa vierohodne a reálne dodanie tovaru a vykonanie prepravy
nepotvrdilo, správca dane s poukazom na ust. § 29 ods. 2 a 4 zákona o správe daní za účelom získania
objektívnej pravdy bol povinný šetriť celý obchodný reťazec vrátane zahraničných odberateľov. Na
základe výsledku šetrenia miestne príslušného správcu dane dodávateľa spoločnosti D.B.A., s.r.o. bolo

zistené, že Z. bol konateľom uvedenej spoločnosti od 16.1.2010 do 19.10.2011, kedy bola spoločnosť
vymazaná z Obchodného registra ex offo. Daňový úrad Žiar nad Hronom predvolal svedka na výsluch,
ktorý predvolanie prevzal dňa 22.11.2011 a zároveň správca dane zaslal žalobcovi upovedomenie o
vypočutí svedka, ktoré prevzal dňa 22.11.2011. Žalobca sa bez ospravedlnenia v určený deň nedostavil
k správcovi dane a nevyužil právo klásť otázky svedkovi. Svedok sa dostavil k správcovi dane,
nepredložil žiadne účtovné a daňové doklady a do zápisnice uviedol, že žalobcu nepozná, nikdy s ním

nekomunikoval, žiadny tovar nenakúpil a ani nepredal, žiadne finančné prostriedky nikdy neprevzal.
Aj tieto skutočnosti boli obsiahnuté v Oznámení č. 9102401/5/2213329/12/StrK zo dňa 15.8.2012, ku
ktorým sa žalobca nevyjadril, nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by vyvrátili tvrdenie svedka.
Predloženie dokladov za kontrolované zdaňovacie obdobie nie je postačujúce na preukázanie reálneho
uskutočnenia hospodárskych operácií. K odpočítaniu dane nestačí predložiť len faktúru, musí prísť k

dodaniu tovaru a z toho titulu ku vzniku daňovej povinnosti. Najskôr musí byť naplnená materiálna
podstata veci - skutočné dodanie tovaru a až následne vystavená faktúra. Podmienkou priznania nároku
na odpočítanie dane u daňového subjektu nie je dobromyseľnosť platiteľa, ani dodávateľské faktúry
ale reálne uskutočnenie nákupu tovarov a preukázanie ich použitia na dodávky tovarov a služieb
ako platiteľ. Samotná existencia faktúry nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre.

Správca dane spochybnil materiálnu existenciu tovaru, z ktorého si žalobca odpočítal daň. Žiaden
z dodávateľov ani žiaden z odberateľov, ktorým mal byť tovar dodaný, nepreukázal uskutočnenie
žiadnych zdaniteľných obchodov. O týchto skutočnostiach správca dane oboznámil žalobcu (Oznámenie
č. 9102401/5/2213329/12/StrK), na ktoré žalobca nereagoval a ani v priebehu kontroly nepredložil
žiadne rozhodujúce dôkazy o materiálnej existencii predmetného tovaru. Ostatné dôvody rozhodnutia

sú totožné s dôvodmi uvedenými vo vyjadrení žalovaného zo dňa 6.6.2013.

IV.

Podľa § 1a písm. c) zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (ďalej len zákon o správe daní);
správou daní je evidencia a registrácia daňových subjektov a ich vyhľadávanie, overovanie podkladov
potrebných na správne a úplné zistenie dane, daňové konanie, daňová kontrola, evidovanie daní a

preddavkov vrátane vysporiadania daňových preplatkov a daňových nedoplatkov, daňové exekučné
konanie a ďalšie činnosti správcu dane a iných orgánov podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov.

Podľa§2ods.1zákonaosprávedanívdaňovomkonanísapostupujevsúladesovšeobecnezáväznými
právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.

Podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom
konaní vyšlo najavo.

Podľa § 2 ods. 6 zákona o správe daní pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie
do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo

vybratie dane.Podľa § 15 ods. 6 zákona o správe daní kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi
správcu dane tieto povinnosti: a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú
kontrolu, b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c) poskytovať

požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré
preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme alebo v technickej forme
vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne
alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky
preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety, f) umožňovať vstup do

sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie
s jeho zamestnancom, g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov
kontrolovaného daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3).

Dokazovanievediesprávcadane,pričomdbá,abyskutočnostirozhodujúcepresprávneurčeniedaňovej
povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 29
ods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní).

Podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané
v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov
(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,
verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné

záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný
uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v
priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo
záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa § 48 ods. 2 zákona o správe daní v rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky
daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb
uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

Podľa § 48 ods. 5 zákona o správe daní odvolací orgán rozhodnutie preskúma s výnimkou podľa odseku
4. Rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí.

Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak
odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán,
ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len „dodanie
služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou.

Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru
je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode
nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako
deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe
zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru

podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa § 19 ods. 2 veta prvá zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov

a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o účtovníctve“) účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi.
Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na
základe účtovných dokladov.

Podľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka

poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej
situácii účtovnej jednotky.

Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov
v znení neskorších predpisov vo vyššie citovanom ustanovení § 2 zakotvuje základné zásady daňového
konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti.

Podľa citovaného ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so
všeobecne platnými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní.
Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva aj z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý
je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy SR.

Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane
správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou
zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho
zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne
záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových

subjektov, to znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu
právnej istoty daňových subjektov.

Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní
plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a
umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň (odsek 2). Účelom daňového konania je zistenie, či

si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči
štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenie daňových orgánov, aby
mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotno-právnymi
predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu
zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane

alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 29 je správca dane povinný, aby skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Daňový subjekt preukazuje všetky
skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní či hlásení, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný
správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť, či úplnosť povinných

evidencií alebo záznamom vedeným daňovým subjektom.

Z obsahu administratívneho spisu v preskúmavanej veci mal súd nesporne za preukázané, že Daňový
úrad Bratislava, ako správca dane vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty - u žalobcu daňovú
kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie apríl 2011, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 9102401/5/2511603/12/StrKzo dňa 11.9.2012. Písomné vyjadrenie žalobcu k protokolu správca dane zapracoval do Dodatku č. 1
k protokolu. Protokol aj s dodatkom boli prerokované dňa 26.10.2012, t.j. dňom uvedeným vo výzve
na prerokovanie protokolu z dôvodu, že žalobca sa nedostavil na prerokovanie protokolu. Na základe

výsledkov zistených vykonanou daňovou kontrolou Daňový úrad Bratislava nepriznal žalobcovi nárok
na odpočítanie dane z faktúr č. XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX vystavených spoločnosťou J&J GROUP,
s.r.o., za obdobie apríl 2011 v celkovej sume XX.XXX,- €, z faktúr č. XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX,
XXXXXXX vystavených spoločnosťou D.B.A., s.r.o. za obdobie apríl 2011 v celkovej sume XX.XXX,- €,
ktoré deklarované zdaniteľné obchody nevedeli vierohodným spôsobom preukázať. Tým, že si žalobca

odpočítal daň z nákupu tovaru bez preukázania jej opodstatnenosti v celkovej výške XX.XXX,- € porušil
ust. § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na ust. § 19 a 51 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH. Správca dane preto
dodatočným platobným výmerom nepriznal nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie apríl 2011 v sume XX.XXX,XX € a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume XX.XXX,XX €.

Podľa názoru súdu, skutočnosť, že žalobca mal v evidencii DPH dodávateľské faktúry od J&J GROUP,
s.r.o. a od D.B.A., s.r.o., neznamená, že k dodaniu tovaru, ktorý je na faktúrach uvedený v skutočnosti

došlo a ani samotné faktúry nie sú za tým účelom relevantným dôkazom. Aj keď doklady majú všetky
náležitosti faktúry a sú riadne zaúčtované a zaevidované, neznamená to, že daň z pridanej hodnoty
bola odpočítaná oprávnene. Faktúra je doklad, ktorým (ale nie na základe ktorého) žalobca preukazuje
svoje právo uplatniť odpočítanie dane. Aby k odpočítaniu dane mohlo prísť, nestačí predložiť len faktúru,
ale musí prísť ku skutočnému dodaniu tovaru, následne k vystaveniu faktúry a z toho titulu ku vzniku

daňovej povinnosti. Až potom môže prísť k odpočítaniu dane. Na základe vykonaného dokazovania
správcom dane aj podľa názoru súdu bola spochybnená materiálna existencia tovaru, z ktorého si
žalobca odpočítal daň. Osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ na faktúre, musí byť identická s osobou,
ktorá reálne dodala tovar odberateľovi, čo sa však v daňovom konaní nepreukázalo. Žalobca musí
vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predkladaných faktúrach,

pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry. Skutočnosť, že žalobca predložil
doklady za kontrolované zdaňovacie obdobie, nie je postačujúca na preukázanie reálneho uskutočnenia
obchodu.

Žalobca vytýkal žalovanému, že mal byť vyzvaný správcom dane na konkrétne predloženie dokladov
preukazujúcich uskutočnenie zdaniteľného obchodu. S touto jeho námietkou sa súd nestotožnil z

dôvodu, že v daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti,
pričom správca dane, resp. žalovaný tieto dôkazy len vykonáva.

S námietkou žalobcu, žalovaný napadnutým rozhodnutím nemohol odstrániť nedostatok správcu dane,
ktorý rozhodol na základe neúčinného právneho predpisu sa súd nestotožnil, pretože správca dane v
dodatočnom platobnom výmere uviedol síce nesprávnu citáciu zákona č. 150/2001 Z.z., no žalovaný v

zmysle ust. § 48 ods. 2 zákona o správe daní môže odstrániť chybu, ktorú aj opravil, pretože správca
dane pri výkone kontroly a v následnom vyrubovacom konaní postupoval v súlade s platnými právnymi
predpismi.

S námietkou žalobcu, že rozhodnutie bolo vydané na základe nezákonne získaného dôkazu, sa súd
nestotožnil, pretože dôkaz - výsluch svedka vykonal Daňový úrad Žiar nad Hronom a nie správca dane

počas prerušeného daňového konania. O výsluchu svedka žalobca jednoznačne mal vedomosť, na
výsluch svedka sa nedostavil, hoci s termínom výsluchu bol oboznámený. Počas prerušeného konania
správca dane nevykonával žiadne dôkazy. Rovnako by potom aj medzinárodná výmena informácií
nemohla byť podľa žalobcu vykonávaná, pretože konanie bolo prerušené.

Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a

z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup
správnehoorgánuvmedziachžalobysúvsúladesozákonom,vyslovírozsudkom,žesažalobazamieta.

Krajský súd v Bratislave konštatuje, že vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a
z predloženej písomnej dokumentácie žalovaného, po preskúmaní zákonnosti rozhodnutí a postupusprávneho orgánu v medziach žaloby dospel súd k záveru, že správne orgány oboch stupňov riadne
zistili skutkový stav veci. Žalovaný správny orgán sa riadne vysporiadal so všetkými dôvodmi uvedenými
žalobcom v odvolaní, správne vyhodnotil skutkový a právny stav a vec správne právne posúdil.

Rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby je v súlade so zákonom, a preto súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi,
súd náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia
zákona č. 755/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od

1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručeniaprostredníctvomKrajskéhosúduvBratislavenaNajvyššísúd Slovenskejrepubliky,písomne,
dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť
z podania zjavné, ktorému súdu je určené kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo

sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. /§ 42 ods. 3 O.s.p./

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci /§ 205 ods. 2 O.s.p./.