Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 8, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 11Cb/124/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112201268
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5112201268.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci

navrhovateľa: ERGONA, a.s., so sídlom Tomášikova 23, 821 01 Bratislava, IČO: 35 962 364, právne
zastúpeného: JUDr. Jozef Pojdák, advokát so sídlom Mokráň Záhoň 2, 821 04 Bratislava, proti
odporcovi: FILATECH, s.r.o., so sídlom: M. R. Štefánika 837/35, 010 01 Žilina, IČO: 36 688 614, právne
zastúpeného: JUDr. Iva Pavlíková, advokátka so sídlom: Jána Milca 11, 010 01, o zaplatenie 65.043,96
Eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 43.079,32 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9,25 % ročne zo sumy 7.935,89 Eur od 05.07.2011 do zaplatenia a zo sumy 35.143,43 Eur od

20.07.2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd konanie v časti o zaplatenie vyčísleného úroku z omeškania vo výške 10.487,79 Eur z a s t a v u j e .

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo
výške 624,40 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 215,08 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným dňa 13.01.2012 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 65.043,96
Eur s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že dňa 09.03.2010 uzatvoril ako mandatár s odporcom ako
mandantom Mandátnu zmluvu. Navrhovateľ v zmysle zmluvy podľa preberacieho a odovzdávacieho
protokolu odovzdal a odporca prevzal projekt "Materiálové zhodnocovanie plastov firmou Filatech", v
dôsledku čoho vznikol navrhovateľovi nárok na uhradenie odplaty. Odporca bol povinný zaplatiť časť

odplaty formou 10 %-ného podielu zo sumy schváleného nenávratného finančného príspevku, pričom
podľa zmluvy nárok na túto časť odplaty vznikol vo výške 8 % zo sumy príspevku v deň doručenia
oznámenia o schválení príspevku a vo výške 2 % v deň podpisu zmluvy o poskytnutí príspevku.
Navrhovateľ v zmysle tejto dohody vystavil na odporcu faktúru na časť odplaty vo výške 175.717,14 Eur
bez DPH splatnú 17.12.2010. Túto faktúru odporca uhradil sčasti vo výške 175.717,14 Eur, a to dvomi
splátkami vo výške 100.000,- Eur dňa 10.01.2011 a vo výške 75.717,14 Eur dňa 04.07.2011, pričom
zostávajúcu časť vo výške 35.143,43 Eur, ktorá bola deklarovaná faktúrou č. 11FV00042, odporca

neuhradil. Za účelom úhrady druhej časti odplaty vystavil navrhovateľ faktúru na sumu 47.615,11
Eur DPH, z ktorej odporca uhradil časť vo výške 36.779.22 Eur, pričom zostávajúcu časť vo výške
7.935,89 Eur nezaplatil. Navrhovateľovi v dôsledku omeškania odporcu vznikol nárok na úhradu 9 %-
ných zákonných úrokov z omeškania, čo pri faktúre č. 10ZF00006 predstavuje úrok od 18.12.2010do 10.01.2011 zo sumy 210.860,57 Eur, teda 1.195,84 Eur, a od 11.01.2011 do 04.07.2011 zo sumy
110.860,57 Eur predstavuje sumu 4.756,37 Eur. V súvislosti s faktúrou č. 11FV00016 predstavuje úrok
z omeškania od 22.03.2011 do 04.07.2011 zo sumy 47.615,11 Eur čiastku 1.221,03 Eur. Účastníci

uzatvorili tiež ďalšiu zmluvu, a to zmluvu o poskytovaní služieb, predmetom ktorej bol záväzok odporcu
zaplatiť odmenu za činnosti uvedené v zmluve. Odporca bol povinný zaplatiť odmenu vo výške
109.823,22 Eur bez DPH na základe vystavenej faktúry. Z vystavenej faktúry odporca uhradil len časť vo
výške 109.823,22 Eur, pričom zostávajúcu časť vo výške 21.964,64 Eur nezaplatil. Navrhovateľ vyčíslil
úrokzomeškaniavovýške9%ročnezdlžnejsumy131.787,86Eurod27.03.2011do07.07.2011sumou

3.314,55 Eur. Na výzvy na zaplatenie odporca nereagoval. Navrhovateľ tak voči odporcovi eviduje
neuhradenú sumu 65.043,96 Eur pozostávajúcu z neuhradenej sumy z faktúry č. 11FV00016 vo výške
7.935,89 Eur, z faktúry č. 11FV00017 vo výške 21.964,64 Eur a sumy vo výške 35.143,43 Eur podľa
faktúry č. 11FV00042. Navrhovateľ ďalej žiada odporcu zaviazať na zaplatenie vyčíslených úrokov z
omeškania vo výške 10.487,79 Eur a na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy
43.079,32 Eur od 05.07.2011 do zaplatenia a zo sumy 21.964,64 Eur od 08.07.2011 do zaplatenia.

Proti vydanému platobnému rozkazu odporca podal odpor. Tento odôvodnil tým, že nesúhlasí s
tvrdením navrhovateľa, že by navrhovateľ splnil účel zmluvy. Túto skutočnosť navrhovateľ nepreukázal.
Predmetom mandátnej zmluvy bol záväzok mandatára vykonávať pre odporcu činnosti, ktorých
cieľom je schválenie žiadosti o podpísanie zmluvy o poskytnutí finančného príspevku. Okrem tohto
základnéhocieľamalnavrhovateľvykonávaťajsumarizáciuavyhodnocovaniepodmienokprežiadateľa,

vypracovanie podpornej dokumentácie a vykonávanie poradenskej a konzultantskej činnosti. Doposiaľ
príspevok vo výške 3.000.000,- Eur poskytnutý nebol a navrhovateľ činnosti uvedené v zmluve
nevykonal. Preberací protokol predložený navrhovateľom nie je dôkazom plnenia mandátnej zmluvy.
Zmyslom a cieľom mandátnej zmluvy bolo získanie príspevku z rozpočtových prostriedkov ministerstva
životného prostredia, a preto odplata za splnenie zmluvy bola dohodnutá bez nároku na priznanie

DPH, keďže tieto finančné prostriedky sa neposkytujú s DPH. Predmetom druhej zmluvy o poskytnutí
služieb bol záväzok poskytnúť odborné školenie a navrhovateľ mal tiež organizovať a riadiť projekt,
vypracovať žiadosť o platbu, vypracovať pravidelné monitorovacie správy a pripraviť časový a finančný
harmonogram projektu a tiež uskutočniť ďalšie činnosti uvedené v zmluve. Táto činnosť navrhovateľom
nebola vykonávaná, a preto ani nemohla byť odporcom uhradená. O tejto činnosti mala svedčiť

prezenčná listina účastníkov školenia ako zamestnancov odporcu v zmysle Článku 2 bod 3 zmluvy. Na
strane navrhovateľa tak neboli naplnené podmienky realizácie obidvoch zmlúv, a nie je možné uhradiť
žalované istiny. Nie je možné uhrádzať tiež daň z pridanej hodnoty, keďže išlo o rozpočtové prostriedky.
Odporca tak žiada návrh zamietnuť.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odporu uviedol, že s tvrdeniami odporcu nesúhlasí. Predmetom mandátnej

zmluvy bolo vykonávanie činnosti navrhovateľom pre odporcu, ktorých cieľom je schválenie žiadosti
a podpísanie zmluvy o poskytnutí príspevku. Ďalej sumarizovanie a vyhodnocovanie podmienok,
na základe ktorých môže byť mandant žiadateľom o príspevok, vypracovanie žiadosti a podpornej
dokumentácie projektu a vykonávanie poradenskej činnosti pri vypracovaní podpornej dokumentácie
k projektu a pri kompletizácii príloh k žiadosti. Cieľom a výsledkom mandátnej zmluvy tak mala byť

činnosť súvisiaca s prípravou žiadosti o príspevok a iné činnosti, ktoré mali smerovať k úspešnému
schváleniu projektu. Nedá sa ponúknuť lepší dôkaz výkonu tejto činnosti ako samotný úspech za
obrovskej konkurencie v schvaľovacom procese a následné podpísanie zmluvy o poskytnutí príspevku
medzi odporcom a poskytovateľom. Navrhovateľ tak svoju prácu vykonal na vysokej profesionálnej
úrovni a je preto nepochopiteľná obrana odporcu, že nenávratný príspevok nebol poskytnutý v plnej

výške. Proces poskytnutia príspevku a realizácie projektu je zdĺhavý a dá sa rozdeliť do troch základných
etáp. Prvou etapou je príprava dokumentácie a projektu a vypracovanie žiadosti o príspevok a končí
sa schválením uvedenej žiadosti. Druhou etapou je implementácia projektu, ktorá začína podpisom
zmluvy o príspevku a končí podaním žiadosti o platbu a zahŕňa množstvo činností v podobe verejného
obstarávania, monitorovania projektu a podobne. Tretia záverečná etapa je etapou prefinancovania

samotného príspevku, ktorej úlohou a cieľom je samotná úhrada, a teda poskytnutie príspevku v
schválenej výške. Odporca si tak v odpore zjavne pomýlil jednotlivé etapy a z prvej etapy, ktorá bola
obsahom mandátnej zmluvy, sa presunul až do záverečnej. Úspech v prvej etape ešte nezaručuje
úspech aj v záverečnej. Prvú etapu navrhovateľ zabezpečil riadne a včas, na základe čoho bol odporca
povinný plniť odplatu za podmienok uvedených v zmluve. Odporca tiež tvrdí, že navrhovateľ nesplnil

povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o poskytnutí služieb. Navrhovateľ všetky povinnosti z tejto zmluvysplnil riadne a včas. Navrhovateľ poskytol odporcovi služby formou odborného školenia. Navrhovateľ
nemal tieto činnosti vykonávať v mene odporcu vo vzťahu k poskytovateľovi pomoci. Odporca v odpore
namieta aj to, že navrhovateľ nemá nárok na odmenu vyplácanú spolu s DPH, keďže prostriedky sú

poskytované bez DPH. Toto tvrdenie je irelevantné, keďže vyplácanie príspevku nemá nič spoločné s
odmenou uvedenou v mandátnej zmluve a v zmluve o poskytovaní služieb. Výška odmeny je uvedená
ako percentuálny podiel zo sumy schváleného príspevku, pričom je uvedené, že táto odmena je bez
DPH. Odmena v zmluve o poskytovaní služieb bola stanovená pevne a rovnako je uvedená bez DPH.
Keďže navrhovateľ je platcom DPH, faktúry boli vystavené v súlade s daňovými predpismi a v súlade s

jednotlivými zmluvami. Navrhovateľ si daňové povinnosti v podobe odvodu DPH do štátneho rozpočtu
už splnil. Navrhovateľ tak na návrhu trvá.

Na nariadených pojednávaniach vykonal súd dokazovanie vypočutím právnych zástupcov účastníkov
a konateľa odporcu, oboznámením návrhu na začatie konania, odporu, vyjadrení účastníkov, zmlúv
uzavretých medzi účastníkmi, preberacieho a odovzdávacieho protokolu, vystavených faktúr a dokladov
o ich čiastočnom plnení a ďalších listinných dôkazov a zistil nasledovné:

Dňa 09.03.2010 uzatvoril odporca ako mandant s navrhovateľom ako mandatárom, vystupujúcim
pod pôvodných obchodným menom ETIAM, a.s., Mandátnu zmluvu. Podľa preambuly sa mandant
uchádza o poskytnutie nenávratného finančného príspevku z operačného programu životné prostredie.
Poskytovateľom príspevku je Ministerstvo životného prostredia SR. Podľa Článku I. je predmetom
zmluvy záväzok mandatára za odplatu vykonávať pre mandanta a na jeho účet nasledujúce činnosti,

ktorých cieľom je schválenie žiadosti a podpísanie zmluvy o poskytnutí: a) sumarizovať a vyhodnocovať
podmienky, na základe ktorých môže byť mandant žiadateľom NFP, b) vypracovať s odbornou
starostlivosťou pre mandanta žiadosť o podpornú dokumentáciu k projektu, c) vykonávať poradenskú a
konzultačnú činnosť pri vypracovávaní podpornej dokumentácie k projektu a pre kompletizácii povinných
príloh k žiadosti a vykonávať manažment projektu až do doby schválenia projektu a podpísania zmluvy

o poskytnutí. Podľa Článku IV. bod 2 sa mandant zaviazal zaplatiť odplatu vo výške 15 %-ného podielu
zo sumy NFP schválenej poskytovateľom v prospech mandanta na financovanie projektu bez DPH.
Nárok mandatára na túto časť odplaty vzniká za: a) v časti 8 % zo sumy NFP bez DPH v deň doručenia
oznámenia o schválení NFP poskytovateľom v prospech mandanta mandantovi a b) vo výške 7 % zo
sumy NFP bez DPH v deň podpisu zmluvy o poskytnutí medzi poskytovateľom a mandantom. Odplata

mandatára bude zaplatená na základe vystavených faktúr splatných do 15-tích odo dňa ich vystavenia.
Podľa Článku V. bod 2 sa zmluva uzatvára na dobu určitú, a to do splnenia predmetu zmluvy podľa
Článku I. ods. 1 zmluvnými stranami.

Dňa 14.12.2010 uzatvoril odporca ako objednávateľ s navrhovateľom ako poskytovateľom Zmluvu
o poskytnutí služieb. Podľa Článku II. bod 1 je predmetom zmluvy záväzok poskytovateľa

poskytnúť objednávateľovi odborné školenie zamerané na zvládnutie postupov, úkonov a opatrení
uskutočňovaných v rámci implementačnej fázy realizácie projektu a záväzok objednávateľa za
vykonané služby zaplatiť dohodnutú odmenu. Školenie bude zahŕňať prednášky zamerané na
oblasti: organizácia, administrácia a riadenie projektu, vypracovanie žiadosti o platbu, vypracovanie
pravidelných monitorovacích správ, príprava a aktualizácia časového a finančného harmonogramu

projektu, koordinácia dodržiavania podmienok zmluvy o NFP, administrácia projektového manažmentu,
koordinácia zabezpečenia publicity projektu, zabezpečenie kompletnej dokumentácie k projektu,
konzultácie s projektovými a finančnými manažérmi, riešenie krízových situácií, komunikácia s
implementačnou agentúrou a dodržiavanie pravidiel poskytovateľa dotácie. Školenie bude realizované
pre manažérov vykonajúcich u objednávateľa manažérske činnosti, pričom prítomnosť účastníkov bude

zaznamenaná na prezenčnej listine. Zmluvné strany sa dohodli na dobe školenia, ktoré sa bude
realizovať od 14.12.2010 do dňa, kedy bude uzatvorená zmluva o poskytnutí NFP na realizáciu projektu.
Podľa Článku III.sa objednávateľ zaviazal uhradiť poskytovateľovi za služby poskytnuté v zmysle Článku
I. odmenu vo výške 109.823,22 Eur. Odmena je uvedená bez DPH a bude zaplatená na základe
vystavenej faktúry.

Dňa 09.08.2010 podpísal odporca ako mandant s navrhovateľom ako mandatárom preberací protokol
o odovzdaní a prevzatí diela. Podľa protokolu na základe mandátnej zmluvy zhotoviteľ odovzdávaobjednávateľovi zmluvne dohodnuté dielo s názvom "Materiálové zhodnocovanie plastov firmou
FILATECH". Dielo má v čase jeho odovzdania zmluvne dohodnutú podobu v súlade so zmluvou a bolo
vypracované spôsobom, ktorý zabezpečil splnenie požiadaviek na vlastnosti, resp. obsahové náležitosti

diela.

Zálohovou faktúrou č. 10ZF00006, splatnou dňa 17.12.2010, fakturoval navrhovateľ odporcovi na
základe mandátnej zmluvy sumu 175.717,14 Eur.

Faktúrou č. 11FV00042, splatnou dňa 11.07.2011, fakturoval navrhovateľ odporcovi na základe
mandátnej zmluvy spolu sumu 210.860,57 Eur vrátane DPH (175.717,14 Eur bez DPH). Z tejto sumy
odpočítal uhradenú zálohu zo dňa 04.07.2011 vo výške 75.717,14 Eur a uhradenú zálohu zo dňa

10.01.2011 vo výške 100.000,- Eur. Spolu na úhradu podľa faktúry zostáva 35.143,43 Eur.

Faktúrou č. 11FV00016, splatnou dňa 21.03.2011, fakturoval navrhovateľ odporcovi v zmysle mandátnej
zmluvy odmenu podľa Článku IV. bod 2 písm. b) sumou 47.615,15 Eur s DPH (39.679,29 Eur bez DPH).

Faktúrou č. 11FV00017, splatnou dňa 26.03.2011, fakturoval navrhovateľ odporcovi v zmysle zmluvy o
poskytnutíslužiebdohodnutúodmenuvovýške131.787,86EurvrátaneDPH(109.823,22EurbezDPH).

Podľa navrhovateľom predložených dokladov uhradil odporca navrhovateľovi dňa 04.07.2011 sumu
39.679,26 Eur, dňa 10.01.2011 sumu 100.000,- Eur, dňa 07.07.2011 sumu 109.823,22 Eur a dňa
04.07.2011 sumu 75.717,14 Eur.

Navrhovateľ faktúrou č. 11FV00001 voči odporcovi zúčtoval DPH z prijatej zálohy zo dňa 10.01.2011
vo výške 100.000,- Eur.

Dňa 22. februára 2011 uzatvoril odporca ako prijímateľ s Ministerstvom životného prostredia SR
ako poskytovateľom Zmluvu o poskytnutí nenavráteného finančného príspevku. Predmetom zmluvy
je úprava podmienok pri poskytnutí nenavráteného finančného príspevku na projekt "Materiálové
zhodnocovanie plastov firmou FILATECH". Podľa Článku 3.1 písm. c) poskytovateľ poskytne
prijímateľovi nenávratný finančný príspevok do výške 2.201.464,30 Eur.

Predžalobnou výzvou zo dňa 18.04.2011 vyzýval právny zástupca navrhovateľa odporcu na zaplatenie
dlžnej sumy 225.219,62 Eur.

Konateľ odporcu e-mailovou správou zo dňa 26.04.2011 právnemu zástupcovi navrhovateľa oznámil, že
sohľadomnasituáciuspreplácanímfinančnýchprostriedkovvznikolnedostatokfinančnýchprostriedkov
na preplácanie záväzkov s tým, že je avizovaná prvá platba na mesiac máj 2011 a hneď ako budú

prostriedky pripísané, bude uhradený záväzok voči navrhovateľovi. Preto navrhuje uhradiť do 20. mája
2011 50 % a do 31. mája zvyšok dlžnej sumy.

Listom zo dňa 18.10.2011 vyzýval právny zástupca navrhovateľa na úhradu zostávajúcej časti dlžnej
sumy vo výške 65.043,96 Eur.

Ministerstvo životného prostredia listom zo dňa 25.08.2011 oznámilo odporcovi, že žiadosť o platbu č.

4 na sumu 435.500,- Eur bola znížená na sumu 112.500,- Eur.

Podľa odporcom predloženého prehľadu úhrad z dotácií bola odporcovi celkom vyplatená dotácia vo
výške 1.517.574,99 Eur.Listom zo dňa 04.03.2013 Ministerstvo životného prostredia oznámilo odporcovi, že fotovoltaický zdroj
energie ako zariadenie na výboru elektrickej energie, nie je možné v rámci operačného programu životné
prostredie považovať za oprávnený a následne ani výdavky vynaložené na jeho zakúpenie nie je možné

uznať ako oprávnené. Výdavky na nákup fotovoltaického zdroja energie vo výške 323.000,- Eur bez
DPH tak boli uznané ako neoprávnené a ich úhradu je prijímateľ povinný zabezpečiť z vlastných zdrojov.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní trval na návrhu a na vyjadrení k podanému odporu. Je
potrebné nemýliť si jednotlivé fázy poskytovania príspevku. V tomto prípade sa jedná o predprípravnú
fázu a realizácia projektu s touto fázou bezprostredne nesúvisí. O tom, že by mali byť nejaké problémy v

rámci realizácie projektu, nemá navrhovateľ žiadne vedomosti. List predložený odporcom vypracovaný
Ministerstvom životného prostredia SR dňa 25.08.2011 považuje navrhovateľ za irelevantný. Žiadosť
bola schválená a bola podpísaná aj zmluva o poskytnutí príspevku. Zo strany navrhovateľa tak boli
splnené všetky podmienky a všetky doklady boli odovzdané v poriadku. Ak došlo k chybám v ďalšej fáze
zo strany odporcu, to už navrhovateľ nemohol ovplyvniť. Bolo poskytnuté plnenie aj podľa druhej zmluvy,
teda boli poskytnuté školenia, ktoré mali súvisieť s ďalšou implementáciou a čerpaním príspevkov.

Doklady o poskytnutí školenia navrhovateľ dodatočné predloží. Navrhovateľ nevie, na základe čoho
odporca požaduje poskytovanie ďalších konzultácií alebo riešenie krízových situácií. Zmluva bola
uzavretá plnením, ktoré bolo viazané do doby rozhodnutia o schválení finančného príspevku a do
podpisu zmluvy o poskytnutí tohto príspevku. Predmetom druhej zmluvy boli školenia, ktoré boli
odporcovi poskytnuté. Ak odporca tvrdí, že poskytnuté neboli, tak by sa mal vyjadriť k tomu, na základe

čoho podľa zmluvy poskytol navrhovateľovi plnenie. Ak by v projekte boli nejaké chyby, alebo by niečo
nebolo v poriadku, tak by projekt ani nebol schválený. Zo zmluvy o poskytovaní služieb vyplýva, že
v Článku 2 sú stanovené otázky, ktoré mali byť predmetom školení. Z tohto ustanovenia nevyplýva
povinnosť navrhovateľa riešiť krízové situácie, ale navrhovateľ mal realizovať školenie, ktoré sa okrem
iného malo týkať aj prípadných krízových situácií a ďalších okolností uvedených v zmluve. Navrhovateľ

predložil doklady o úhrade faktúr a týmito čiastočnými úhradami odporca faktúry uznal. Navrhovateľ
ďalšímidokladminedisponujeanedisponujeanidokladmiovykonaníškoleniapodľauzatvorenejzmluvy.
Navrhovateľ berie návrh späť v časti o zaplatenie vyčíslených úrokov z omeškania vo výške 10.487,79
Eur, a to z dôvodu, že nemá k dispozícii doklady týkajúce sa preukázania času vzniku omeškania na
strane odporcu s úhradou vystavených faktúr. Je zrejmé, že neuhradená časť faktúr predstavuje len

neuhradenú DPH z fakturovaných súm. Medzi účastníkmi bola dohoda o odmene, ktorá bola určená bez
DPH, k čomu bol navrhovateľ povinný pripočítať DPH a túto DPH vo vzťahu k štátu aj zaplatil. Odporca
namieta nedostatky a spochybňovanie projektu vo fáze jeho realizácie, za čo však už navrhovateľ
neniesol zodpovednosť. Projekt bol vypracovaný a za prípadné nedostatky alebo problémy pri jeho
realizácii nezodpovedal navrhovateľ. Predmetom zmluvy bolo vykonávanie činnosti, ktorej cieľom je

schválenie projektu a podpísanie zmluvy o poskytnutí príspevku. Jednoznačným dôkazom odborného
prístupuasplneniapovinnostinavrhovateľajeto,žezmluvabolavkonkurenciiďalšíchdesiatokprojektov
medzi odporcom a ministerstvom následne podpísaná. Čo sa týka prípadného čiastočného krátenia
plnenia zo strany ministerstva, jedná sa o otázky, ktoré sa už netýkajú vzťahu medzi navrhovateľom a
odporcom. V proces realizácie projektu môžu vzniknúť viaceré okolnosti, ktoré následne vedú k tomu,

že finančný príspevok nie je vyplatený v plnej výške.

Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní trvala na podanom odpore. Plnenia, ktoré mal navrhovateľ
podľa uzatvorených zmlúv poskytnúť, poskytnuté neboli. V projekte, ktorý bol predmetom zmluvy,
došlo k chybe, na základe ktorej nebol príspevok poskytnutý v plnej výške. Túto chybu je ešte možné
odstrániť, avšak zo strany navrhovateľa odstránená nebola. O tejto skutočnosti svedčí list ministerstva

zo dňa 25.08.2011. Odporcovi bola celkovo poskytnutá suma dotácií 1.517.574,99 Eur a po prijatí
platieb odporca poskytol čiastočné plnenie navrhovateľovi. Odporca môže dodatočne predložiť doklad
preukazujúci skutočnosť, že dôvodom zníženia platieb bola chyba projektu. Navrhovateľ neuniesol
dôkazné bremeno a nepreukázal uplatnené nároky. Podľa zmluvy uzatvorenej s poskytovateľom
príspevku obdržal odporca príspevok 2.201.464,30 Eur. Navrhovateľ podľa svojho vyjadrenia v návrhu

uplatnil nárok na zaplatenie odmeny spolu vo výške 10 % tohto príspevku, teda 220.146,43 Eur.
Táto suma bola dohodnutá bez DPH, a teda odporca nie je povinný DPH platiť. Ak by sa aj DPH
pripočítala, spolu by tento nárok zodpovedal čiastke 264.175,71 Eur. Odporca však už navrhovateľovi
zaplatil 325.219,62 Eur. Plnenie podľa druhej zmluvy navrhovateľ pritom nepreukázal. Odporca ešte
pred uzatvorením zmlúv zaplatil navrhovateľovi do notárskej úschovy sumu 100.000,- Eur, ktorú si

navrhovateľ následne vyzdvihol. Táto bola zúčtovaná faktúrou č. 11FV00001. Ďalšou faktúrou fakturovalnavrhovateľ sumu 47.615,15 Eur. Táto faktúra odkazuje na Článok IV. bod 2 písm. b) zmluvy, avšak
fakturovaná suma nezodpovedá tomuto ustanoveniu a nejedná sa o 8 % z priznaného príspevku. Ďalšou
faktúrou fakturoval navrhovateľ plnenie podľa druhej zmluvy, pričom však nepreukázal, že mu vznikol

nárok na zaplatenie tejto čiastky. Z tejto faktúry odporca uhradil sumu 109.823,22 Eur. Poslednou
vystavenou faktúrou je faktúra č. 11FV00042, ktorá je opätovne vystavená podľa mandátnej zmluvy.
V tejto navrhovateľ opätovne odpočítal zálohu 100.000,- Eur, ktorá však už bola zúčtovaná vo faktúre
č. 11FV00001. Faktúry vystavené navrhovateľom tak nezodpovedajú zmluvnému vzťahu účastníkov.
Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že boli poskytnuté školenia podľa druhej

zmluvy. Odporca zaplatil navrhovateľovi viac ako bol povinný platiť a na strane navrhovateľa vzniklo
bezdôvodné obohatenie. Odporca s čiastočným späťvzatím návrhu navrhovateľom v časti úroku z
omeškaniasúhlasí.Navrhovateľnepreukázalplnenieanipodľajednejzozmlúv.Akovyplývazvyjadrenia
ministerstva, projekt bol spochybnený, a preto navrhovateľ nesplnil ani svoju povinnosť podľa mandátnej
zmluvy. Navrhovateľ bol pritom podľa zmluvy a podľa Obchodného zákonníka povinný postupovať
s odbornou starostlivosťou. Projekt, ktorý bol vypracovaný, bol podkladom pre uzatvorenie zmluvy

s ministerstvom. Na základe nedostatkov projektu zmluva nebola ministerstvom čiastočne plnená a
namiestodohodnutéhopríspevku2.200.000,-Eurbolpríspevokvyplatenýlenvčastipribližne1,5milióna
Eur. Navrhovateľovi tak nevznikol nárok na zaplatenie odmeny. Tento nárok mu rovnako nevznikol ani
podľa druhej zmluvy, keďže školenia neboli poskytnuté. Odporca tak návrh žiada zamietnuť.

Konateľ odporcu na pojednávaní uviedol, že medzi účastníkmi boli podpísané 2 zmluvy. Na základe

prvej zmluvy došlo k doručeniu oznámenia o schválení projektu a bola podpísaná zmluva o poskytnutí
príspevku. Následne zo strany ministerstva bola zistená chyba a ďalšie platby boli pozastavené. Výška
príspevku bola cca 2,2 milióna Eur, z toho bola počítaná aj odmena. Odporca trval na uzatvorení druhej
zmluvy,abyzostranynavrhovateľabolozabezpečenériešenieprípadnýchproblémovaškolenia.Potom,
ako boli prijaté prvé platby zo strany ministerstva, predpokladal, že spolupráca bude bezproblémová,

a preto boli vykonané čiastočné úhrady voči navrhovateľovi. Ďalšie platby však už poskytnuté neboli
a navrhovateľ odmietal akúkoľvek ďalšiu pomoc a spoluprácu. Žiadne školenia, ani žiadna spolupráca
podľa druhej zmluvy neboli zrealizované a nebol splnený žiaden z dohodnutých bodov tejto zmluvy.
Lehota čerpania projektu je ku koncu júna 2013 a prípadné predĺženie lehoty je vecou navrhovateľa,
ktorý by to musel zabezpečiť. Príčinou pozastavenia čerpania platieb bola technická chyba projektu

týkajúca sa zdroja energie. Tento projekt vypracoval navrhovateľ a mal by zaň niesť aj zodpovednosť a
tento nedostatok odstrániť. V zmluve o poskytovaní služieb je pritom záväzok, že navrhovateľ má riešiť aj
takéto situácie. Napriek tomu záležitosť neriešil. Záväzok podľa zmluvy o poskytovaní služieb plnil z toho
dôvodu, že boli vyplatené prvé platby. Keď prišlo oznámenie o chybe projektu, boli platby pozastavené.

Podľa §-u 566 ods. 1 Obchodného zákonníka - mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre

mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v
mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

Podľa §-u 567 ods. 1 - mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou
starostlivosťou.

Podľa §-u 571 ods. 2 - ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď

riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok
alebo nie.

Podľa §-u 269 ods. 2 Obchodného zákonníka - účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

Podľa §-u 2 ods. 1 Zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty, predmetom dane je: a) dodanie tovaru
za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, b) poskytnutie služby za protihodnotu v
tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného
členského štátu Európskej únie, d) dovoz tovaru do tuzemska.Podľa §-u 3 ods. 1 tohto zákona - zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle
akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti.

Podľa odseku 2 - ekonomickou činnosťou (ďalej len podnikanie) sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa

dosahuje príjem, a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej
stavebnejapoľnohospodárskejčinnosti,činnosťvykonávanúakoslobodnépodnikaniepodľaosobitných
predpisov, duševnú, tvorivú činnosť a športovú činnosť.

Podľa §-u 8 ods. 1 - dodaním tovaru je: a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, b)
dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy, c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy.

V zmysle §-u 9 ods. 1 tohto zákona - je dodaním služby každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru

podľa §-u 8.

Podľa §-u 22 ods. 1 tohto zákona - základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí
protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie
tovaru, alebo služby zníženú o daň.

Podľa §-u 69 ods. 1 tohto zákona - platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku je povinný platiť

daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa §-u 323 ods. 1 Obchodného zákonníka - ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá
sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania.

Podľa odseku 2 - za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v §-e 407
ods. 2 a 3.

Podľa §-u 407 ods. 3 Obchodného zákonníka - ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie
účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

Podľa §-u 120 ods. 1 OSP - účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Podľa §-u 132 OSP - dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane

toho, čo uviedli účastníci.

Podľa§-u153ods.1OSP-súdrozhodnenazákladeskutkovéhostavuzistenéhozvykonanýchdôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Predmetom návrhu podaného navrhovateľom je zaplatenie neuhradeného zostatku faktúr vystavených

na základe dvoch zmlúv uzatvorených medzi navrhovateľom a odporcom. Na poslednom pojednávaní
vo veci navrhovateľ cestou právneho zástupcu zobral návrh späť v časti o zaplatenie vyčíslených úrokov
z omeškania vo výške 10.487,79 Eur. Odporca cestou právnej zástupkyne so späťvzatím návrhu v tejto
časti súhlasil. Preto súd konanie v časti o zaplatenie vyčísleného úroku z omeškania vo výške 10.487,79
Eur podľa §-u 96 ods. 1 OSP zastavil. Po čiastočnom zastavení konania zostalo predmetom konania

zaplatenie istiny 65.043,96 Eur spolu s úrokom z omeškania.

Z vykonaných dôkazov bolo zistené, že medzi účastníkmi boli uzatvorené dve zmluvy. Čo sa týka
prvej zmluvy a uplatneného nároku navrhovateľa, podľa tejto prvej zmluvy označenej ako Mandátna
zmluva č. SM/10/004 mal navrhovateľ pre odporcu vykonávať činnosti, ktorých cieľom je schválenie
žiadosti a podpísanie zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. V tomto prípade sapodľa označenia aj obsahu jedná o mandátnu zmluvu v zmysle ustanovenia §-u 564 a nasledujúcich
Obchodného zákonníka. Navrhovateľ sa touto mandátnou zmluvu zaviazal pre odporcu zariadiť určitú
záležitosť, a to vykonanie činnosti, ktorá smeruje k schváleniu žiadosti o poskytnutie príspevku. Za túto

činnosť sa odporca zaviazal zaplatiť dohodnutú odplatu. Pre posúdenie dôvodnosti nároku navrhovateľa
nazaplatenieodplatypodľatejtozmluvyjerozhodujúce,činavrhovateľsplnilsvojupovinnosťzozmluvya
vzhľadom na námietky odporcu tiež to, či k dohodnutej odplate mal navrhovateľ doúčtovať tiež príslušnú
daň z pridanej hodnoty.

Z vykonaných dôkazov bolo nepochybne preukázané, že medzi odporcom a ministerstvom životného

prostredia bola uzatvorená zmluva, na základe ktorej bol odporcovi priznaný nenávratný finančný
príspevok. Práve toto zmluva bola pritom konečným cieľom činnosti navrhovateľa podľa uzatvorenej
mandátnej zmluvy. V rámci tejto činnosti mal navrhovateľ vyhodnotiť podmienky, na základe ktorých
môže byť odporca žiadateľom o príspevok, vypracovať žiadosť o podpornú dokumentáciu k projektu
a vykonávať poradenskú a konzultantskú činnosť. Celá činnosť navrhovateľa podľa tejto zmluvy bola
pritom časovo obmedzená v zmysle citovaného Článku V. bod 1 na dobu určitú, a to do splnenia

predmetu zmluvy podľa Článku 1 ods. 1. Ak predmetom zmluvy bola činnosť navrhovateľa smerujúca ku
schváleniu žiadosti a podpísaniu zmluvy o poskytnutí, tak časové obmedzenie platnosti tejto zmluvy bolo
dané najneskôr do dňa, kedy došlo k schváleniu projektu a následnému podpísaniu zmluvy o poskytnutí
medzi odporcom a ministerstvom. V kontexte tohto zmluvného ustanovenia tak treba posudzovať aj
právaapovinnostíúčastníkov,atopredovšetkýmvovzťahukobrane,ktorúodporcavkonaníuplatňoval.

Odporca sa v konaní bránil tým, že navrhovateľ nesplnil svoje povinnosti podľa tejto zmluvy, že projekt
mal chyby a následne došlo ku kráteniu poskytnutých finančných prostriedkov zo strany ministerstva.
Ohľadom tejto skutočnosti navrhovateľ argumentoval tým, že námietky odporcu nie sú namieste,
nakoľko sa jedná o inú etapu procesu poskytnutia nenávratného finančného príspevku, za ktorú už
navrhovateľ neniesol zodpovednosť. Po vyhodnotí obsahu záväzkov tak navrhovateľa ako aj odporcu,

ktoré vyplývajú z uzatvorenej mandátnej zmluvy, súd dospel k záveru, že obrana odporcu nie je
namieste. Z mandátnej zmluvy, ktorá bola medzi účastníkmi uzatvorená, nevyplýva, že by navrhovateľ
mal akékoľvek povinnosti v tej fáze procesu poskytovania nenávratného finančného príspevku, v
ktorej došlo ku kráteniu tohto príspevku zo strany ministerstva. Odporca argumentuje tým, že projekt
vypracovaný navrhovateľom mal vady. Na preukázanie tohto tvrdenia však odporca súdu žiadne dôkazy

nepredložil a ani vykonanie žiadnych dôkazov nenavrhol. Vady projektu, za ktoré by mal navrhovateľ
niesť zodpovednosť, nevyplývajú ani z listu ministerstva životného prostredia zo dňa 04.03.2013. Z tohto
listu vyplýva len to, že v rámci projektu žiadal odporca preplatiť fotovoltaický zdroj energie, ktorý však
nespĺňal náležitosti zariadenia, ktoré možno preplatiť na základe ministerstvom uvádzaného Zákona
č. 223/2001 Z. z. o odpadoch. Z tohto vyjadrenia ministerstva nevyplýva, že by projekt mal mať vady,

za ktoré by niesol zodpovednosť navrhovateľ, a z tohto vyjadrenia nie je možné dospieť k záveru, že
by navrhovateľ porušil akúkoľvek svoju povinnosť vyplývajúcu mu z mandátnej zmluvy. Ako už bolo
uvedené vyššie, povinnosti navrhovateľa podľa tejto zmluvy boli viazané na dobu určitú, a to na dobu do
podpisu zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Táto zmluva bola pritom podpísaná
dňa 22.02.2011 a namietané nedostatky, na ktoré sa odporca odvoláva, sú vytýkané až v liste zo

dňa 04.03.2013, teda v čase, kedy už mandátna zmluva medzi účastníkmi viac ako 2 roky neplatila.
Zo žiadneho z ustanovení tejto zmluvy pritom nevyplýva, že by navrhovateľ mal akékoľvek povinnosti
vo vzťahu k odporcovi týkajúce sa tej fázy procesu poskytnutia príspevku, kedy sa tento projekt už
realizuje a sú poskytované jednotlivé finančné platby ministerstvom. Práve tejto fázy sa pritom týkajú
námietky a nedostatky, ktoré vytýka ministerstvo v uvedenom liste. Zásadným problémom, ktorý týmto

listom ministerstvo odporcovi vytýkalo, je to, že nákup fotovoltaického zdroja energie nespĺňa náležitosti
výdavku č. 713005 - nákup špeciálnych strojov, prístrojov, zariadení, techniky, náradia a materiálu, a
preto z tohto dôvodu nie je možné čerpať finančné prostriedky na nákup tohto fotovoltaického zdroja
energie. Odporca nepredložil žiaden doklad preukazujúci skutočnosť, že by vo vzťahu k nákupu tohto
fotovoltaického zdroju energie akýmkoľvek spôsobom porušil navrhovateľ svoje povinnosti z mandátnej

zmluvy. Súd je toho názoru, že takéto povinnosti navrhovateľ ani porušiť nemohol, keďže mandátna
zmluva sa na túto činnosť vo vzťahu k navrhovateľovi už vôbec nevzťahovala a ako už bolo uvedené,
bola ukončená ku dňu podpísania zmluvy o poskytnutí príspevku. Súd teda nezistil, že by navrhovateľ
akýmkoľvek spôsobom porušil svoje povinnosti podľa uzatvorenej mandátnej zmluvy. Všetky činnosti,
ktoré sú definované v Článku I. bod 1 mandátnej zmluvy, sú činnosťami, ktoré smerujú k schváleniu

projektu a podpísaniu zmluvy o poskytnutí príspevku. Okamihom podpísania tejto zmluvy tak činnosťmandatára podľa zmluvy bola ukončená a vznikol mu nárok na zaplatenie odplaty. Ak by aj prípadne
navrhovateľ porušil nejakú svoju povinnosť podľa tejto zmluvy, čoho následkom by bolo krátenie
alebo nevyplatenie finančného príspevku zo strany ministerstva odporcovi, tak v prípade preukázania

porušenia takejto povinnosti by odporcovi mohol vzniknúť na náhradu škody spôsobenej navrhovateľom.
Žiadne takéto porušenie povinnosti navrhovateľom však odporca v konaní nepreukázal a nárok na
prípadnú náhradu škody predmetom konania nie je.

Súd tak dospel k záveru, že navrhovateľ riadne splnil všetky svoje povinnosti podľa uzatvorenej
mandátnejzmluvy,očomnepochybnesvedčíschváleniežiadostiapodpiszmluvyoposkytnutípríspevku

medzi ministerstvom a odporcom. Na tieto dve skutočnosti teda na schválenie príspevku a na podpis
zmluvy je potom viazaná aj dohoda účastníkov o vzniku nároku navrhovateľa na dohodnutú odplatu.
Podľa zmluvy navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie odplaty vo výške 8 % v deň doručenia
oznámenia o schválení príspevku a vo výške 7 % z príspevku v deň podpisu zmluvy o poskytnutí tohto
príspevkumedziposkytovateľomamandantom.Súdsapotomzaoberalotázkou,činavrhovateľvsúlade
so zmluvou uplatnil voči odporcovi dohodnutý nárok na odplatu.

Zo zmluvy vyplýva, že celkový nárok navrhovateľa na odplatu predstavuje 15 % zo sumy schváleného
nenávratného finančného príspevku. Prvá platba vo výške 8 % tohto príspevku mala byť pritom
uhradená na základe faktúry vystavenej navrhovateľom, pričom nárok na zaplatenie tejto časti odplaty
vzniká dňom doručenia oznámenia o schválení príspevku. Z vykonaných dôkazov však nebol zistený
deň, kedy oznámenie o schválení nenávratného finančného príspevku bolo odporcovi doručené. Z

časovýchsúvislostívšakmožnouzavrieť,žeoznámenieoschválenínenávratnéhofinančnéhopríspevku
časovo predchádzalo podpisu zmluvy o poskytnutí príspevku medzi poskytovateľom a odporcom. Ak
zmluva medzi poskytovateľom a odporcom bola uzatvorená dňa 22.02.2011, tak možno uzavrieť, že
oznámenie o schválení príspevku bolo odporcovi doručené pred týmto dňom, teda pred 22. februárom
2011. Zo zmluvy o poskytnutí príspevku vyplýva celková výška príspevku vo výške 2.201.464,30 Eur.

Nárok navrhovateľa na odplatu vo výške 8 % tohto príspevku tak predstavuje sumu 176.717,14 Eur.
Navrhovateľ pritom faktúrou č. 10ZF00006 vyzýval odporcu na úhradu zálohy vo výške 175.717,14 Eur.
Navrhovateľ tak voči odporcovi uplatnil právo na zaplatenie odplaty v menšom rozsahu, než bol podľa
zmluvy oprávnený. V prípade tejto faktúry sa však jedná len o fakturáciu zálohy a odplata bola následne
fakturovaná faktúrou č. 11FV00042, ktorá bola splatná až dňa 11.07.2011. V tejto faktúre navrhovateľ

zúčtoval zálohu vyplatenú odporcom na základe vyššie uvedenej zálohovej faktúry a tiež ďalšiu zálohovú
platbuodporcuvovýške75.717,14Eur.Akovyplývazvyššieuvedenýchčasovýchsúvislostí,tátofaktúra
bola navrhovateľom vystavená v čase, kedy už navrhovateľovi v súlade so zmluvou vznikol nárok nielen
na vyplatenie odmeny vo výške 8 % zo schváleného príspevku, ale aj nárok na vyplatenie zostávajúcej
časti odmeny vo výške 7 % z tohto príspevku. Z časového hľadiska tak táto faktúra bola navrhovateľom

vystavená v súlade so zmluvou, kedy už navrhovateľ bol oprávnený požadovať zaplatenie dohodnutej
odplaty. Faktúra však v súlade so zmluvou nebola vystavená v časti určenia jej splatnosti, nakoľko podľa
zmluvy mala byť táto faktúra vystavená s lehotou splatnosti 15 dní. Faktúra však bola navrhovateľom
vystavená 04.07.2011 so splatnosťou 11.07.2011, teda so splatnosťou len 7 dní. Nesprávne vystavenie
faktúry v tejto časti sa potom premietlo do rozhodnutia súdu v časti uplatneného nároku navrhovateľa

na zaplatenie úroku z omeškania.

Zostávajúca časť dohodnutej odmeny bola navrhovateľom vyúčtovaná faktúrou č. 11FV00016. Táto
faktúra je vystavená dňa 16.03.2011. Druhá časť odmeny bola pritom viazaná na podpis zmluvy o
schválení príspevku. Dňom 22.02.2011, kedy bola táto zmluva podpísaná, tak navrhovateľovi vznikol
nárok na zaplatenie druhej časti odmeny vo výške 7 % z výšky schváleného príspevku. Navrhovateľ

však bez bližšieho odôvodnenia uplatnil voči odporcovi nárok na odplatu v nižšej výške. Suma 7 % zo
sumy schváleného príspevku zodpovedá čiastke 154.102,50 Eur, pričom navrhovateľ uplatnil nárok na
zaplatenie odmeny len vo výške 39.679,29 Eur bez DPH, teda 47.615,50 Eur vrátane DPH. Navrhovateľ
tak odporcu žiada o zaplatenie odplaty v menšej ako dohodnutej výške.

Na základe uvedeného potom súd dospel k záveru, že navrhovateľ v súlade so zmluvou uplatnil voči

odporcovi právo na zaplatenie dohodnutej odplaty podľa mandátnej zmluvy s tým, že navrhovateľ
túto odplatu uplatnil v obidvoch prípadoch vystavených faktúr v menšom rozsahu, než bol podľazmluvy oprávnený. Spornou otázkou medzi účastníkmi ohľadom uplatneného nároku tak zostáva otázka
účtovania DPH k dohodnutej odplate.

V zmluve uzatvorenej medzi účastníkmi je výslovne uvedené, že odplata určená percentom zo sumy

schváleného finančného príspevku je uvedená bez DPH. Odporca z tejto skutočnosti vyvodil záver,
že nie je povinný platiť navrhovateľovi DPH z tejto odmeny. Odporca pritom poukazoval na to, že sa
jedná o prostriedky vyplácané z rozpočtových prostriedkov štátu. Podľa názoru súdu však táto námietka
odporcu neobstojí. V zmysle citovaných ustanovení Zákona o dani z pridanej hodnoty je navrhovateľ
ako platiteľ dane povinný ku každému plneniu, na ktoré mu vznikne nárok, uplatniť DPH v príslušnej

zákonnej sadzbe. Na základe mandátnej zmluvy poskytoval navrhovateľ odporcovi služby, ktoré sú v
zmysle citovaného ustanovenia §-u 2 ods. 1 písm. b) zákona predmetom dane z pridanej hodnoty.
Základom dane podľa §-u 22 ods. 1 tohto zákona je všetko to, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ
prijal. Protihodnotou za poskytnuté služby, ktoré navrhovateľ v tomto prípade prijímal od odporcu, je
dohodnutá odplata. Táto odplata tak tvorí základ pre určenie výšky daňovej povinnosti navrhovateľa vo
vzťahu k jeho povinnosti platiť daň z pridanej hodnoty. Ustanovenie zmluvy, ktoré určuje, že vyplácaná

odmena je bez DPH, tak znamená dohodu účastníkov, že DPH nie je súčasťou dohodnutej odplaty a v
prípade, ak ju bude navrhovateľ povinný uhrádzať, bude vyúčtovaná voči odporcovi osobitne. V prípade,
ak by zmluva neobsahovala osobitné ustanovenie o tom, že dohodnutá odplata je bez DPH, tak v zmysle
ustanovenia §-u 3 ods. 2 Zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách by súčasťou dohodnutej odplaty ako ceny
poskytnutých služieb bola aj daň z pridanej hodnoty. Ak však účastníci výslovne dohodli, že cena služieb

v podobe odplaty je bez DPH, tak navrhovateľ ako platiteľ dane bol povinný DPH v rámci daňového
dokladu - faktúry odporcovi vyúčtovať.

Na základe uvedeného potom súd dospel k záveru, že obrana odporcu ohľadom navrhovateľom
uplatnenej DPH nie je dôvodná. Navrhovateľ ako platiteľ dane bol povinný k cene poskytnutých služieb
v súlade so zákonom doúčtovať DPH a túto bol tak oprávnený uplatniť vo faktúre voči odporcovi.

Vovzťahuknárokuuplatnenémunavrhovateľomnazáklademandátnejzmluvytakvčastineuhradeného
zostatku faktúr súd konštatuje, že návrh navrhovateľa je dôvodný. Dôvodnosť uplatneného nároku
potvrdil aj samotný odporca, ktorý vystavené faktúry navrhovateľa čiastočne plnil. Podľa predložených
dokladov pritom odporca identifikoval platby s odkazom na vystavené faktúry navrhovateľa uvedením
čísla týchto faktúr v podobe variabilného symbolu. Tým odporca jednoznačne špecifikoval, aký záväzok

má byť jeho čiastočnými úhradami zaplatený. Po porovnaní vystavených faktúr a úhrad vykonaných
odporcom je pritom zrejmé, že odporca uhradil všetky sumy fakturované navrhovateľom v plnej výške
dohodnutej odplaty bez DPH. Z vystavených faktúr tak odporca navrhovateľovi nezaplatil len vyúčtovanú
sadzbu DPH a samotnú odplatu v plnej výške navrhovateľovi zaplatil. Čiastočným plnením tak odporca
svoj dlh voči navrhovateľovi podľa §-u 407 ods. 3 ObZ uznal. Po zohľadnení platieb vykonaných

navrhovateľom tak súd konštatuje, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu rovnajúcu sa
neuhradenejDPHzodplatydohodnutejpodľamandátnejzmluvyavyúčtovanúdvomifaktúrami.Zfaktúry
č. 11FV00016 neuhradil odporca sumu rovnajúcu sa vyúčtovanej DPH v čiastke 7.935,86 Eur a z faktúry
č. 11FV00042 neuhradil sumu rovnajúcu sa vyúčtovanej DPH v čiastke 35.143,43 Eur. Spolu tak odporca
navrhovateľovi nezaplatil sumu 43.079,32 Eur. Súd potom v tejto časti návrh navrhovateľa vyhodnotil

ako v celom rozsahu skutkovo a právne dôvodný a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
sumu 43.079,32 Eur.

Podľa §-u 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, v znení účinnom do 31.1.2013, ak je dlžník v omeškaní so
splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania

podľa predpisov Občianskeho práva.

Podľa§-u517ods.1Občianskehozákonníka-dlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.

Podľa odseku 2 - ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Podľa §-u 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka - výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Okrem istiny navrhovateľ z tejto sumy požadoval tiež zaplatenie úroku z omeškania. Po čiastočnom
späťvzatí návrhu navrhovateľom v časti vyčísleného úroku z omeškania žiadal navrhovateľ priznať tento
úrok z celej sumy 43.079,32 Eur od 05.07.2011 do zaplatenia. Ako už bolo uvedené vyššie, navrhovateľ
faktúry v časti ich splatnosti vystavil v rozpore so zmluvou. Podľa Článku IV. ods. 4 mandátnej zmluvy
mali byť faktúry vystavené so splatnosťou do 15-tich dní odo dňa ich vystavenia. Faktúra č. 11FV00042
zo dňa 04.07.2011 tak mala byť vystavená so splatnosťou 15 dní, teda splatná dňa 19.07.2011. Odporca

sa potom do omeškania s úhradou sumy 35.143,43 Eur podľa tejto faktúry dostal až počnúc dňom
20.07.2011. V časti úroku z omeškania požadovaného navrhovateľom za obdobie od 05.07.2011 do
19.07.2011 tak súd návrh vyhodnotil ako nedôvodný a v tejto časti návrh zamietol. Čo sa týka úroku
požadovaného navrhovateľom zo sumy 7.935,89 Eur, v tejto časti bol návrh vyhodnotený ako dôvodný.
Táto suma zodpovedajúca vyúčtovanej DPH podľa faktúry č.11FV00016 mala byť podľa tejto faktúry

splatná dňa 21.03.2011. Aj v tomto prípade bola faktúra vystavená s nesprávnou dobou splatnosti a mala
byť splatná až dňom 31.03.2011. Odporca sa tak do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku
dostal počnúc dňom 01.04.2011. Navrhovateľ však po čiastočnom späťvzatí úrok z omeškania požaduje
až od 05.07.2011, kedy už odporca bol v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku.

Čo sa týka výšky úroku z omeškania, navrhovateľom uplatnená výška 9,25 % ročne zodpovedá

ustanoveniu §-u 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. V čase vzniku omeškania odporcu bola základná
sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 1,25 % ročne a navrhovateľovi tak patrí úrok z omeškania
vo výške o osem percentuálnych bodov vyššej, teda 9,25 % ročne.

Súd potom návrhu navrhovateľa vyhovel čiastočne a priznal mu právo na zaplatenie sumy 43.079,32 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 7.935,89 Eur od 05.07.2011 do zaplatenia

a zo sumy 35.143,43 Eur od 20.07.2011 do zaplatenia. Vo vyššie uvedenej časti úroku z omeškania bol
návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnutý.

Navrhovateľ ďalej voči odporcovi uplatnil podľa druhej uzatvorenej zmluvy právo na zaplatenie
neuhradeného doplatku vystavenej faktúry č. 11FV00017. Podľa druhej zo zmlúv označenej ako
Zmluva o poskytnutí služieb mal navrhovateľ ako poskytovateľ povinnosť poskytnúť odporcovi ako

objednávateľovi odborné školenia na témy uvedené v Článku II. bod 1 uzatvorenej zmluvy. Konajúci súd
tútozmluvupodľajejobsahuvyhodnotilakozmluvunepomenovanúvzmysleustanovenia§-u269ods.2
Obchodného zákonníka. Predmetom záväzku navrhovateľa podľa tejto zmluvy je uskutočnenie školení.
Uskutočnenie školení nepredstavuje žiadny hmotne zachytený výsledok činnosti navrhovateľa, a preto
sa v tomto prípade nejedná o zmluvu o dielo v zmysle §-u 536 ods. 2 Obchodného zákonníka. Účastníci

pritom v zmluve jednoznačným spôsobom upravili svoje práva a povinnosti a zmluva je tak platná a
účinná. Preto súd túto zmluvu posúdil ako zmluvu nepomenovanú. Povinnosť realizovať školenia bola v
zmluvečasovoobmedzenáododňapodpisuzmluvy14.12.2010dodňa,kedybudeuzatvorenázmluvao
poskytnutí finančného príspevku, teda do 22.02.2011, kedy táto zmluva bola podpísaná. V tomto období
tak navrhovateľ bol povinný podľa zmluvy poskytnúť odporcovi školenia, pričom v zmluve bolo zároveň

dohodnuté, že školenie má byť realizované pre manažérov vykonajúcich manažérske činnosti s tým, že
prítomnosť účastníkov mala byť zaznamenaná na prezenčnej listine. Zmluva teda priamo počíta s tým,
že bude existovať písomný doklad v podobe prezenčnej listiny, ktorý bude preukazovať skutočnosť, že
školenia skutočne zo strany navrhovateľa pracovníkom odporcu boli poskytnuté. Článok III. uzatvorenej
zmluvy viaže povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľovi odplatu na poskytnutie dojednaných služieb

- školení. Z tohto zmluvného ustanovenia tak možno vyvodiť, že nárok navrhovateľa na zaplatenie
dohodnutej odplaty vzniká až potom, ako služby v súlade so zmluvou boli odporcovi poskytnuté.

Navrhovateľ v priebehu súdneho konania tvrdil, že školenia podľa zmluvy boli odporcovi poskytnuté a
na prvom pojednávaní uviedol, že dodatočne budú predložené doklady o poskytnutí týchto školení. Na
poslednom pojednávaní však právny zástupca navrhovateľa výslovne uviedol, že žiadnymi dokladmi oposkytnutíškolenínedisponuje.Odporcapritomcestousvojhokonateľanapojednávanívýslovnepoprel,
že by akékoľvek školenia zo strany navrhovateľa boli uskutočnené. V tejto súvislosti treba poukázať
na skutočnosť, že ohľadom tvrdení, na základe ktorých navrhovateľ uplatňuje voči odporcovi nárok, je

navrhovateľ nositeľom dôkazného bremena. Navrhovateľ je tak povinný súdu predložiť alebo navrhnúť
vykonanie takých dôkazov, ktoré ním tvrdené skutočnosti preukážu. Navrhovateľ ohľadom splnenia
svojej povinnosti podľa zmluvy o poskytnutí služieb konajúcemu súdu žiadne dôkazy nepredložil a ani
vykonanie žiadnych dôkazov nenavrhol. Navrhovateľ tak svoje tvrdenie, že školenia boli poskytnuté,
a teda že jeho povinnosť podľa uzatvorenej zmluvy bola splnená, nepreukázal. Ak navrhovateľ túto

povinnosť nesplnil, tak mu v súlade so zmluvou nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie dohodnutej ceny
poskytnutých služieb. Na tejto skutočnosti nič nemení ani skutočnosť, že odporca faktúru vystavenú
navrhovateľpodľatejtozmluvyvčastiplnil.Navrhovateľohľadomtohtoplneniatvrdil,žetakýmtoplnením
odporca svoj záväzok voči navrhovateľovi uznal. Odporca mohol svoj záväzok voči navrhovateľovi uznať
len v prípade, ak mu takýto záväzok vznikol. Takýto záväzok odporcovi vo vzťahu k navrhovateľovi
vznikol len podľa prvej, teda podľa mandátnej zmluvy, kde bolo preukázané, že navrhovateľ svoju

povinnosť splnil a odporcovi vznikla povinnosť zaplatiť dohodnutú odplatu. Ak v takomto prípade odporca
faktúry čiastočne plnil, tak podľa ustanovenia §-u 407 ods. 3 Obchodného zákonníka zároveň svoj
dlh voči navrhovateľovi uznal. Základným predpokladom pre uznanie dlhu je však okrem samotného
uznávaciehoprejavuhlavneexistenciaplatnéhozáväzkudlžníka,ktorýdlžníkvočiveriteľovimôžeuznať.
Ak odporcovi nevznikla povinnosť zaplatiť odplatu podľa uzatvorenej zmluvy o poskytnutí služieb, tak

ani úhradou časti tejto odplaty odporca nemohol dlh podľa §-u 407 ods. 3 Obchodného zákonníka voči
navrhovateľovi uznať. Okrem toho samotné uznanie dlhu zakladá len vyvrátiteľnú právnu domnienku,
že v uznanom rozsahu záväzok trval v čase uznania. Procesným dôsledkom uznania dlhu je presun
dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka. Právna domnienka, že dlh trval v čase jeho uznania, je však v
konaní vyvrátiteľná dôkazom opaku podľa §-u 133 OSP. Dlžník teda v súdnom konaní môže namietať, že

dlh, ktorý uznal, nevznikol, alebo že v čase uznania netrval. Môže namietať tiež to, že právny základ, na
základe ktorého mal dlh vzniknúť, je neplatný alebo stratil platnosť. Odporca však v konaní túto námietku
musí preukázať. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel práve k záveru, že odporcovi
záväzok zaplatiť odplatu podľa zmluvy o poskytnutí služieb vôbec nemohol vzniknúť, nakoľko na základe
tejto zmluvy navrhovateľ odporcovi žiadne služby neposkytol. Preto aj v prípade, ak by na základe

uznania dlhu v podobe čiastočnej úhrady vystavenej faktúry vznikla domnienka, že dlh trval v čase
tohto uznania, bola by táto domnienka v konaní v celom rozsahu vyvrátená. Vo vzťahu k navrhovateľom
uplatnenému nároku na zaplatenie doplatku ceny podľa zmluvy o poskytnutí služieb vo výške 21.964,64
Eur tak súd konštatuje, že navrhovateľ svoje dôkazné bremeno neuniesol, nepreukázal, že by odporcovi
na základe tejto zmluvy poskytol dojednané plnenie, a teda nepreukázal, že mu voči odporcovi vznikol

na základe tejto zmluvy uplatnený nárok. Preto súd návrh navrhovateľa v tejto časti ako nedôvodný v
celom rozsahu vrátane požadovaných úrokov z omeškania zamietol.

Odporca v konaní namietal, že voči navrhovateľovi zaplatil spolu 325.219,62 Eur, teda viac než je
nárok uplatnený navrhovateľom podľa mandátnej zmluvy. V tejto súvislosti odporca tvrdil, že na strane
navrhovateľa malo vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Pre posúdenie uplatneného nároku navrhovateľa

však táto obrana odporcu nie je podstatná. Treba poukázať na to, že odporca v súvislosti s touto obranou
v konaní žiaden nárok neuplatnil. Odporca tvrdené bezdôvodné obohatenie na strane navrhovateľa
neučinil predmetom konania, nakoľko v konaní nevzniesol kompenzačnú námietku a svoje nároky
neuplatnil ani prípadným vzájomným návrhom. Finančná čiastka, na ktorej mal vzniknúť odporcovi
preplatok, je pritom čiastkou, ktorú odporca plnil podľa faktúry navrhovateľa vystavenej na základe

zmluvy o poskytnutí služieb. Z tejto zmluvy však súd navrhovateľovi v konaní žiadne plnenie nepriznal.
Navrhovateľovi súd priznal nárok len podľa mandátnej zmluvy a v konaní nebolo zistené, že by tento
nárok navrhovateľa plnením odporcu alebo akýmkoľvek iným spôsobom zanikol.

Na poslednom pojednávaní právna zástupkyňa odporcu spochybnila tiež spôsob, akým navrhovateľ
vystavil faktúru a zúčtoval zálohy vyplatené odporcom. Po oboznámení sa so všetkými navrhovateľom

vystavenými faktúrami súd zistil, že na zúčtovanie zálohy vo výške 100.000,- Eur navrhovateľ vystavil
dve faktúry, a to faktúru č. 11FV00001, ktorou zúčtoval výlučne zálohu vo výške 100.000,- Eur vo
vzťahu k zúčtovaniu DPH z tejto zálohy, a túto zálohu zahrnul do ďalšej faktúry č. 11FV00042. Podľa
názoru súdu však pre posúdenie uplatneného nároku navrhovateľa tieto dve faktúry navrhovateľa nie sú
rozhodujúce. Podstatné je, že navrhovateľ zohľadnil všetky úhrady, ktoré odporca vo vzťahu k nároku

navrhovateľa na zaplatenie odplaty podľa mandátnej zmluvy uhradil. Ak by záloha vo výške 100.000,-Eur bola účtovaná duplicitne, jedná sa výlučne o otázku interných účtovných postupov navrhovateľa,
ktorá nemá žiaden vplyv na neuhradený zostatok záväzku odporcu uhradiť navrhovateľovi dohodnutú
odplatu podľa mandátnej zmluvy. Suma, ktorú podľa predložených dokladov odporca navrhovateľovi

zaplatil, bola v celom uhradenom rozsahu navrhovateľom zohľadnená pri výpočte zostávajúceho nároku
navrhovateľa.

Čo sa týka plnenia odporcu podľa faktúry vystavenej na základe zmluvy o poskytnutí služieb, odporca
v tejto svojej úhrade uviedol ako variabilný symbol číslo faktúry vystavenej navrhovateľom podľa
tejto zmluvy. Preto túto úhradu nie je možné posudzovať ako zaplatenie nároku navrhovateľa podľa

mandátnej zmluvy, nakoľko samotný odporca určil iný účel poskytnutia týchto finančných prostriedkov.

O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 142 ods. 2 OSP a za analogického použitia §-u 146 ods. 2
veta druhá OSP. V konaní došlo k čiastočnému zastaveniu v časti nároku uplatneného navrhovateľom
na zaplatenie vyčísleného úroku z omeškania. Navrhovateľ nepreukázal, že by k späťvzatiu v tejto časti
došlopresprávaniesaodporcu.Aknavrhovateľvezmenávrhspäť,zprocesnéhohľadiskavzásadeplatí,
žezavinilzastaveniekonania.Pretotútočasťpredmetukonaniasúdanalogickyvyhodnotilakoneúspech

navrhovateľa vo veci. V zostávajúcej časti uplatneného nároku bol navrhovateľ úspešný čiastočne,
nakoľko súd jeho návrhu v časti vyhovel a v zostávajúcej časti bol návrh zamietnutý. Navrhovateľ
celkovo predmet konania vymedzil svojou žalobnou žiadosťou na zaplatenie sumy 65.043,96 Eur,
vyčísleného úroku z omeškania 10.487,79 Eur a úroku z omeškania počítaného až do zaplatenia.
Konajúci súd prepočítal navrhovateľom požadovaný úrok z omeškania, ktorý zo sumy 43.079,32 Eur

za obdobie od 05.07.2011 do vyhlásenia rozsudku dňa 08.01.2014 predstavuje 10.033,05 Eur, a zo
sumy 21.964,64 Eur od 08.07.2011 do vyhlásenia rozsudku predstavuje 5.098,80 Eur. Vrátane istiny
a vyčísleného úroku z omeškania tak predmet konania spolu zodpovedá ku dňu vyhlásenia rozsudku
čiastke 90.663,60 Eur. Navrhovateľ bol úspešný v časti o zaplatenie istiny 43.079,32 Eur spolu s úrokom
z omeškania. Tento úrok prepočítaný ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavuje zo sumy 7.935,89 Eur

od 05.07.2011 sumu 1.848,24 Eur a zo sumy 35.143,43 Eur od 20.07.2011 sumu 8.051,21 Eur. Spolu
tak bol navrhovateľ ku dňu vyhlásenia rozsudku úspešný v časti o zaplatenie čiastky 52.978,77 Eur, čo
predstavuje úspech v rozsahu 58 % predmetu konania. Neúspech navrhovateľa, rovnajúci sa úspechu
odporcu, tak predstavuje 42 % predmetu konania. Navrhovateľovi potom patrí právo na náhradu 16-
tich % jeho trov. Tieto trovy predstavujú zaplatený súdny poplatok vo výške 3.902,50 Eur, z čoho 16

% predstavuje sumu 624,40 Eur. Trovy právneho zastúpenia boli priznané za 2 úkony právnej služby
(príprava a prevzatie, podanie návrhu) vo výške 2 x 552,68 Eur + režijný paušál 2 x 7,41 Eur, čo
vrátane DPH vo výške 20 % zodpovedá sume 1.344,24 Eur. Právny zástupca navrhovateľa v návrhu na
začatie konania žiadal priznať odmenu za 4 úkony právnej služby. Nepredložil však žiadne vyúčtovanie
či špecifikáciu, za aké štyri úkony tieto trovy právneho zastúpenia uplatňuje. Z predložených dokladov

súd zistil uskutočnenie len vyššie uvedených dvoch úkonov právnej služby. Ďalšie vyúčtovanie trov
právneho zastúpenia právny zástupca navrhovateľa v priebehu súdneho konania nepredložil, a preto
súd vychádzal z uplatneného nároku na náhradu trov konania výlučne podľa návrhu na začatie konania
v zmysle §-u 151 ods. 1,2 O.s.p. Suma 16 % z priznaného nároku na náhradu trov právneho zastúpenia
zodpovedá čiastke 215,08 Eur. Preto súd uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy

konania vo výške 624,40 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 215,08 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí

byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa
domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal.