Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Friday, October 18, 2013

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5T/45/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113010712
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Reištetter

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013:6113010712.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Banskej Bystrici na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.10.2013 pred predsedom

senátuJUDr.RomanomReištetteromaprísediacichPetromVrbickýmaIng.PetromSpevákomvtrestnej
veci obžalovaného Q. B. pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák. s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1/ Tr. zák.

r o z h o d o l

r o z h o d o l :

Obžalovaný Q. B.Í. XX.XX.XXXX v D., bytom D. D. X/b/XX, t.č. bez pracovného pomeru

j e v i n n ý, ž e

dňa 23.07.2012 v presne nezistenom čase medzi 8,55 h až do 9,30 h v budove zvanej „Centrálka“

nachádzajúcej sa v Banskej Štiavnici na M. P. A. Č.. XX v miestnosti na vrchom poschodí, ktorá slúžila
ako ateliér, po predchádzajúcej hádke s manželkou C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. J. Č.. XXX,
počas ktorej mu dala dve facky, vytiahol z vrecka svojej bundy otvárací vreckový nôž s drevenou rúčkou
o celkovej dĺžke 18 cm s dĺžkou čepele 7,8 cm, ktorým ju následne opakovane bodal, pričom jej spôsobil
bodno-reznú v dĺžke 6 cm na prednej strane krku, dve bodno-rezné rany v dĺžke 5 cm a 8 cm na prednej
hrudne stene vľavo, bodnú ranu nad plecom ľavej hornej končatiny, kde pritom ako sa C. B. snažila brániť
jej spôsobil dve rezné rany na pravej hornej končatine a pri jej prenasledovaní, kde pred ním kričiac o
pomoc utekala, jej spôsobil dve bodné rany v dĺžke 3 cm a 5 cm na chrbte v driekovej časti, pričom bodné

rany smerovali voči životne dôležitým orgánom a štruktúram krku, kde sú veľké cievy, dýchacie cesty,
periférne nervy a hrudníka, kde sú pľúca a veľké cievy, pričom jedna z bodných rán na hrudníku prenikla
dopohrudnicovejdutinyaždoľavýchpľúcsvniknutímvzduchudopohrudnicovejdutiny(pneumothorax),
krvácaním do pohrudnicovej dutiny (haemothorax)a miestnym pomliaždením pľúc, kde tieto zranenia
viedli k ohrozeniu funkcie životne dôležitých orgánov C. B., pričom k jej usmrteniu nedošlo, nakoľko sa
jej podarilo uniknúť,

t e d a

dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu v úmysle iného usmrtiť
a taký čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe,

č í m s p á c h a lobzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm.
c) Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.

Za to sa o d s u d z u j e :

Podľa § 145 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. a, j), § 38 ods. 2, 3, § 39 ods. 1, 2 písm. c),
§ 46 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona sa pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.

Podľa 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. sa ukladá ochranný dohľad v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. por. sa ukladá trest prepadnutia veci -vreckového zatváracieho noža s
poistkou zn. P. o celkovej dĺžke 182 mm.

Podľa § 73 ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa ukladá ochranné opatrenie - ochranné liečenie psychiatrické
ambulantnou formou.

Podľa § 187 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný povinný nahradiť škodu Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s.
so sídlom Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO 35 937 874 škodu vo výške 2 695,80 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici dňa 21.06.2013 podal na tunajší súd obžalobu B.

XX/XXXX na obž. Q. B. pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák. s
poukazom a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1/ Tr. zák. na tom skutkovom
základe, že

dňa 23.07.2012 v presne nezistenom čase medzi 8,55 h až do 9,30 h v budove zvanej „Centrálka“

nachádzajúcej sa v Banskej Štiavnici na M. P. A. Č.. XX v miestnosti na vrchom poschodí, ktorá slúžila
ako ateliér, po predchádzajúcej hádke s manželkou C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. J. Č.. XXX,
počas ktorej mu dala dve facky, vytiahol z vrecka svojej bundy otvárací vreckový nôž s drevenou rúčkou
o celkovej dĺžke 18 cm s dĺžkou čepele 7,8 cm, ktorým ju následne opakovane bodal, pričom jej spôsobil
bodno-reznú v dĺžke 6 cm na prednej strane krku, dve bodno-rezné rany v dĺžke 5 cm a 8 cm na prednej

hrudne stene vľavo, bodnú ranu nad plecom ľavej hornej končatiny, kde pritom ako sa C. B. snažila brániť
jej spôsobil dve rezné rany na pravej hornej končatine a pri jej prenasledovaní, kde pred ním kričiac o
pomoc utekala, jej spôsobil dve bodné rany v dĺžke 3 cm a 5 cm na chrbte v driekovej časti, pričom bodné
rany smerovali voči životne dôležitým orgánom a štruktúram krku, kde sú veľké cievy, dýchacie cesty,
periférne nervy a hrudníka, kde sú pľúca a veľké cievy, pričom jedna z bodných rán na hrudníku prenikla

dopohrudnicovejdutinyaždoľavýchpľúcsvniknutímvzduchudopohrudnicovejdutiny(pneumothorax),
krvácaním do pohrudnicovej dutiny (haemothorax)a miestnym pomliaždením pľúc, kde tieto zranenia
viedli k ohrozeniu funkcie životne dôležitých orgánov C. B., pričom k jej usmrteniu nedošlo, nakoľko sa
jej podarilo uniknúť.

Súd vo veci po predbežnom prejednaní obžaloby a následnom vytýčení termínu hlavného pojednávania
vykonal nasledovné dokazovanie.

Obžalovaný Q.G. B. uviedol, že sa necíti byť vinným z pokusu vraždy. Nepamätá si dané udalosti,
pamätá si len nejakú skoršiu hádku s C., dotklo sa ho, čo mu hovorila C., čo urobil, že ju pobodal, myslí

si, že by nebol niečoho takého schopný.

Svedkyňa poškodená C. Q., predtým B. vypovedala, že organizovala v Banskej Štiavnici festival Kreater
za pomoci obžalovaného, pričom niekedy nad ránom v ateliéri Centrálka, okolo 6,00 -7,00 hod došlo
k hádke , kde došlo aj k fyzickému útoku a preto sa rozvedú, hovorili o tom, že musia ísť od seba,

pretože navzájom si spôsobujú stavy, kedy dochádza k hádkam. Potom si ľahli spať, nastavila budík,pretože ich dieťa bolo s Q. mamou vo Svätom Antone, ona potrebovala odísť, keď sa zobudili, začali
sa hádať, vyčítali si veci okolo vzťahu a ona bola mimo kontrolu. Boli unavení, spali sme 2 hod, hádka
sa vyostrovala, prvá asi zaútočila ona, dala mu facky asi 2, chcela volať svokre Ľ. B., aby ešte počkala

s našim synom, Q. jej vytrhol telefón, zničil SIM kartu, na čo vybuchla. Nevie presne povedať poradie
atakov, možno, že medzi nimi bola z jej strany ďalšia facka. Potom si všimla, že Q. mal v ruke nôž, nevie
odkiaľ ho zobral. Potom zrazu mala nôž v sebe nad srdcom pod ľavou kľúčnou kosťou spredu. Potom
už len cítila ďalšie viaceré bodnutie spredu bolo to rýchle, snažila sa brániť a potom vybehla von, na
čo dostala 2 bodnutia do chrbta, medzi tým ako sa bránila, chytila nôž, čím si spôsobila reznú ranu na

pravej ruke. Vybehla von z ateliéru na chodbu a kričala na ľudí, zvalila sa na kreslo a povedala nech
niekto ide za Q., lebo sa bála, že si ublíži, tiež povedala nech zavolajú sanitku, niekto zavolal políciu.
Unikalo jej veľa krvi ťažko sa jej dýchalo, najviac ju bolela rana na pľúcach, potom už si pamätá len
sanitku a vrtulník. Keď vybehla z ateliéru na chodbu, obžalovaný bežal za ňou aj keď si nemyslí, že jej
ešte chcel ublížiť, tiež keď už bol na chodbe a videl ľudí, bežal naspäť do ateliéru. Čo sa týka bodných
rán tak dve má na ľavej strane pod kľúčnou kosťou, tretia do stredu krku spredu, štvrtá ľavá strana pľúc

nad srdcom, piata do stredu pod hrudník, šiesta, siedma chrbát a ôsma na ruke.
Stalo sa niekoľkokrát, že sa pohádali počas vzťahu, boli spolu od 12/2009 a mali sme niekoľkokrát hádky.
Spočiatku tie hádky boli raz do mesiaca, kde šlo o také výbuchy, pritom medzi tým mali harmonické
obdobie, potom v mesiaci 9,10/2011 sa situácia zhoršila už došlo k prvému fyzickému útoku zo strany
obžalovaného, prvé bolo, že ju bil do hlavy päsťou a tiež jej priložil nôž z opačnej strany ako ostrie

noža, ale nijako ju nezranil. Táto hádka vznikla z dôvodu z nejakých nezrovnalostí a z dôvodu takého
vzájomného súperenia vo veciach umeleckej tvorby a organizácie podujatí. V tom čase boli pod veľkým
tlakom obaja, pretože festival nebol ziskový, opravovali chalupu, kde Q. pracoval veľmi ťažko s čím mal
všakproblémsúrazomchrbtice,ktorývznikoltak,ževlete2010vStratenejvSlovenskomrajipripravoval
plátno na tieňové divadlo, pričom sa na konštrukcii zranil o klinec spadol, potom išiel na toaletu si to

ošetriť, kde odpadol, pričom ho tam našli ľudia, ktorí, keď ho prenášali, tak sa im prebral v rukách, mykol
sa a udrel sa o prah na chrbticu, čím si posunul platničku, ktorá mu potom tlačila na nerv, v podstate od
tohto jeho zranenia začali konflikty. Potom ďalší konflikt bol taká vzájomná bitka, kde sa obaja udierali
rukami a potom bol ešte jeden a to 4 dni pred týmto skutkom. Vtedy na ňu vybehol so sekerou po nejakej
hádke pričom ju jednou rukou chytil za jej ruku, mala podliatiny a v druhej mal sekeru, ktorou sa ňu ako

keby zahnal, neudrel ju, potom ju odložil. Stalo sa to tiež v tom ateliéri Centrálka, pričom sekeru tam mal,
pretože robili aj oheň, takže na rúbanie dreva. Po tomto konflikte sa dohodli, že sa rozvedú po festivale.
Ďalej svedkyňa uviedla ohľadne detstva obžalovaného, že mal v ňom problémy, pretože otec fyzicky
útočil na jeho matku. Pri ich spolužití, keď dochádzalo k hádkam, tak to agresívne správanie bolo
nečakané, ako keby z 0 na 100 v momente, ako keby to ani nebol on. Po hádkach rozoberali, prečo sa

stali hádky, ktoré boli vzájomné, snažili sa prísť na príčinu, podľa jednej z podstatných príčin bolo, že sa
správala dominantne a veľa tých konfliktov vyprovokovala. Po napadnutí nožom si uvedomila rôzne veci.
Myslí si, že obž. vedel, že ju ohrozoval nožom aj sekerou pri tých predchádzajúcich konfliktoch, pretože
sa o tom rozprávali, ona mu to napísala aj v liste, keď bol v nemocnici Ružomberku. Nevie si vysvetliť
prečo si konflikt, z ktorého je obžalovaný nepamätá. Verí, že si to nemusí pamätať, že to jednoducho

vytesnil. Ona tiež niektoré veci vytesnila z jej detstva a spomenula si až potom. Keď ju obžalovaný
napadol s tým nožom aj sekerou, ako keby to nebol ani on.
V jednej z tých hádok s tým nožom v r. 2011 jej povedal, že ju zabije, že to treba ukončiť. Bol v afekte
- mimo seba. Hovoril, že treba zabiť všetkých troch, treba začať od znova, akože po smrti, ale synovi v
skutočnosti neublížil, práve naopak majú veľmi dobrý vzťah, aj keď bola tehotná, aj po pôrode sa o nich

staral celých 24 h. Raz sa stalo v auguste 2010 pred ich svadbou, kedy mali hádku a potom začal Q.
demolovať zariadenie v dome v Antone, kde bývali, ale ku nej sa ani nepriblížil, skôr chcel sebe ublížiť.
Q. vyzeral, že sa snaží pichnúť si do brucha, skôr sa to javilo ako demonštrácia, čo si môže urobiť. Aj
pri ich hádkach mal tendenciu si ublížiť, teda predstieral, že si ide ublížiť v skutočnosti si však neublížil
s nožom a ani mne až do tohto skutku. Keď ma ňu útočil s nožom, tak mu vravela, aby ju nezabíjal,

že B. ju potrebuje. On na tú prosbu nereagoval, on bol úplne mimo, ako keby tam nebol. V očiach mal
šialenstvo, ako by tam nevidela človeka, ktorý sa dostával mimo seba.

Svedkyňa poškodená L.. B. za Všeobecnú zdravotnú poisťovňu uviedla, že si uplatňujú škodu - náklady
za poskytnutú zdravotnú starostlivosť pošk. C. B., ktorú vyčíslili na sumu 2 695,18 eur, pričom najväčšie

položky z danej sumy je hospitalizácia v nemocnici a doprava vrtuľníkom z Banskej Štiavnici do Banskej
Bystrice.Svedkyňa L.Ľ.č vypovedala, že je matka obžalovaného a keď sa tento smutný skutok stal, bola v ich
bydlisku, kde sa starala o maličkého T.. Veľmi sa jej to dotklo. Prebiehal vtedy festival, ktorý organizovala
jej nevesta, boli dosť unavení, syn chodil k malému - to bolo v čase festivalu, oddýchnuť si, aj keď ho

bolela chrbtica a priniesť pre malého jedlo alebo hračky, či iné veci. O tomto skutku sa dozvedala tak,
že v to ráno, keď sa stal tento skutok napísala synovi sms, že potrebuje cestovať do Ružomberka do
práce. Neskôr mi zavolala C. nevesta, že niečo vymyslia, že príde Q., alebo nevesta. Bolo to skoro ráno
okolo 7,00 hod ráno, vie, že niekde spali spolu v Banskej Štiavnici. Potom čakala a malý zaspal, ale
nikto nechodil. Postávala pred domom s malým v kočiari, čakala, že pre ňu prídu, na čo zbadala, že ku

nej ide W. Ž. a nejaké dievčatá, začali, že sa stalo niečo vážne, hrozne sa zľakla, opatrným spôsobom
sa jej snažili povedať, že na helikoptére C. odviezli, že Q. dopichal C. a že tam niečo horí.
Q. aj jej nevesta sa mali aj majú radi, je si istá, že ku nikomu necítil nikdy nič ako k nej. Tiež si myslí, že je
skvelý ku synovi. Mal ťažké detstvo. Ona sa rozviedla, keď mal asi 3 roky a zobral všetkú zodpovednosť
na seba, mohla sa na neho spoľahnúť vo všetkom. Bol jej oporou, až kým sa neoženil. Bol svedkom
agresívnych výstupov svojho otca asi 2-krát, vždy bol citlivý. Bývalý manžel ju zbil asi 2-krát a to rukami,

na čo aj spadla, syn Q. bol toho svedkom mohol mať asi 2,5 roka. Vnímal to tak, že veľmi plakal. Nemyslí,
že to bolo až také vážne ako sa udáva v znaleckých posudkoch. V období jeho 3 rokoch po rozvode
chodila so synom k detskému psychiatrovi, pretože ak syn ešte videl bývalého manžela, mal strach,
začal plakať a začal napr. aj šúchať rukami po zemi, na čo si zodral dlane. Mal zafixované, že videl ako
ju jeho otec zbil.

Syn s nevestou kúpili dom vo Svetom Antone, ktorý sa syn podujal opraviť. V čase pred svadbou utrpel
syn ťažký úraz chrbtice v Stratenej, kde mal poškodenú platničku, z čoho mal veľké bolesti, čo vyústilo do
jehoďalšiehosprávania.Mátitánovýimplantátvchrbtici.Vzime2011maliťažkéobdobie,pretoženemali
riadne kúrenie v dome, nevesta ochorela, naviac mala pred pôrodom, syn mal problém s chrbticou, mali
tam problém s drevom a teda mali existenčné problémy. Keď sa malý narodil, tak syn akoby pookrial,

ako keby sa dostal z asi depresii a toho ťažkého obdobia, nevidela medzi nim nejaké roztržky, ale vie,
že určite mali nejaké nezhody z dôvodu existenčných problémov a úrazu jej syna. Videla na ňom, že sa
zmenil. Strašne mu záležalo na malom aj na všetkom, aj na C., aby bola spokojná, C. ťažšie obdobie
zvládala lepšie, syn sa začal strániť, musel sa trápiť aj skrz bolestí z chrbtice. Raz sa stalo, keď sme išli
na oslavu 50 C. mamy, kedy už cestou tam videla, že syn nie je vo svojej koži, tiež si myslí, že C. mu

tak nejak možno neverila, alebo neuznala tú jeho bolesť. Na oslave bola svedkom incidentu medzi nimi,
keď vychádzali z auta, tak C. synovi niečo povedala o tom ako šoféroval, videla, že sa na ňu zahnal
možno aj ona sa zahnala, vie, ale že tam poriadne skríkol, na čo mu ešte C. mama hovorila, že nech
nevykrikuje, že idú na oslavu, potom išli na izbu, kde obaja plakali a si to vyrozprávali. Ona z toho bola
prekvapená, lebo niečo také ešte nevidela. Toto sa odohralo v júni 2012. Ona videla, že v synovi sa

hromadí napätie, čo sa u neho stupňovalo postupne a to sa prejavovalo tak, že bol mĺkvy.

Svedok D. B. vypovedal, že je priateľ obž. a pošk. niekoľko rokov, bol svedkom na festivale Creater,
počul krik na chodbe, bolo to minulý rok v lete, počul hádku, tak tam pribehol, C. vyzerala byť vystrašená
bola to nejaká partnerská hádka, snažil sa ich upokojiť, C. bola rozrušená, spomenula aj niečo také,

že ako chlap stojí za hovno, Q. zobral za stenu snažil sa ho ukľudniť, že všetko bude dobré, C. kričala
pomoc, lebo sa jej niečo stane, ako keď sa hádajú dvaja. Počul ako Q. jej hovoril, aby ho vypočula, chcel
jej niečo vysvetliť. Vyzeral zmätený, chcel akoby pokračovať v diskusii. Nevedel, čo je príčinou hádky.
Toto sa odohralo v Centrálke v Banskej Štiavnici, mohla to byť streda.

Svedok L. Y. vypovedal, že bol ako hlavný zvukový dozor na projekte Creater, bolo to v lete minulého
roka 2012 v Banskej Štiavnici, objekt sa volal Centrálka Ráno vstal, videl C.E. pri WC ležať a videl, že má
fľaky po sebe a drží si ruky na sebe, potom zistil, že je to krv. Potom zistil, či je na ceste záchranka, keď
sa uistil, že dýcha tak išiel zachraňovať techniku na pôjde objektu, ešte mu povedala, že sa pohádala s
Q., toto jej urobil Q., že sa jej nestal úraz, ale že to bol Q., cítil dym, preto išiel hore pozrieť techniku. Myslí

si, že Q. zapálil obrazy, ktoré vznikali pri ich stretnutí, ktoré namaľoval. Bola tam technika súkromná aj
požičaná v hodnote 5 000,- eur, bol tam koncert, dekorácie z predošlého dňa, bol tam oheň, aj majiteľ
to zachraňoval. Ďalej uviedol, že tri dni predtým sa Q. a C. dohodli, že sa rozvedú, pretože sa pohádali,
chceli, aby to počul, tak to pochopil, že si to potrebujú povedať predo ním a projekt išiel ďalej. Vie o
tom, že Q. má zranenie chrbta, dlhodobú rekonvalescenciu, tento úraz dosť robil veľkú šarapatu v tomto

vzťahu, pretože nemohol zabezpečovať prácu v domácnosti. Následky úrazu mohli byť zdrojmi hádok. Z
C. rozprávania pochopil, že Q. omdlel, spadol zo stoličky pri vešaní dekorácie a pri prenose sa vyšmykol
a spadol na prah chrbtom, myslí si, že Q. dáva za vinu C., že ho dala preniesť nešetrne. Q. a on cvičia
bojové umenia, takže keby ju chcel zabiť,tak ju zabije, musel to byť skrat.Svedok L. P. vypovedal, že C. pozná z Martina z jedného festivalu a Q. spoznal v Stratenej cez C., potom
im pomáhal s domom, kde prerábali kúpeľňu s Q.. Ich vzťah bol ideálny, aspoň tak sa mu javil. Rozpory

videl niekedy v tom Creatri asi pred rokom na tomto festivale. Stal sa svedkom na festivale Creater toho,
ako Q. asi fyzicky napadol C.. Priamo pri tom nebol, bol v ateliéri so Š., kde počuli C. krik o pomoc, C.
mala červené líce a Q. ju držal za ruky. Potom ju pustil a išiel do ateliéru s tým, že už priamo oľutoval, že
čo sa stalo, plakal, že to nechel urobiť a mal tendenciu, že vyskočí z okna, v čom mu zabránili. Už bol v
okne, oni ho chytili, nevie, čo by sa stalo, keby ho nechytili bolo to na 3. poshodí v Centrálke v ateliéri.

Q. mu rozprával, že má rád syna a že sa bojí, že o neho príde, čo mu vravel po tom incidente.

Svedok L. Š. vypovedal, že šiel s Q. na ten festival, C. nepoznal, niečo mu pomohol, festival sa uskutočnil
v budove Centralka. Videl, že medzi nimi sú nejaké konflikty, no nechcel sa do toho miešať, pretože C.
nepoznal, videl, že majú nejaké hádky. Oni sa rozprávali, keď sa hádali tak z miestnosti odišiel, potom
počul, ako C. kričí, aby tam prišiel pomôcť, Q. mal sekeru v ruke, C. sedela na zemi a Q. nad ňou stál.

Keď prišiel bol prekvapený, Q. mal neprítomný pohľad v tvári, chcel, aby dal sekeru dole, dal ju preč
alebo mu ju zobral, snažil sa ukľudniť túto situáciu, mal pocit, že to bolo také skratové konanie, ktoré si
on uvedomil, bolo také prehnané, C. odišla preč odtiaľ s L.. Všetci z toho boli takí otrasení, prekvapení.
Keď si uvedomil, čo vlastne robil tak zrazu, ako keby mu to došlo bol prekvapený a zrazu bol v okne, ako
keby chcel skočiť, tak mu v tom s L. zabránili. Q. večer potom plakal, dosť ho to trápilo. Q. mu vravel, že

C. nechcel tou sekerou ublížiť, bola to taká hrozba viac menej, za tým účelom, už v tom vytržení alebo
nejaká póza. Vyslovene bolo vidno, že na neho všetko doľahlo, tak išiel k tomu oknu chytil sa rámu,
potom stiahli z okna.

SvedokF.L.vypovedal,ževykonávaloperatívnevyťažovanievoveciobžalovanéhoatovrámcivýjazdu,

pričom však vzhľadom k tomu, že nepokračoval na akomkoľvek vyšetrovaní, tak sa nevie ani presne
vyjadriť, kedy to bolo, ale podrobnosti by mali vyplývať z úradného záznamu. V ten deň sa robilo viac
úkonov, či sa už zaisťovalo miesto činu, iné informácie k osobám, k svedkom. K obžalovanému si
nepamätá nič, získavali sa svedkovia, robili sa previerky, ostatné veci išli cez vyšetrovateľa. Operatívne
vyťažovanie robil v nemocnici, ale nepamätá sa kde. Či bol obžalovaný po operácii alebo pred operáciou

si už nepamätá, no určite sa to konzultovalo s lekárom. Informácie uvedené v zázname mu poskytol
obžalovaný, teda aj značku noža, pričom toto predpokladá, keďže to je štandartný postup, presne si to
už s odstupom času nepamätá. Je pravdou, že s obžalovaným sa ťažšie komunikovalo. Má za to, že
presne značku noža mu povedal obžalovaný, on sa ho mohol pýtať maximálne to, či išlo o vreckový
nožík alebo aký. Obžalovaný počas výsluchu ležal. Počas výsluchu obžalovaný komunikoval tak, že na

niektoré otázky odpovedal áno, nie a na niektoré odpovedal širšie. Výsluch by sa nerobil bez konzultácie
s lekárom.

Svedkyňa U. Ď. vypovedala, že v pondelok ráno počula ako C. kričí o pomoc potom išli pomôcť aj s J.
Q.. Kričala stále o pomoc, že ju dobodal bežala do chodby, povedala, že ju dobodal Q. a držala sa za

hrudník. Sem tam počula ako sa hádali, ale nič viac.

Svedok T. Ľ. vypovedal, že nebol svedkom nejakých konfliktov medzi nimi. Festival prebehol v poriadku,
niečo počul, ako že mali nejaké roztržky medzi nimi. Potom ráno mu U. Ď. zavolala, že C. je zranená, že
ju dobodal jej manžel, sadol do auta a prišiel na miesto C. ležala na gauči na pravej strane, mala bodné

rany po tele, nehýbala sa, hovorili jej aby bola v kľude, bola v kľude ležala zavolali sanitku, políciu, kde ju
pomáhali naložiť. Potom išiel pozrieť Q. do miestnosti, kde bol zamknutý, boli tu zavreté dvere, prišli tam
s políciou dvere sa vytrhli, vošli tam s políciou, Q. pribuchol dvere pred nimi, potom tam niečo zapálil,
boli tam veci na kope, začalo tam niečo syčať, policajti ho stihli na chodbu a povedali, že tam môže
byť pustený plyn a môže to vybuchnúť. Hovoril, že musia ísť naspäť, zavolali požiarnikov, bolo to pár

minút, vošli opäť do miestnosti, Q. sa tam už motal asi bol nadýchaný výparov, bol tam hustý čierny dym,
myslí, že chcel spáchať samovraždu, všimol si, že asi sa aj bodol, potom išiel k zábradliu a prepadol
cez schodište, a to tak, že prešiel - prevalil sa cez zábradlie, on potom išiel hasiť miestnosť, pomáhal
ešte jeden kamarát, hasiči tam ešte stále neboli

Svedok L. G. vypovedal, že bol zavolaný na vykonanie služobného zásahu na miesto činu spolu s L.
M., L. U., keď prišli na miesto, zistili, že na chodbe ležala p.B., bola jej poskytnutá prvá pomoc, bola
zavolaná pomoc, a zisťovali, že kto jej to spravil. Následne prezerali miestnosti, hľadali páchateľa, v
jeden z miestností našli p. B. bol za zavretými dverami, cez kľúčovú dierku videli, že sa tam dymí, vzápätísa ozval výbuch, alebo im niekto povedal, že je tam plynová bomba, tak ustúpili, cítili dym, v tom, ako
odstúpili od dverí sa dvere otvorili zvnútra, miestnosť bola dosť zadymená, bolo vidieť siluetu muža, ktorý
bežal na schodisko, potom videli až ako sa drží zábradlia z vonkajšej strany schodiska, ktoré potom

preskočil, spadol na schodisko, potom išli za ním a s kolegom asi U. a našli p. B. ležať pri ďalších
vstupných dverách, ktoré boli zamknuté.

Znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, súdne lekárstvo MUDr. Q. T.Ť vypovedal, že na záveroch
oboch znaleckých posudkoch trvá. K úmrtiu mohlo dôjsť, keby nebol poskytnutý rýchly lekársky zákrok.

Prevoz bol letecký. Poškodenej hrozilo, že do ľavej pohrudnicovej dutiny sa jej dostane vzduch a krv,
čím by došlo k vyradeniu dýchacej funkcie ľavej strany pľúc, zároveň pri nadmernej strate krvi by došlo
k rozvoju krvácajúcemu šoku, pričom obe príčiny by viedli k smrti. Časovo možno hovoriť o hodinách,
čo je však silne individuálne. U poškodenej vznikli 3 skupiny zranení, prvou sú zranenia na prednej
časti tela, ktoré vznikli pri iniciálnej fáze útoku páchateľa, druhou obranné zranenie na ruke a treťou
zranenia na chrbte, ktoré boli spôsobené pri úniku poškodenej. Čo sa týka intenzity, tak ako je vidno

na foto č. 1 prvá časť útoku bola vedená na ľavú hrudnú časť poškodenej. Čo je dôležité jednak kvôli
pozícii páchateľa a poškodenej a jednak kvôli tomu, že útok smeroval voči životne dôležitému orgánu.
Čo sa týka vpichov tak im bol predložený znalecký posudok ohľadom noža, ktorým boli spôsobené rany
poškodenej, kde bolo špecifikované parametre noža, z čoho vyplynulo s poukazom na veľkosť jaziev, že
išlo o bodno-rezné rany, ktoré boli spôsobené jednak bodnutím a jednak tým, že telo poškodenej muselo

byť v pohybe, pretože ak by sa nehýbalo došlo by iba k bodným ranám, tak že poškodená sa zrejme
aktívne bránila. Intenzita útoku bola vysoká. Jedno bodnutie a to zhruba v strede ľavej časti hrudníka
nepreniklo do vnútorných častí, pretože sa zastavilo na rebre. Ak by preniklo tak spôsobí poranenie
ľavej časti srdca.
Čo sa týka poranení obžalovaného znalec uviedol, že ak by nebol obžalovaný ošetrený vzhľadom na

vdýchnutie vzduchu do pohrudnicovej dutiny mohlo dôjsť k jeho úmrtiu. Čo sa týka poranenia hrudníka a
brucha tieto si mohol obžalovaný spôsobiť sám. Nástroj, ktorým bola pobodaná poškodená bol spôsobilý
spôsobiť zranenia aj u obvineného. Uvedené poranenia majú charakter sebapoškodzovania, čo vyplýva
aj z toho, že obžalovaný je pravák, ďalej z rozsahu zranení a tiež z toho, že zranenia boli spôsobené pri
fixovanej polohe trupu voči útočiacemu nástroju, teda vylučuje, že by tieto zranenia mohli byť spôsobené

vrámcinejakéhosúbojaspoškodenou.Čosatýkazlomeninynohytátobolaspôsobenápripádezvýšky.

Znalec psychiater MUDr. Q. Y. uviedol, že u obž. bolo zistené zneužívanie opiooidou a to analgetík,
konkrétne tramalu slúžiaceho na tlmenie bolesti, ďalej zneužívanie kanabydoidov, teda marihuany. V
moči obžalovaného po skutku bola zistená marihuána a analgetikum tramal a jeho metabolík. Čo sa

týka astenickej osobnostnej poruchy, ide o poruchu nie o chorobu, ktorá vzniká po určitom emočnom
prežívaní, prejavuje sa celkovou unaviteľnosťou a môže sa vystupňovať až do nevzládnuteľného afektu.
Po vypočutí obžalovaného a svedkov na dnešnom pojednávaní znalec pozmenil vyjadrenie v závere na
otázku č. 5 posudku a teda, že probant nemal schopnosť ovládať svoje konanie značne zníženú, ale túto
mal zníženú v nepodstatnej miere. Pokiaľ to môžem percentuálne vyjadriť tak, ak v posudku uvádzali

značne zníženú schopnosť ovládať konanie, tak by to ohodnotil na 90% zníženie, a to čo tvrdí dnes
zníženú v nepodstatnej miere tak na 30%. Uvedenú korekciu odôvodnil znalec určitými charakterovými
vlastnosťami, ktoré na dnešnom pojednávaní popísala svedkyňa - poškodená, ako aj matka obvineného.
Čo sa týka vzniku astenickej osobnostnej poruchy táto mohla vzniknúť už v útlom detstve a spôsobená
mohla byť už tým, že bol svedkom útoku otca na matku a následne ďalším disharmonickým rodinným

prostredím a jeho ďalším vývojom v tomto prostredí. Astenická osobnostná porucha má priamy súvis a
je závislá od rodinného zázemia, takto postihnutý človek hľadá podporu v rodinnom prostredí. Uvedená
porucha je porucha v zmysle psychopatie podľa staršej kvalifikácie porúch.

K vyjadreniu znalca obž. uviedol, že mal predpísaný ketoral asi 5 ampuliek, ale tieto nepoužil, má ich

doma. Tramal nepoužíval, možno mu ho podali v nemocnici.

Znalkyňa klinická psychologička PhDr. L. M. uviedla, že pri teste podľa D., kde boli kladené otázky,
ktorým zámer nebol zrejmý, išlo o obrázky, tak tam vyšlo veľa farebných odpovedí, čo znamená
nestabilné emočné prežívanie, vysoká emocialita, ktorá predbieha jeho rácio. Majú to často umelecky

ladení ľudia. Tiež boli zistené u obžalovaného biele zložky, čo indikujú agresiu. Vzťah s poškodenou sa
javil z doterajších vzťahov za najintenzívnejší. U obžalovaného konštatovali polymorfnú - mnohotvárnu
poruchu osobnosti s histrionskymi rysmi. Možno povedať, že sa zásadne zhodujú so závermi posudku
MUDr. Y., pretože aj oni sme zistili psychopatickú poruchu osobnosti u obžalovaného. Pokiaľ hovoriao polymorfnej poruche, tak je to celý balík, ktorý začleňuje emočnú nestabilitu, výbušnosť, impulzivitu.
IQ obžalovaného je vysoko nadpriemerné, avšak toto nemá vplyv na nezvládnuté emočné konanie. Čo
sa týka prognózy, príp. recidívy u obžalovaného, tak u neho vyšlo len 20% prognosticky pozitívnych

kritérií násilného konania, z čoho vyplynulo že voči ľudom, voči ktorým nie je emočne angažovaný
nepredstavuje žiadne nebezpečenstvo. Môže konštatovať, že udalosť, ktorú zažil v detstve, keď otec
odchádzal od rodiny, čo spôsobilo u neho autoagresivitu úzkosť sa prejavilo sebapoškodením a to
trením ruky o zem, pomočoval sa v tej dobe vyústilo do astenickej neurózy, čo zistil detský psychológ
a naordinoval mu prothiaden, čo je české antidepresívum. Následne na základnej škole, strednej škole

to bolo latentne utlmené a obnovilo sa to až v takom blízkom vzťahu s poškodenou, čo sa prejavilo
najmä v prípade, ak hrozila strata, rozchod s touto blízkou osobou. Mal až panický strach zo straty,
čo vyústilo až do skutku, z ktorého je obžalovaný, ktorá sa prejavila heteroagresívne voči poškodenej
a následne aj autoagresívnej voči sebe. Teda pokiaľ tú negatívnu skúsenosť s otcom ventiloval ako
dieťa sebapoškodením, teda sa mu to prejavilo pri hrozbe straty manželky alebo straty - emočne
významných objektov. Jeho vtedajšie konanie sa vyhrotilo do takého extrému všetko alebo nič, teda

buď pri ňom zostane manželka alebo všetci zomrú, čo potvrdila aj výpoveď poškodenej. Z dôkazu
vyplýva, že ich vzťah bol plný emócii, obdobie uzmierovania sa striedali s obdobím hádok, hovoria o tzv.
kalamitnom vzťahu, kedy táto akoby špirála dobrého a zlého obdobia sa roztáčala čo do väčšej intenzity
a kratších intervalov. Ich stretnutie by som hodnotila ako dosť nešťastných stretnutí pováh, jednak obaja
sú umelecky založení ľudia so zvýšenými emóciami a nešťastná kombinácia v rozdielnosti zvládania

záťažeafrustrácie,kdeupoškodenejsaprejavovalaaktivitaasnahaaktívneorganizovaťalebopracovať
v ich obore, tak u obžalovaného sa prejavovala tendencia k úniku unikať od záťaže. Dlhodobo prežívaná
bolesť je frustrujúcim faktorom, robí človeka zraniteľnejším, ale vysvetľovať spáchanie tohto činu by
bolo z hľadiska psychológa veľmi zjednodušujúce. Bolesť vyplývajúca z úrazu mohla byť frustrujúcim
faktorom, ktorý mohol ovplyvniť konanie obžalovaného, avšak nebol podstatným faktorom. Z hľadiska

výpovede matky je pre ňu jednoduchšie odôvodniť zmenu povahy syna bolesťami chrbtice. Je to menej
zraniteľnejšie pre matku než uznať povahu syna, resp. aj skutočnosti súvisiace s vývojom v detstve. Tiež
poukázala na rolu genetických faktorov, kedy jeho otec sa prejavoval násilne voči matke obžalovaného,
čo sa tiež prejavilo v povahe obžalovaného. Tiež uviedla, že určitý podiel na konaní obžalovaného mala
ajpoškodená,pretožejednaksaaktívnepodieľalanavznikukonfliktuatofackamiajednakmuajnaďalej

dávala určitú nádej alebo prísľub, že ich vzťah sa nerozpadne, kedy napriek tomu, že sa dohodli na
rozchode, tak ešte potom spolu spávali a mali sexuálny styk, čo je jednoznačný signál prijatia muža
ženou. Mám za to, že obaja vnímali intímny styk rôzne, obžalovaný si mohol myslieť, že je to prísľub do
budúcnosti, kde poškodená vo výpovedi deklarovala, že je to na rozlúčku. Rozpor v chápaní liberálnosti
a konzervatívnosti, poškodená sa prejavovala liberálnejšie než obžalovaný. Obžalovaný samotný skutok

neprijíma a vytesňuje ho ako jemu nie vlastné konanie. Je pre neho ťažké prijať zodpovednosť za to,
že ublížil svojim najbližším ľuďom. Toto vytesňovanie nie je klamstvo, ale je to mechanizmus ako si
zachovať duševnú integritu, aby nezdevalvoval svoj sebaobraz, aký o sebe mal. Sklony k účelovému
klamstvu nezistila, ktoré by boli nad rámec bežnej populácie. Nebolo zistené patologické klamstvo. Je
možné pripustiť, že z nejakých vytesnených vecí, ktoré si nepamätá si rozšíril o skutočnosti, ktoré si

kedysi pamätal. Nejde o klamstvo ale o vytesnenie emočne neprijateľných zážitkov okolností udalostí.
V čase spáchania skutku a v krátkom čase po ňom si zrejme pamätá, čo sa stalo, avšak postupne
možno už v nemocnici sekundárne vzniklo vytesnenie z dôvodu, aby si zachoval pozitívny sebaobraz. Z
hľadiska forenzného nie je dôležité, či klame, alebo to vytesnil po určitej dobe. To vytesnenie môže prísť
veľmi rýchlo, ale aj po dlhšom období. Ide o nevedomý obranný mechanizmus. O vytesnení hovorila aj

poškodená nezávisle. Jej názor, že si obžalovaný pamätal v tom krátkom čase po skutku, čo sa stalo
podporuje aj operatívne vypočutie obžalovaného kpt. Melušom, z ktorého vyplýva, že si pamätal dôvod
hádky, dôvod rozvodu, odkiaľ zobral, pamätal si značku noža, že ju bodol 4 -6 razy, aj že seba pichol,
že chcel zomrieť, uvedomoval si, že chcel zomrieť, aj podpálil svoje diela, čo je ďalšie autodeštruktívne
konanieakeďtamvznikoloheňakeďvidel,žestálenezomieraskočilcezzábradliedole,abyužkonečne

zomrel. Tu je možné uvažovať, že od tejto doby je možná strata pamäte, od toho skoku.

Znalec psychiater MUDr. P. R. vypovedal, že aj po oboznámení sa s obsahom predchádzajúcich
pojednávaní trvá na všetkých záveroch uvedených v posudku, poukazuje na to, že obžalovaný skutok
spáchalpodvplyvomvystupňovanéhoafektu,vďaka,ktorémuboliunehopodstatneaforeznevýznamne

zmenšené ovládacie schopnosti, avšak neboli vymiznuté. Možno povedať, že afekt bol vystupňovaný
vplyvom rokov viacerých vzájomných konfliktov medzi osobami hyperemocionálne štrukturovanými,
vystupňovaný afekt je niečo medzi patickým stavom súvisiaci s duševnou chorobou a stavom
fyziologickým. Čo s týka pamäťových výpadkov tieto sú subjektívneho charakteru, avšak čo sa týkaviacerých výpovedí obžalovaného, tak z týchto vyplýva, že najprv v deň spáchania skutku po skutku si
pamätal čo sa stalo, čo museli vziať do úvahy pri vypracovaní znaleckého posudku, že sa nejednalo o
prechodnú krátkodobú psychotickú poruchu a ďalej vypovedal o skutku podrobne a nespochybniteľne

bez toho, aby mu niekto niečo vkladal do úst, následne postupom času si pamätal menej a menej až si ku
skutku nepamätá nič. On tomu neverí, pretože pamäte výpadky by mali postupne času miznúť, resp. sa
zmenšovať a nie sa zväčšovať. Čo sa týka vyjadrení znalcov, ktorý podali posudok pred nami Dr. Q.G.,
Dr. Y. udáva, že musí uviesť, že nesúhlasí jednak s percentuálnym vyjadrením zmenšených ovládacích
schopností, taktiež namieta pojem nezvládnutý afekt, pretože z toho vyplýva, že síce afekt nezvládol,

ale zvládnuť ho vedel a mohol. Ďalším pojmom je nezvládnuteľný afekt, ktorý sa nedá zvládnuť. Na
vzniku afektovo nabitej situácie sa u oboch osôb podieľalo pracovné vypätie a hektika prebiehajúceho
festivalu. Pokiaľ predchádzajúci svedok udával, že sa obžalovaný tackal, keď vychádzal z miestnosti tak
toto mohlo byť spôsobené aj predchádzajúcim afektom, resp. doznievajúcim. Taktiež k sebapoškodeniu
obžalovaného bolo pod vplyvom sýteného afektu.
Ďalej znalec uviedol, že v danom prípade išlo o konfliktné kalamitné spolužitie, ktoré často vyúsťuje

do podobných konfliktov, ktorému smerovalo takéto partnerské spolužitie. Schopnosť rozpoznať
protiprávnosť konania pri jeho kognitívnej výbave pamäte bola zachovaná, teda rozpoznávacie
schopnosti boli plne zachované, pri kognitívnej výbave obžalovaného napriek podstatnému zníženiu
ovládacej schopnosti. Čo sa týka zistenia patického afektu nie sú významné pamäťové stopy, pretože
tieto môžu byť pravdivé, ale aj nemusia, môžu byť klamlivé, alebo predstierané. Stav obžalovaného po

spáchaní skutku nehodnotí ako stav nevedomia, ale tento jeho stav vyplýval z jeho hyperemocionálne
štrukturovanej osobnosti, predtým sa tomu hovorilo histrionska osobnosť, čo v gréčtine znamenalo hrať,
teda histio, čo sedí v podstate u obžalovaného. Možno povedať, aj keď poškodenú podrobnejšie
neriešili, tak viacero, čo z osobností obžalovaného sedia aj na poškodenú. Čo sa týka zámeru
obžalovaného tak si nemyslí, že chcel poškodenú zabiť, skôr išlo o reagovanie nahromadeného

afektového potencionálu a útokov na zdroj tohto afektu.
Čo sa týka spomienok obžalovaného nemožno vylúčiť ani vytesnenie nepríjemných spomienok
postupom času, avšak nemožno ani vylúčiť, že sa jedná o klamlivé alebo predstierané vyjadrenie.
Skôr sa prikláňajú k účelovému klamstvu, pričom vychádzajú z celej minulosti obžalovaného, cez jeho
výpovede až po dnešné súdne konanie. Obžalovaný nie je duševne chorý a jeho pobyt na slobode nie

je nebezpečný, avšak prípadné ďalšie spolužitie s poškodenou, alebo podobnou osobou je rizikové. Pre
podobné spolužitie aj do budúcna by boli potrebné sedenia s odborníkmi.

Podľa § 263, § 268, § 269 Tr. por. boli oboznámené nasledovné svedecké výpovede, listinné dôkazy

a znalecké posudky.

Výpovede svedkov :
J. Q. z čl. 98-102
T. Y. čl. 143 - 146

Q. U. čl. 147 - 150
A. K. - čl. 151- 154
L. F. čl. 155-158
L. P. čl. 159-162
L. Š. čl. 163 - 166

T. P. čl. 167 - 171
J. K. čl. 172 -175
L. U. čl. 180-183
L.. L. M. čl. 139-142

úradný záznam z čl. 439
ZP toxikológia čl. 194 -202
ZP psychologia čl. 302 -332
ZP psychologia čl. 336-362
ZP KEU Slovenská Ľupča chémia čl. 263-267, daktyloskopia čl. 268-271, transalógia čl. 272 -279,

biológia čl. 280 -293, mechanoskopia čl. 294-298
Zápisnica z ohliadky miesta činu čl. 391-420
Lekárske správy zranenia Q. B. čl. 422-423
Lekárske správy zranenia poškodenej čl. 425Záznam o zhodnotení zdravotného stavu obž. B.B. Q. čl. 427
Správy a odpisy z RT čl. 451 - 454
zo zdravotnej dokumentácie obžalovaného z čl. 594-601,

odpoveď G4S Sekurity z čl. 602

Súd po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že obžalovaný spáchal obzvlášť závažný zločin

vraždypodľa§145ods.1,2písm.c)Tr.zák.spoukazomna§139ods.1písm.c)Tr.zák.vštádiupokusu
podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., tým, že dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu
trestného činu v úmysle iného usmrtiť a taký čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav a dospel k nasledovným
záverom :

Zo zabezpečených dôkazov vyplýva, že bolo bez akýchkoľvek pochýb preukázané, že obžalovaný
spáchal skutok tak ako je uvedené v obžalobe. Tieto skutočnosti sú potvrdzované jednak výpoveďou
poškodenej, ktorá dostatočným spôsobom popísala ako ku skutku došlo a aké zranenia jej boli
spôsobené a jednak následnými lekárskymi správami, ktoré potvrdili vznik daných zranení, ako aj

znaleckými posudkami, ktorými boli potvrdený mechanizmus vzniku zranení, ktorý korešponduje s
výpoveďou poškodenej. Svedkovia, ktorí vo veci vypovedali, síce nevideli priamo útok obžalovaného
s nožom na poškodenú, avšak videli poškodenú pred miestnosťou, kde sa stal skutok, ako sa drží
za hrudník, je krvavá, pričom poškodená povedala svedkom L. Y., U.I. Ď.V., T. Ľ., že ju dobodal Q.,
teda obžalovaný. Uvedené skutočnosti sa tiež dozvedala policajná hliadka, ktorá dorazila na miesto

činu v zložení L. G., L. M. a L. U., ktorí videli ako osoba obžalovaného, ktorého považovali za
podozrivého páchateľa daného skutku, vybehla z miestnosti, kde došlo k skutku, kde predtým zapálila
oheň a následne prepadla cez zábradlie schodiska. Nepriamo potvrdzuje spáchanie skutku aj správanie
sa obžalovaného po jeho spáchaní, kedy tento už v určitej bezvýchodiskovej situácii zapálil oheň v
miestnosti,medzitýmsasámsrovnakýmnožom,akýmnapadolpoškodenú,pobodalanáslednevybehol

s miestnosti a prepadol alebo skočil cez zábradlie schodiska a spadol dole, čo si súd vysvetľuje tak,
že po uvedomení si toho, čo vykonal chcel spáchať samovraždu. Z viacerých dôkazov, a to výpovedí
poškodenejakosvedeckýchvýpovedíjezrejmé,žekonfliktymedzinimiboličastéamnohokrátajfyzické,
pričom najzávažnejším konfliktom bolo napadnutie poškodenej obžalovaným so sekerou v ruke, resp.
hrozba sekerou, čo potvrdili svedkovia L. Š. a čiastočne Matej P., ktorý tiež vypovedali, že následne po

konflikte chcel obžalovaný vyskočiť z okna, čomu svedkovi zabránili. Súd ďalej zistil, že mnoho konfliktov
bolo vzájomných, niektoré vyprovokovala sama poškodená, čo si aj priznala, pričom samotnému skutku
predchádzala medzi nimi hádka, kedy mala poškodená dať obžalovanému jednu alebo dve facky.

Spáchanie skutku obžalovaným je podporené aj znaleckými posudkami z odvetvia biológia a

mechanoskopia. Tiež treba uviesť, že zo znaleckého posudku z odvetvia toxikológia bolo zistené, že
obž aj pošk. boli v čase skutku pod vplyvom omamných látok a to marihuany, čo mohlo tiež mať vplyv
na zvýšené emócie pri ich hádke.

Čo sa týka samotných zranení, tak je zrejmé, najmä z výpovede znalca MUDr. Ť., že išlo o ťažké

zranenia, ktoré ohrozovali životne dôležité orgány, poškodenej hrozilo, že do ľavej pohrudnicovej dutiny
sa jej dostane vzduch a krv, čím by došlo k vyradeniu dýchacej funkcie ľavej strany pľúc, zároveň pri
nadmernej strate krvi by došlo k rozvoju krvácajúcemu šoku, pričom obe príčiny by viedli k smrti, ak by
nebola poškodenej poskytnutá rýchla zdravotnícka pomoc a letecký prevoz do nemocnice.

Ďalej súd zvažoval, či konanie obžalovaného napĺňa právnu kvalifikáciu v zmysle obžaloby pre obzvlášť
závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák., pričom dospel k záveru, že áno, pretože
napriek tomu, že poškodená nezomrela, obžalovaný viedol svoj útok tak, že ku smrti dôjsť mohlo. U
poškodenej vznikli 3 skupiny zranení, prvou sú zranenia na prednej časti tela, ktoré vznikli pri iniciálnej
fázeútokupáchateľa,druhouobrannézranenienarukeatreťouzranenianachrbte,ktorébolispôsobené

pri úniku poškodenej. Intenzita útoku bola vysoká. Jedno bodnutie a to zhruba v strede ľavej časti
hrudníka nepreniklo do vnútorných častí, pretože sa zastavilo na rebre. Ak by preniklo tak spôsobí
poranenie ľavej časti srdca. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný mal rozhodne v úmysle, aj keď zrejme
nepriamom poškodenú usmrtiť, inak by viedol svoje útok iným spôsobom, čo potvrdzuje aj to, že v útokupokračoval aj potom ako už poškodená od neho utekala preč, čo preukazujú bodnutia do chrbta. Túto
verziu tiež podporuje výpoveď znalkyne M., ktorá uviedla, že obžalovaný to už chcel ukončiť, a to nie
len voči manželke ale aj voči sebe, čo vyústilo do jeho pokusu o následnú samovraždu.

Ďalšou nie menej podstatnou okolnosť, ktorou sa súd zaoberal bola príčetnosť a duševný stav
obžalovaného v čase spáchanie skutku. Zo znaleckých posudkov a výpovedí znalcov Y. a R. vyplynulo,
že obžalovaný v čase spáchania skutku mal znížené ovládacie schopnosti. Rozpoznávacie schopnosti
zostali plne zachované. Mieru zníženia uviedli znalci rôzne. MUDr. Y. uviedol najprv v posudku značne

zníženú schopnosť ovládať konanie spôsobenú jeho astenickou poruchou a následne na pojednávaní
po vykonaní niektorých dôkazov korigoval zníženie na nepodstatnú mieru. MUDr. R. zotrval na záveroch
posudku a uviedol, že obžalovaný skutok spáchal pod vplyvom vystupňovaného afektu, vďaka ktorému
boli u neho podstatne a forezne významne zmenšené ovládacie schopnosti, avšak neboli vymiznuté.
Z uvedeného možno konštatovať, že znalci sa čiastočne odlišovali vo svojich záveroch, aj keď všetci
zhodne zistili zníženie ovládacích schopností. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že obžalovaný

spáchal daný skutok v stave zmenšenej príčetnosti pod vplyvom či už psychickej poruchy alebo afektu.
Čo sa týka okolnosti, či si obžalovaný pamätá alebo nie dané okolnosti prípadu, súd uvádza, že túto
otázku sa nepodarilo vyriešiť a ani nie je otázkou podstatnou, pretože ani znalci si neboli jednoznačne
istý vo svojich vyjadreniach, či si obžalovaný si daný skutok nepamätá, alebo to predstiera alebo ho
svojej pamäti vytesnil.

Záverom možno uviesť, že súd mal bez pochybností zistené, že súhrnom viacerých priamych, ale aj
nepriamych dôkazov, bolo preukázané, že obžalovaný spáchal daný skutok, a to stave zmenšenej
príčetnosti.

Daný skutok obž. spáchal v nepriamom úmysle podľa § 15 písm. b) Tr. zák., kedy vedel svojim konaní
môže poškodenú usmrtiť, čo vyplýva s použitej zbrane a miest na tele poškodenej do ktorých obžalovaný
bodal nožom.

Vzhľadom na uvedené súd rozhodol o treste pre obžalovaného, pričom základná trestná sadzba

podľa § 145 ods. 2 Tr. zák. je určená od 20 do 25 rokov. Súd pri ukladaní trestu hodnotil viacero
skutočností, prvou bola osoba páchateľa, ktorý je osobou doteraz netrestanou, ktorá viedla pred
spáchaním skutku riadny život a skutok spáchala v ospravedlniteľnom silnom citovom rozrušení, čo
súd zhodnotil v dvoch poľahčujúcich okolnostiach. Ďalšou skutočnosťou ohľadne osoby obžalovaného
je to, že tento spáchal skutok v stave zmenšenej príčetnosti, kedy jeho ovládacie schopnosti boli

znížené, pričom mieru zníženia určili znalci rôzne, avšak podľa vykonaného dokazovania sa javí súdu
za reálnejšie skôr zníženie podstatné, čo vyplýva predovšetkým z výpovedí viacerých svedkov, ktorí
obžalovaného pri predmetných konfliktoch nespoznávali, mal neprítomný výraz tváre, sám obžalovaný
uvádza, že si niektoré konflikty ako aj samotný skutok nepamätá. Z ďalších vyjadrení znalcov, ako aj
doterajšieho sa správania obžalovaného vyplýva, že tento nikdy nemal doposiaľ konflikt so zákonom,

pričom zrejme jediné konflikty mal žiaľ iba so svojou vtedajšou manželkou - poškodenou. Uvedené
konflikty boli spôsobené aj povahovými vlastnosťami obidvoch osôb, ktoré bližšie popísali znalci PhDr.
M. a MUDr. R., a nazvali vzťah obž. s pošk. ako tzv. kalamitný. Tiež uviedli, že obžalovaný voči iným
osobám nebezpečný nie je. Možno povedať, že samotné agresívne správanie obžalovaného mohlo byť
spôsobené aj jeho traumou z detstva, kedy bol svedkom bitky matky zo strany otca, keď mal 2,5 roka, čo

na ňom zanechalo negatívny vplyv, ďalej tiež určitým limitujúcim faktorom spôsobujúcim frustrovanosť
obžalovaného mohol byť jeho úraz chrbtice, ktorí popísali svedkovia. Možno povedať, že všetky tieto
okolnosti mali vplyv na konanie obžalovaného pri spáchaní skutku, čo do určitej miery odôvodňuje jeho
násilné konanie, ale ho to nezbavuje jeho zodpovednosti.

Ďalšou otázkou, ktorou sa súd zaoberal pri výmere trestu je postoj poškodenej C. Q., ktorý táto
prezentovala počas pojednávaní pred súdom, ako aj v záverečnej reči, z ktorého je zrejmé, že táto
obžalovanému odpustila, uviedla, že chápe čo ho viedlo k tomu, že aj ona má na tom svoj podiel, že
niektoré veci už vidí inak, nemá záujem na tom, aby išiel do väzenia, majú spolu stále priateľský vzťah,
pričom majú spolu dieťa, s ktorým má obžalovaný výborný vzťah, s obžalovaným sa stretávajú.

Vzhľadomnauvedenéskutočnostimalsúdzato,žejenamiestemimoriadneznížiťtrestodňatiaslobody,
a to až pod minimálnu hranicu mimoriadneho zníženia a uložiť mu trest podľa § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák.
z dôvodu zmenšenej príčetnosti a jeho zdravotného stavu za súčasného uloženia ochranného liečenia,ktorého uloženie súd považoval za potrebné s poukazom na jeho správanie voči poškodenej, ale aj s
poukazom na jeho sebevražedné sklony, ktoré svedčia o potrebe psychiatrického liečenia, aj keď znalci
prekvapujúco liečenie nenavrhli.

Na základe uvedených skutočností uložil súd obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody vo
výmere 5 rokov, ktorý považoval za trest primeraný s poukazom na všetky vyššie uvedené okolnosti
prípadu. Súd následne umiestnil obžalovaného pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia pretože mal za to, že vzhľadom na doterajšie vedenie riadneho života postačuje na

prevýchovu obžalovaného najmiernejší stupeň stráženia. Zároveň uložil ochranné opatrenie - ochranné
liečenie psychiatrické ambulantnou formou a obligatórne aj ochranný dohľad v primeranej výmere a tiež
rozhodol o prepadnutí veci - noža použitého pri skutku.

Nakoniec rozhodol o náhrade škody v prospech len jednej z poškodených strán, a to Všeobecnej
zdravotnej poisťovni a.s., tak ako bola škoda uplatnená, poškodená C. Q. predtým B. si škodu

neuplatnila.

Na základe uvedených skutočností senát súdu rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.