Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 23, 2013

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7C/23/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112218005
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013:6112218005.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica pred sudkyňou JUDr. Amou Odalošovou v právnej veci navrhovateľa EOS

KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpenom
TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi ZN. R.,
U.. XX. XX. XXXX, R. Z. V. XX, R.Á. R., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenia
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 178, v konaní
zastúpenom JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, advokátska kancelária so sídlom ul. Sov. hrdinov
163/66, Svidník, o zaplatenie 72,30 Eur s príslušenstvo, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh vedľajšieho účastníka konania na strane odporcu na prerušenie konania z a m i e t a.

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy právneho

zastúpenia vo výške 58,15 Eur k rukám jeho právneho zástupcu, a to do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 20. 07. 2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy
72,30 Eur s príslušenstvom. V návrh uviedol, že s účinnosťou od 01. 01. 2006 došlo zrušením bez
likvidácie k zániku spoločnosti, ktorá bola účastníkom zmluvného vzťahu (ďalej len „právny predchodca
navrhovateľa“), pričom imanie zanikajúcej spoločnosti prešlo na spoločnosť Consumer Finance Holding,
a. s., so sídlom Hlavné nám. 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130 (ďalej len „postupca“), ktorá sa v dôsledku

zlúčenia stala právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 15. 12. 2006 medzi postupcom a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s. r. o. postúpil postupca
na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi. Dňa 03. 09. 2002 právny predchodca navrhovateľa s
odporcom uzavrel zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorou sa odporca zaviazal poskytnuté finančné prostriedky
v pravidelných mesačných splátkach zaplatiť právnemu predchodcovi navrhovateľa. Odporca neplnil
svoje povinnosti riadne a včas, čím sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy, ktorá ku dňu
postúpenia bola vo výške 88,30 Eur. Odporca uznal záväzok. Navrhovateľ si uplatnil úroky z omeškania

od 16. 12. 2006, t. j. dňom nasledujúcim po postúpení pohľadávok. Odporca ku dňu podania návrhu
zaplatil ešte tri splátky, a to dňa 24. 09. 2009 vo výške 12,00 Eur, dňa 23. 07. 2010 vo výške 2,00 Eur a
dňa 24. 08. 2010 vo výške 2,00 Eur. Na základe uvedeného sa navrhovateľ domáha zaplatenia sumy
vo výške 72,30 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 55,00 Eur a s úrokom z omeškania 9,5 %
ročne zo sumy 72,30 Eur od 25. 08. 2010 do zaplatenia a náhrady trov konania.Súd v skrátenom konaní vydal platobný rozkaz č. k. 10RO/289/2012 - 32 zo dňa 24. 10. 2012, proti
ktorému podal vedľajší účastník na strane odporcu odpor doručený súdu dňa 23. 11. 2012. Odporca sa
v priebehu konania nevyjadril, či s podaným odporom súhlasí alebo nie.

Podaním doručeným súdu dňa 21. 09. 2012 oznámil vedľajší účastník konania svoj vstup do konania
na strane odporcu. Vo svojom podaní doručenom súdu dňa 23. 11. 2012 vzniesol námietku premlčania
z dôvodu, že splatnosť pohľadávky nastala najneskôr v januári 2004 a návrh podal navrhovateľ dňa 20.
07. 2012. Celý nárok je preto premlčaný. Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
je formulárom, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka a dlžník nemá žiadnym spôsobom možnosť

ovplyvniť jeho obsah. Takto predformulovaná dohoda predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to
predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Ako neprijateľné podmienky
sú zmluvné podmienky neplatné. Premlčanie dlhu je sofistikovane skryté do dohody o splátkach v
bode 3, pričom by malo byť súčasťou uznania záväzku. Je nelogické a vylúčené, aby spotrebiteľ, ak
by mal vedomosť o premlčaní, mal záujem na uznaní záväzku a predĺžení premlčacej lehoty. Vedľajší
účastník, pre prípad, že by sa súd nestotožnil s jeho argumentáciou, navrhol súdu prerušiť konanie

do skončenia prejudiciálneho konania vedeného na Súdnom dvore ES Pod č. C-460/12. Prejudiciálnu
otázku predložil Krajský súd Prešov uznesením pod sp. zn. 6Co/99/2011. Pre prípad, že by sa súd
nestotožnil s argumentáciou, navrhol vedľajší účastník, aby súd alternatívne v zmysle § 109 ods. 1 písm.
c) O. s. p. prerušil konanie a požiadal Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke:
„Či ustanovenia článku 2 písm. a) v spojení s článkom 3. ods. 1 a 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla

1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať tak, že súdna kontrola
nekalých podmienok nezaniká pri uzatvorení hlavnej spotrebiteľskej zmluvy, ale dopadá aj na zmeny a
doplnky pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy, ak boli tieto zmeny a doplnky vopred dodávateľom vyhotovené
ako predbežne formulované štandardné listiny a spotrebiteľ nemôže meniť obsah týchto doplnkov a
zmien.“ Zároveň vyjadril svoj súhlas tým, aby sa konalo a rozhodovalo aj v jeho neprítomnosti a vyčíslil

a uplatnil si trovy konania.

Postupompodľa§101ods.2O.s.p.súdvecprejednalarozhodolvneprítomnostivedľajšiehoúčastníka,
ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a v neprítomnosti odporcu, ktorý sa na pojednávanie
nedostavil a svoju neúčasť ani neospravedlnil. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými
dôkazmi predloženými navrhovateľom, výsluchom navrhovateľa a zistil tento skutkový stav:

Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že zmluva o prenájme Č.. XXXXXXXXXX bola medzi
právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom uzavretá dňa 03. 09. 2002. Predmetom zmluvy
bol prenájom mobilného telefónu Nokia 3310 za cenu vo výške 8 754,00 Sk. Cena tovaru mala
byť zaplatená v pätnástich mesačných splátkach po 533,00 Sk. V zmluve nebola dohodnutá ročná
percentuálna miera nákladov.

Z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 12. 2006 súd zistil, že navrhovateľovi bola
postúpená pohľadávka voči odporcovi od postupcu. Z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok bolo
zistené, že bola postúpená pohľadávka zo zmluvy č. XXXXXX, ktorej stranou bol odporca. Pohľadávka
bola vo výške 2 660,00 Sk bez príslušenstva a v poznámke je uvedené, že sa jedná o nepremlčanú
pohľadávku. Poslednýkrát došlo k úhrade splátky dňa 24. 11 .2003 (č. l. 17 spisu)

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 02. 09. 2013 uviedol, že dňa 03. 09. 2002
právny predchodca navrhovateľa uzatvoril s odporcom zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXXX, v internom
systéme bola zmluva vedená pod číslom XXXXXXX. Na základe zmluvy poskytol právny predchodca
navrhovateľa odporcovi pôžičku vo výške 290,48 Eur, ktorú sa zaviazal odporca vrátiť v pätnástich
mesačných splátkach po 19,35 Eur. Z predpísaných úhrad v celkovej výške 305,55 Eur odporca

uhradil sumu v celkovej výške 217,25 Eur. Žalovaná suma pozostáva z neuhradenej istiny vo výške
72,30 Eur. Vo svojom ďalšom vyjadrení doručenom súdu dňa 20. 09. 2013 navrhovateľ uviedol, že
zmluva neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov z dôvodu, že sa nejedná o zmluvu o
spotrebiteľskom úvere. Zmluva je zmluvou o prenájme. V dohode o uzavretí splátkového kalendára
a uznaní dlhu je nesprávne uvedený dátum uzavretia zmluvy z dôvodu, že právny predchodca

navrhovateľa zaevidoval uzavretie zmluvy vo svojom informačnom systéme s dátumom 05. 09. 2002.Pri vypisovaní dátumu uzatvorenia zmluvy na dohode sa nesprávne postupovalo z údajov uvedených v
informačnom systéme právneho predchodcu navrhovateľa.

Vo svojej výpovedi navrhovateľ uviedol, že trvá na návrhu a písomných vyjadreniach.

Zo zmluvy o prenájme súd zistil, že účelom zmluvy o prenájme bolo umožniť odporcovi za
úhradu trvalé užívanie predmetu právneho predchodcu navrhovateľa po určitú dobu vo vlastníctve
právneho predchodcu navrhovateľa s tým, že predmet prenájmu prejde po skončení prenájmu do
vlastníctva odporcu. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov na nákup tovaru.
Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi finančné prostriedky, ktoré sa odporca zaviazal
splácať v dohodnutých mesačných splátkach. Pri uzavretí zmluvy mal právny predchodca navrhovateľa

postavenie dodávateľa v zmysle ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože konal
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a odporca bol v postavení
spotrebiteľa v súlade s ustanovením § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Z uvedených skutočností súd
vyhodnotil predmetnú zmluvu ako zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru a aplikoval aj príslušné
ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských

úveroch“). Záväzkový vzťah medzi účastníkmi súd považuje za občianskoprávny, pretože v obchodných
podmienkach je v bode X. písm. c) uvedené, že pokiaľ nebolo v týchto všeobecných podmienkach
dohodnuté inak, použijú sa na tento zmluvný vzťah ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Súd sa nestotožnil a argumentáciou navrhovateľa, že zmluva o nájme uzavretá medzi právnym
predchodcom navrhovateľa a odporcom nie je spotrebiteľskou zmluvou. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona

o spotrebiteľských úveroch sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedkyvrátiťauhradiťcelkovénákladyspojenésospotrebiteľskýmúverom,spotrebiteľskýmúverom
sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Zákon o spotrebiteľských úveroch

upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského
úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Je pravdou, že zákon o spotrebiteľských úveroch sa
nevzťahujenazmluvyonájme,ktorénezabezpečujúprevodvlastníckehoprávananájomcu.Predmetom
tohto konania je však zmluva o nájme, ktorá zabezpečuje prevod vlastníckeho práva na nájomcu (bod

I. písm. e) všeobecných podmienok) a samotný navrhovateľ vo svojich vyjadreniach uviedol, že sa
jednalo o zmluvu o pôžičke, t. j. že právny predchodca požičal odporcovi finančné prostriedky na nákup
odporcom zvoleného tovaru. Vzhľadom na uvedené súd je toho názoru, že zmluva o prenájme uzavretá
medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom dňa 03. 09. 2002 je spotrebiteľskou zmluvou
v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Na viac súd považuje predmetnú zmluvu aj za zmluvu

typovú, pretože odporca ako spotrebiteľ nemohol jej obsah individuálne ovplyvniť a zmluvu uzatváral
právny predchodca navrhovateľa vo viacerých prípadoch.

Z pripojenej zmluvy o prenájme mal súd za preukázané, že účastníci uzavreli zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru vo výške 8 751,00 Sk. Právny predchodca navrhovateľa sa s odporcom dohodol
na pätnástich mesačných splátkach po 583,00 Sk mesačne. V zmluve nebola dohodnutá ročná

percentuálna miera nákladov.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa typovou zmluvou sa podľa tohto
zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo

alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 879f ods. 3 O. s. p. spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské
zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak
ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia
účinnosti tohto zákona.

Podľa § 879f ods. 4 O. s. p. ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s

ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo
dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o
práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s
ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí
lehoty podľa odseku 3.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená,
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Súd konštatuje, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom dňa 03.
09. 2002 má písomnú formu, avšak chýba v nej údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. V dôsledku
neuvedenia tohto údaja je zmluva bezúročná a bez poplatkov. Z uvedeného potom vyplýva, že súd
by mohol priznať navrhovateľovi len rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami vo výške 8
751,00 Sk, t. j. 290,48 Eur (č. l. 4 spisu, resp. s DPH vo výške 9 205,00 Sk, t. j. 305,55 Eur - č. l. 17

spisu) a finančnými prostriedkami, ktoré odporca už zaplatil v celkovej sume 305,55 Eur (č. l. 137 spisu).

V konaní však vzniesol námietku premlčania vedľajší účastník na strane odporcu. K tejto námietke
premlčania sa odporca ani nevyjadril, ani nepripojil. Podľa názoru navrhovateľa vedľajší účastník sám
nemôže vzniesť námietku premlčania. Môže tak urobiť iba dlžník (odporca). Len na jeho námietku
odporcu by mohol súd prihliadnuť na premlčanie.

Súd s názorom navrhovateľa nesúhlasí, pretože takáto argumentácia by svojou podstatou spochybnila
funkčnosť inštitútu vedľajšieho účastníctva v občianskom súdnom konaní. Vedľajší účastník je v konaní
zásadne oprávnený ku všetkým úkonom (s výnimkou dispozície s konaním a s jeho predmetom),
ku ktorým je oprávnený hlavný účastník, a tieto úkony vykonáva práve v prospech (a s účinkami
pre) hlavného účastníka, ktorého v spore podporuje. Uplatnenie obrany proti žalobe je procesným

právom účastníka konania (odporcu) a rovnaké právo má v zmysle ustanovenia § 93 ods. 4 O. s.
p. aj vedľajší účastník, ktorý v konaní vystupuje na jeho strane. Na tom, že ide o procesné právo
niť nemení skutočnosť, že pomocou obrany proti žalobe sa uplatňujú taktiež námietky vychádzajúce
z hmotnoprávnej úpravy (ako je práve námietka premlčania), pretože procesné právo uplatniť takúnámietku počas konania nemožno rozlišovať podľa toho, či majú pôvod v hmotnom alebo len v
procesnom práve. (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo 539/2008).
Rovnakými právami a povinnosťami v konaní sa podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku

rozumejú výlučne práva a povinnosti procesnej povahy. Uplatnením obrany proti žalobe je procesným
právom účastníka konania (odporcu) a rovnaké právo má aj vedľajší účastník, ktorý v konaní vystupuje
na jeho strane; na tom že ide o procesné právo, nič nemení skutočnosť, že pomocou obrany proti
žalobe sa uplatňujú rovnako námietky vychádzajúce z hmotného práva (pozri rozsudok Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo 2313/2004).

Vzhľadom na vyššie citovanú judikatúru súd prihliadol na vznesenú námietku premlčania vedľajším
účastníkom a to aj napriek tomu, že sa k nej odporca ani nevyjadril, ani nepripojil. Podľa § 93 ods. 4 O.
s. p. súd námietku premlčania vyhodnotil za neodporujúcu úkonom odporcu, t. j. v prospech odporcu

Premlčanie definujeme ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul
bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu
práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho

k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno
oprávnenému priznať. Funkciou premlčania je uľahčiť obranu povinného subjektu proti právam, ktoré
trvali dlho, a preto často možno predpokladať, že už zanikli. Konkrétnym právnym účinkom premlčania
však je, že dlžníkovi vzniklo oprávnenie vzniesť námietku (dovolať sa) premlčania, a tým spôsobiť zánik
veriteľovej možnosti domôcť sa s úspechom na súde premlčaného práva alebo spôsobiť zánik nároku.

Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného
skončenia veci. Súd oprávnenej osobe (veriteľovi) premlčané subjektívne občianske právo (nárok)
nemôže priznať, lebo vznesením námietky premlčania dlžníkom došlo k zániku nároku. Ustanovenie
§ 101 Občianskeho zákonníka upravuje všeobecnú dĺžku premlčacej doby, ktorá platí vo všetkých
prípadoch, keď zákon pre jednotlivé práva neráta s osobitnou (kratšou či dlhšou) premlčacou dobou.

Všeobecná premlčacia doba je ustanovená v dĺžke troch rokov. Všeobecná premlčacia doba plynie
odo dňa, keď sa právo mohlo - objektívne posudzované - vykonať (uplatniť) po prvý raz. Týmto dňom
je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu na súde. Vo väčšine
prípadov je takouto skutočnosťou splatnosťou dlhu.

Súd konštatuje, že zmluva o prenájme Č.. XXXXXXXXXX uzavretá medzi právnym predchodcom

navrhovateľa a odporcom dňa 03. 09. 2002 a záväzok z nej plynúci, t. j. vrátiť poskytnuté finančné
prostriedky, je v celom rozsahu premlčaný. V danom prípade uplynula všeobecná trojročná premlčacia
lehota dňa 03. 02. 2006, t. j. 3 roky od splatnosti celého dlhu dňa 03. 12. 2003 (úver mal byť vrátený
v pätnástich mesačných splátkach od 03. 09. 2002). Uznanie premlčaného dlhu zakladá plynutie novej
premlčacej doby bez ohľadu na to, či dlžník o premlčaní vedel alebo nevedel. Ak je platne uznaný

premlčaný dlh, nemôže sa už dlžník brániť námietkou premlčania, môže však preukázať, že dlh v dobe
uznania neexistoval. Pre vznik domnienky trvania dlhu však ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka
vyžaduje, aby ten, kto uznal premlčaný dlh, o premlčaní vedel. Len vtedy platí domnienka existencie dlhu
v dobe uznania. Pokiaľ dlžník o premlčaní nevedel, jeho uznanie dlhu tento právny následok nemá, t. j.
že platí domnienka trvania dlhu s následkom v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nezáleží

na tom, či dlžník o premlčaní nevedel z dôvodu neznalosti právnej úpravy premlčania alebo z iných (aj
skutkových dôvodov). V danom prípade odporca ako dlžník uznal premlčaný dlh a nenamietal, že by
dlh neexistoval. V dohode o uznaní záväzku je ustanovenie, podľa ktorého strany dohody sú si vedomé
premlčania dlhu. Odporca v priebehu konania neuviedol, či mal alebo nemal vedomosť o premlčaní dlhu.
Potom súd skúmal, či existoval dlh v čase uznania čo do dôvodu a výšky. V uznaní je dlh označený ako

dlh vyplývajúci zo zmluvy č. 498953 zo dňa 05. 09. 2002 vo výške 76,30 Eur. Z uvedeného vyplýva, že
navrhovateľ nepreukázal, že by dlh v čase jeho uznania existoval čo do dôvodu a výšky, keď dlh vznikol
zo zmluvy Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 03. 09. 2002 vo výške 72,30 Eur. Vzhľadom na uvedené mal súd
za preukázané, že nedošlo k platnému uznaniu záväzku a v dôsledku toho nedošlo ani k predĺženiu
premlčacej lehoty.

Na základe uvedeného súd zamietol návrh navrhovateľa v celom rozsahu z dôvodu premlčania dlhu.Podľa § 109 ods. 1 O. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych
spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p. predstavuje obligatórne prerušenie konania.

Vedľajší účastník konania na strane odporcu navrhol konanie prerušiť a požiadať Súdny dvor Európskej
únie o rozhodnutie prejudicálnej otázky. Prejudiciálna otázka smeruje k zodpovedaniu toho, či možno
dohodu o uznaní dlhu skúmať ako doplnok k „hlavnej“ spotrebiteľskej zmluve (zmluva o prenájme) a
tým aj podmienky uzavretia takejto doplnkovej zmluvy, t. j. či má súd ex offo skúmať nekalé zmluvné
podmienky aj v doplnkoch k spotrebiteľským zmluvám.

Keďže sa súd stotožnil s argumentáciou vedľajšieho účastníka konania a návrh ako nedôvodný zamietol

v celom rozsahu, nemal preukázanú nevyhnutnosť predloženia prejudiciálnej otázky a z toho dôvodu
prerušiť konania. Preto súd návrh na prerušenie konania zamietol.

S vedľajším účastníkom súd jedná ako s účastníkom konania. Vzhľadom k tomu, že má rovnaké práva
ako účastník konania, má tiež právo na náhradu trov konania, ak ním podporovaný účastník konania
v spore zvíťazil. Takisto mu je možné uložiť, aby vedľa účastníka, ktorému v spore pomáhal, zaplatil

náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania. V danom prípade bol úspešným účastníkom
odporca, na podporu ktorého vedľajší účastník vystupoval. Súd považoval trovy vedľajšieho účastníka
za účelne vynaložené, keďže bránil práva odporcu vznesenou námietkou premlčania.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka si uplatnil a vyčíslil trovy právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky
a súd mu ich priznal nasledovne:

- 18. 09. 2012: 1 úkon právnej služby - prevzatie veci a príprava zastúpenia [§ 14 ods. 1 písm. a)
vyhlášky] ......................................................................... 16,60 Eur

- 22. 11. 2012: 1 úkon právnej služby - účasť na pojednávaní [§ 14 ods. 1 písm. c) v spojení s § 14 ods.
8 vyhlášky] ............................................................ 16,60 Eur

- 2 x režijný paušál á 7,63 Eur (rok 2012) ................................................ 7,63 Eur

- daň z pridanej hodnoty [§ 18 ods. 3 vyhlášky] ....................................... 20 %

---------------------------------------------------------------------

Spolu ............................................................................................................. 58,15 Eur

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

: Proti výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods.
3 písm. o) O. s. p.)

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu
považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a
podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo

označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení neskorších zákonov.