Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 15, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/223/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615201114
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5615201114.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej

a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci navrhovateľa: EOS
KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného
spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
odporcovi: G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. G., C. XXX/X, štátny občan SR, v konaní o zaplatenie
11.610,94 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš č. k. 4C/56/2015-77 zo dňa 24.03.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku o trovách

konania p o t v r d z u j e .

Vo zvyšku s a rozsudku okresného súdu n e d o t ý k a .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 9.046,52 eur do
15 dní od právoplatnosti rozsudku, spolu s úrokom z omeškania zo sumy 9.246,52 eur vo výške 8,50
% ročne od 12.08.2013 do 01.10.2014 a zo sumy 9.046,52 eur vo výške 8,50 % ročne od 02.10.2014
do zaplatenia, vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo
výške 390,04 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 563,34 eur, ktoré je odporca povinný zaplatiť
navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vykonaným dokazovaním súd žalobe navrhovateľa v časti uvedenej vo výrokovej časti tohto rozsudku

vyhovel, keď v tej časti mal za preukázanú jej dôvodnosť. Súd mal za preukázané, že medzi
právnym predchodcom navrhovateľa spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a. s. Bratislava ako veriteľom
a odporcom ako dlžníkom bola dňa 20.08.2011 uzavretá Zmluva o splátkovom úvere č. 0334939536.
Uvedená Zmluva bola uzavretá za účinnosti zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, preto sa na ňu vzťahujú, napriek tomu, že Zmluva o úvere
predstavujeabsolútnyobchod,normyspotrebiteľskéhopráva,keďžejuuzatvorilodporcaakospotrebiteľ,
ktorý nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľskou zmluvou

je každá zmluva uzatvorená podľa Občianskeho a Obchodného zákonníka, ako aj podľa ktoréhokoľvek
inéhozákona,ktorejcharakteristickýmznakomje,žesauzavieravoviacerýchprípadochažespotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, keď súčasne je zrejmé, že zmluvná strana na jednej
strane je dodávateľ - banka, s poukazom na predmet podnikania a na druhej strane spotrebiteľ. Zmluvauzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom je jednoznačne spotrebiteľskou
zmluvou.

Zmluvný úrok ako odplata (cena) veriteľom za poskytnuté peňažné prostriedky prislúcha len za

dojednanú dobu poskytnutia úveru, čo vyplýva aj z ustanovenia § 503 Obchodného zákonníka, podľa
ktorého záväzok platiť úrok je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, ak sa
poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti splatné úroky z tejto
splátky. Keďže k zosplatneniu úveru došlo 11.08.2013, uvedeným dňom boli splatné aj úroky istiny
úveru, preto po tomto dátume už navrhovateľovi zmluvné úroky neprislúchajú. V tejto súvislosti súd

poukazuje na konštantnú rozhodovaciu prax slovenských súdov a na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Obo/143/98. Dlžník v omeškaní musí platiť úroky z omeškania v zmysle § 369 Obchodného
zákonníka. Takýto záver Najvyššieho súdu SR je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu
spotrebiteľadochádzalokdvojnásobnémuzaťaženiu,atojednakvpodobeúrokovzúveru,akoajúrokov
z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi konania. Súdom
priznaná suma 9.046,52 eur predstavuje splátky úveru po zosplatnení len vo výške čistej istiny, ktorú

výšku čistej istiny mal súd zistenú z prehľadu jednotlivých splátok, t. j. aká časť pripadla na istinu, aká na
úrok, teda v zostávajúcej časti, pokiaľ sa navrhovateľ domáhal zaplatenia úrokov z úveru po zosplatnení,
súd žalobu zamietol. Prehľad splátok predložený navrhovateľom je založený v spise na č. l. 50 - 51
spisu. Zároveň súd priznal navrhovateľovi uplatnený úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne
zo sumy 9.246,52 eur od 12.08.2013 do 01.10.2014, kedy zo strany odporcu došlo k úhrade sumy 200,-

eur a zo súdom priznanej sumy 9.046,52 eur od 02.10.2014 do zaplatenia. Výška úrokov z omeškania
je v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. §
3 ods. 1 nariadenia vlády SR 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení účinnom ku dňu omeškania.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že priznal navrhovateľovi, ktorý mal

prevažný úspech vo veci (78 %), náhradu trov konania v časti, ktorej jeho úspech prevyšoval úspech
odporcu (22 %). Rozdiel predstavuje 56 %. 56 % z navrhovateľom uplatnených trov konania titulom
zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 696,50 eur predstavuje 390,04 eur a z
trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby (prevzatie, príprava zastúpenia, podanie žaloby
na súd, účasť na pojednávaní dňa 24.03.2015), t. j. 3 x 270,54 eur + 20 % DPH, režijný paušál 3

x 8,39 eur + 20 % DPH, náhrada cestovných výdavkov za účasť na pojednávaní dňa 23.04.2015
Liptovský Mikuláš - Košice, tam a späť spolu 9,16 eur, z toho 1/5-ina (nakoľko sa právny zástupca
navrhovateľa v tento deň zúčastnil piatich pojednávaní na Okresnom súde Liptovský Mikuláš) spolu
vo výške 1.005,97 eur, z toho 56 % predstavuje 563,34 eur. Súd právnemu zástupcovi navrhovateľa
nepriznal odmenu za úkon - vyjadrenie zo dňa 19.03.2015, nakoľko sa nejedná o úkon účelne

vynaložený. Navrhovateľ si bol povinný splniť svoju povinnosť tvrdenia už spolu s podaním žaloby
na súd. Súd právnemu zástupcovi navrhovateľa nepriznal náhradu za stratu času, nakoľko súdne
pojednávanie nebolo vykonané advokátom, ale advokátskym koncipientom, ktorý je zamestnanec
advokáta. Advokátsky koncipient, teda pri ceste na súdne pojednávanie si plní svoje pracovné povinnosti
v rámci pracovnej cesty, na ktorú bol ako zamestnanec vyslaný. Počas cesty advokátskeho koncipienta

na súdne pojednávanie advokátovi ako jeho zamestnávateľovi strata času nevzniká.

Voči rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ v časti, v ktorej súd žalobný návrh zamietol
(2.564,42 eur s príslušenstvom) a proti výroku o trovách konania z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Navrhovateľ sa nestotožňuje s právnym
posúdenímveciapostupomsúduprvéhostupňa,atosnepriznanímriadnehoúrokuzosplátoksplatných

po zosplatnení úveru. Neplnením povinnosti odporcu uhrádzať splátky riadne a včas bol navrhovateľ
nútený pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Uvedené však nemá vplyv na nárok navrhovateľa
naodplatuvpodoberiadnychúrokovdohodnutýchvzmluvevzmysleust.§497Obchodnéhozákonníka.
Navrhovateľ má za to, že má nárok na riadne úroky aj po zosplatnení úveru, pričom túto skutočnosť
možno odvodiť z viacerých zákonných ustanovení. Pokiaľ ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka

výslovne uvádza, že úroky je povinný dlžník platiť do vrátenia peňažných prostriedkov, k čomu zo
strany odporcu nedošlo, zákon však v žiadnom ustanovení neuvádza, že po zosplatnení úveru nie
je možné žiadať riadny úrok. Poukazuje tiež na znenie ust. § 505, § 506 Obchodného zákonníka. V
súvislosti s odstúpením veriteľa od úverovej zmluvy vzniká špecifická situácia, a to z dôvodu, že napriekodstúpeniuodzmluvynaďalejtrvázáväzokdlžníkavrátiťposkytnutépeňažnéprostriedkyazaplatiťúrok.
Odstúpením od zmluvy de facto dochádza k mimoriadnej splatnosti úveru a k strate výhody splátok.
Odstúpenie veriteľa od zmluvy nemá však vplyv na zabezpečenie záväzkov z tejto zmluvy. Postupom, na

ktorý poukazoval, by súd neprimerane ochránil neplatiaceho dlžníka a navrhovateľa pripravil o ušlý zisk
spočívajúci v riadnom úroku. Uvedený postup by v konečnom dôsledku viedol k teórii, že nedodržanie
podmienok za nesplácanie prijatého úveru riadne a včas by pre dlžníka predstavovalo výhodnejšie
postavenie, kedy by mu síce bol poskytnutý úver v plnej výške, avšak dlžník by nemusel po vyhlásení
predčasnej splatnosti z dôvodu neplnenia zmluvných povinností splácať riadny úrok, ku ktorého úhrade

sa v zmluve zaviazal. Navrhovateľ zastáva názor, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok
spolu s príslušným úrokom z omeškania z každej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej
splátky až do zaplatenia. Navrhovateľ nesúhlasí s nepriznaním náhrady za stratu času, nakoľko súdne
pojednávanie nebolo vykonané advokátom, ale advokátskym koncipientom, ktorý je zamestnancom
advokáta. V tejto súvislosti poukazuje na čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky, § 24, § 25 ods. 1, § 142
ods. 1 O. s. p., § 16 ods. 1, § 64 ods. 2 Zákona o advokácii, § 15 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., čl. 2

bod 1 uznesenia č. 14 Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory zo dňa 07.11.2006 a § 40 ods.
1, 2 Advokátskeho poriadku, ako aj na § 1 ods. 1, 2 uznesenia Predsedníctva Slovenskej advokátskej
komory č. 16/11/2012 zo 6. decembra 2012. Vzhľadom na postavenie advokátskeho koncipienta,
ktoré vyplýva z vyššie uvedených ustanovení, ako i povinnosť advokáta vo vzťahu k advokátskemu
koncipientovi nepochybne vyplýva, že úkony, ktoré vykonáva v súvislosti so zastupovaním advokáta,

u ktorého je zamestnaný, vykonáva v mene zamestnávateľa - advokáta a tiež na jeho účet. Úkon
uskutočnený advokátskym koncipientom je v konečnom dôsledku úkonom právnej služby advokáta, za
ktorý zodpovedá samotný advokát. Zo žiadnych ustanovení nevyplýva, že by pri rozhodovaní o trovách
konania účastníka, ktorého zastupoval advokát, sa mal uplatniť iný právny režim zohľadňujúci okolnosť,
čiposudzovanýúkonvykonaladvokátalebojehokoncipient.Nemožnotiežsúhlasiťstým,žepočascesty

advokátskeho koncipienta na súdne pojednávanie advokátovi ako jeho zamestnávateľovi strata času
nevzniká. Advokátsky koncipient jednotlivé úkony vykonáva v mene zamestnávateľa - advokáta a tiež na
jeho účet. Pokiaľ by ho advokát nesplnomocnil účasťou na pojednávaní, mohol by koncipient vykonávať
iné činnosti v mene advokáta. Aj v tomto prípade je nutné konštatovať, že ide o stratu času, ktorá
advokátovi vznikla. Okrem uvedeného trovy konania súd priznáva účastníkovi konania, nie advokátovi.

Zo strany klienta, ktorý splnomocňuje advokáta na zastupovanie v konaní, patrí advokátovi za úkony
právnej služby odmena. Poukazuje aj na uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.02.2015 sp. zn.
7Co/561/2014. Na základe uvedeného navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu
preskúmal a zmenil ho tak, že vyhovie návrhu navrhovateľa. Zároveň si uplatňuje voči odporcovi trovy
konania a právneho zastúpenia v prvostupňovom i odvolacom konaní.

Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. (z ktorého dôvodu sa rozsudok odvolacieho súdu nedotýka
odvolaním nenapadnutého výroku, ktorým súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
9.046,52 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku spolu s úrokom z omeškania zo sumy 9.246,52 eur

vo výške 8,50 % ročne od 12.08.2013 do 01.10.2014 a zo sumy 9.046,52 eur vo výške 8,50 % ročne od
02.10.2014 do zaplatenia) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) postupom
v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p. rozsudok okresného súdu potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p.

Rozsudok okresného súdu je vecne správny.

Pokiaľ okresný súd žalobu navrhovateľa vo zvyšku zamietol, vo vzťahu k tomuto výroku okresný súd

v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Krajský súd sa v plnom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku prvostupňového súdu v zmysle ust. § 219 ods. 2 O. s. p.,
a preto nie je žiaduce, aby opakoval vecne správne závery okresného súdu.

Vo vzťahu k tomuto výroku navrhovateľ uplatnil jednu odvolaciu námietku, keď nesúhlasí s vysloveným
právnym názorom prvostupňového súdu, že vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru navrhovateľ stratil

nárok na úrok z úveru, keď dlžníkovi vznikla povinnosť platiť úrok z omeškania.V zmysle ust. § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok
alebojednejsplátkypodobudlhšiuakotrimesiace,jeveriteľoprávnenýodzmluvyodstúpiťapožadovať,
aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

V citovanom ustanovení ide o úpravu špeciálneho inštitútu odstúpenia od úverovej zmluvy pre prípad
nesplácania splátok riadne a včas. Veriteľ je pri odstúpení od zmluvy podľa tohto ustanovenia oprávnený
požadovaťdlžnúčiastkusúrokmi.Vyhlásenímmimoriadnejsplatnostiúverustrácadlžníkvýhodusplátok
a vzniká mu povinnosť vrátiť poskytnutý úver spolu so zmluvným úrokom z úveru. Pokiaľ však ide o úrok
z úveru, krajský súd sa stotožňuje s vysloveným právnym názorom prvostupňového súdu, že veriteľovi
vzniká nárok na zmluvný úrok do splatnosti úveru.

Momentom vyhlásenia splatnosti úveru dochádza k zmene práv a povinností účastníkov zmluvy, keď
dlžníkovi vzniká povinnosť platiť sankčné úroky z omeškania popri povinnosti peňažné prostriedky vrátiť.
Pokiaľ si dlžník túto povinnosť nesplní a nepristúpi k dobrovoľnému vráteniu peňažných prostriedkov,
okrem povinnosti platiť sankčné úroky má veriteľ právo od neho dlžnú sumu vymáhať v nachádzacom,
ako aj vykonávacom konaní. Momentom vzniku povinnosti vrátiť peňažné prostriedky veriteľovi veriteľ

stráca nárok na dohodnutý úrok z úveru. Namiesto toho sa môže domáhať nárokov vzniknutých z
porušenia povinnosti dlžníka.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok vo veci samej potvrdil.

Vo vzťahu k výroku o trovách konania navrhovateľ namieta nepriznanie náhrady za stratu času,
dôvodiac, že má na ňu zákonný nárok.

Pokiaľ ide o nepriznanie náhrady za stratu času navrhovateľovi, odvolací súd sa v tomto smere
nestotožňuje s právnym posúdením veci prvostupňovým súdom, napriek tomu považuje jeho
rozhodnutie v tejto časti nepriznania náhrady trov konania za vecne správne.

Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou navrhovateľa obsiahnutou v odvolaní, keď má za to,
že náhrada za stratu času patrí účastníkovi aj vtedy, ak úkon právnej služby vykonal advokátsky

koncipient. Zákon o advokácii č. 586/2003 Z. z. ani vyhláška č. 655/2004 Z. z. nerozlišuje, či úkon právnej
služby vykonal advokát alebo advokátsky koncipient, pričom vychádzajúc zo systematického výkladu
uvedeného zákona a vyhlášky možno považovať úkony vykonané advokátskym koncipientom za úkony
advokáta. Je len na rozhodnutí advokáta, či úkony právnej služby vykoná osobne alebo prostredníctvom
advokátskeho koncipienta. Rovnako jeho klientovi vzniká povinnosť zaplatiť za úkony právnej služby

bez ohľadu na to, či ich vykonal advokát alebo advokátsky koncipient, odmenu v zmysle vyhlášky č.
655/2004 Z. z. Náhrada trov konania je priznávaná účastníkovi, pričom vo vzťahu k jednotlivým úkonom
právnej služby a na ne sa viažucim náhradám je právne irelevantné, či boli vykonané advokátskym
koncipientom alebo advokátom. Podstatné pre ich priznanie je, či boli vykonané alebo vznikli účelne.

Vychádzajúc z ust. § 142 O. s. p., hlavným princípom pre priznávanie náhrady trov konania je princíp

úspechu v konaní, pričom náhrada trov konania patrí za účelne vykonané úkony právnej služby, ktorý
režim sa vzťahuje aj na vynaložené náhrady.

Z hľadiska posudzovania účelnosti pri poskytovaní právnej pomoci však odvolací súd považuje v rozpore
s týmto princípom, keď advokát pri využití substitúcie poveruje zastupovaním na pojednávaní v právne
nenáročných skutkovo a právne obdobných spotrebiteľských sporoch advokátsku kanceláriu, ktorá má

sídlo značne vzdialené od sídla príslušného súdu. Takýto postup neprimerane a bez dôležitého dôvodu
navyšuje výšku trov právneho zastúpenia, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.Zo zákonného ustanovenia § 142 ods. 1 až 3 O. s. p. vyplýva princíp účelnosti, preto je podľa názoru
odvolacieho súdu do istej miery obmedzená aj zmluvná voľnosť advokáta zabezpečujúceho substitúciu
právnej pomoci, keď takýto advokát je povinný dbať na to, aby právna pomoc bola poskytovaná

účelne. Uvedený postup advokáta, ktorý zastupuje navrhovateľa, bol v rozpore so zásadou účelnosti
vynaložených trov konania, keď v priamej príčinnej súvislosti s týmto postupom vznikla aj náhrada za
stratu času uplatňovaná navrhovateľom. Z uvedených dôvodov tento nárok navrhovateľovi z dôvodu
neúčelnosti nepatrí.

Z uvedeného dôvodu považuje odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania za

vecne správny, a preto ho potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 224 ods. 1 s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.
s. p. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný, trovy konania si však neuplatnil a z obsahu spisu mu
nevyplývajú, preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.