Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 10, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/35/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311217532
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2311217532.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: JUDr.

Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. L.,
nar.XX.XX.XXXX,bytomumatky,vkonanízastúpenákolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnych
vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov - matka: L. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. Z. V. XXX, otec: D. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, v konaní zastúpený advokátkou Mgr. Martinou Slosiarikovou, so sídlom
Banská Bystrica, Jelšová 2A, o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu,
na odvolanie otca maloletej proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 13P/175/2011-101 zo dňa 21.
januára 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol návrh otca na zníženie výživného zo sumy 200,-
Eur na sumu 80,- Eur mesačne a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 76
ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine a § 163 ods. 1 O.s.p.. Vecne argumentoval tým, že vykonaným
dokazovaním mal za preukázané, že na strane otca nastali zmeny v pomeroch od poslednej úpravy
výživného tým, že otec je evidovaný na úrade práce, poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške cca 37,-
Eur mesačne, aktívne si hľadá zamestnanie. Od posledného zamestnávateľa odchádzal rozviazaním

pracovného pomeru dohodou na jeho žiadosť. Z pripojenej zdravotnej dokumentácie otca, ktorú založil
do spisu, podľa názoru súdu nevyplýva taká skutočnosť, že by starý otec (otec navrhovateľa) maloletej
bol tak zdravotne postihnutý, že by si opatera vyžadovala celodennú starostlivosť. Navrhovateľ v čase
keď vedel, že jeho finančné pomery nie sú dobré, uzatvoril úver vo výške 7.000,- Eur na opravu
motorového vozidla, ktorý spláca v mesačných splátkach vo výške po 133,- Eur, pričom uvedené
motorové vozidlo chcel údajne používať na cestu za maloletou, v čom mu bránia vysoké náklady na
pohonné hmoty do miesta bydliska dieťaťa a späť. Súd je toho názoru, že navrhovateľ sa dobrovoľne

vzdal výhodnejšieho zamestnania, právna zástupkyňa nepredložila doklad o tom, že je posudzovaný
ako osoba v hmotnej núdzi a taktiež doklad z advokátskej komory o bezplatnom zastúpení navrhovateľa.
Súd poukázal aj na tú skutočnosť, že to bola matka, ktorá v konaní preukázala zvýšené výdavky na
dieťa vzhľadom na vek dieťaťa, ale matka zvýšenie výživného nežiadala, preto súd o zvýšení výživného
nerozhodoval. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že je potrebné ponechať
v platnosti výživné tak, ako bolo určené posledným rozsudkom okresného súdu, keďže rozhodnutie o
výživnom je možné zmeniť, ak dôjde k podstatnej zmene pomerov, či už na strane rodičov ako povinných

alebo na strane maloletého dieťaťa, ako oprávneného, teda nie je možné prihliadať na akúkoľvek zmenu,
teda aj takú, ktorá nemá podstatný vplyv na osobné a majetkové pomery rodičov, prípadne maloletéhodieťaťa. Je potrebné uviesť, že síce od posledného rozhodnutia o výživnom sa príjem otca znížil, avšak
k poklesu jeho príjmu nedošlo z dôvodu preradenia na inú prácu v dôsledku organizačných zmien,
prípadne zníženia pracovnej schopnosti otca maloletej v dôsledku jeho choroby, či zlého zdravotného

stavu. Súd v danom prípade posúdil návrh otca ako nedôvodný, keďže mal za to, že nebola preukázaná
základná podmienka na zmenu rozhodnutia o výživnom, konkrétne, že by došlo na strane otca k takej
podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného, preto návrh otca na zníženie
výživného zamietol. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 146 ods. l písm. a) O.s.p., podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie

mohlo začať aj bez návrhu.

Proti tomuto rozhodnutiu podal otec prostredníctvom advokátky odvolanie, ktorým žiadal, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a vyhovel jeho návrhu na zníženie výživného, alternatívne
aby tento rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, uplatniac odvolacie
dôvody v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.. V odvolaní poukázal na to, že v danom
prípade došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov na strane otca opodstatňujúcej zníženie výživného. Pri

posudzovaní výšky primeraného výživného sú okrem odôvodnených potrieb maloletej rozhodujúce aj
reálne zárobkové schopnosti a možnosti rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami, ale aj
okolnosťami objektívneho charakteru. U otca nastala z objektívnych príčin taká závažná zmena pomerov
týkajúca sa jeho majetkových a finančných pomerov, ktorá mu ďalej neumožňuje platiť doterajšie
výživné. Prvostupňový súd posudzoval ako posledné zamestnanie otca jeho pracovný pomer v Q. L.

Q. a konštatoval, že otec sa vzdal výhodnejšieho zamestnania a nezaoberal sa nasledujúcim príjmom
otca, ktorý si aktívne hľadal zamestnanie, bol zamestnaný v Q. I. a začal vykonávať podnikateľskú
činnosť. Čo sa týka úveru 7.000,- Eur, tento si otec zobral ešte počas jeho zamestnania v Q. L. Q..
Čo sa týka nepredloženia dokladu, že otec je posudzovaný ako osoba v hmotnej núdzi a že mu bolo
poskytnuté bezplatné právne zastúpenie, ich nepredloženie nie je podmienkou pre vyhovenie návrhu

na zníženie výživného, právne zastúpenie účastníka advokátom nemôže byť účastníkovi na ujmu. Z
napadnutého rozhodnutia nevyplývajú zvýšené výdavky matky na maloletú, a ani základné porovnanie
okolností dôležitých pre určovanie výživného v čase skoršieho rozhodovania a nového rozhodovania.
Prvostupňový súd neposúdil pomery všetkých účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s
aktuálnymi pomermi. Otec namieta nedostatky odôvodnenia rozsudku v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p.

Maloleté dieťa má právo len na takú životnú úroveň, ktorá je primeraná životnej úrovni jeho rodičov. Otec
nevlastní nehnuteľný ani hnuteľný majetok vyššej hodnoty, jeho životná úroveň nie je vyššia ako životná
úroveň matky a maloletej a tejto situácii sa musí prispôsobiť aj maloletá so svojimi nárokmi.

Matka ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali a ani sa k doručenému odvolaniu otca nevyjadrili.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas

(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§
212 ods. 1 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu otca maloletej nie je možné priznať úspech, keďže
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Pretožeodvolacísúdpreberásúdomprvéhostupňazistenýskutkovýstavpokiaľideoskutočnostiprávne
rozhodné pre posúdenie podmienok na zníženie výživného, keď prvostupňový súd vykonal dokazovanie
v potrebnom rozsahu, pričom jeho výsledky náležite vyhodnotil a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho

právny záver vo veci, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé v
súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vyhotovené písomné odôvodnenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu
odvolateľovi. Odvolateľ vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové argumenty ani skutočnosti než tie,
ktoré uplatnil už pred súdom prvého stupňa a s ktorými sa súd prvého stupňa vyčerpávajúcim spôsobom

vysporiadal.V zmysle súdom prvého stupňa aplikovaného ustanovenia § 78 Zákona o rodine i v spojení s
ustanovením § 163 ods. 1 O.s.p., dohody i súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie

dávok, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-právnou
podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je teda zmena pomerov,
ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky,
že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase
predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne -

okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných
nákladov.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti,

možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba

berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi
jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je

potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča,
ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby
pritom nezahŕňajú iba základne nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými,
zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám,
schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné

výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú
napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa
tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných
poskytovaťvýživuaichschopnosti,možnostiamajetkovépomery,početnimivyživovanýchosôbavýška
takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane dieťaťa

je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a výšku a spôsob už
poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane
povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda
na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť,
nadanie,vedomosť,zručnosti,pracovnéskúsenostiisituáciunatrhupráce.Okremtohojepotrebnévždy

vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov
a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného
rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností
a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti,
možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov

podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý savzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný
skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

Dokazovaním vykonaným prvostupňovým súdom bolo nesporne preukázané, že v danom prípade

nedošlo na strane otca maloletej k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje znížiť výšku
doteraz stanoveného výživného, pričom je potrebné zdôrazniť, že doposiaľ určené výživné vo výške
200,- Eur bolo určené rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.05.2014, a teda od tejto
ostatnej úpravy do času rozhodovania súdu prvého stupňa dňa 21.01.2015 uplynulo len 8 mesiacov.

Po posúdení súdom prvého stupňa zistených a preukázaných možností, schopností a majetkových
pomerov oboch rodičov maloletej s prihliadnutím na jej odôvodnené potreby, odvolací súd dospel

k záveru, že výživné určené otcovi rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 16P/170/2011-192 zo
dňa 23.09.2013, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoP/12/2014-223 zo dňa
26.03.2014, právoplatného dňa 12.05.2014, ktorým bolo otcovi zvýšené výživné na sumu 200,- Eur
mesačne, zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov maloletej, ako
i odôvodneným potrebám maloletej a zohľadňuje i osobnú starostlivosť matky o maloletú. Je pritom

potrebné vychádzať z toho, že otec bol v čase zvýšenia výživného pracovníkom Q. L. Q. ako vodič zo
zárobkomcca800,-Eurmesačne,matkamaloletejdosahovalazárobokvovýškecca548,-Eurmesačne
a obaja rodičia sú bez ďalších vyživovacích povinností.

Jeprirodzené,žeplynutímčasunastranemaloletejijejrodičovdošlok zmenepomerov,užlenzvýšením
veku maloletej prirodzene dochádza aj k nárastu nákladov na starostlivosť o ňu. Súd prvého stupňa

správne vyhodnotil otázku príjmu otca, keď vychádzal z jeho príjmu v Q. L. Q., s priemerným mesačným
zárobkom v čistom 800,- Eur, v tejto spoločnosti sa skončil pracovný pomer otca dohodou podľa
§ 60 zákona č. 311/2001 Z.z. z jeho strany, podľa vyjadrenia otca sa musel presťahovať do
miesta bydliska svojho otca z dôvodu starostlivosti o neho, čo však v konaní nepreukázal. Následne sa
otec zamestnal v Q. I. na dobu určitú, neskôr podnikal, aktuálne je nezamestnaný vedený v evidencii

uchádzačov o zamestnanie. Odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa vyššie uvedené konanie
otca posúdil v súlade s § 75 ods. 1 Zák. o rodine ako vzdanie sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, a preto aj pri rozhodovaní o primeranej výške výživného je potrebné vychádzať
z príjmu otca, ktorý dosahoval v spoločnosti Q. L. Q., a to vo výške 800,- Eur netto mesačne. Podľa
zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné rodiča na všetky jeho deti by malo byť určené v rozmedzí

25% až maximálne 30% z jeho príjmu, čo súd prvého stupňa pri rozhodovaní o znížení výživného aj
zohľadnil. Vychádzajúc z príjmu otca 800,- Eur 25% z tejto sumy predstavuje sumu 200,- Eur, a teda
doposiaľ určené výživné je presne na tejto hranici.

Súd správne prihliadal na to, že dieťa má právo znášať životnú úroveň svojich rodičov a súd hlavne
prihliadal na možnosti a schopnosti otca. Je v možnostiach a schopnostiach otca dosiahnuť mesačný

príjem, aký mal v čase určenia mu výživného vo výške 200,- Eur. Žiada sa zdôrazniť, že hoci otec
maloletej nedosahuje vyšší príjem, s poukazom na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov a preto otec i z takéhoto príjmu musí predovšetkým uspokojiť nároky na
výživné dieťaťa.

Pokiaľ otec poukazoval na svoje výdavky a dlhy, je potrebné konštatovať, že tieto nemôžu byť na úkor

jeho vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu. Zákon o rodine kladie dôraz na to, že rodičia majú
vyvinúť všetko úsilie na to, aby v rámci svojich možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého
by mohli plniť výživné na maloleté deti v takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby.
Výdavky oboch rodičov na svoje vlastné zabezpečenie sú vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti
iba druhoradé a odvodené od toho, že obaja sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich

možností a schopností tak, aby v celom rozsahu pokryli potreby oprávnených maloletých detí, aby tieto
mali zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň. Prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej
povinnosti k maloletým deťom. Zákon o rodine kladie pred potreby rodiča potreby dieťaťa.Čo sa týka odvolacích námietok odvolateľa, odvolací súd ani jednu z nich nepovažoval za natoľko
dôvodnú, že by bola spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Ako už
bolo uvedené vyššie, pre posúdenie dôvodnosti návrhu otca na zníženie výživného bolo rozhodujúce

posúdenie jeho príjmu, keď otec poukazoval na jeho výrazný pokles, pričom bolo dôvodné aplikáciou §
75 ods. 1 Zákona o rodine dospieť k záveru, že je potrebné vychádzať z jeho doposiaľ dosahovaného
príjmuvovýške800,-Eur,ktoréhosavzdalukončenímpracovnéhopomerudohodou.Súdprvéhostupňa
správne poukázal na to, že otec nepreukázal také vážne dôvody, pre ktoré by bolo možné akceptovať
ukončenie tohto pracovného pomeru. Preto ani nebolo z hľadiska posúdenia dôvodnosti návrhu na

zníženie výživného potrebné posudzovať následnú príjmovú situáciu otca, a teda skutočnosť, že sa
zamestnal v Q. I., následne podnikal a aktuálne je nezamestnaný, nič nemení na tom, že je potrebné
vychádzať z jeho doposiaľ dosahovaného príjmu vo výške 800,- Eur. Tento skutkový a právny záver
je sám o sebe dostatočným dôvodom pre zamietnutie návrhu otca na zníženie výživného, bez potreby
prihliadať na ďalšiu argumentáciu, keď súd prvého stupňa poukázal na zvýšené výdavky na maloletú,
úver otca vo výške 7.000,- Eur či nepredloženie dokladu, že otec je posudzovaný ako osoba v hmotnej

núdzi a že mu bolo poskytnuté bezplatné právne zastúpenie.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal,
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec

právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia
v zmysle citovaného § 157 ods. 2 O.s.p., pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné
zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné

rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie
súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou
náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv
účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo
na súdne konania spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj

s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr.
rozsudok Garciaruiz v Španielsko z 21.01.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a
dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy
rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na
každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c.
Grécko z 29.05.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.02.1998).

Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na
spravodlivé konanie podľa článku 45 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na

všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn.
III. ÚS 209/04 vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku
46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva

odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s
uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpovede
na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.“

Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku prvostupňového súdu s vyššie citovaným

zákonným ustanovením a jeho uvedeným výkladom je zrejmé, že prvostupňový súd sa ním riadil
dostatočne. Z odôvodnenia rozsudku je možné zistiť vyššie uvedené pre rozhodnutie súdu relevantnéskutočnosti, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku úplným i zrozumiteľným, v odôvodnení
preskúmavaného rozsudku je obsiahnutá dostatočná a presvedčivá argumentácia prvostupňového
súdu, na základe akých dôkazov a na základe akých myšlienkových úvah, pri aplikácii ktorých

konkrétnych ustanovení Zákona o rodine dospel k záveru, že na strane otca nenastala taká podstatná
zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie doposiaľ určeného výživného. Preto odvolací súd
nemohol prihliadnuť na odvolaciu námietku poukazujúcu na nedostatočné odôvodnenie napadnutého
rozsudku.

Vzhľadom na uvedené prvostupňový súd správne uzavrel, že zákonné podmienky pre zníženie

výživného otca k maloletej M. aktuálne nie sú splnené, a preto bolo dôvodným jeho návrh na zníženie
výživného zamietnuť. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, s použitím ust. §
219 O.s.p., ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté s použitím § 146 ods. 1 písm. a) v spojení s § 81 ods.
1 O.s.p., s použitím ust. § 224 ods. 1 O.s.p.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.