Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Renáta Gavalcová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/509/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511212076
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2511212076.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Renáty Gavalcovej a členov senátu
JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Debt Finance
AG, so sídlom Alpenstrasse 2, CH-6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266, zastúpeného
advokátom: JUDr. Ján Šoltés, AK so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti odporcom: 1/ F. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom O. XX/XX, O., t.č. bytom U. XX, O., 2/ P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, O., o
zaplatenie sumy 4.114,55 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporkyne 1/ a navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Piešťany zo dňa 06. februára 2014, č. k. 4C/107/2011-78, takto
r o z h o d o l :
Odvolacísúdrozsudoksúduprvéhostupňavnapadnutejčastilehotynaplneniepriznanejsumy1.848,73
eur, v napadnutej zamietajúcej časti ohľadne sumy 926,05 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9
% od 29.01.2011 do zaplatenia a v závislom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa zaviazal odporcov 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu
1.848,73 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7.648,73 eur od 24.06.2010 do
28.01.2011, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 848,73 eur od 29.01.2011 do
zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, keď vo zvyšku návrh zamietol a o náhrade
trov konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1,2,3,4,
§ 53 ods. 1,2,5, § 54 ods. 1, § 544 ods. 1,2, § 553 ods. 1, § 553c ods. 1, § 524 ods. 1,2, § 517 ods.
1,2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 01.01.2009,
§ 2 zák. č. 258/2001 Z.z., § 4 ods. 1,2 zák. č. 258/2001 Z.z., § 160 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 2 O.s.p.,
keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že
navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca ako veriteľ a odporcovia (ako dlžník a spoludlžník) uzatvorili
dňa 8.1.2010 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.9400117623, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy,
keďže bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom. V zmluve si zmluvné strany dojednali
poskytnutie úveru odporcom na nákup motorového vozidla značky PEUGEOT, 407 SW (6E) Diesel -
1.6 HDi SR vo výške 7.373,84 eura, ktorý sa odporcovia zaviazali splatiť v 60 mesačných splátkach po
175,42eur, počnúc 15.2.2010. Nakoľko odporcovia svoje záväzky voči navrhovateľovi neplnili riadne a
včas,navrhovateľdňa18.6.2010odstúpilodzmluvyoúvere,ktoréodporkyňa1/prevzaladňa18.6.2010.
Oprávnenie navrhovateľa odstúpiť od zmluvy o úvere vyplývalo z čl. V. ods. 2 obchodných podmienok,
podľa ktorého odstúpenie od zmluvy je účinné ku dňu jeho doručenia klientovi a účinnosťou odstúpenia
sa stáva splatným celý dlh klienta voči ESSOXU a ESSOX je oprávnený ho vymáhať od klienta.Navrhovateľ súčasne listom zo dňa 18.6.2010, oznámil začatie výkonu zabezpečovacieho prevodu
práva, ktorý bol dojednaný v zmluve o spotrebiteľskom úvere. V uvedený deň taktiež došlo k odobratiu
motorového vozidla odporkyni obchodnou spoločnosťou MEMFIS.cz, s. r. o., ktorú na vymáhanie
dlžnej sumy s odobratím motorového vozidla navrhovateľ dňa 31.5.2010 splnomocnil. Dňa 20.10.2010
navrhovateľ predal motorové vozidlo obchodnej spoločnosti GR8 auctions, a.s., za kúpnu cenu vo výške
5.800,- eur, vrátane DPH. Súd priznal navrhovateľovi voči odporcom právo na zaplatenie nesplatenej
istiny, vyčíslenej ku dňu vyhotovenia odstúpenia od zmluvy vo výške 6.947,05 eura, dlžných splátok ku
dňu odstúpenia od zmluvy vo výške 701,68 eura, spolu 7.648,73 eura, od ktorých súd odpočítal výťažok
spojený s predajom motorového vozidla, a to vo výške 5.800,-eur, t.j kúpna cena uvedená v kúpnej
zmluve zo dňa 20.10.2010 ako i zo dňa 22.10.2010, a nie suma 4.873,95 eur ako to uviedol navrhovateľ.
Súd potom priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie sumy 1.848,73 eura (7.648,73 eura - 5.800,-
eur) a vo zvyšnej časti návrh ako nedôvodný zamietol, ako i k nemu prislúchajúci úrok z omeškania.
Za nedôvodný považoval súd návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty v
sume 69,80 eura a upomienky v sume 6,64 eura, keď je nepochybné, že v danom prípade má zmluva
o úvere v spojení s obchodnými podmienkami a sadzobníka poplatkov charakter spotrebiteľskej zmluvy
v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Odporcovia obsah zmluvy, obchodných podmienok a
ani sadzobníka poplatkov, a teda ani dojednanie o zmluvnej pokute a poplatku za upomienku (obe
uvedené v sadzobníku poplatkov právneho predchodcu navrhovateľa) nemohli ovplyvniť, nejde teda o
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súčasne je
potrebné uviesť, že neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať (moderovať)
neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že zmluvné
dojednanie o zmluvnej pokute a poplatku za zaslanie upomienky je neprijateľné, a teda absolútne
neplatné. Z neplatnej zmluvnej podmienky potom nevzniklo navrhovateľovi právo na plnenie a odporcom
povinnosť plniť, preto súd návrh v tejto časti ako i k nej prislúchajúcemu úroku z omeškania zamietol.
Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o pohľadávku, ktorá bola postúpená na navrhovateľa od jeho
právneho predchodcu (ako dodávateľa), súd vo výroku rozhodnutia výslovne neuviedol, resp. neurčil
túto zmluvnú podmienku za neprijateľnú. Za nedôvodný považoval súd návrh navrhovateľa aj v tej časti,
ktorým sa domáhal zaplatenia sumy 1.263,33 eur predstavujúce celkové náklady spojené s výkonom
zabezpečovacieho prevodu práva (416,50 eur + 846,83 eur), nakoľko navrhovateľ nepredložil súdu
žiaden dôkaz preukazujúci dôvodnosť návrhu v tejto časti. Uvedené sumy boli len tvrdené, uvedené
vo faktúre, no žiadnym dôkazom nebola preukázaná ich samotná existencia ako ani dôvodnosť a
prípadná účelnosť. Pretože odporcovia sú ako dlžníci v omeškaní s plnením peňažného záväzku
voči navrhovateľovi, súd ich popri zaplatení priznanej sumy istiny zaviazal i povinnosťou zaplatenia
zákonného úroku z omeškania, pričom do omeškania sa dostali nasledujúci deň po uplynutí 5 dní
od odstúpenia od zmluvy (18.6.2010), teda dňa 24.6.2010 a následne dňa 29.1.2011 po odpočítaní
úhrady za predaj motorového vozidla (dňa 28.1.2011 úhrada - č.l. 14). Požadovaná výška úroku z
omeškania je v súlade s ust. § 517 ods.2 Obč. zák. v spojení s ust. § 3 Nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2009. Pri
rozhodovaní sa súd zaoberal aj tým, či sú splnené podmienky, resp. či sú dané dôvody na to, aby umožnil
odporcom vykonať úhradu súdom priznanej sumy v splátkach. Dospel k záveru, že pri výške priznanej
istiny v sume 1.848,73 eur tu dôvody na splátky nie sú dané, a to z toho dôvodu, že k úhrade tejto
žalovanej sumy sú zaviazaní obaja odporcovia (spoločne a nerozdielne), t.j. môžu si sami určiť, kto akú
časť tejto sumy uhradí navrhovateľovi. Súd bral do úvahy tú skutočnosť, že odporca 2/ je na čiastočnom
invalidnom dôchodku s príjmom 240,- eur mesačne a že odporkyňa 1/ je síce nezamestnaná a jej príjem
(podpora v nezamestnanosti) je 200,- eur mesačne, no ako sama uviedla, jej manžel má príjem 1.500,-
eur mesačne netto, ktorý je potrebné (nakoľko sú manželia) považovať aj za príjem odporkyne 1/, keďže
príjem jej manžela zo zamestnanie tvorí bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Za týchto finančných
pomerov súd má za to, že umožnenie zaplatenia priznanej sumy v splátkach nie je dôvodné, a preto
uložil povinnosť odporcom zaplatiť túto sumu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov
konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania a to vzhľadom na to, že pomer úspechu účastníkov je pomerne rovnaký a súčasne odporcovia
nežiadali náhradu trov konania.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa 1/, ktorá v odvolaní
opakovane žiadala, aby jej súd umožnil splácať dlh vo výške 1.848,73 eur v splátkach, nakoľko jej
finančná situácia jej neumožňuje vyplatiť sumu naraz a to z dôvodu, že mesačne uhrádza platby za
podnájom vo výške 350,- eur, internet UPC vo výške 100,- eur, leasing auta vo výške 220,- eur, úvervo výške 150,- eur a 50,- eur na okná. Na základe uvedeného žiadala, aby jej súd povolil splácať sumu
vo výške 1.848,73 eur v mesačných splátkach po 150-200,- eur.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a to v časti, v ktorej
súd zamietol návrh navrhovateľa ohľadne sumy 926,05 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % z
dlžnej sumy od 29.01.2011 do zaplatenia a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa
a uvedenú sumu navrhovateľovi spolu s príslušenstvom priznal. Suma 926,05 eur predstavuje DPH z
kúpnej ceny vozidla predaného tretej osobe pri výkone zabezpečovacieho prevodu práva v celkovej
sume 5.800,- eur s DPH. Navrhovateľ uviedol, že z kúpnej zmluvy č. 9400117623, uzatvorenej medzi
právnym predchodcom navrhovateľa spol. ESSOX SK s.r.o. ako predávajúcim a spol. GR8 auctions
a.s. ako kupujúcim je preukázané, že obe zmluvné strany kúpnej zmluvy sú registrované ako platitelia
dane z pridanej hodnoty. Z toho dôvodu v súlade so zákonom č. 222/2004 Z.z. o DPH kúpna cena
predmetu financovania bola stanovená v sume 5.800,- eur, avšak vrátane DPH, z čoho DPH predstavuje
sumu 926,05 eur. Výťažok z predaja na účely započítania pohľadávky navrhovateľa voči odporcom tak
predstavuje len suma 4.873,95 eur ako to uviedol navrhovateľ v žalobnom návrhu. Suma 926,05 eur
rovnajúca sa DPH nie je príjmom navrhovateľa resp. jeho právneho predchodcu, ktorý bol v danom čase
platiteľom DPH, nakoľko DPH je príjmom štátu a preto z uvedeného dôvodu nemôže byť táto suma
použitá ako výnos v prospech odporcu na účely započítania pohľadávky navrhovateľa voči odporcom.
V prípade, ak by súd prvého stupňa aj v tejto časti návrhu navrhovateľa vyhovel, navrhovateľ by bol
v spore úspešnejší a vznikol by mu tak nárok na čiastočné zaplatenie trov konania podľa ust. § 142
ods. 2 O.s.p. a to vo výške 34,88 % z hodnoty sporu. Navrhovateľ si uplatňuje náhradu trov konania
za zaplatený súdny poplatok v sume 246,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 380,30
eur, čo pri čiastočnom úspechu navrhovateľa predstavuje sumu 85,98 eur titulom zaplateného súdneho
poplatkuzanávrhatrovyprávnehozastúpeniavovýške132,65eur.Navrhovateľsiďalejuplatnilnáhradu
trov odvolacieho konania a to vo výške 55,50 eur za zaplatený súdny poplatok za odvolanie a náhradu
trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci podľa § 13a ods. 1 písm. a), c) Vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z.z.
Odporca 2/ odvolací návrh nepodal. Navrhovateľ ani odporcovia 1/, 2/ písomné vyjadrenie k odvolaniam
nezaslali.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podali včas
oprávnenéosoba-účastníkkonania(§201a§204ods.1O.s.p.)protirozhodnutiu,protiktorémujetento
opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce, v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods.1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolania navrhovateľa a
odporkyne 1/ nie sú dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je v týchto napadnutých častiach
vecne správny a je potrebné ho potvrdiť.
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 4C/107/2011 je návrh navrhovateľa,
ktorým sa domáha od odporcov 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 4.114,55 eur, spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7.648,73 eur od 24.06.2010 do 28.01.2011, úrok z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.774,78 eur od 29.01.2011 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy
1.263,33 eur od 24.02.2011 do zaplatenia.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa v
časti lehoty na plnenie ohľadne priznanej sumy 1.848,73 eur, v zamietajúcej časti ohľadne sumy 926,05
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 29.01.2011 do zaplatenia a v závislom výroku
o náhrade trov konania.
Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 21. 09. 2011, doručený súdu prvého stupňa
dňa 27.09.2011 domáhal od odporcov spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 4.114,55 eur spolu s
príslušenstvom a to na základe uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o zabezpečovacom
prevode práva č. 9400117623 zo dňa 08.01.2010, uzavretej medzi účastníkmi konania. Súčasťou tejtozmluvy sú tiež obchodné podmienky tejto zmluvy o úvere, zmluvy o revolvingovom úvere a vydaní
úverovej karty, a zmluvy o zabezpečovacom prevode práva spol. ESSOX SK s.r.o., sadzobník poplatkov
spol. ESSOX SK s.r.o. a formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na
základe tejto zmluvy navrhovateľ poskytol odporcom úver vo výške 7.373,84 eur na kúpu predmetu
financovania: PEUGEOT, 407 SW (6E) Diesel - 1.6 HDi SR. Odporcovia uzatvorili dňa 08.01.2010
so splnomocneným zástupcom predávajúceho spol. ESSOX SK s.r.o. kúpnu zmluvu o kúpe a predaj
motorového vozidla č. 9400117623. Cena motorového vozidla bola určená sumou 8.100,- eur, pričom
odporcovia uhradili priamou platbou sumu vo výške 1.215,- eur. Zvyšok kúpnej ceny motorového
vozidla bol financovaný z poskytnutého úveru. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy bolo aj dojednanie o
zabezpečovacom prevode práva, ktorým obsahom bol prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu
na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa z titulu poskytnutého úveru. Zabezpečovaný prevod práva
trval až do úplného splatenia pohľadávky navrhovateľa. Navrhovateľ v zmysle čl. V bod 2 Obchodných
podmienok odstúpil od zmluvy listom zo dňa 18.06.2010 a vyzval odporcov na uhradenie dlžnej čiastky
úveru vo výške 7.725,17 eur a to do 5 dní od prevzatia odstúpenia. Navrhovateľovi vznikla ku dňu
18.06.2010 pohľadávka voči odporcom vo výške 7.725,17 eur. Navrhovateľ v súlade s čl. II bod 4 predal
motorové vozidlo tretej osobe a to na základe nadväzujúcich kúpnych zmlúv zo dňa 20.10.2010 a zo
dňa 22.10.2010, keď cena motorového vozidla bola určená sumou 5.800,- eur z čoho DPH je 926,- eur.
Celkové náklady spojené s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva boli určené sumou 1.263,33 eur
a celkový výťažok z predaja motorového vozidla bol vo výške 4.873,95 eur.
V zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že súd môže s prihliadnutím na okolnosti daného konkrétneho
prípadu umožniť uhradenie povinnosti, ku ktorej bol odporca zaviazaný, i v dlhšej ako bežnej trojdňovej
paričnej lehote, ale tiež môže určiť, že peňažné plnenie bude uhradené v splátkach, pričom musí určiť
ich výšku a podmienky zročnosti. I táto časť výroku rozhodnutia súdu musí byť podložená zistením
všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že je vzhľadom k povahe
prejednávanej veci, priznanému nároku, či osobným pomerom účastníkov vhodné určiť, že peňažné
plnenie sa môže splniť v splátkach. Zároveň súd musí vždy presne určiť ich výšku a podmienky
splatnosti. Hľadiská pre úvahu súdu ak sa má priznať odporcovi, ktorého platobnú povinnosť určil,
výhodusplátok,budúnajmävýškapriznanéhoplnenia,platobnáschopnosťodporcuivkonaníprejavená
snaha o plnenie záväzku, možnosť navrhovateľa domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich
nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení súdom stanovenej povinnosti nedodržaním
jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom k osobným pomerom príliš ťaživé (porovnaj
konštantnú judikatúru R 87/1966, R V/1968). Druhá veta v ods. 1 ust. § 160 O.s.p. tak umožňuje súdu
rozhodnúť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, avšak nejde o opakujúce sa dávky
podľa § 154 ods. 2 teda dávky, ktoré sa stanú zročnými (splatnými) až v budúcnosti. Táto veta pokrýva
všetky tie prípady, keď je plnenie už splatné, avšak vo výnimočných prípadoch môže súd rozhodnúť, že
sa bude plniť v splátkach. Odôvodnenosť týchto prípadov sa bude posudzovať podobne ako pri prvej
vete tohto ustanovenia. Zákon umožňuje súdu formulovať vo výroku u svojho rozhodnutia tzv. doložku
cross defalt. Ide o doložku bežne využívanú predovšetkým v obchodných zmluvách, že nezaplatením
jednej splátky sa stáva splatným celý dlh.
Z obsahu spisu vyplýva, že odporca 2/ je na čiastočnom invalidnom dôchodku s príjmom 240,- eur
mesačne, odporkyňa 1/ je nezamestnaná a jej príjem (dávka v nezamestnanosti) je 200,- eur mesačne,
jej manžel má príjem 1.500,-eur mesačne netto.
Vzhľadom na uvedené, aj podľa názoru odvolacieho súdu nie sú v preskúmavanej veci na strane
odporcov splnené zákonné podmienky v zmysle ust. § 160 ods. 1 O.s.p., na základe ktorých by bolo
dôvodné určiť, že peňažné plnenie môžu odporcovia vykonať aj v splátkach. Bolo potrebné zohľadniť
finančnú situáciu na strane odporcov, ktorú podľa odvolacieho súdu súd prvého stupňa vyhodnotil
správneakoajskutočnosť,žeodporcoviazapríčinilivzniksúdnehosporu,keďriadneneuhrádzalisplátky
poskytnutého úveru zo strany navrhovateľa a taktiež súd musel prihliadnuť aj na celkové správanie
sa odporcov v prejednávanej veci, ktorí od roku 2011, kedy bol podaný návrh na súd, nezaplatilinavrhovateľovi žiadnu čiastku a teda z ich strany nebola vyvinutá žiadna snaha o aspoň čiastočné
zaplatenie dlžnej sumy.
Podľa názoru odvolacieho súdu v preskúmavanej veci nie sú tak na strane odporcov splnené zákonné
podmienky v zmysle ust. § 160 ods. 1 O.s.p., na základe ktorých by bolo dôvodné určiť, že peňažné
plnenie môžu odporcovia vykonávať aj v splátkach.
Ďalej sa odvolací súd zaoberal odvolaním navrhovateľa ohľadne zamietnutej istiny 926,- eur s
príslušenstvom.
Navrhovateľ namietal, že suma 926,05 eur predstavuje DPH z kúpnej ceny vozidla predaného tretej
osobe pri výkone zabezpečovacieho prevodu práva v celkovej sume 5.800,- eur s DPH a výťažok
z predaja na účely započítania pohľadávky navrhovateľa voči odporcom tak predstavuje len suma
4.873,95 eur, pretože suma 926,05 eur rovnajúca sa DPH nie je príjmom navrhovateľa, ale je príjmom
štátu.
Odvolací súd považuje túto odvolaciu námietku navrhovateľa za nedôvodnú, keď sa stotožňuje s
právnym názorom súdu prvého stupňa v tom smere, že pri započítaní vzájomných pohľadávok
účastníkov konania je potrebné brať do úvahy celú výšku kúpnej ceny predmetného motorového vozidla,
ktorá bola v zmysle čl. II. dohodnutá účastníkmi zmluvného vzťahu na sumu 5.800,- eur a nie celkový
výťažok v rozsahu ako ho určil navrhovateľ. V tejto súvislosti odvolací súd navyše poznamenáva, že
po odstúpení navrhovateľa resp. jeho právneho predchodcu od predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere s prihliadnutím na ust. § 52 Obč. zákonníka, došlo v súlade s ust. § 48 Občianskeho zákonníka
k jej zrušeniu s účinkami „ ex tunc“ t.j. od počiatku a vzájomné vyrovnanie sa účastníkov zrušeného
zmluvného vzťahu prebieha v zmysle ust. 457 Obč. zák. a preto nie je možné už prihliadať na predtým
dohodnuté zmluvné podmienky a ani na všeobecné zmluvné podmienky „ zrušenej“ zmluvy o úvere.
Nazákladeuvedeného,takodvolacísúdrozsudoksúduprvéhostupňavnapadnutejčastiohľadnelehoty
na plnenie priznanej sumy 1.848,73 eur, v zamietajúcej časti ohľadne istiny 926,- eur s príslušenstvom
a taktiež v závislom výroku o náhrade trov konania ako vecne správne s použitím ust. § 219 ods. 1,2
O.s.p. potvrdil.
V odvolacom konaní neboli úspešní ani navrhovateľ ani odporkyňa 1/, v dôsledku čoho v zmysle ust. §
142 ods. 2 v spojení s ust. § 224 ods. 1 o náhrade trov konania rozhodne tak, že žiadny z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.