Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. marec 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4S/171/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201515
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1011201515.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek

senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobkyne: E. R. XXX XX F. Č.. XXX,
právne zastúpená: Mgr. Roman Kobella, advokát so sídlom Radlinského 1730, 026 01 Dolný Kubín,
proti žalovanému: Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky so sídlom Trnavská cesta 52,
P.O.BOX 45, 826 45 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.OLP/4575/2011 zo
dňa 08.07.2011 ako aj prvostupňového rozhodnutia č. 7/2011-EPD zo dňa 14.04.2011, jednomyseľne,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonom určenej lehote sa žalobkyňa domáhala preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OLP/4575/2011 zo dňa 08.07.2011, ktorým zamietol jej odvolanie
a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Dolnom Kubíne
č. 7/2011-EPD zo dňa 14.04.2011. Týmto rozhodnutím bola žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania
priestupku na úseku verejného zdravotníctva podľa § 56 ods. 1 písm. k) zákona č. 355/2007 Z.z. o
ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
zákon č. 355/2007 Z.z.), ktorého sa dopustila tým, že nezabezpečila ako zákonná zástupkyňa svojho
mal. dieťaťa R. R. povinné očkovanie proti záškrtu, tetanusu, čiernemu kašľu, detskej obrne, vírusovej

hepatitíde B, pneumokokovým a hemofilovým invazívnym ochoreniam, ružienke, mumpsu a osýpkam,
čím porušila § 51 ods. 1 písm. d) a ods. 3 zákona č. 355/2007 Z.z. v spojení s § 5 ods. 3 a prílohu č. 2,
časť A bod 2 písm. a) a bod 3 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 585/2008 Z.z.,
ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení (ďalej len vyhl. MZ SR č.
585/2008 Z.z.). Za spáchaný priestupok jej uložil podľa § 56 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. pokutu vo
výške 99,- € a zaviazal ju podľa § 79 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) k úhrade trov správneho konania vo výške 16,- €.

Žalobkyňa namietala, že správne orgány vec nesprávne právne posúdili, pri rozhodovaní nevzali do
úvahy medzinárodnú zmluvu, ktorou je Slovenská republika viazaná, nezistili všetky okolnosti prípadu
pre riadne posúdenie skutkovej podstaty veci a rozhodnutie je v rozpore s obsahom administratívneho
spisu. V tejto súvislosti citovala ustanovenia § 2 ods. 1, § 4 ods. 4, § 6 ods. 1,2,7,9 zákona č.
576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti (ďalej len zákona č. 576/2004 Z.z), § 51 ods. 1 písm. d) a ods.
3, § 12 zákona č. 355/2007 Z.z. namietala absenciu povinného očkovania medzi opatreniami, ktoré
predchádzajú vzniku a šíreniu prenosných ochorení, upravené v § 51 ods. 1 písm. d) a ods. 3, čl. 2 ods.3, čl. 6 ods. 2 Dohovoru, 13 ods. 1, čl. 24 ods. 1, 4 Ústavy SR , § 62 písm. a) zákona č. 355/2007
Z.z.; namietala, že neboli dodržané formálne a materiálne podmienky súladu povinností (očkovania)
s Ústavou SR, v tom zmysle, že neboli stanovené hranice zákona a tiež splnomocňujúce ustanovenie

zákonasplnomocnilovyhláškunauloženiepovinnostíatedavyhláškouMZSRboliobmedzenézákladné
ľudské práva a slobody, čo považuje za neprípustné.

Žalobkyňa poukázala aj na čl. 154c ods. 1 a čl. 13 ods. 4 Ústavy SR v súvislosti s článkami 5, 6 ods. 2
a 26 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a biomedicíne v zmysle ktorého každý má právo očkovanie
ako zdravotný zásah odmietnuť. Čl. 26 Dohovoru umožňuje štátu obmedziť toto právo formou zákona

v prípade, že je to nutné k ochrane verejného zdravia, čo však treba aj preukázať. Je toho názoru,
že napadnutým rozhodnutím žalovaný nesprávne aplikoval platné právne predpisy a vydal rozhodnutie,
ktoré je v priamom rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.

Na základe uvedených skutočností žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie
ako aj priznať náhradu trov konania.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zaslanom súdu dňa 11.10.2011 zotrval na svojich doterajších

rozhodnutiach v celom rozsahu. Je toho názoru, že postupoval správne, keď konanie žalobkyne
kvalifikoval ako priestupok na úseku verejného zdravotníctva, pretože zákonná zástupkyňa - matka mal.
R. (žalobkyňa) nesplnila povinnosť uvedenú v § 51 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z.z. Uviedol skutkové
okolnosti, ktoré predchádzali priestupkovému konaniu a postup správnych orgánov, ktorý sa vo svojich
rozhodnutiach podľa žalovaného riadne vysporiadali s jednotlivými námietkami žalobkyne. Žalovaný

uviedol, že je povinný postupovať podľa § 3 ods. 1 prvá veta správneho poriadku, teda v súlade so
zákonmi a inými právnymi predpismi a nie je oprávnený skúmať ich súlad s Ústavou Slovenskej republiky
a nie je oprávnený ani platný a účinný právny predpis ignorovať, tak ako to uviedla žalobkyňa vo
vzťahu k zákonu č. 355/2007 Z.z. Poukázal tiež na Legislatívne pravidlá vlády Slovenskej republiky,
schválené uznesením vlády Slovenskej republiky z 25.05.2010 č. 352 - teda ešte pred novelizáciou

vyhlášky č. 585/2008 Z.z. - ktoré v bode 23 ustanovujú, že ak návrh zákona predpokladá vydanie
vykonávacieho právneho predpisu, splnomocnenie na jeho vydanie neukladá povinnosť jednoznačného
vymedzenia hraníc, v akých je prípustná úprava vo vyhláške. Ďalej poznamenal, že zákon č. 355/2007
Z.z.vzmyslektoréhovdanejveci postupovalbol harmonizovanýsprávomEurópskejúnie.Poznamenal
tiež, že do veci vytýkaných povinností očkovacieho lekára nie je kompetentný zasahovať, je oprávnený

iba zrealizovať priestupkové konanie podľa § 56 zákona č. 355/2007 Z.z. Ďalej poukázal na obsah
odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia a uviedol, že povinnosť zabezpečiť povinné očkovanie,
ustanovená zákonom č. 355/2007 Z.z. nie je v rozpore s čl. 26 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a
biomedicine, tak ako to uvádza žalobkyňa, pretože ide o prípustné obmedzenie práv z dôvodu ochrany
verejného zdravia. Táto argumentácia podľa žalovaného vyvracia spochybňovaný zmysel a nutnosť

povinnéhoočkovaniavšetkýchjedincov,resp.názor,žeohrozovaťverejnézdraviemôžeibaosobachorá
na niektoré nákazlivé choroby a nie osoba zdravá.

Žiadal žalobu zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave prerušil uznesením dňa 28.06.2013 konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c)
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky

(ďalej len ÚS SR), vo veci návrhu (podaného Krajským súdom v Nitre) o súlade právnych predpisov
podľa čl. 125 ods. 1 ÚS SR.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté
rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP), ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o

súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011) dospel k záveru,
že žaloba žalobkyne nie je dôvodná.Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti
druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na
konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný

stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie
správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.
Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia.

Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov
uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že
nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich
hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach (§ 247 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 249 ods. 2).

Z predloženého administratívneho spisu súdu bolo preukázané, že žalobkyňa ako zákonná zástupkyňa
odmietla už vyššie uvádzané povinné očkovania svojho mal. dieťaťa, čo potvrdila svojim podpisom dňa

26.11.2009 a dňa 04.03.2010 a to hlavne z dôvodu, že si chce chrániť zdravie svojho dieťaťa, resp. že
dieťa v danom čase malo zhoršený atopický ekzém. Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ)
následnezahájilsožalobkyňoukonanieopriestupkunaúsekuverejnéhozdravotníctvapodľa§56ods.1
písm. k) zákona č. 355/2007 Z.z., ktorého sa dopustí ten, kto nezabezpečil ako zástupca dieťaťa plnenie
niektorej z povinností podľa § 51 ods. 1 a 2, a to preto, že nezabezpečila resp. odmietla očkovanie svojej

mal. dcéry v relevantnom čase.

Žalobkyňa v rámci správneho konania na ústnom pojednávaní dňa 21.05.2010 nepopierala, že vedome
a zámerne z dôvodu obavy o zdravie a život svojho dieťaťa odmietla povinné očkovania v určenom čase.
Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že u mal. R. nar. dňa XX.XX.XXXX sa uvedené očkovanie malo
realizovať najneskôr do 11.09.2009 a povinnému očkovaniu proti ružienke, mumpsu a osýpkam sa mala

dať očkovať najneskôr do 11.04.2010, ako aj skutočnosť, že napriek poučeniu o možných následkoch a
rizikách pri ochorení neočkovaného dieťaťa žalobkyňa odmietla očkovania proti uvedeným ochoreniam
dňa 26.11.2009 a 4.3.2010, čo potvrdila v ambulancii E.. D..

Zo záznamov ďalej vyplýva, že správny organ určil žalobkyni predloženie odborného stanoviska (do
31.07.2010) kožného lekára a imunoalergológa vo veci zdravotného stavu dieťaťa pre výkon očkovania.

Žalobkyňa žiadne lekárom zdôvodnené kontraindikácie očkovania v relevantnom čase nepredložila. V
spise sa nachádza lekárska správa MUDr. M. dermatovenerologičky, že dieťa má ekzém na končatinách
a menej na trupe a že očkovanie je možné o dva týždne avšak tieto nálezy sú zo dňa 02.06.2010,
resp. zo dňa 28.04.2011 a 05.05.2011, kedy už bolo po zásadných termínoch možného najneskoršieho
povinného očkovania dieťaťa očkovacími látkami proti jednotlivým možným ochoreniam.

V priebehu správneho konania námietky uvádzané žalobkyňou sú v podstate totožné ako v žalobe
uvedené.

Správny orgán následne vydal prvostupňové rozhodnutie, kde žalobkyňu uznal vinnou z vyššie
uvedeného priestupku a žalovaný toto rozhodnutie potvrdil.

Základnýmprameňompráva,vktoromsavSlovenskejrepublikemožnostretnúťspovinnýmočkovaním,

je zákon č. 355/2007 Z.z. Ustanovuje, že opatreniami na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných
ochorení podľa § 12 ods. 2 písm. d) sú o. i.:

• osobitné a mimoriadne očkovanie

• očkovanie pri úrazoch, poraneniach a nehojacich sa ranách

• očkovanie pred cestou do zahraničia• očkovanie osobitných skupín obyvateľstva.

Podľa § 51 ods. 1 písm. d) tohto zákona sa fyzickým osobám ukladá povinnosť podrobiť sa povinnému
očkovaniu; ak ide o maloletého, zodpovedá za plnenie tejto povinnosti zástupca dieťaťa (§ 51 ods. 3).

Podľa § 56 ods. 1 písm. a) sa priestupku na úseku verejného zdravotníctva dopustí ten, kto sa
bez preukázania závažných zdravotných alebo iných lekárom zdôvodnených prípadoch nepodrobí
očkovaniu, vyplývajúcemu z príslušných právnych predpisov, alebo nariadenému očkovaniu. Tohto
priestupku v prípade maloletého dieťaťa sa dopustí ten, kto ako zástupca maloletého nezabezpečí
plnenie uvedenej povinnosti (§ 56 ods. 1 písm. k).

Porušenie povinnosti podrobiť sa predpísanému alebo nariadenému poisteniu sa môže postihnúť

pokutou v súhrnnej výške 331 € (§ 56 ods. 2).

Zákon v § 62 ustanovuje v taxatívnom výpočte rad splnomocnení pre Ministerstvo zdravotníctva SR na
vydanie všeobecne záväzných predpisov. Medzi nimi je aj splnomocnenie na ustanovenie podrobností
o prevencii a kontrole prenosných ochorení (§ 62 písm. a).

Ministerstvo zdravotníctva SR uplatnilo splnomocnenie udelené podľa § 62 písm. a) zákona vydaním

vyhlášky č. 585/2008 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení
v znení vyhlášky č. 544/2011 Z.z.

„Podrobnosti o očkovacích postupoch na povinné pravidelné očkovanie osôb, ktoré dosiahli určený vek
a na povinné a odporúčané očkovanie osôb, ktoré sú vystavené zvýšenému nebezpečenstvu vybraných
nákaz, sú uvedené v prílohe č. 2“ (§ 5 ods. 3 vyhl. č. 585/2008 Z.z.).

Podľa prílohy č. 2, časť A bod 2 písm. a) a bod 3) vyhl. MZ SR č. 585/2008 Z.z., očkovanie proti
záškrtu,tetanu,čiernemukašľu,prenosnejdetskejobrne,vírusovémuzápalupečenetypuB,invazívnym
hemofilovým nákazám, pneumokokovým invazívnym ochoreniam sa vykonáva tromi dávkami v 3., 5. a
11. mesiaci života, pričom prvá dávka sa podá najskôr v prvom dni desiateho týždňa života.

K tvrdenej nezákonnosti, že žalovaný nesprávne právne posúdil vec, resp. nesúladu vyššie uvádzaných

ustanovení (§ 51 ods. 1 písm. d) a § 62 písm. a) cit. zákona a § 6 vyhlášky upravujúcej prevenciu a
kontrolu prenosných ochorení s čl. 13 ods. 1 písm. a) a ods. 2 ústavy Krajský súd v Bratislave upriamuje
pozornosť žalobkyne na Nález ÚS SR, sp.zn. PL. ÚS 10/2013 - 146 zo dňa 10.12.2014, kde sa v závere
uvádza cit.: “že k súlade napadnutých ustanovení s jednotlivými článkami ústavy, ústavný súd uzatvára,
že v § 51 ods. 1 písm. d) a § 62 písm. a zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a § 6

vyhlášky upravujúcej prevenciu a kontrolu prenosných ochorení sú v súlade s čl. 2 ods. 2 a 3 ústavy.”

Preto je potrebné uviesť, že významnú úlohu pri obmedzovaní práva na súkromie v demokratickej
spoločnosti predstavuje podmienka verejného záujmu v spojení s požiadavkou nastolenia spravodlivej
rovnováhy medzi právom na súkromie a verejným záujmom, kvôli ktorému sa právo na súkromie
obmedzuje. Verejný záujem na obmedzení práva na súkromie povinným očkovaním stelesňuje

prevencia rozširovania nákazlivých ochorení.

Pokiaľ žalobkyňa mala za to, že jej ústavné práva boli postupom správnych orgánov porušené, potom
súd považuje za potrebné poukázať aj na čl. 24 Ústavy SR podľa ktorého:

(1) Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa zaručujú. Toto právo zahŕňa aj
možnosť zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru. Každý má právo byť bez náboženského vyznania.

Každý má právo verejne prejavovať svoje zmýšľanie.(2) Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru buď sám, buď spoločne s
inými, súkromne alebo verejne, bohoslužbou, náboženskými úkonmi, zachovávaním obradov alebo
zúčastňovať sa na jeho vyučovaní.

(3) Cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti samy, najmä zriaďujú svoje orgány,
ustanovujú svojich duchovných, zabezpečujú vyučovanie náboženstva a zakladajú rehoľné a iné
cirkevné inštitúcie nezávisle od štátnych orgánov.

(4) Podmienky výkonu práv podľa odsekov 1 až 3 možno obmedziť iba zákonom, ak ide o opatrenie
nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti alebo práv

a slobôd iných.

Z hľadiska materiálnej stránky prejednávanej veci, podľa názoru Krajského súdu v Bratislave, povinnosť
podrobiť sa stanovenému druhu pravidelného očkovania sleduje významný spoločenský záujem na
ochranu verejného zdravia.

Povinné očkovanie ako nedobrovoľná lekárska starostlivosť síce činí zásah do práva na rešpektovanie
súkromného života, ktoré zahŕňa osobnú, fyzickú a mentálnu integritu garantovanú článkom 8 ods. 1

Dohovoru, avšak takýto medicínsky zásah neznamená automaticky i porušenie práva, ak je vykonaný
v súlade so zákonom, ak sleduje legitimný cieľ ochrany zdravia a je nevyhnutný v demokratickej
spoločnosti (článok 8 ods. 2 Dohovoru).

Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný v konaní dostatočne zistil skutkový stav veci, vyvodil z
neho správne právne závery, ktoré náležite odôvodnil, vrátane voľnej úvahy, ktorá nevybočila z medzí

prípustného správneho uváženia. Nakoľko námietky žalobkyne neodôvodňovali zrušenie napadnutého
rozhodnutia, žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250 j ods. 1 OSP .

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnej
žalobkyni ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

písomného doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky, prostredníctvom

Krajského súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.