Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4CoKR/38/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108234560
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1108234560.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členov

senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Ľubice Břouškovej, v právnej veci navrhovateľa: TIPL spol.
s r.o., Priemyselná 13, 965 01 Ladomerská Vieska, IČO: 31 364 659, zast.: Mgr. Renáta Záhoráková,
advokátka, Krasovského 13, 851 01 Bratislava, proti odporcovi: JUDr. Eva Vodová, Wilsonova 4, 811
07 Bratislava - správca konkurznej podstaty úpadcu: VUIS NOVA, spol. s r.o., Lamačská 8, 811 04
Bratislava, IČO: 35 744 251, v konaní o určenie popretej pohľadávky, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 1Cbi/58/2008-262 zo dňa 28.06.2010, v spojitosti s opravným
uznesením č.k. 1Cbi/58/2008-284 zo dňa 03.07.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 1Cbi/58/2008-262 zo dňa
28.06.2010, v spojitosti s opravným uznesením č.k. 1Cbi/58/2008-284 zo dňa 03.07.2014, potvrdzuje.

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I v konaní pod č.k. 1Cbi/58/2008-262 vydal dňa 28.06.2010 rozsudok, ktorým
určil, že žalobu v celom rozsahu zamieta. Odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Opravným
uznesením zo dňa 03.07.2014, na základe prípisom vráteného spisu bez rozhodnutia o odvolaní v
zmysle § 164 O.s.p., opravil dátum vydania rozsudku tak, že namiesto nesprávne uvedeného dátumu

28.06.2010, je správnym dátumom vydania rozsudku dátum 14.05.2013.

V odôvodnení rozsudku Okresný súd Bratislava I uviedol, že návrhom navrhovateľa doručeným dňa
20.10.2008satentodomáhalurčenia,žejeveriteľomúpadcuvovzťahuknímprihlásenýmpohľadávkam
do konkurzu vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 6K/15/2007. Navrhovateľ v zákonom stanovenej
lehote prihlásil do konkurzného konania na majetok dlžníka VUIS NOVA spol. s r.o. prihláškou č. 175,
č. 177, č. 179, č. 181 pohľadávky titulom zmluvných pokút v dôsledku nevrátenia pôžičiek na základe

uzavretých zmlúv o poskytnutí pôžičky zo dňa 01.10.2008, 30.01.1999, 02.01.2000 a 10.01.2000, ktoré
boli uzavreté medzi úpadcom ako dlžníkom a pôvodným veriteľom F. F. ako veriteľom. Predmetné
pôžičky úpadca nevrátil riadne a včas, čím vznikol nárok na zmluvnú pokutu vo výške 20-násobku
diskontnej sadzby NBS za každý deň omeškania. Podľa konečného zoznamu pohľadávok, tieto správca
poprel, čo do právneho dôvodu a výšky, nakoľko zmluvná pokuta v požadovanej výške je v rozpore
s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom (§ 3 os. 1 OZ). V žalobnom návrhu navrhovateľ
uviedol, že výška zmluvnej pokuty je primeraná a žiada nárok priznať. Dodatočne doložil zmluvy o

postúpení pohľadávok zo dňa 15.08.2008 a 12.03.2009. Súd prvého stupňa na základe vykonaného
dokazovania dospel k skutkovému stavu tak, že na základe vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu
uznesením tunajšieho súdu zo dňa 29.05.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.06.2008, si
dňa 16.06.2008 spoločnosť JAMEXI, s.r.o. ako konkurzný veriteľ prihlásila o konkurzu pohľadávky,ktoré vznikli pôvodnému veriteľovi F. F. voči úpadcovi z titulu nevrátených pôžičiek. Prihlásené boli
pohľadávky prihláškami č. 175, 177, 179 a 181. Boli pripojené aj zmluvy o pôžičkách zo dňa 01.10.1998,
30.01.1999, 02.01.2000 a 10.01.2000. Na základe postúpenia pohľadávok sa stal navrhovateľom

spoločnosť TIPL, spol. s r.o. Návrhom zo dňa 18.03.2013 navrhovateľ zobral návrh čiastočne späť, takže
namiesto dohodnutej zmluvnej pokuty vo výške 20 násobku diskontnej sadzby NBS si uplatnil sumy
zodpovedajúcej pokute vo výške 0,3 % z dlžnej sumy za každý deň z omeškania. Súd uznesením zo
dňa 10.04.2013 zastavil konanie v prevyšujúcich častiach. Súd pri vydaní rozhodnutia vzal do úvahy,
že dohoda o zmluvnej pokute nie je obligatórnou podmienkou platnej zmluvy a písomná dohoda o

zmluvnej pokute je výhradne výsledkom dohody strán a ako taká musí byť v súlade s príslušnou
právnou úpravou. Nárok na zmluvnú pokutu nie je priamym dôsledkom príslušných ustanovení zákona
o zmluve o pôžičke, a preto teda nevyplýva priamo zo zákona, ale zo záväznej dohody strán. Na základe
skutočností, že titulom nároku je ustanovenie zmluvy o pôžičke, je potrebné preto pri rozhodovaní o
absolútnej neplatnosti ustanovenia o zmluvnej pokute vychádzať z pôvodného znenia bez ohľadu na
zníženie nároku jednostranným úkonom navrhovateľa. Podľa názoru súdu prvého stupňa je nesporné,

že pôvodne dohodnutá výška zmluvnej pokuty je v rozpore s dobrými mravmi pre jej neprimeranosť.
V zmysle ustálenej judikatúry je tiež nesporné, že ročná výška zmluvnej pokuty vo výške 176 %,
resp. 155 % je v rozpore s dobrými mravmi, a preto nie je možné ju na tomto právnom základe
priznať. Súd prvého stupňa zároveň poukázal aj na skutočnosť, že pôvodný veriteľ R. F., ako fyzická
osoba a pôvodný dlžník - úpadca v zastúpení R. F., je tá istá osoba, ktorá sama sebe požičiavala

peniaze, nakoľko ako štatutár a jediný spoločník úpadcu narábal s týmito finančným prostriedkami podľa
svojho uváženia. K otázke prípadnej konvalidácie neplatnosti dohody strán zmluvy o výške zmluvnej
pokuty čiastočným späťvzatím návrhu zo dňa 18.03.2013 súd prvého stupňa uviedol, že späťvzatie
bolo výsledkom jednostranného právneho úkonu navrhovateľa, a preto žiadnym spôsobom nemôže
konvalidovať absolútne neplatný právny úkon dohody o zmluvnej pokute pre rozpor s dobrými mravmi.

Vzhľadom na takto ustálený skutkový stav preto súd prvého stupňa dospel k záveru, že ani zmluvná
pokuta vo výške 0,3 % z dlžnej sumy za každý deň z omeškania nie je primeraná významu a hodnote
zabezpečovanej povinnosti, v dôsledku čoho je v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku a podľa § 39 OZ preto právu na jej zaplatenie nemožno priznať v súdnom
konaní právnu ochranu. Súd prvého stupňa nárok navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodol

podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Následne súd prvého stupňa vydal dňa 03.07.2014 opravné uznesenie
v konaní pod sp. zn. 1Cbi/58/2008-284, ktorým opravil dátum vydania rozsudku súdu prvého stupňa,
kde namiesto nesprávneho dátumu jeho vydania dňa 28.06.2010 uviedol správny dátum 14.05.2013.
Predmetné opravné uznesenie súd prvého stupňa vydal na základe ust. § 164 O.s.p.

Na takto zistenom skutkovom základe preto súd prvého stupňa konštatoval, že sú splnené všetky
zákonné podmienky pre priznanie uplatneného nároku navrhovateľa voči odporcovi, tak ako je uvedené
vo výrokovej časti rozsudku a žalobu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú. Odporcovi nepriznal
trovy konania z dôvodu, že si ich odporca v konaní neuplatnil.

Dňa 09.07.2013 bolo do podateľne Okresného súdu Bratislava I doručené odvolanie navrhovateľa
prostredníctvom právneho zástupcu Mgr. Renáty Záhorákovej, advokáta, v ktorom sa konštatuje, že
súd prvého stupňa postupoval vecne nesprávne, ak nevyhovel návrhu navrhovateľa vo vzťahu k ním
uplatnenému nároku. Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. V odvolaní ďalej uviedol, že súd prvého stupňa dospel k

nesprávnym skutkovým a právnym záverom z dôvodu, že je zrejmé, že navrhovateľom uplatnený nárok
je dôvodný čo do výšky a ako aj právneho základu. Z titulu späťvzatia návrhu zo dňa 18.03.2013
bola upravená výška zmluvnej pokuty na 0,3 % p.a. z dlžnej čiastky za každý deň omeškania, a preto
neodporuje zákonu, je v súlade s Obč. z. Poukazuje na aplikáciu moderačného oprávnenia súdu podľa
§ 545a Obč. z., spočívajúcej v znížení uplatnenej zmluvnej pokuty, ak súd má za to, že sú splnené

podmienky na jej aplikáciu, a preto neprimeraná výška zmluvnej pokuty nemôže byť bez ďalšieho
dôvodom pre jej nepriznanie zo strany súdu. Poukazuje na rozsudok NS SR č. 1 Obdo V 93/2004 vo
vzťahu k aplikácii § 301 Obch. z. vo vzťahu k zníženiu neprimeranej pokuty. Zároveň poukazuje na
rozsudok NS SR č. 2Cdo 172/2007, z ktorého obsahu vyplýva, že zmluvná pokuta vo výške 1 % z
dlžnej čiastky za každý deň omeškania je primeraná, a preto takéto dojednanie nie je neplatné podľa

ust. § 39 Obč. z. Má za to, že 0,3 % z dlžnej čiastky, ročne vo výške 109,5 % nie je neprimeraná výška
sankcie v podobe zmluvnej pokuty, a preto žiada priznať tento nárok v celom rozsahu ako dôvodný.
Poukazuje na konanie vedené tunajším súdom pod sp. zn. 1Cbi/60/2008 vo vzťahu k nároku veriteľa
LeMart. K odvolaniu doložil listiny tak, ako vyplýva z č. l. 264 až 275 spisu, vedenom na súde prvéhostupňa. Odvolateľ dňa 14.03.2014 doplnil odvolanie, kde uviedol, že zmluvná voľnosť strán nebola ničím
obmedzená, úpadca konal slobodne a vážne, uvedomujúc si následky konania, a preto dopĺňa odvolanie
aj o túto právnu skutočnosť.

Okresný súd Bratislava I vyzval dňa 18.07.2013 odporcu, aby sa vyjadril k odvolaniu navrhovateľa s tým,
že odporca sa dňa 20.03.2014 vyjadril a žiadal rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť v celom rozsahu.
V písomnom vyjadrení poukazuje aj na prepojenie účastníkov dohody o zmluvnej pokute v osobe R. F.,
má za to, že ide o neprimeranosť prihláseného / uplatneného nároku navrhovateľa, v dôsledku čoho je

právny úkon neplatným podľa § 39 OZ, preto právu nie je možné priznať právnu ochranu a z dôvodu
absolútnej neplatnosti nie je možné uplatniť moderačné oprávnenie súdu podľa § 545a OZ tak, ako
to požaduje navrhovateľ. Vo vzťahu k rozhodnutiu 1Cbi/60/2008 uvádza, že cit. rozsudkom súd určil
pravosť popretých pohľadávok iného veriteľa v konkurze, avšak nie z titulu zmluvných pokút, ktoré sú
predmetom tohto konania, ale z titulu riadnych úrokov z omeškania, preto nie je možné aplikovať per
analógiám toto rozhodnutie na posudzovanú právnu vec. Za celú dobu trvania konkurzu v žiadnom z

doteraz vydaných rozhodnutí neboli žiadnemu veriteľovi priznané pohľadávky z titulu zmluvných pokút.
Má za to, že súd prvého stupňa postupoval vecne správne a žiada rozhodnutie potvrdiť.

Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a
v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že nie je dôvodné.

Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, ktorý ustálil právny názor spočívajúci
v tom, že zo strany navrhovateľa došlo k uplatneniu nároku z titulu zmluvnej pokuty, ktorej výška je v
rozpores§39Obč.z.,§265Obch.z.,§301Obch.z.,atozdôvodu,ženiejemožnébezďalšiehopriznať
právnu ochranu nároku, ktorý je dojednaný v rozpore so zákonom, je neplatným právnym úkonom,

nakoľko svojim obsahom a účelom odporuje zákonu, obchádza ho a prieči sa dobrým mravom. Podľa
§ 265 Obch. z., výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva
právnu ochranu.

Odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa konštatuje, že je absolútne neplatnou dohoda strán o

zmluvnej pokute, ktorej výška predstavuje 176 % p.a., resp. 155 % p.a., bez ohľadu na skutočnosť, že
navrhovateľ ako právny nástupca pôvodného veriteľa návrhom zo dňa 18.03.2013 vzal návrh čiastočne
späť tak, že si uplatnil iba nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,3 % z dlžnej sumy za
každý deň omeškania. Zmluvná pokuta ako sankcia musí vychádzať z obsahu a charakteru zmluvného
záväzku, musí vychádzať z obsahu, výšky povinnosti, ktorej splnenie zmluvne sankcionuje v podobe

zmluvnej pokuty, a preto súd prvého stupňa postupoval vecne správne, ak sa zaoberal predmetnými
zmluvami o pôžičke a výškou pôvodne dohodnutej pokuty a v zhode s ustálenou judikatúrou konštatoval,
že táto výška je v rozpore s dobrými mravmi pre jej neprimeranosť. Zároveň sa súd zaoberal a prihliadol
k tomu, že osoba konajúca za dlžníka a osoba veriteľa je R. F., čím je jednoznačne preukázané, že
predmetný nárok dohodnutý v zmluve podpísaný tou istou osobou na strane dlžníka a na strane veriteľa,

je dohodnutý účelovo, v rozpore so zákonom, s vedomím, že predmetná pôžička vrátená nikdy nebude,
a teda že sa navýši pohľadávka veriteľa neprimerane o výšku zmluvnej pokuty (176 % p.a., resp.
155 % p.a.). Je preto zrejmé, že takémuto výkonu práva podľa § 265 Obch. z. nie je možné priznať
právnu ochranu. Súd prvého stupňa preto postupoval vecne správne, ak ani na základe čiastočného
späťvzatia uplatneného nároku, tento nárok navrhovateľa nepriznal a žalobu zamietol. Odvolací súd

preto nemohol prihliadnuť k odvolaniu navrhovateľa nepriznal a žalobu zamietol. Odvolací súd preto
nemohol prihliadnuť k odvolaniu navrhovateľa vo veci moderačného práva súdu podľa § 545a OZ,
nakoľko nie je možné uplatniť moderačné právo súdu a zmluvnú pokutu znížiť, ak je vyslovená absolútna
neplatnosť ustanovení zmluvy, na základe ktorých bola táto zmluvná pokuta v konaní uplatnená.
Absolútna neplatnosť bráni uplatneniu § 545a OZ vo vzťahu k moderačnému právu súdu. Vo vzťahu

ku konaniu, ktoré uvádza odvolateľ pod sp. zn. 1Cbi/60/2008, odvolací súd zistil, že predmetný nárok
priznaný súdom navrhovateľ uplatnil z iného právneho titulu, než je uplatnené v konaní vedenom v
posudzovanej právnej veci, preto nie je možné ani k tomuto konaniu pod sp. zn. 1Cbi/60/2008 prihliadnuť
(uplatnené boli navrhovateľom úroky z omeškania).

Odvolací súd sa stotožňuje aj so zisteným skutkovým stavom veci tak, ako ho vykonal súd prvého
stupňa a na tomto základe preto vyvodil správny právny záver, ak žalobu navrhovateľa v celom rozsahu
zamietol.Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 223 O.s.p., odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok, inak
rozhoduje uznesením.

Odvolací súd na základe posúdenia veci dospel k názoru, že odvolanie nie je dôvodné, a preto, že súd
prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci a vyslovil správny právny názor, vydal rozhodnutie,

ktorým potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1
O.s.p. Vzhľadom k tomu, že odporcovi žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli a ani si ich neuplatnil,
odvolací súd mu nepriznal ich náhradu.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.

č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.