Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 12, 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 33T/73/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114010796
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pamela Záleská

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4114010796.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, samosudcom Mgr. Pamelou Záleskou, v trestnej veci obžalovaného C. T., pre prečin

zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom v Nitre dňa 12.01.2015 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
C. T. , narodený XX.XX.XXXX v P.,
trvale bytom B., Y. XX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :

ako otec maloletých detí T. T., narodenej XX.XX.XXXX a C. T., narodeného XX.XX.XXXX, obaja bytom
u matky T. T. v P., hoci má k nim vyživovaciu povinnosť priamo zo Zákona o rodine a rozsudkom
Okresného súdu Nitra č. 13P/379/2012, právoplatným dňa 07.02.2013, mu bola určená výška tejto
povinnosti sumou 100 eur mesačne na dcéru T. a 80 eur mesačne na syna C., ktorú je zaviazaný platiť

k rukám matky detí vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku, si túto
povinnosť riadne neplnil v období od 01.10.2013 do 12.01.2015, čím mu vznikol dlh k rukám matky detí
po odrátaní zaplateného výživného vo výške 2.340 eur a konal tak napriek tomu, že bol za taký čin
v predchádzajúcich dvadsiatichštyroch mesiacoch odsúdený rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn.
33T/98/2013 zo dňa 18.09.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.09.2013,

t e d a :

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si z nedbanlivosti neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného
a čin spáchal hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

t ý m s p á ch a l :

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného
zákona a nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2,
odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Nitre č. 3Pv 242/2013 prejednal súd trestnú vec proti
obžalovanému C. T. a na hlavnom pojednávaní dňa 12.01.2015 vykonal dokazovanie výsluchom
obžalovaného, výsluchom svedkyne T. T., prečítaním listinných dôkazov a oboznámením pripojeného
spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 33T/98/2013.
Obžalovaný C. T. na hlavnom pojednávaní ku zažalovanému skutku vypovedal, že je pravda, že výživné
neplatil. Nemal to z čoho zaplatiť a ak aj peniaze mal, nemal kontakt na bývalú manželku a nemohol jej

peniaze ani poslať ani odovzdať. Dodal, že vzniknutá situácia ho mrzí, chcel by dlh na výživnom zaplatiť,
avšak aktuálne nemá peniaze a predpokladal, že tieto by mohol zohnať v priebehu nasledujúcich päť
týždňov, nakoľko má ísť pracovať do zahraničia, kde by mal nejaké peniaze zarobiť, aby dlh mohol
vyrovnať. V období, v ktorom neplatil výživné, bol zamestnaný, avšak príjem mu neumožňoval platiť
výživné v takej výške, v akej bolo určené a následne v septembri 2014 prácu zmenil a stratil kontakt na

bývalú manželku. Má nejaké peniaze našetrené, ale tie potrebuje na cestu do Francúzska a na živobytie
tam, a teda zaplatiť nemôže ani časť z dlhu na výživnom.

Svedkyňa T. T. na hlavnom pojednávaní uviedla, že celkový dlh na výživnom je od rozvodu viac ako
4.500 eur, pretože obžalovaný neplatí nič. Čo sa týka tohto trestného stíhania, je to 2.340 eur ku dňu

hlavného pojednávania. Dodala, že neverí ničomu z toho, čo uviedol obžalovaný, že by potreboval len
viac času, pretože výživné nezaplatí. Svedkyňa vysvetlila, že vychádza len z toho, čo jej obžalovaný
opakovane uvádza, že jej nedá ani cent, smeje sa z polície, smeje sa zo súdu, nič pre neho nie je
dostatočnou výstrahou. On zaplatiť výživné ani nemá v pláne. Ďalej vypovedala, že deti netrpia núdzou,
pretože s ich výchovou a výživou jej pomáha priateľ a aj rodičia.

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní prečítal listinné dôkazy, a to rozsudok Okresného súdu Nitra sp.
zn. 13P/379/2012 a sp. zn. 33T/98/2013, rodné listy detí, potvrdenie zo školy, správy, rozhodnutia a
potvrdenia z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, výpis z Centrálneho depozitára cenných papierov,
správu zo Sociálnej poisťovne, výpis z Market Systému, zoznam vozidiel subjektu, správu za Daňového

úradu, výpis z Obchodného registra SR, výpis z Ústrednej evidencie priestupkov a register trestov. Takto
zistil, že obžalovaný je otcom dvoch školopovinných detí vo veku 15 rokov a takmer 8 rokov, na ktoré je
povinný prispievať výživným vo výške 180 eur mesačne spolu na obe deti, a to k rukám matky detí vždy
do15-tehodňavmesiacivopred.Niejeregistrovanývživnostenskomregistrianiejepoberateľomdávok
v hmotnej núdzi, z Úradu práce z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vyradený dňa 11.06.2013 pre

nedostavenie sa na úrad. Obžalovaný nevlastní žiadne cenné papiere a nemá ani iné majetkové práva.
V čase od 07.10.2013 bol zamestnaný v spoločnosti ALFABYT, s.r.o. na dohodu o vykonaní práce.

Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný bol v minulosti súdne trestaný, naposledy Okresným
súdom Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 33T/98/2013 za prečin zanedbania povinnej výživy podľa

§ 207 odsek 1 Trestného zákona a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere
päť mesiacov so skúšobnou dobou na 15 mesiacov, a to spoločne s povinnosťou zaplatiť v skúšobnej
dobe zanedbané výživné. Podľa správy z Ústrednej evidencie priestupkov bol obžalovaný priestupkovo
postihnutýeštevroku2008zapriestupokprotiobčianskemuspolunažívaniupodľa§49odsek1písmeno
d) zákona č. 372/1990 b. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za čo mu bola uložená pokuta

vo výške20 eur.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 33T/98/2013 vyplynulo, že obžalovaný bol rozsudkom
zo dňa 18.09.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť toho istého dňa, odsúdený za prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, pretože si neplnil riadne svoju vyživovaciu
povinnosť voči tým istým deťom, T. a C. a bola mu (okrem podmienečného trestu odňatia slobody)

uložená povinnosť zaplatiť dlh na výživnom do skončenia skúšobnej doby, ktorá mu mala plynúť do
18.12.2014.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či

tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Súd mal z vykonanéhodokazovania jednoznačne za preukázané, že skutok sa stal tak, ako bolo uvedené v skutkovej vete
obžaloby a vzhľadom na druh posudzovanej trestnej činnosti upravil v skutkovej vete obžaloby obdobie,
v ktorom prichádzalo k neplneniu vyživovacej povinnosti až ku dňu vyhlásenia rozsudku a príkladne k

tomu ustálil aj výšku zanedbaného výživného.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že obžalovaný svojim
konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa §
207 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona, pretože si najmenej tri mesiace v období dvoch

rokov (od 01.10.2013 do 12.01.2015) neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, pričom čin spáchal,
hoci bol v predchádzajúcich 24 mesiacoch za taký čin odsúdený (dňa 18.09.2013).

Osoba, ktorá má vyživovaciu povinnosť, musí využiť všetky možnosti na to, aby si túto povinnosť v reálne
možnej výške splnila bez ohľadu na to, že obžalovanému aktuálna životná situácia neumožňovala príjmy

v takom rozsahu, z akého sa vychádzalo pri určení vyživovacej povinnosti.
Obžalovaný sa ku spáchaniu skutku priznal a pred súdom na svoju obranu uviedol, že výživné nemal
z čoho platiť, čo však nie sú skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vyviniť ho spod obžaloby, pretože
nie sú právne opodstatnené. Pre osobu, ktorá má vyživovaciu povinnosť (vyplývajúcu zo Zákona o
rodine) určenú čo do výšky a čo do spôsobu platenia právoplatným rozsudkom súdu, nemôže slúžiť na

ospravedlnenie neplnenia tejto povinnosti skutočnosť, že ju „nemá z čoho platiť“. Z výpovede svedkyne
T. T. mal súd za preukázané, že obžalovaný si skutočne v kritickom období až ku dňu konania hlavného
pojednávania vyživovaciu povinnosť riadne neplnil a zo vzniknutého dlhu na výživnom, vyčíslenom
už v čase podania obžaloby, žiadnu sumu ani neuhradil, pričom neuhradil ani dlh na výživnom z
predchádzajúceho odsúdenia za rovnakú trestnú činnosť.

Výpoveď tejto svedkyne však nebola jediným, samostatným usvedčujúcim dôkazom, pretože súd jej
výpoveď vyhodnocoval aj v kontexte ďalších dôkazov, teda aj z právoplatného súdneho rozhodnutia, z
ktorého obžalovaný bezpečne vedel, že vyživovacia povinnosť mu bola určená a v nadväznosti na túto
podstatnú skutočnosť obžalovaný vedel aj to, komu, kedy, koľko a akým spôsobom má platiť výživné,

pričom napriek tomu tak nerobil. Okrem toho, o tejto skutočnosti nemohol mať obžalovaný žiadnu
pochybnosť aj z toho dôvodu, že bol za neplnenie vyživovacej povinnosti už raz súdom aj potrestaný.

Okrem toho, vo veci nebol produkovaný žiaden dôkaz, ktorý by nasvedčoval tomu, že sa obžalovaný
snažil nájsť ľubovoľný zdroj pravidelného príjmu, z ktorého by pravidelne a včas plnil vyživovaciu

povinnosť, pretože pred súdom len vyslovil predpoklad, že vyvíja činnosť nasvedčujúcu jeho záujmu
riešiť situáciu ohľadne jeho vyživovacej povinnosti prácou v zahraničí.

Súd preto nemal dôvod pochybovať o období neplnenia vyživovacej povinnosti a keďže obžalovaný
nepredložil žiaden doklad o splnení si tejto povinnosti, pre súd zostala nespochybnená i výška

zanedbaného výživného, ktorú ustálil na obdobie začínajúce dňom od 01.10.2013 až ku dňu vyhlásenia
rozsudku v predmetnej veci, teda do 12.01.2015. V danom prípade sa tak jednalo o neplnenie
vyživovacej povinnosti za 15 mesiacov, čo by predstavovalo sumu 2.700 eur, z tejto však súd odrátal
čiastku, ktorú obžalovaný podľa výpovede svedkyne zaplatil v mesiaci november 2013 (180 eur), v
mesiaci február 2014 (100 eur) a v marci 2014 (80 eur), čo vo výslednom sčítaní predstavovalo dlh na

výživnom vo výške 2.340 eur (2.700 mínus 360 eur).

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4
Trestného poriadku, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.

Z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona súd prihliadol na okolnosť uvedenú
od písmenom l), keďže obžalovaný sa k spáchaniu skutku priznal a jeho spáchanie aj oľutoval. Z
priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona súd u obžalovaného žiadnu nezistil,
pričom jeho predchádzajúce odsúdenie už bolo okolnosťou priamo uvedenou v skutkovej podstate

zažalovaného trestného činu.
Berúc do úvahy okolnosti uvedené v § 34 odsek 1 až odsek 4 Trestného zákona ako aj všetky
okolnosti prípadu, dospel súd k záveru, že tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude v
prejednávanejveciúčeltrestudosiahnutýjedineuloženímnepodmienečnéhotrestuodňatiaslobody,atovo výmere 18 mesiacov, teda pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Výkon trestu nebolo
podľa názoru súdu možné podmienečne odložiť, pretože predchádzajúce podmienečné odsúdenie
obžalovaného preukázateľne neviedlo k jeho náprave a nebolo tak pre neho ani dostatočnou výstrahou

a ani žiadnym ponaučením, zvlášť s ohľadom na špeciálnu recidívu.
Obžalovaný v podstate plynule pokračoval v neplnení vyživovacej povinnosti, čím sa dopustil spáchania
trestného činu počas plynutia skúšobnej doby predchádzajúceho podmienečného odsúdenia a navyše,
spáchal rovnaký trestný čin bez toho, že by tiež splnil podmienky, k splneniu ktorých bol zaviazaný
a plynule tak pokračoval v protiprávnom konaní bez zjavnej nápravy alebo poučenia z predošlého

trestného stíhania a následne uloženého trestu.

Vzhľadom na to, že obžalovaný nebol v predchádzajúcich desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia
slobody pre úmyselný trestný čin, zaradil ho súd pre výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia (§ 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona).

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti bolo rozhodnuté tak ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.
Odvolanie má odkladný účinok.
Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.