Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 21, 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 10C/60/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113231986
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Rohárik

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6113231986.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom N.. C. M., vo veci navrhovateľa C. X. G., G..M..B..,

XXX XX H. XX, C. XX, V.: XX XXX XXX, zastúpeného Z. Y. N.. Z. X., G..M..B.., XXX XX H., C. XX,
C..B..H. XX, proti odporcovi Ľ. W., T.. XX.G. XXXX, H. H. H., G. XXXX/XX, o zaplatenie sumy 438,88
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ žiada uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 438,88 Eur titulom dlhu zo zmluvy o
revolvingovom úvere.

Súd konal podľa druhej vety § 101 ods.2 O.s.p. v neprítomnosti odporcu.

Súd vykonal dokazovanie najmä oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom a
zistil tento skutkový stav:

Účastníci dňa 24.septembra 2010 uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere, predmetom ktorej bolo

poskytnutie úverového limitu vo výške 630 (bez uvedenia meny) so splatnosťou (počet splátok/splatnosť
- deň v mesiaci) 42/01. Mesačná splátka vrátane úrokov mala byť vo výške 33,76 (bez uvedenia meny).
V žiadosti o úver bola uvedená predpokladaná ročná percentuálna miera nákladov vo výške 70,03 %,
ročná úroková sadzba vo výške 70,03 %, priemerná ročná percentuálna miera nákladov vo výške 47,39
%, poskytnutá čiastka revolvingu vo výške 332,20 (bez uvedenia meny), celková čiastka 810,24 (bez
uvedenia meny), predpokladaná ročná percentuálna miera nákladov úveru pri poskytnutí revolvingu vo
výške 63,33 % a ročná úroková sadzba revolvingu vo výške 76,21 %. Časť 6. žiadosti obsahuje údaje

o schválenom revolvingovom úvere.

Vykonaným dokazovaním má súd za preukázané, že účastníci uzavreli zmluvu dňa 24.septembra 2010
podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZsÚ“). Účelom zmluvy bolo poskytnutie finančných
prostriedkov navrhovateľom odporcovi, ktoré sa odporca zaviazal splácať v dohodnutých mesačných
splátkach. Poskytovateľ služby (navrhovateľ) je podnikateľ, príjemca služby (odporca) fyzická osoba.

Z hľadiska povahy subjektov je však ich vzťah obchodnoprávny, lebo v zmysle § 261 ods. 6 písm. d)
Obchodného zákonníka je zmluva o úvere absolútnym obchodom. Preto sa záväzkové vzťahy z nej bez
ohľadu na povahu účastníkov spravujú Obchodným zákonníkom.Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nesmie výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a
nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nesmú spotrebiteľské zmluvy obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka sa právne vzťahy uvedené v odseku 1 spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných

zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka sa touto časťou zákona spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497).
Podľa§369ods.1a3Obchodnéhozákonníka,akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať

z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť
úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka je dlžník od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.
Podľa§786kods.2Obchodnéhozákonníkaprávaapovinnostizozodpovednostizaporušeniezáväzkov
zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.

Podľa § 2 písm. d) ZsÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 1 ZsÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

§ 9 ods. 2 ZsÚ vymedzuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa§11ods.1písm.a)ZsÚ,poskytnutýspotrebiteľskýúversapovažujezabezúročnýabezpoplatkov,
ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Zmluva účastníkov zo dňa 24. septembra 2010 je písomná, ale chýbajú v nej obligatórne náležitosti
alebo údaje o nich sú zavádzajúce, nepresné a vyvolávajúce pochybnosti o ich pravdivosti. Pre
revolvingový úver chýba údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Uvedenie predpokladanej výšky
ročnej percentuálnej miery nákladov nespĺňa podmienku § 9 ods. 2 písm. j) ZsÚ. Spotrebiteľ má byť pri
uzavretí zmluvy informovaný o všetkých podstatných informáciách, ktoré by mohli prípadne ovplyvniť

jehorozhodnutie,čidozmluvnéhovzťahuvstúpialebonie.Údajoznačenýako„predpokladaný“vyvoláva
stav jeho právnej neistoty, nemožno z neho usúdiť, či je zmluvný vzťah pre spotrebiteľa výhodný alebo
nie. Spotrebiteľjeslabšímvtomtovzťahu,leboveriteľpodnikávpredmetečinnostiavie,akosasprávajú
na trhu ostatní veritelia. Zákon ukladá, že zmluva má obsahovať údaj o ročnej percentuálnej mierenákladov, preto údaj o jej (len) predpokladanej výške zákonné podmienky nespĺňa. Chýba tu i údaj o
konečnej splatnosti revolvingového úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) ZsÚ), lebo údaje o splatnosti sú v oznámení
veriteľa uvedené len pre úver (nie revolvingový úver).

Už len vzhľadom k chýbajúcim údajovom o ročnej percentuálnej miere nákladov a konečnej splatnosti
úveru považuje súd poskytnutý revolvingový úver za bezúročný a bez poplatkov. Okrem toho má súd
za to, že konanie navrhovateľa pri poskytovaní úverov (resp. revolvingových úveroch) odporuje dobrým
mravom. Občiansky zákonník, ani iné právne predpisy neurčujú, do akej výšky je možné dohodnúť úroky

pri spotrebiteľskom úvere. To však neznamená, že by výška úrokov závisela len na dohode zmluvných
strán a nepodliehala žiadnym obmedzeniam. Aj tu platí § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dobré
mravy nie sú zákonom definované, v súdnej praxi sú všeobecne posudzované ako obvyklé, poctivé a
spravodlivé správanie sa s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých bol právny úkon uzatvorený.
Ich obsah spočíva v mimoprávnom súbore pravidiel správania, ktorý je všeobecne uznávaným vo
vzájomných vzťahoch ľudí a rešpektuje spoločenský poriadok. V rozpore s dobrými mravmi je právny

úkon, ak odporuje takýmto pravidlám správania, hoci povahu právnych noriem nemajú. V rozpore
s dobrými mravmi je podľa súdnej praxe spravidla výška úrokov dohodnutá v zmysle § 658 ods. 1
Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase zmluvy, stanovenú
najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo
pôžičiek. V súdenej veci má súd za to, že, že dohodnuté úroky vo výške 76,21 % ročne sú v rozpore

s dobrými mravmi. Z údajov Národnej banky Slovenska zistil, že od januára 2010 do júla 2010 boli
spotrebiteľské úvery poskytované za úrok vo výške 7 - 8 % (pre domácnosti), v prípade nefinančných
spoločností bol úrok len vo výške od 3,5 - 4 % ročne. Preto je ročná úroková sadzba vo výške 76,21
% je takmer desaťnásobne vyššia (takmer 1 000 % „základnej“ úrokovej sadzby), čo je nepochybne v
hrubom rozpore s dobrými mravmi. Preto je táto časť zmluvy účastníkov absolútne neplatná.

Na základe uvedeného považuje súd poskytnutý revolvingový úver za bezúročný, bez poplatkov a
dohodu o výške úrokovej sadzby za absolútne neplatnú. Z „karty klienta“ obsahujúcej splátkový kalendár
vyplýva, že odporcovi bol poskytnutý revolvingový úver v sume 539,45 Eur, odporca už vrátil sumu
979,04 Eur. Preto nie je povinný zaplatiť navrhovateľovi už nič, a preto súd návrh v celom rozsahu ako

nedôvodný zamietol.

Navrhovateľ v konaní neuspel, úspešný odporca si náhradu trov konania neuplatnil. Preto súd nepriznal
náhradu trov konania ani jednému z nich.

Len pre úplnosť súd dodáva, že dňa 22.októbra 2014, po rozhodnutí vo veci, mu bolo doručené
oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania na strane odporcu, na ktoré tak nemohol
prihliadnuť.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, písomne dvojmo (inak súd zhotoví

kópie na trovy odvolateľa) prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, ako má odvolací súd rozhodnúť.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla spôsobiť nesprávne rozhodnutie,
c) súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd dospel dokazovaním k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.