Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. december 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/124/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201209
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011201209.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Majerníkovej a členov

senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci žalobcu: O.. J. E.,
bytom A. X/X, XXX XX T., právne zastúpený: JUDr. Ľubomír Hlbočan, advokát so sídlom Vajnorská
20, 831 03 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Odbor výstavby a bytovej politiky,
(predtým Krajský stavebný úrad v Bratislave), so sídlom Lamačská cesta 8, 845 14 Bratislava, za účasti:
UBM Koliba, s.r.o., so sídlom Plynárenská 1, 821 09 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. A/2011/690-/HLO zo dňa 14.4.2011, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

Pribratému účastníkovi správneho konania súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou Krajskému súdu v Bratislave dňa 13.7.2011 sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/2011/690-/HLO zo dňa 14.4.2011, ktorým žalovaný
zmenil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto č.
ÚkaSP-2009-10/203-HAM zo dňa 3.6.2010, ktorým bolo vydané stavebné povolenie na súbor stavieb
„KOLIBA HILL RESIDENCES“ pre stavebníka UBM Koliba s.r.o. v časti podmienky pre uskutočnenie
súboru stavieb a v ostatnej časti rozhodnutie potvrdil.

V žalobe žalobca poukázal na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 20 Ústavy SR

a § 3 ods. 1 a § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že v zmysle týchto právnych predpisov
je oprávnený užívať svoj majetok a mať právo na rovnakú ochranu ako stavebník.

Žalobca bol oprávnený v zmysle platnej územnoplánovacej dokumentácie na pozemku parc. č. XXXX/
X k.ú. R. stavať stavby s podmienkou dodržania následnej regulácie: výstavba rodinných domov na
súkromných pozemkoch. Územnoplánovacia dokumentácia vzťahujúca sa k parcele č. XXXX/X k.ú. R.
nebola ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia zmenená.

Napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, nakoľko rozhodnutie
bolo odôvodnené platnosťou a účinnosťou územného plánu zóny Koliba- Stráže, zmeny a doplnky 2. Na

základe tejto mylnej domnienky vydalo Hl. mesto SR Bratislava kladné záväzné stanovisko k investičnej
činnosti dňa 1.6.2009 pod č. MAGS ORM 40870/09-113306 a na základe mylnej domnienky účinnosti
tejto územnoplánovacej dokumentácie žalovaný rozhodol v spojenom územnom a stavebnom konaní
podľa § 39a ods. 4 Stavebného zákona, pričom uviedol, že podmienky na umiestnenie povoľovanej
stavby v území sú dané platným územným plánom zóny. Podľa žalobcu je schválenie územného plányzóny Koliba - Stráže neplatné a teda aj neúčinné. Proti Všeobecnému záväznému nariadeniu Mestskej
časti Bratislava - Nové Mesto č. 1/2008 zo dňa 16.4.2008, ktorým sa mení a dopĺňa Všeobecné záväzné
nariadenie č. 7/1996 zo dňa 26.11.1996 o záväzných častiach územného plánu zóny Koliba - Stráže

v znení Všeobecného záväzného nariadenia č. 6/2000 zo dňa 13.6.2000 podal prokurátor Okresnej
prokuratúry Bratislava III protest prokurátora s tým, že prokurátor navrhol, aby najneskôr v lehote 90 dní
od doručenia protestu bolo nezákonné všeobecné záväzné nariadenie zrušené.

Rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko žalovaný
podriadil zistený skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje, resp. vydal rozhodnutie

o povolení a umiestnení stavby v stavebnom konaní spojenom s územným konaním podľa § 39a
ods. 4 stavebného zákona. Žalovaný neaplikoval na zistený skutkový stav § 4 ods. 1, 2 a 6 Vyhlášky
Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 zo dňa 8.7.2002.

Zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo napadnuté rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisov,
nakoľko žalovaný má odborným vyjadrením O.. S. zo dňa 22.1.2011 za preukázané, že ak stavba na
dotknutom pozemku bude umiestnená vo vzdialenosti 3 m od spoločnej hranice s pozemkom stavebníka

na parc. č. XXX/X k.ú. R. rovnako ako navrhovaný objekt J., negatívny vplyv stavby na pozemku par.č.
XXXX/X na bytový dom J. z hľadiska preslnenia bude eliminovaný. Účinnosť Územného plány zóny,
na ktorý sa žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia odvoláva, je spochybnená. Platný územný plán
zóny neobsahuje všetky zákonné podmienky na umiestnenie stavby, ktorá je predmetom napadnutého
rozhodnutia.

Zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo napadnuté rozhodnutie je nedostačujúce na posúdenie
veci, nakoľko v spise chýba stanovisko Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava,
potvrdenie, alebo zmena záväzného stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva zo strany
orgánu, ktorý je jeho nadriadeným, svetlotechnický posudok, ktorý hodnotí skutočný vplyv stavby, ktorá
je predmetom napadnutého rozhodnutia na plánovanú stavbu žalobcu na pozemku parc.č. XXXX/X k.ú.

R. a polohopisný plán s presným výškovým zameraním pozemkov parc.č. XXX/X a parc.č. XXXX/X,
spracovaný geodetom, ktorý by určito a presne kvantifikoval svahovitosť terénu zistená žalovaným na
miestnom šetrení.

Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov,
nakoľko žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že umiestnením stavby J. nebude

znemožnená výstavba na pozemku parc.č. XXXX/X v k.ú. R. v súlade s platnou územnoplánovacou
dokumentáciou. Objekt J. nad mieru prípustná negatívne neovplyvní budúcu výstavbu na susedných
pozemkoch, čo vraj dokladá aj odborné vyjadrenie autorizovaného stavebného inžiniera O.. Podľa
žalobcu však toto odborné stanovisko nie je dôvodom na tvrdenia žalovaného uvedené v rozhodnutí.
Žalovanývodôvodnenírozhodnutiaďalejuviedol,žesúborstavieb„KOLIBAHILLRESIDENCES“povolil

podľa § 39a ods. 4 Stavebného zákona s odôvodnením, že na lokalitu bol spracovaný a schválený
územný plán zóny. Žalobca poukázal na ustanovenie § 39a ods. 2 stavebného zákona a uviedol, že
Územný plán Koliba Stráže neobsahuje všetky podmienky na umiestnenie stavby, a preto nebol splnený
predpoklad na postup žalovaného podľa § 39a ods. 4 stavebného zákona.

V napadnutom rozhodnutí bola zistené taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého

rozhodnutia, pretože žalovaný sa nezaoberal námietkami žalobcu uplatnenými v odvolaní, ktoré
smerovali voči procesu obstarávania a schvaľovania úzmeného plánu Koliby. Stráže, zmeny a doplnky 2
aneprerušilkonaniepodľa§137ods.2Stavebnéhozákona.Taktiežsažalovanýnezaoberalnámietkami
žalobcu, uplatnenými v odvolaní, ktoré smerovali proti svetlotechnickému posudku O.. S., námietkami
proti Odbornému vyjadreniu ku zastavanosti pozemkov, námietkami proti obsahu záväzného stanoviska

- Vyjadrenia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava a obsahu záväzného stanoviska
Hl. mesta SR Bratislavy.

Žalovaný nezistil presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si neobstaral potrebné podklady
pre rozhodnutie a nevykonal dôkaz - svetlotechnický posudok na posúdenie vplyvu stavby, ktorá je
predmetom napadnutého rozhodnutia na plánovaná stavbu na pozemku parc.č. XXXX/X, ktorý navrhol

žalobca.

Žalobca prostredníctvom podanej žaloby napáda postup žalovaného, ktorým žalovaný nepreskúmal, či
dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny Koliba - Stráže a ktorýmžalovaný nepreskúmal, či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa ochrany zdravia a života ľudí.
Postup žalovaného bol v rozpore so zákonom, nakoľko sa nezaoberal námietkami žalobcu uplatnenými
v odvolaní, ktoré smerovali proti neplatnosti záväzných stanovísk dotknutých orgánov z dôvodu, že

ku dňu vydania rozhodnutia správneho orgánu 1. stupňa prestali platiť záväzné stanoviská dotknutých
orgánov v trvaní jedného roka od ich vydania. Podľa názoru žalobcu, žalovaný nezabezpečil určenými
podmienkami ochranu verejných záujmov. Žalovaný porušil ustanovenie § 60 ods. 1, § 62 ods. 1 písm.
a) a b), § 66 ods. 2 písm. b) a c), § 140b ods. 6 a § 137 ods. 2 Stavebného zákona.

Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalobca domáhal, aby krajský súd rozhodnutie žalovaného

zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň sa domáhal aj náhrady trov konania.

Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 13.9.2012 uviedol, že
stavebný úrad po preskúmaní žiadosti stavebníka postupoval v súlade s § 60 a nasledujúcich ustanovení
stavebného zákona a stavbu povolil po prerokovaní návrhu s dotknutými orgánmi a účastníkmi konania
v spojenom územnom a stavebnom konaní podľa § 39a ods. 4 stavebného zákona rozhodnutím
č. ÚkaSP-2009-10/203-HAM zo dňa 3.6.2010. O námietkach a pripomienkach účastníkov konania

rozhodol tak, že vyhovel požiadavke na doplnenie podkladov o svetlotechnický posudok, požiadavke
na zabezpečenie technických opatrení v súvislosti so zabezpečením riadneho odtoku z pozemkov
stavebníka na susediace pozemky a na verejnú komunikáciu úpravou projektu organizácie výstavby, ako
aj námietkam vzťahujúcim sa k usporiadaniu majetkových vzťahov stavebníka k pozemku, na ktorých
majú byť vedené prípojky inžinierskych sietí. Stanoviská dotknutých orgánov neboli ani záporné ani

protichodné.

Žalobounapadnutérozhodnutiejepodľažalovanéhovsúladesplatnýmiprávnymipredpismiavychádza
z dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Stavebníkovi boli uložené také povinnosti, ktoré v
dostatočnej miere zabezpečujú ochranu práv a právom chránených záujmov nielen žalobcovi, ale aj
ostatným účastníkom konania. Povolený súbor stavieb nijako nezasahuje do vlastníctva žalobcu, ani

ničím neznehodnocuje pozemok, ktorého žalobca je vlastníkom.

Zo stanoviska Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto, adresovaného Okresnej prokuratúre Bratislava
II vyplýva, že Územný plán hl.mesta SR Bratislavy, schválený uznesením mestského zastupiteľstva
zo dňa 31.5.2007 pod č. 123 zmenil dovtedy platné funkčné využitie chránenej gaštanice na
funkciu málopodlažnej zástavby obytného územia. Zároveň niektoré právnické subjekty požiadali o

čiastkové zmeny tejto územnoplánovacej dokumentácie, preto Mestská časť obstarala zmeny a doplnky
Územného plánu zóny Koliba - Stráže, ktorý bol dňa 15.4.2008 predložený na zasadnutie zastupiteľstva,
ktoré malo legálne a legitímne právo rozhodnúť o jeho schválení, resp. neschválení.

V rámci územnoplánovacej dokumentácie bola stanovená funkčná a priestorová regulácia na konkrétne
územie s konkrétnymi prírodnými a technickými podmienkami s cieľom dosiahnuť čo najprijateľnejšie

prepojenie medzi prírodným a urbanizovaným prostredím, pričom sa na tento účel využíva regulácia,
ktorá sprísňuje podmienky vyplývajúce zo stavebného zákona alebo príslušných noriem. V prípade
Územného plánu zóny Koliba - Stráže, kde je stanovené prvé podlažie od úrovne najnižšieho bodu
upraveného terénu, ide o sprísnenie podmienok vyplývajúcich zo STN 73 4301 vzhľadom na morfológiu
terénu. Pri bytových domoch sa zohľadnilo iné funkčné využitie najnižšieho podlažia, pričom výsledný

počet podlaží je totožný s výpočtom podľa normy STN 73 4301.

Schválenie predmetných zmien a doplnkov územného plánu zóny Koliba - Stráže, ktorými sa menilo a
dopĺňalo VZN č. 7/1996 zo dňa 26.11.1996 v znení VZN č. 6/2000 zo dňa 13.6.2000 doporučil svojim
stanoviskom Krajský stavebný úrad.

Zmeny a doplnky územného plánu zóny Koliba - Stráže boli vypracované v súlade s územným

plánom hl.mesta SR Bratislavy na rok 2007, postup mestskej časti pri obstarávaní, spracovaní,
prerokovaní a schvaľovaní predmetnej územnoplánovacej dokumentácie bol v súlade s príslušnými
právnymi predpismi a záväzná časť predmetných zmien a doplnkov je v súlade s § 13 stavebného
zákona. Podanému protestu prokurátora na základe podnetu žalobcu vyhovené nebolo. Neobstojí
preto konštatovanie, že žalovaný vychádzal z neúčinného právneho predpisu a rozhodoval na základe

neplatnej územnoplánovacej dokumentácie.Vzhľadom na to, že územný plán zóny Koliba - Stráže, zmeny a doplnky 2, rok 2008 je v súlade
so záväznou časťou platnej územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa - ÚPN hl.mesta SR
Bratislavy, rok 2007 a s ustanovením § 13 Vyhlášky 55/2001 Z.z. o územnoplánovacích podkladoch a

územnoplánovacej dokumentácii a ani nie je v rozpore s rozvojovými zámermi zóny a bol ponechaný
v platnosti, postupom žalovaného tým, že rozhodoval podľa § 39a ods. 4 stavebného zákona nebol
porušený zákon.

Navrhovaný súbor stavieb je umiestnený voči pozemku žalobcu zo severnej strany, preto nemôže
tienením ohroziť možnosť výstavby na pozemkoch parc.č. XXXX/X a XXXX/X k.ú. R.. Taktiež

bol zabezpečený posudok, ktorým sa nepotvrdil negatívny vplyv povoľovanej stavby na susednej
nehnuteľnosti. Fasáda stredného objektu J. je vo vzdialenosti (3,02m plus 13,65m) od spoločnej hranice
spozemkomžalobcu.Vovzdialenosti3modhraniceniesúvofasádežiadneoknázobytnýchmiestností.

Žalovaný má za to, že neexistujú skutkové, ani právne dôvody na zrušenie žalobou napadnutého
rozhodnutia a stavba bola povolená v súlade so stavebnými predpismi. Rozhodnutie žalovaného bolo
vydané v súlade s správnym poriadkom a umiestnenie stavby tak, ako bolo povolené, je v súlade s

platnou územnoplánovacou dokumentáciou.

Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalovaný domáhal, aby krajský súd žalobu zamietol.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p. a § 246a ods. 1 O.s.p.)
preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade s platnými
právnymi predpismi a teda v zmysle § 250j ods. 1 O.s.p. súd žalobu zamietol.

Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi
predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť

postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných
a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom
postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť
ho vydaním rozhodnutia.

Úlohou súdu v predmetnej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/2011/690-/

HLO zo dňa 14.4.2011, ktorým žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu Mestskej
časti Bratislava - Nové Mesto č. ÚkaSP-2009-10/203-HAM zo dňa 3.6.2010, ktorým bolo vydané
stavebné povolenie na súbor stavieb „KOLIBA HILL RESIDENCES“ pre stavebníka UBM Koliba s.r.o. v
časti podmienky pre uskutočnenie súboru stavieb a v ostatnej časti rozhodnutie potvrdil.

Z administratívneho spisu súd zistil, že na správny orgán bola dňa 20.2.2009 doručená žiadosť

stavebníka UBM Koliba s.r.o. na vydanie stavebného povolenia na súbor stavieb s názvom „KOLIBA
HILL RESIDENCES“ na ulici H. R. a F. v T.. Uvedeným dňom bolo začaté spojené územné a
stavebné konanie, ktoré stavebný úrad spojil v súlade s § 39a ods. 4 stavebného zákona. Listom
č. ÚkaSP-2009/203-HAM-vyz zo dňa 12.5.2009 vyzval stavebný úrad stavebníka na doloženie
podstatných náležitostí a zároveň rozhodnutím č. ÚkaSP-2009/203-HAM-preruš. zo dňa 12.5.2009

konanie prerušil a stavebník na základe výzvy doložil všetky potrebné doklady.

Stavebnýúradlistomč.ÚkaSP-2009ú203-HAM-oznoznámildotknutýmorgánomaznámymúčastníkom
konania začatie spojeného územného a stavebného konania vo veci vydania stavebného povolenia na
súbor stavieb. Stavebný úrad v oznámení určil termín, do ktorého mohli účastníci konania podať svoje
námietky a pripomienky a dotknuté orgány svoje stanoviská. Stavebnému úradu boli známe miestne

pomery staveniska, a preto v zmysle § 36 ods. 2 a § 61 stavebného zákona upustil od miestneho
zisťovania a ústneho pojednávania.

Ku konaniu boli predložené doklady preukazujúce vlastnícke právo stavebníka, splnomocnenie na
zastupovanie, doklady k preukázaniu vlastníckeho alebo iného práva k pozemkom, projektová
dokumentácia a iné súvisiace rozhodnutia. Zároveň so žiadosťou o vydanie stavebného povoleniapredložil stavebník stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa k stavbe vyjadrili kladne, prípadne s
pripomienkami, ktoré však boli pri vydaní prvostupňového rozhodnutia vzaté do úvahy.

Stavebný úrad v súčinnosti s dotknutými orgánmi preskúmal žiadosť stavebníka a dospel k záveru, že

umiestnením a uskutočnením a ani účinkami budúceho užívania súboru stavieb nie sú ohrozené práva
a oprávnené záujmy účastníkov konania.

Navrhované umiestnenie súboru stavieb je v súlade s územným plánom hl.mesta SR Bratislavy, rok
2007 a v súlade s Územným plánom Koliba - Stráže, schváleným VZN MsČ Bratislava- Nové Mesto č.
7/1996 zo dňa 26.11.1996 s doplnením schváleným VZN MsČ Bratislava - Nové Mesto č. 6/2000 zo dňa

13.6.2000 a VZN č. 1/2008 zo dňa 16.4.2008, ktorá predmetné územie určuje pre funkčné využitie a to
na výstavbu bytových domov.

Žalobca počas správneho konania namietol, že vo svetlotechnickom posudku nie je zohľadňovaná
budúca stavba na pozemku parc.č. XXXX/X, ktorého je vlastníkom. Na základe tejto námietky bol
vypracovaný O.. S. svetlotechnický posudok. Námietke žalobcu stavebný úrad nemohol vyhovieť z
dôvodu, že v konaní nebola preukázaná jej opodstatnenosť. Stavebný úrad zistil, že navrhované

umiestnenie súboru stavieb je v súlade s regulatívmi územného plánu zóny Koliba - Stráže, platným
pre predmetné územie určené na výstavbu bytových domov a v súlade s požiadavkami všeobecne
záväzných právnych predpisov chrániacich verejné záujmy. Najmä úrad zistil, že preslnenie bytov tejto
stavby nebude ovplyvnené vôbec a zatienenie denného osvetlenia neprekračuje prípustnú hodnotu
podľa STN 730580-1. Vzhľadom na konfiguráciu terénu možno opodstatnene predpokladať, že tesne

susediaci pozemok vo vlastníctve žalobcu ovplyvnený v rovnakej prípustnej miere, čo môže vlastník
pozemku ovplyvniť aj správnym umiestnením a orientáciou prípadnej budovy v súlade s regulatívmi ÚPZ
a vo vzťahu k ostatným jestvujúcim objektom tak, aby zamedzil nadmernému tieneniu, súlad s právnymi
predpismi na ochranu verejného zdravia bol preukázaný prostredníctvom stanoviska Regionálneho
úradu verejného zdravotníctva Bratislava č. RÚVZ/23-2391/2009 zo dňa 16.3.2009.

Nakoľko prvostupňový správny orgán v správnom konaní v súčinnosti s dotknutými orgánmi nezistil
žiadne dôvody, ktoré by bránili vydaniu stavebného povolenia na novostavbu súboru stavieb, vydal
rozhodnutie č. ÚkaSP-2009-10/203-HAM zo dňa 3.6.2010, ktorým vydal stavebné povolenie pre
stavebníka UBM KOLIBA, s.r.o. na súbor stavieb „KOLIBA HILL RESIDENCES“ a umiestnil v rámci
súboru stavieb stavebné objekty: komunikácie, závlahové rozvody, vodovodná prípojka a vonkajší

rozvod vody a kanalizačnú prípojku a vonkajšiu kanalizáciu. Rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu jednoznačne popísalo umiestnenie stavby a jej dispozičné riešenie, konštrukčné a materiálové
riešenie, dopravné napojenie, statická doprava, sadové úpravy a napojenie na rozvody inžinierskych
sietí. Správny orgán prvého stupňa určil podmienky umiestnenie súboru stavieb a podmienky
uskutočnenia stavieb. Zároveň určil stavebníkovi povinnosť v plnom rozsahu splniť a rešpektovať

podmienky uvedené v stanoviskách dotknutých orgánov a správcoch inžinierskych sietí: hl. mesto SR
Bratislava, Magistrát hl. mesta SR Bratislava - oddelenie dopravného plánovania, záväzné stanovisko
MsČ Bratislava - Nové Mesto, oddelenie územného plánu a životného prostredia, Obvodný úrad
životného prostredia v Bratislave, Technická inšpekcia, Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislave - odbor
dopravného inžinierstva, Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava, Ministerstvo obrany SR,

Krajský pamiatkový úrad Bratislava, Odvoz a likvidácia odpadu, a.s., GEON, s.r.o. - vyjadrenie vlastníka
kanalizačnej siete, SIEMENS, s.r.o., Západoslovenská energetika, a.s., Bratislavská vodárenská
spoločnosť, a.s., SPP - distribúcia, a.s., Slovak Telekom, a.s. V rozhodnutí sa správny orgán dostatočne
vysporiadal s námietkami účastníkov konania a niektorým ich pripomienkam, ako doplnenie podkladov
rozhodnutia o svetlotechnický posudok, vo veci usporiadania majetkovoprávneho vzťahu stavebníka

k pozemkom parc.č. XXXX/XX a XXXX a zabezpečením riadneho odtoku vody a blata z pozemkov
stavebníka na susediace pozemky vyhovel a ostatné zamietol.

Žalobca voči rozhodnutiu č. ÚkaSP-2009-10/203-HAM zo dňa 3.6.2010 podal v zákonnej lehote
odvolanie. V odvolaní uviedol, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nemá všetky zákonom
stanovené náležitosti a napadnuté rozhodnutie je vydané v rozpore s § 4 zákona č. 71/1967 Zb.

a nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Poukazuje najmä na tú skutočnosť, že vo
svetlotechnickom posudku, ktorý je súčasťou projektovej dokumentácie nie je zohľadnená možnosť
výstavby na pozemkoch parc. č. XXXX/X a X susediacich s pozemkami, na ktorých je povoľovaná
výstavba. Svetlotechnický posudok nevychádzal z podkladov územnoplánovacej dokumentácie a vôbec
nezohľadnil plánované stavby, ktoré majú byť postavené na susedných pozemkoch. V neposlednomrade poukázal vo svojom odvolaní na to, že stavebný úrad nepreskúmal podľa § 62 ods. 1 zákona
č. 50/1976, či dokumentácia spĺňa požiadavky, týkajúce sa verejných záujmov, ochrany životného
prostredia a života ľudí.

Dňa 28.10.2010 doplnil žalobca svoje odvolanie o upozornenie na nezákonnosť vydaného stavebného
povolenia, nakoľko územnoplánovacia dokumentácia neumiestnila súbor stavieb podľa § 39a ods.
4 stavebného zákona. Odvolací orgán by mal postupovať podľa jeho názoru podľa § 140b ods. 6
stavebného zákona.

Dňa18.11.2010žalobcaakoúčastníkkonaniapredsprávnymorgánompodaldruhédoplnenéodvolanie,

v ktorom upozornil na nesúhlasné stanovisko Hl. mesta SR Bratislavy č. MAGS ORM 39957/07-522184
zo dňa 18.2.2008, ktoré bolo vydané na základe žiadosti o stanovisko k Územnému plánu zóny Koliba
- stráže, zmeny a doplnky 2.

Dňa 14.10.2010 podal žalobca 3. Doplnenie svojho odvolania, v ktorom uviedol, že podal podnet na
Okresnú prokuratúru Bratislava III. Súčasne doplnil podané odvolania o skutočnosť, že podľa § 25
ods. 6 stavebného zákona návrh Územného plánu Koliba - Stráže treba v celom rozsahu považovať za

neplatné, nakoľko ani predložený návrh nie je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi
a ani postup obstarania a prerokovania nie je v súlade so záväznými právnymi predpismi. Záverom
uviedol, že hl. mesto SR Bratislava ako dotknutý orgán neoprávnene vydal stanovisko k umiestneniu a
povoleniu predmetnej stavby.

Rozhodnutím žalovaného č. A/2011/690-/HLO zo dňa 14.4.2011, ktorým žalovaný zmenil prvostupňové

rozhodnutie stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto č. ÚkaSP-2009-10/203-HAM zo
dňa 3.6.2010, ktorým bolo vydané stavebné povolenie na súbor stavieb „KOLIBA HILL RESIDENCES“
pre stavebníka UBM Koliba s.r.o. v časti podmienky pre uskutočnenie súboru stavieb a v projektovej
dokumentácii s tým, že v ostatnej časti rozhodnutie potvrdil. Žalovaný po preštudovaní predloženej
dokumentácie dospel k záveru, že podmienky na umiestnenie stavebných objektov súboru „KOLIBA

HILL RESIDENCES“ v území sú dané platným územným plánom zóny a umiestnenie podstatne
neovplyvňuje ďalšie možné využitie susedných nehnuteľností. Po zvážení všetkých skutočností dospel
k názoru, že nie je dôvod na zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia a jeho výrokovú časť doplnil
iba v jednej podmienke.

Súd ďalej zistil, že proti Všeobecne záväznému nariadeniu Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto č.

1/2008 zo dňa 16.4.2008, ktorým sa mení a dopĺňa VZN č. 7/1996 zo dňa 26.11.1996 o záväzných
častiach územného plánu zóny Koliba - Stráže v znení Všeobecného záväzného nariadenia č. 6/2000
zo dňa 13.6.2000 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava III protest č. Pd 109/10-7 zo dňa
9.5.2011. Tomuto protestu nebolo vyhovené.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov

preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j.
najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd
preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna
činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc

stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný
vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané
náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická
osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,

aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods.1 O.s.p.).

Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov (a to ani vo
veciach podľa § 250i ods. 2 O.s.p.), ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda
či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné
hmotnoprávne a procesné predpisy.Podľa § 39a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení
neskorších predpisov (ďalej len “stavebný zákon“) stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení
stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú

podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za
predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny.

Podľa § 61 ods. 1, 2, 3, 5 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania
dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym
zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom

pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť
uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný
úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.
Od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu
dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej
stavby. Stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred

konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho
pojednávania, určí, dokedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané
námietky neprihliadne. Stavebný úrad upovedomí dotknuté orgány vždy jednotlivo. Tieto orgány sú
povinné oznámiť svoje stanovisko v rovnakej lehote, v ktorej môžu uplatniť svoje námietky účastníci
konania. Ak niektorý z orgánov štátnej správy potrebuje na riadne posúdenie dlhší čas, predĺži stavebný

úrad na jeho žiadosť lehotu pred jej uplynutím. Ak dotknutý orgán v určenej alebo predĺženej lehote
neoznámisvojestanoviskokpovoľovanejstavbe,másazato,žesostavbouzhľadiskanímsledovaných
záujmov súhlasí.

Podľa § 62 ods. 1, 3, 4 stavebného zákona v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä,

a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky

územného rozhodnutia,

b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného
prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na
výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi,

c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie

technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie, d) či bude stavbu
uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude uskutočňovať
stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom alebo
kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník oznámi
zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania.

Stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie
účastníkov konania a ich námietky. Ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné
záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva
a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný
úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.

Podľa § 66 stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky
uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad
zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní
stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich
predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým

vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. Záväznými
podmienkami uskutočňovania stavby sa zabezpečí, prípadne určí ochrana verejných záujmov,
predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia, dodržanie príslušných technických predpisov, prístup
a užívanie stavby osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, lehota na dokončenie
stavby, plnenie požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách podľa § 140b dotknutými orgánmi,

ak nie sú určené správnymi rozhodnutiami, prípadne požiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejnéhodopravného technického vybavenia na napojenie na tieto siete, stavebný dozor alebo kvalifikovaná
osoba, ak sa stavba uskutočňuje svojpomocou, použitie vhodných stavebných výrobkov, povinnosť
oznámiť začatie stavby. V záväzných podmienkach uskutočňovania stavby sa podľa potreby ďalej

určí: predloženie podrobnejšej dokumentácie ešte pred začatím stavby, ktorá je potrebná na kontrolu
dodržania podmienok určených na vyhotovenie stavby, oznámenie určitého štádia stavby na účel
výkonu štátneho stavebného dohľadu, predloženie dokladov, odborných expertíz, meraní a posudkov,
podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti a plynulosti,
napojení na siete a zariadenia technického vybavenia, pozemné komunikácie, odvádzanie povrchových

vôd, úpravy okolia stavby a podmienok ochrany zelene, prípadne jej premiestnenia, vymedzenie
nevyhnutného rozsahu plôch pozemkov, ktoré budú tvoriť súčasť staveniska, podrobnosti pre opatrenia
na susednom pozemku alebo na stavbe podľa § 135, spodrobnenie statických výpočtov na vyhotovenie
stavby, oznámenie mena (názvu) a adresy (sídla) zhotoviteľa stavby, ak bude určený vo výberovom
konaní [§ 62 ods. 1, písm. d)], úľavy na vytýčenie stavby (§ 75a ods. 1), požiadavky na označenie stavby
na stavenisku.

V zmysle § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. správny poriadok).

Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a
právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy
a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe

alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Krajský súd v Bratislave v predmetnej veci preskúmal rozhodnutie č. A/2011/690-/HLO zo dňa 14.4.2011,
ktorým žalovaný zmenil rozhodnutie Mestskej časti Bratislava- Nové Mesto č. ÚKaSP-2009/10/203.HAM
zo dňa 3.6.2010 v časti podmienky pre uskutočnenie stavieb. Podľa názoru súdu, rozhodnutie
žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu veci
s tým, že pri rozhodovaní brali správne orgány do úvahy stanoviská dotknutých orgánov ako aj sa riadne

zaoberali námietkami účastníkov konania, ktoré vo svojich rozhodnutiach dostatočne odôvodnili.

Na pojednávaní dňa 12.12.2013 žalobca uviedol, že sa pridržiava svojho podaného návrhu a poukázal
na to, že mu hrozí škoda znehodnotením nehnuteľnosti, čím dochádza k zníženiu trhovej hodnoty
a stavba, ktorá mala byť realizovaná, je znehodnotená tiež. Znalecký posudok O.. S. vychádza z
hypotetických úvah. Správny orgán tiež nevykonal dôkaz a to nedal vypracovať svetlotechnický posudok

na plánovanú stavbu a ďalej spojil územné konania so stavebným konaním.

Žalovaný na pojednávaní uviedol, že povolený súbor stavieb nijako nezasahuje do vlastníctva žalobcu
a ani ničím sa mu neznehodnotí pozemok, ktorého je žalobca vlastníkom. Svetlotechnický posudok bol
vypracovaný s okolitou zástavbou, kde sa aj posudzoval svahovitý pozemok. Keď žalobca bude žiadať
o územné a stavebné rozhodnutie, takisto sa v ňom bude posudzovať svetlotechnika. Nakoľko neboloprotestu prokurátora vyhovené, územný plán zóny je schválený, a preto neobstojí tvrdenie žalobcu, že
správny orgán vychádzal pri rozhodovaní na základe neplatnej územnoplánovacej dokumentácie.

Žalobca vo svojej žalobe vyjadril presvedčenie, že žalovaný svojim rozhodnutím zasiahol do jeho

práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky ako aj medzinárodnými dohovormi, predovšetkým
vlastníckehoprávaaprávanapriaznivéživotnéprostredie.Knámietkežalobcutýkajúcejsaochranyjeho
vlastníckeho práva súd uvádza, že z administratívneho spisu a počas konania pred správnym orgánom
nezistil žiadne ohrozenie jeho vlastníckeho práva, nakoľko v tomto konaní nedochádza k vyvlastneniu
pozemku, ktorého je vlastníkom, ale k umiestneniu stavieb v okolí parcely, ktorej je vlastníkom. Ďalej

súd poukazuje na to, že okolitá zástavba neznehodnotí nehnuteľnosť žalobcu, nakoľko správny orgán
vychádzal pri vydávaní svojho rozhodnutia zo svetlotechnických posudkov a k stavebnému povoleniu
sa vyjadrovali viaceré dotknuté správne orgány.

K ochrane verejných záujmov, zdravia ľudí a životného prostredia súd uvádza, že z charakteristiky
žalobou napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že je predpoklad, aby došlo k porušeniu práva žalobcu na
priaznivé životné prostredie v zmysle čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky. Krajský súd dospel k záveru,

že vydaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalované správne orgány nemohli reálne ukrátiť žalobcu
na jeho vlastníckom práve, práve na priaznivé životné prostredie ani práve na súkromie, a preto nebol v
tomto rozsahu podľa názoru súdu splnený základný predpoklad potrebný k vecnému vybaveniu žaloby.

K námietke žalobcu týkajúcej sa platnosti a účinnosti územného plánu zóny Koliba Stráže, zmeny a
doplnky 2, rok 2008 súd uvádza, že schválenie zmien a doplnkov plánu Koliba - Stráže, ktorým sa menilo

a dopĺňalo VZN č. 7/1996 v znení VZN č. 6/2000 doporučil stanoviskom bývalý Krajský stavebný úrad v
Bratislave. Tieto zmeny boli vypracované v súlade s Územným plánom hl.mesta SR Bratislava, rok 2007
a teda súd má za to, že tento územný plán je v súlade so záväznou časťou platnej územnoplánovacej
dokumentácie vyššieho stupňa - ÚPN hl.mesta SR Bratislavy, rok 2007 a s ustanovením § 13 Vyhlášky
č. 55/2001 Z.z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii. Súd poukazuje

na to, že z ustanovenia § 31 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. vyplýva, že predmetom prerokovacieho
a schvaľovacieho procesu sú samotné zmeny a doplnky a nie zadanie a súvisiaci proces, ktorý nie
je súčasťou zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie. Nakoľko nebolo vyhovené protestu
prokurátora č. Pd 109/10-7 zo dňa 9.5.2011 a prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava III nepodal
žalobu na súd, neobstojí konštatovanie žalobcu o tom, že žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal

z neplatného a neúčinného právneho predpisu a rozhodoval na základe neplatnej územnoplánovacej
dokumentácie.

Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný rozhodoval v spojenom územnom a stavebnom konaní podľa
§ 39a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. Podľa ustanovenia § 39a ods. 4 Stavebného zákona môže
stavebný úrad spojiť územné konanie so stavebným konaním za splnenia zákonných podmienok,

avšak aj v prípade, že spojí tieto dve konania na spoločné konanie, je povinnosťou stavebného úradu
samostatne skúmať podmienky pre umiestnenie stavby v súlade s § 39a ods. 1 Stavebného zákona
v spojení s § 39 a v rozhodnutí presne určiť podmienky pre umiestnenie tejto stavby vzhľadom na
určené požiadavky obsahu projektovej dokumentácie. Súd má v danej veci za preukázané, že správne
orgány postupovali v zmysle § 39a ods. 4 stavebného zákona, nakoľko vo svojich rozhodnutiach

sa dostatočne a vo vyčerpávajúcej miere zaoberal podmienkami umiestnenia stavby a vydania
stavebného povolenia na súbor stavieb v objektovej skladbe s tým, že si zaobstaral a do rozhodnutia
aj zapracoval stanoviská dotknutých orgánov, ktorí určili podmienky, prípadne vyjadrili svoj postoj k
posudzovanej stavbe. Správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí definoval pre stavebníka,
akým spôsobom budú riešené komunikácie, závlahové rozvody, vodovodná prípojka a vonkajší rozvod

vody a kanalizačnú prípojku a vonkajšiu kanalizáciu. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
jednoznačne popísalo umiestnenie stavby a jej dispozičné riešenie, konštrukčné a materiálové riešenie,
dopravné napojenie, statická doprava, sadové úpravy a napojenie na rozvody inžinierskych sietí.
Správny orgán prvého stupňa určil podmienky umiestnenia súboru stavieb a podmienky uskutočnenia
stavieb. Ďalej vo svojom rozhodnutí určil v stanoviskách dotknutých orgánov a správcoch inžinierskych

sietí: hl. mesto SR Bratislava, Magistrát hl. mesta SR Bratislava - oddelenie dopravného plánovania,
záväzné stanovisko MsČ Bratislava - Nové Mesto, oddelenie územného plánu a životného prostredia,
ObvodnýúradživotnéhoprostrediavBratislave,Technickáinšpekcia,KrajskériaditeľstvoPZvBratislave
- odbor dopravného inžinierstva, Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava, Ministerstvo
obrany SR, Krajský pamiatkový úrad Bratislava, Odvoz a likvidácia odpadu, a.s., GEON, s.r.o. -vyjadrenievlastníkakanalizačnejsiete,SIEMENS,s.r.o.,Západoslovenskáenergetika,a.s.,Bratislavská
vodárenská spoločnosť, a.s., SPP - distribúcia, a.s., Slovak Telekom, a.s.

K námietke, že správny orgán nepostupoval v zmysle Vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z., súd uvádza,

že Územný plán hl.mesta SR Bratislavy, rok 2007, ktorý bol schválený uznesením MsZ č. 123/2007
zo dňa 31.5.2007 s účinnosťou od 1.9.2007, podľa záväznej časti určuje územie na malopodlažnú
zástavbu obytného územia s funkčným využitím ako obytným územím rozvojovým. Je síce pravdou, že
hlavné mesto SR Bratislava vo svojom stanovisku č. MAGS ORM 39957/07-522184 zo dňa 28.2.2008
nesúhlasilo a vyslovilo názor, že zástavba v území bude predimenzovaná. Následne rozhodnutím č.

MAGSORM-55482/08/344433zodňa2.2.2009bolovydanékladnézáväznéstanoviskokinvestičnému
zámeru s tým, že hl. mesto konštatovalo, že predložený investičný zámer nie je rozpore s územným
plánom zóny Koliba stráže. Hl. mesto SR Bratislava súlad navrhovanej investičnej činnosti so záväznými
regulatívmi, platnými v zmysle územného plánu hl.mesta, potvrdilo vydaním kladného záväzného
stanoviska č. MAGS ORM 40870/09-113306 zo dňa 1.6.2009. K umiestneniu stavieb súd uvádza, že
rovnosť podmienok pri umiestňovaní objektu na pozemku žalobcu parc.č. XXXX/X a stavebníka na

pozemkuč.XXX/Xpovažujesúdzadodržanú,nakoľkofasádastrednéhotraktuobjektuJ.jeodspoločnej
hranice s pozemkom žalobcu vzdialená, teda ak stavba na pozemku parc.č. XXXX/X bude umiestnená
vo vzdialenosti 3m od spoločnej hranice, rovnako ako navrhovaný objekt J., bude splnená podmienka
dodržania minimálnej vzdialenosti 18m. Súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že pri umiestnení
objektu J. bude nad prípustnú mieru negatívne ovplyvnená budúca výstavba na susedných pozemkoch.

Okolité budovy na bývanie boli predmetom svetlotechnického posudku, ktorý je súčasťou projektovej
dokumentácie. Vplyv navrhovaných bytových domov na preslnenie bytov a denné osvetlenie obytných
miestností je v súlade s STN 730580-1 a STN 734301. Z posudku vypracovaného O. je zrejmé, že
preslnenie navrhovanou výstavbou bude v niektorých okolitých existujúcich domov ovplyvnené, ale
nie nad prípustnú hodnotu, resp. zatienenie denného osvetlenia v posudzovaných bytoch neprekročí

prípustnú hodnotu podľa STN 730580-1. V posudku sa nezohľadnila možná výstavba na pozemkoch
parc.č. XXXX/X a XXXX/X, ktorá bude protiľahlá k bytovému domu J.. Vhodnosť navrhnutého
umiestnenia objektu aj vo vzťahu k budúcej možnej výstavbe na vyššie uvedených susedných
pozemkoch bola preukázaná v odbornom vyjadrení zo dňa 22.1.2011 s tým, že umiestnenie stavby
na pozemku parc.č. XXXX/X závisí od miery vplyvu na preslnenie a presvetlenie južne orientovaných

obytných miestností stavby J..

V rozhodnutí sa správny orgán prvého aj druhého stupňa dostatočne vysporiadal s námietkami
účastníkov konania a niektorým ich pripomienkam, ako doplnenie podkladov rozhodnutia o
svetlotechnický posudok, vo veci usporiadania majetkovoprávneho vzťahu stavebníka k pozemkom
parc.č. XXXX/XX a XXXX a zabezpečením riadneho odtoku vody a blata z pozemkov stavebníka na

susediace pozemky vyhovel a ostatné zamietol. Námietky účastníkov konania ako aj žalobcu podrobne
správnyorgánpopísalvosvojomrozhodnutíakoajspôsobvybaveniajednotlivýchnámietok.Krajskýsúd
vBratislavesanestotožňujesožalobcom,žežalovanýakoajprvostupňovýsprávnyorgánsanezaoberal
jeho námietkami, nakoľko tieto správne orgány sa zaoberali skutočnosťami, na ktoré v konaní žalobca
poukazoval, tieto posúdil a rozhodol o nich v súlade s platnými právnymi predpismi.

Rovnako sa súd nestotožňuje s námietkou žalobcu, že zistenie skutkového stavu je nepostačujúce na
rozhodnutie vo veci a ani s námietkou, že zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisov. Ako
súd už vyššie uviedol, správne orgány si pred vydaním žalobou napadnutého rozhodnutia zaobstarali
dostatok podkladov od dotknutých orgánov, zaoberali sa námietkami účastníkov konania s tým, že ich
pripomienky zapracovali do rozhodnutí a dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, ktoré správny orgán

vyhodnotil za potrebné, resp. účelné, správny orgán aj vykonal. Súd má za to, že skutkový stav veci bol
dostatočne zistený a predmet konania bol správne posúdený. Zároveň v dostatočnom rozsahu správne
orgány zabezpečili procesné práva a povinnosti pre účastníkov konania s tým, že stavebníkovi sa uložili
také povinnosti, ktoré v dostatočnej miere zabezpečili ochranu práv a právom chránených záujmov
žalobcu.

Krajský súd v Bratislave po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žalovaný
v dostatočnej miere zistil skutkový stav veci, na ktorý správne aplikoval ustanovenia zákona č. 50/1976
Zb. stavebného zákona a zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Rozhodnutie žalovaného má všetky
náležitosti ustanovené v § 47 správneho poriadku, nevykazuje formálne ani obsahové nedostatky, jeriadne odôvodnené a vychádza zo skutkového stavu zisteného podľa ustanovení Správneho poriadku.
Na základe vyššie uvedených skutočností, krajský súd žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 <. O.s.p. a žalobcovi, ktorý nebol v konaní

úspešný, právo na náhradu trov konania nepriznal ako ani pribratému účastníkovi konania.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).