Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 22, 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 27C/197/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110227480
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Scholtzová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5110227480.8

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Scholtzovou v právnej veci navrhovateľa: O.ne
zastúpený JUDr. Vierou Perutkovou, advokátkou, so sídlom Školská 8, Bratislava, proti odporcom: 1/
O. R., XXX XX R. , 2/ Q. na výkon väzby, so sídlom C. cesta XX, R., o určenie vlastníckeho práva a o
nahradenie vôle súdnym rozhodnutím, takto

r o z h o d o l :

D. sa v celom rozsahu z a m i e t a.

O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ dňa 17.9.2010 podal návrh, v ktorom žiadal po zmene návrhu pripustenej na pojednávaní
22.11.2013, aby bolo určené že hospodárska zmluva č. XX/právne/XX, ktorá bola uzavretá medzi
predávajúcim - odporcom 1/ a kupujúcim - odporcom 2/ zo dňa XX.XX.XXXX v časti, ktorej predmetom
bol byt č. XX , trojizbový, X.vchod, X.poschodie XX/XXXX a kúpna cena XXX.XXX,- Sk je neplatná .

R., aby bolo určené, že výlučným vlastníkom bytu č. XX na 3. poschodí obytného domu č.s. XXXX na
A. ulici č. XX v R., ktorý je postavený na parcele registra C , parcelné číslo XXXX/XX kat. územie R.,
zapísaný na LV XXXX je odporcaX /. O. žiadal, aby súd nahradil vôľu odporcu 1/ ako predávajúceho
uzavrieť kúpnu zmluvu, resp. zmluvu o prevode vlastníctva bytu, na základe § 5 zák.č. XXX/XXXX v
platnom znení s navrhovateľom ako kupujúcim , tak ako presne špecifikoval znenie zmluvy o prevode
vlastníctva bytu, tak ako bola predložená spolu s návrhom na začatie konania zo dňa XX.X.XXXX so

zmenami, ktoré navrhovateľ predložil na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX.

V písomnom návrhu uviedol, že navrhovateľ je v pracovnom (služobnom ) pomere s odporcom X/. A.
existencie tohto vzťahu sa stal nájomcom trojizbového bytu č. XX v dome č.s. XX/XXXX na sídlisku
C. v R., na ulici A. XX/XX. N. nadobudol do užívania - nájmu, na základe rozhodnutia o pridelení
bytu, ktoré vydal odporca 2/ dňa XX.X.XXXX. P. 2/ mal podľa vtedy platnej právnej úpravy dispozičné
právo k bytu. V tento deň medzi navrhovateľom a odporcom 2/ bola uzavretá aj dohoda o odovzdaní
a prevzatí bytu a od toho dňa navrhovateľ predmetný byt zatiaľ ako nájomca užíva. W. XX.X.XXXX

požiadal navrhovateľ ešte v tom čase so svojou manželkou odporcu 1/ o odkúpenie bytu v súlade
so zákonom č. XXX/XXXX Z.z.. R. bol adresovaná spoločnosti N. a.s., ktorý byt spravoval. N. už
vyhotovená aj zmluva o prevode vlastníctva bytu. P. 2/ dňa X.X.XXXX pod č. Q. - XX/XX-XX dal
súhlas k odkúpeniu bytu s vyhlásením, že týmto súhlasom predmetný byt stráca povahu služobného
bytu. H. postup bol štandardný a dodržiaval sa pri odpredaji všetkých bytov v tomto režime. V procese
spracovávania podkladov sa navrhovateľ rozviedol so svojou manželkou, podľa rozsudku OS R. XC/

XXXX/XX, právoplatný XX.X.XXXX. V dôsledku tohto nebolo možné realizovať prevod vlastníctva bytu,
ktorý je možné previesť len do vlastníctva nájomcu a nebolo právne doriešené kto z bývalých manželov
je výlučným nájomcom bytu. Na základe dohody sa stal výlučným nájomcom bytu navrhovateľ a v marci
XXXX požiadal, aby došlo k prevodu vlastníctva bytu. H. žiadosti vyhovené nebolo. P. 1/ sa vyjadril,že dispozičné právo k bytu má odporca 1/ a z tohto dôvodu nie je možné prevod zrealizovať a odporca
2/ uviedol, že byt má opäť charakter služobného bytu a tento nie je možné previesť do vlastníctva
nájomcu. Z. katastra R. na základe žiadosti záznamom zapísala na LV XXXX namiesto pôvodného

vlastníka O. R. nového vlastníka, a to SR - Q. na výkon väzby R.. R. sa uskutočnil v roku XXXX pod č.
Z XXX/XX-XXX/XX. R. vlastníka bytu, po tom čo navrhovateľ ako nájomca požiadal o jeho prevod je
absolútne neplatný právny úkon, vo vzťahu k zákonu č. XXX/XX Z.z., a teda nemôže vyvolať účinky,
ktoré zmaria splnenie povinnosti vyplývajúcej pre vlastníka bytového domu previesť nájomcovi byt
do vlastníctva. Aj keď došlo iba k administratívnemu vyznačeniu zmeny vlastníka a nie k prevodu, na

základe dvojstranného právneho úkonu, je pre platnosť ďalšieho postupu nevyhnutné vyriešiť otázku
vlastníctva nehnuteľnosti. V konaní XXC/XX/XXXX, kde bol návrh zamietnutý z dôvodu nedostatku
pasívnej legitimácie odporcu, boli predložené dokumenty o nadobudnutí vlastníctva a navrhovateľ
uvádzal, že uzatvorenie hospodárskej zmluvy je absolútne neplatným právnym úkonom, a teda táto
hospodárska zmluva je podľa § 39 P. zákonníka absolútne neplatná. X. zmluvy odporuje zákonom
platným v čase urobenia tohto úkonu. A. právnych predpisov žiaden zákon neumožňoval prevod bytov

do vlastníctva iným subjektom než občanom. D. poukazoval na ustanovenie § 872 ods. X P. zákonníka .
Do X.X.XXXX nemohli nadobudnúť byty ako veci do vlastníctva iné subjekty ako občania, tak ako to
vyplýva aj z § 3 zák.č. XX/XX R. v znení zákona č. XX/XXXX R.. A. vlastníctva bytu spôsobom, akým bol
uskutočnenýnebolvsúladeanivtomčaseplatnýmC.zákonníkomaniP.zákonníkom. A.právnaúprava
umožňovala len prevod spoluvlastníckeho podielu na stavbe ako nehnuteľnosti, čím by sa nadobúdateľ

stal ideálnym spoluvlastníkom stavby. D. nemohol nadobudnúť do vlastníctva byt ako samostatný
predmet prevodu . Až na základe zákona č. XXX/XX R., ktorým bol novelizovaný P. zákonník, podľa§ 118
ods. X predmetom občiansko-právnych vzťahov sa stali aj byty alebo nebytové priestory. Na základe
tohto nebol v súlade so zákonom č. XXX/XX Z.z. ani postup Z. katastra R. pri zápise vlastníctva bytu, a to
z dôvodu že hospodárska zmluva nie je právne relevantnou listinou, na základe ktorej sa zapisujú podľa

§ 34 citovaného zákona práva k nehnuteľnostiam záznamom. H. hospodárskou zmluvou XX/právne/
XX zo dňa XX.XX.XXXX , odovzdávajúca organizácia O. R. previedla vlastníctvo k majetku mesta na
preberajúcu organizáciu Q. na výkon väzby SR, a to konkrétny tri byty. S. malo byť prevedené ku dňu
X.XX.XXXX. S. tieto tri byty boli odovzdané do užívania trom fyzický osobám - pracovníkom odporcu X/.
G. sa v roku XXXX pristúpilo k realizácii prevodu vlastníctva, tak dva byty z troch, ktoré boli predmetom

hospodárskej zmluvy, boli prevedené do vlastníctva nájomcom. V týchto dvoch zmluvách o prevode ako
predávajúci je uvedené O. R.. O. uviedol navrhovateľ, že vyhlásenie odporcu 2/ o spätnej zmene
charakteru bytu na byt služobný, ako aj zápis jeho vlastníctva do LV XXXX, je v rozpore so zákonom. P.
2/ sledoval z neznámych dôvodov účel zabrániť prevodu vlastníctva nájomcovi a nezákonne získať byt
pre iný subjekt. Ďalej navrhovateľ poukazoval na naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c) OSP.

V záverečnom vyjadrení navrhovateľ uviedol, že zmluva na základe ktorej malo dôjsť k prevodu
vlastníctva na odporcu 2/ je neplatná pre rozpor so zákonom. Zmluva nemala právne opodstatnenie
a právny titul na takéto uzavretie z dôvodu neexistencie právneho predpisu, ktorý by umožňoval
nadobudnutie bytu do vlastníctva právnickej osoby. Byt nemohol byť samostatným spôsobilým
predmetom prevodu. Pretože je tu nespôsobilý účastník konania, teda právnická osoba, a nespôsobilý

subjektprevodu,vecakotaká,taktátozmluvajevrozporesozákonom. Tentobytajpoprevode,ktorýsa
uskutočnil v roku 2004, nemohol mať charakter služobného bytu a navrhovateľ žiada aby bolo určené,
že vlastníkom tohto bytu je odporca 1/ s ktorým navrhovateľ nikdy nebol v žiadnom služobnom vzťahu.
Navrhovateľ je nájomcom a je teda oprávnený podať takúto žalobu a vystupuje ako užívateľ tohto bytu
a vo vzťahu k odporcovi 1/ sa tento byt nikdy nestal služobným bytom. Pokiaľ ide o uplatnenú námietku

premlčania, tak nárok nie je premlčaný a na vznesenú námietku nie je možné prihliadať aj z dôvodu že
by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Boli to práve odporcovia, ktorí zapríčinili, že počas plynutia lehôt
došlo k zmene vlastníctva. Navrhovateľ si uplatnil žiadosť o odkúpenie bytu už v roku 2001 a všetky
úkony adresoval voči mestu, resp. správcovi Byttermu a.s. a tento vystupoval a správal sa ako vlastník,
čoho dôkazom sú aj uzavreté zmluvy s ďalšími dvoma nájomcami bytov. Pokiaľ by mesto nebolo

vlastníkom, nemohlo uzavrieť predmetné zmluvy. Až v roku 2004 došlo k zmene zápisu do katastra
nehnuteľnosti a vlastníkom sa stal odporca 2/. Navrhovateľ žiadal od tohto vlastníka uzavretie dohody
o prevode vlastníctva bytu, ale žiadosti vyhovené nebolo. Žaloba podaná v roku 2009 v porovnaní s
poslednou uplatnenou žiadosťou o odkúpenie bytu v roku 2006 je teda včasne podaná žaloba a nedošlo
k premlčaniu nároku navrhovateľa. Vzhľadom na všetky okolnosti prípadu premlčanie nároku by bolo

v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Na základe všetkých týchto skutočností žiadal navrhovateľ, aby
súd návrhu vyhovel.Odporcovia žiadali návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Odporca 1/ v písomnom vyjadrení zo dňa 4.11.2010 poukázal na uzavretie zmluvy č. 13/právne/91 zo
dňa 29.11.1991, podľa ktorej odporca 1/ previedol vlastnícke právo k bytu ktorý je predmetom konania.

Následne bola táto zmluva zapísaná do katastra nehnuteľnosti na základe návrhu na vklad zo dňa
17.2.2004 pod PVZ 154/04 . Zmluva bola uzavretá na základe zákona č. 138/1991 Zbierky o majetku
obcí, ktorý v poznámke pod čiarou k § 12 odkazoval pri nakladaní s majetkom obce na ustanovenie
Občianskeho zákonníka alebo Hospodárskeho zákonníka. V tomto prípade tento odkaz platí pre
Hospodársky zákonník, ktorý nestanovoval pre účinnosť zmluvy podmienku registrácie zmluvy štátnym
notárstvom. Taktiež aj správa katastra vlastnícke právo nezapísala povolením o vklade, ale záznamom

Z 995/004, to znamená, že právo odporcu 2/ vzniklo už účinnosťou zmluvy. Výklad navrhovateľa
§ 3 zákona č. 52/96 Zbierky je nesprávny. Tento zákon sa vzťahuje len na tzv. osobné vlastníctvo
bytov. Do novely Občianskeho zákonníka, účinná od 1.1.1992, poznal náš právny poriadok tri druhy
vlastníctva socialistické, osobné a súkromné. Osobné vlastníctvo sa vzťahovalo len na občanov, preto
aj zákon č. 52/66 Zbierky, na ktorý poukazuje odporca, hovorí o tom, že byt môže byť v individuálnom

vlastníctve alebo v spoluvlastníctve. V tomto kontexte treba zákon vykladať, a to tak, že reguluje len
osobné vlastníctvo bytov občanov, avšak vlastníctvo bytov iných subjektov neupravuje. Zavedenie §
118 ods. 2 Občianskeho zákonníka od 1.1.1992 len upresnilo a výslovne upravilo vlastníctvo bytov
ako samostatných vecí. Aj pred účinnosťou tejto úpravy byty mohli byť subjektom vlastníckeho práva.
Opačný výklad by nedával odpoveď na otázku kto pred uvedeným časom vlastnil už postavené byty

a zároveň by negoval poukazovanie na zákon č. 52/66 Zbierky samotným navrhovateľom. Z návrhu
nevyplýva žiadne právne odôvodnenie tvrdeného nesúladu zmluvy s Občianskym ani Hospodárskym
zákonníkom, a preto nie je možné sa k tomuto konkrétne vyjadriť. Z vyššie uvedeného vyplýva, že
prevodvlastníctvanastalužúčinnosťouzmluvy. Pretožekprevodudošlovčasepredúčinnosťouzákona
č. 182/93 Z.z. aj zákona č. 189/92 Zbierky, je skúmanie podmienok charakteru služobného bytu bez

relevancie. Zároveň poukázal na nedostatok naliehavého právneho záujmu, pretože navrhovateľ nebol
a nie je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, založeného zmluvou medzi odporcami 1/ a 2/, a preto
nemá dôvod domáhať sa vyslovenia neplatnosti právneho úkonu. Toto oprávnenie patrí odporcovi 1/
ako účastníkovi tohto vzťahu. Navrhovateľ neuviedol v čom má spočívať budúce porušenie právnych
povinností. Z návrhu ale nemožno vyvodiť, že má na mysli porušenie právnych povinností v dôsledku

absolútnej neplatnosti právneho úkonu, na ktorom navrhovateľ nemôže mať v tomto konaní naliehavý
právny záujem. Poukázal na to, že naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby nie je daný,
ak je možné žalovať na splnenie povinností v zmysle § 80 písm. b) OSP. Navrhovateľ s mal teda
domáhať splnenia povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu a odporcom 2/, samozrejme len za podmienky ak
sú preto splnené náležitosti. Na základe týchto skutočností, a to z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie

navrhovateľa pre absenciu naliehavého právneho záujmu, ako aj ďalších skutočností ktoré sú uvedené
vo vyjadrení, žiadal odporca 1/ návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Odporca 1/ na pojednávaní uviedol, že pokiaľ ide o tú časť rozsudočného návrhu, kde navrhovateľ
žiada určiť, že vlastníkom bytu je odporca 1/ Mesto Žilina, tak v tejto časti nie je uňho daný naliehavý
právny záujem podľa § 80 písm. c) OSP. Zároveň v ďalšej časti o nahradenie prejavu vôle odporca

namietal premlčanie. Uviedol, že je daná trojročná zákonná premlčacia doba a v zmysle zákona odporca
1/ bol povinný uzavrieť zmluvu o predaji bytu 2 roky po podaní žiadosti. Prvú žiadosť podal navrhovateľ
dňa 25.7.2001 a táto dvojročná zákonná lehota uplynula 25.7.2003 a po uplynutí lehoty vzniklo právo
navrhovateľovi podať návrh na súd a začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá v tomto prípade
uplynula 25.7.2006. Vzhľadom na túto skutočnosť je právo navrhovateľa na uzavretie zmluvy o prevode

vlastníctva bytu premlčané . Pokiaľ by aj navrhovateľ namietal, že nebolo zrejmé kto je vlastníkom bytu
a keby sa počítala premlčacia doba vrátane dvojročnej, počas ktorej bola povinnosť mesta uzavrieť
zmluvu až od marca 2003, keď bola podaná druhá žiadosť navrhovateľa, tak aj v tomto prípade je právo
premlčané a odporca vznáša námietku premlčania.

V záverečnom vyjadrení žiadal odporca 1/ návrh zamietnuť a uviedol, že bolo dostatočne preukázané, že

právny titul na základe ktorého prešiel byt , na ktorý si uplatňuje nárok navrhovateľ, je platným právnym
úkonom. Namietal názor navrhovateľa, že byt nebol samostatným spôsobilým predmetom prevodu, ale
opak je pravdou, od 60. rokov a ďalej byty boli samostatným predmetom vlastníckeho práva, ktorébolo prevoditeľné. Hospodárska zmluva13/právne/91 zo dňa 29.11.1991 je platným titulom vlastníckeho
práva pre odporcu 2/, ktorej vecno-právne účinky nastali ešte v roku 1991 bez toho, aby boli viazané
na nejaké ďalšie povoľovacie konanie alebo registráciu. Vlastnícke právo odporcu 2/ vzniklo ešte

pred platnosťou zákona o vlastníctve bytov, z ktorého odvodzuje navrhovateľ svoje nároky, čiže tento
prepis sa nemohol na daný byt vôbec aplikovať. Všetky ďalšie nároky, ktoré si navrhovateľ práve z tohto
titulu odvodzuje sú neplatné a v rozpore s právnymi predpismi. Vzhľadom na toto žiadal návrh v celom
rozsahu zamietnuť.

Odporca 2/ v písomnom vyjadrení zo dňa 4.10. 2010 žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť a uviedol,

že vlastnícke právo k bytu nadobudol v súlade s legislatívou platnou v čase nadobudnutia.

Vo vyjadrení na pojednávaní 5.10.2011 uviedol, že hospodárska zmluva č. 13/právne/91 zo dňa
26.11.1991 je platný právny úkon a poukázal na ustanovenia zákonov, najmä Zákona o obecnom
zriadení č. 369/1990 a o majetku obcí č. 138/1991, ktoré sa vzťahovali na prevod vlastníctva. Z týchto
zákonov jednoznačne vyplýva, že obec, teda Mesto Žilina bola oprávnená nakladať s majetkom vo
svojom vlastníctve, a teda v súlade s právnymi predpismi uskutočnila zmluvný prevod vlastníctva -

predmetných bytov podľa hospodárskej zmluvy, tak ako to v tom čase predpokladalo ustanovenie § 12
zákona o majetku obcí. Hospodársky zákonník s účinnosťou do 1.1.1992 upravoval v svojej desiatej
časti aj hospodárske zmluvy o prevode vlastníctva, práva hospodárenia a o dočasnom užívaní. Prevod
vlastníctva a prevod práva hospodárenia bol upravený osobitne v ustanovení § 347 a v ustanovení
§ 348 bolo osobitne upravené dočasné užívanie majetku. Hospodárska zmluva, ktorá je predmetom

tohto sporu bola uzavretá v súlade s príslušným ustanovením § 347 Hospodárskeho zákonníka, to
znamenáobsahovalavšetkynáležitosti tak,akosúupravenévodsekoch1)a3). Vprípadepreberajúcej
organizácie Ústavu na výkon väzby v Žiline je zmluva schválená a potvrdená aj nadriadeným orgánom
Generálnym riaditeľstvom Zboru nápravnej výchovy SR. V prípade odovzdávajúcej organizácie Mesto
Žilina je uvedená doložka, podľa ktorej táto zmluva nepodlieha schváleniu nadriadeného orgánu a

uzatvára sa v zmysle zásad prijatých uznesením mestského zastupiteľstva z 20.11.1991. Pretože táto
hospodárska zmluva bola uzavretá v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi, tak odporca 2/ je bez
pochybnosti vlastníkom predmetného bytu, ako to vyplýva aj z výpisu z LV 1512. Hospodárska zmluva
bola uzavretá ešte v roku 1991 a k zápisu do katastra nehnuteľnosti došlo v roku 2004. V období od
roku 1991 až do roku 2004 ústav síce byt držal a užíval a viedol ho vo svojej evidencii, no nakladať s

ním nemohol. Z týchto dôvodov nemohol byť odporca 2/ zmluvnou stranou pri prevode vlastníctva a aj
preto došlo k prevodu ostatných dvoch bytov, pretože vlastníkom týchto bytov podľa údajov katastra bolo
Mesto Žilina. Po evidencii v katastri nehnuteľnosti sa odporca 2/ legitímne stal vlastníkom bytu a keďže
byt je vo vlastníctve štátu a nakladanie s bytom je možné v zmysle zákona o správe majetku štátu, tak
nie je možné robiť si právny nárok na prevod vlastníctva k bytu. Pokiaľ ide o navrhovateľom tvrdené

skutočnosti, že byt nemohol byť samostatným predmetom prevodu, pretože v tom čase neexistovala
takáto právna úprava, tak odporca 2/ poukazuje na zákon o majetku obcí, o obecnom zriadení a
Hospodársky zákonník, ktorí používajú pojem majetok a vec a vysvetľuje podľa právnej teórie čo tvorí
majetok. V ďalšej časti zdôvodňuje aplikácie Hospodárskeho zákonníka na prevod vlastníctva bytov.
Ustanovenie § 872 ods .8 Občianskeho zákonníka od účinnosti zákona č. 509/91 Zbierky, podľa ktorého

mohli do vlastníctva nadobúdať byty a nebytové priestory aj právnické osoby boli len reflektovaním
na nové politické, spoločenské a hospodárske zmeny a na nové ponímanie vlastníckych vzťahov.
Ďalej poukazuje na Ústavu SR a tú skutočnosť, že žiaden právny predpis prevod vlastníctva bytov
nezakazoval . V tom čase kontraktačný vzťah upravoval len Hospodársky zákonník. Absencia výslovnej
právnej úpravy určitého inštitútu neznamená, že sa tento nemôže aplikovať pokiaľ jeho použitie

dovoľuje iný právny predpis. Vzťah medzi odporcami 1/, 2/, ako dvoma organizáciami, mohol byť v
čase uzavretia zmluvy len predmetom úpravy podľa Hospodárskeho zákonníka a na tento sa ani
subsidiárne nevťahovali ustanovenia Občianskeho zákonníka. Predmetný byt je vo vlastníctve štátu a
v správe Ústavu na výkon väzby v Žiline a podľa § 1 ods . 1a ods. 3 písm. b) zák. 189/92 Zbierky o
úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a bytovými náhradami, ide o služobný byt.

Na hospodárenie s týmto bytom a nakladanie s ním sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 278/93 Z.z. o
správe majetku štátu. Navrhovateľ má právo žiadať o prevod vlastníctva, ale nemá naň právny nárok.
Podľa ustanovenia § 29 ods. 2 zák. č. 182/93 Z.z. štátne rozpočtové organizácie, medzi ktoré patrí
aj odporca 2/, sú povinné s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, ale odsek 3
tohto ustanovenia upravuje , že odsek 2 sa nevťahuje na služobné byty. Na základe tohto odporca 2/

nie je povinný uzatvoriť s navrhovateľom zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Oznámenie odporcu 2/ zodňa 4.6.2001 č. ÚVV-25/50-01 o tom, že dáva súhlas s odkúpením bytu a že týmto súhlasom byt stráca
povahu služobného bytu nemohlo vyvolať žiadne právne následky. Tento postup sa uplatňoval len pri
odpredaji bytov, ktoré síce mali povahu služobných bytov ale neboli vo vlastníctve odporcu 2/. Týchto

bytov bolo asi 63 a všetky boli vo vlastníctve mesta. Ako vyplýva aj zo samotnej nájomnej zmluvy, ktorá
je uzatvorená s navrhovateľom dňa 22.4.1992, zmluva bola uzavretá na dobu určitú, a to do skončenia
služobného pomeru. Aj z tejto formulácie vyplýva, že byt má povahu služobného bytu. Na základe
tohto odporca 2/ uviedol, že hospodárska zmluva je platný právny úkon a vlastníkom bytu je odporca
2/ a nie odporca 1/, právnym titulom nadobudnutia vlastníctva je hospodárska zmluva č. 13/právne/91

a navrhovateľ nemá právny nárok na prevod vlastníctva k bytu, pretože ide o majetok štátu s režimom
podľa zákona o správe majetku štátu. Na základe všetkých týchto skutočností žiadal odporca 2/ návrh
v celom rozsahu zamietnuť.

V záverečnom vyjadrení odporca 2/ zotrval na dôvodoch podľa predchádzajúceho vyjadrenia a
skonštatoval, že predmetná hospodárska zmluva je platným právnym úkonom a bola uzavretá s vtedy
platnou legislatívou a vlastníkom bytu je odporca 2/ a nie odporca 1/, ako vyplýva aj z listu vlastníctva

a titulom nadobudnutia je hospodárska zmluva č. 13/právne/91. Navrhovateľ nemá právny nárok na
prevod vlastníctva bytu, pretože ide o majetok štátu a ide o služobný byt. Na základe všetkých týchto
skutočností žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané výsluchom navrhovateľa, Z. žiadosti o odpredaj bytu
a vyjadrenia , návrhu na vklad vlastníctva , hospodárskej zmluvy č. 13/právne/91 zo dňa 29.11.1991,

zápisnice o prevzatí bytu a zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu , rozhodnutia o pridelení bytu,
výpočtovéholistu, vyjadreniaGenerálnehoriaditeľstvazboruväzenskejajustičnejstráže,spisovSprávy
katastra V 4291/01 a V 4480/01 a ďalších listinných dokladov mal súd zistený nasledovný skutkový stav:

Podľa výpisu z U.Podľa návrhu na vklad vlastníctva zo dňa 17.2.2004 bolo zistené, že odporca 2/
na základe zmluvy č. 13/právne/91 o prevode vlastníctva bytu navrhol, aby bolo rozhodnuté o vklade

vlastníckeho práva k bytu č. 24 na 3.poschodí obytný dom č.s.. a podielu na spoločných častiach a
zariadeniach domu. Podľa oznámenia o zápise zo dňa 11.3.2004 bolo oznámené Správou katastra,
že na základe žiadosti bol založený v kV. pod položkou výkazu zmien 154/04.

Podľa hospodárskej zmluvy č. 13/právne/91 bolo zistené, že táto bola uzavretá medzi odovzdávajúcou
organizáciou Mesto Žilina a preberajúcou organizáciou Ústav na výkon väzby SR Žilina a predmetom

bol prevod vlastníctva k majetku mesta, a to byty na sídlisku C. obstarávacia cena a zostatková cena k
1.12.1991 bola 350.000,- Kčs. Vlastnícke právo sa prevádzalo ku dňu 1.12.1991. Zmluva bola uzavretá
26.11.1991 a schválená Generálnym riaditeľstvom ZNV SR dňa 29.11.1991. Predmetom prevodu boli
aj ďalšie dva byty v obytnom dome čs. 3378, a to byt č. 6 na 2.poschodí a byt č. 38 na 2.poschodí.

Podľa rozhodnutia o pridelení bytu zo dňa 22.4.1992 bolo zistené, že Ústav zboru väzenskej justičnej

stráže SR Žilina pridelil navrhovateľovi X-izbový byt v Žiline, ulica Petzvalova XX/XXXX, X .poschodie,
č. bytu XX, ktorého vlastníkom je Ústav ZVJS SR Žilina. Rozhodnutie bolo vydané pod č. 8-1/70-92.
Podľa zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu bolo zistené, že na základe vyššie uvedeného
rozhodnutia bola dojednaná medzi Podnikom bytového hospodárstva Žilina a navrhovateľom dohoda
o odovzdaní a prevzatí bytu, ŽL.4. Dohoda bola uzavretá 22.4.1992 a v uvedený deň bola spísaná aj

zápisnica o prevzatí bytu.

Listom zo dňa 25.7.2001 navrhovateľ s manželkou adresovali Byttermu a.s. Žilina žiadosť o odpredaj
bytu, ktorého sú nájomcovia, v zmysle zákona č. 182/93 Z.z..

Podľa listu odporcu 2/ zo dňa 4.6.2001 č. ÚVV-25/50-01, adresovaný navrhovateľovi vo veci odkúpenia
služobného bytu a stanovisko k žiadosti zo dňa 1.6.2001, riaditeľ ÚVV Žilina PhDr. Štefanko súhlasil s

odkúpením bytu a týmto súhlasom predmetný byt stráca povahu služobného bytu.Podľažiadostizodňa6.10.2006,doručenáGenerálnemuriaditeľstvuZVJSdňa10.10.2006bolozistené,
že navrhovateľ požiadal o prevod bytu do vlastníctva v zmysle zákona č. 182/93 Z.z. . Zároveň uviedol,
že o prevod bytu požiadal už aj v minulosti v júni a v júli 2001 a 4.6.2001 mu bolo oznámené listom

ÚVV-25/50-01, že byt stráca povahu služobného bytu a bol daný súhlas na odkúpenie bytu. Listom zo
dňa 11.10.2006 Generálne riaditeľstvo ZVJS oznámilo navrhovateľovi, že žiadosť odstúpilo Ústavu na
výkon väzby v Žiline, ktorý je správcom bytu.

Podľa listu Generálneho riaditeľstva ZVJS bolo zistené, že list navrhovateľa vo veci žiadosti o odpredaj
bytu, ktorý bol doručený 10.10.2006 bol odstúpený na vybavenie odporcovi 2/ listom zo dňa 11.10.2006

ako správcovi majetku vo vlastníctve SR. Súčasne navrhovateľovi listom zo dňa 11.10.2006 bolo
odoslané oznámenie o odstúpení žiadosti. GR ZVJS nevydalo žiadny pokyn a súhlas k odpredajom
služobných bytov jednotlivým príslušníkom Ústavu na výkon väzby v Žiline.

Bytterm a.s. dňa 30.11.2006 oznámil zástupkyni navrhovateľa, že na základe žiadosti zo dňa 24.11.2006
oznamuje, že byt bol pridelený Ústavom ZVJS 22.4.1992 č. 8-1/70-92 a z toho dôvodu Mesto Žilina
uvedený byt nemôže riešiť.

Podľa listu odporcu 2/ zo dňa 10.12.2007, ktorý bol adresovaný zástupkyni navrhovateľa bolo zistené,
že pokus o zmier zo dňa 22.11.2007 nemôže odporca akceptovať z dôvodu, že byt je majetkom štátu v
správe odporcu 2/ a predajom bytu by došlo k protiprávnemu konaniu a porušeniu zákona č. 278/93 Z.z. .

Navrhovateľ predložil aj návrh zmluvy o prevode vlastníctva predmetného bytu, uzavretá medzi
predávajúcim Mesto Žilina a kupujúcimi - navrhovateľ a manžela Anna s tým, že ide o návrh zmluvy, ktorý

nemá uvedené všetky náležitosti a nie je podpísaný. Bol predložený aj výpočtový list pre stanovenie
ceny bytu a pozemku zo dňa 2.8.2001.

Podľa rozsudku OS Žilina 7C/1076/00 bolo manželstvo účastníkov navrhovateľa a manželky Anny
rozvedené a rozsudok je právoplatný 24.1.2002.

Podľa majetkovej karty č. 10 Ústavu na výkon väzby bolo zistené, že je zapísaný 3-izbový byt a podľa

popisu majetku sídlisko C.bstaranie dňa 1.12.1991 a zaradenie 1.12.1991, suma 11.617,87.

Podľa žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov zo dňa 3.3.2004 bolo zistené, že odporca 2/ adresoval
list Byttermu a.s. v ktorom uvádzal, že hospodárskou zmluvou č. 13/právne/1991 boli odkúpené 3 N.šlo
k prevodu ku dňu 1.12.1991. Nedošlo k vykonaniu zápisu v evidencii nehnuteľnosti u dvoch bytových
jednotiek. Z uvedeného dôvodu žiada o vrátenie finančných prostriedkov v zmysle obstarávacej ceny

týchto bytov vo výške 600.000,- Sk, a to na účet platcu GR ZVJS do 31.3.2004. Na liste je rukou písaná
poznámka „súhlasím s úhradou vo výške 600.000,- Sk za odpredaj bytov. “ Riaditeľ Ústavu na výkon
väzby dňa 12.1.2004 adresoval list riaditeľovi Byttermu a.s. vo veci neoprávneného odpredaja dvoch
bytov vo vlastníctve štátu ich užívateľom a podľa obsahu vyplýva, že ide o dva byty ktoré boli predmetom
hospodárskej zmluvy č. 13/právne/91. Podľa súpisky zo dňa 11.3.2004 bolo zistené, že Mesto Žilina

zaplatilo sumu 600.000,- Sk na účet GR ZVJS, tak ako je uvedený v liste odporcu 2/ zo dňa 3.3.2004.

Zo spisu Správy katastra V 4291/01 bolo zistené, že bola uzavretá zmluva o prevode vlastníctva bytu
medzi predávajúcim O. Petzvalova 3378 s tým, že nehnuteľnosti sú zapísané na LV 1512. Zo spisu
Správy katastra V 4480/01 bolo zistené, že bola uzavretá zmluva o prevode vlastníctva bytu medzi
predávajúcim O.Zo spisu 27C/84/2009 bolo zistené, že vo veci totožného navrhovateľa O. o nahradenie vôle
uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Návrh bol podaný dňa 25.5.2009. Rozsudkom OS Žilina
27C/84/2009-124 zo dňa 19.3.2010 bol návrh v celom rozsahu zamietnutý z dôvodu nedostatku pasívnej

legitimácie.

Zo spisu 27C/84/2009 mal súd zistené, že Ústav na výkon väzby navrhovateľovi poslal odpoveď zo
dňa 30.10.2006 vo veci žiadosti zo dňa 6.10.2006 o odpredaj bytu do osobného vlastníctva. V liste sa
konštatuje, že ide o služobný byt, pretože navrhovateľ ako nájomca vykonáva prácu na ktorý je nájom
služobného bytu viazaný, pričom ku dňu uzavretia nájomnej zmluvy 22.4.1992 ku dňu účinnosti zákona

č. 189/92 bol navrhovateľ príslušníkom ZVJS.

Podľa listu, ktorý adresoval navrhovateľ riaditeľovi Q.penia služobného bytu bolo zistené, že v súlade
s prípisom GR ZVJS - 60/01-97 zo dňa 18.7.1997 žiada navrhovateľ o vyslovenie súhlasu s odkúpením
bytu, ktorého je nájomcom, do osobného vlastníctva. Ako dôvod uvádza, že tento byt má charakter
služobného bytu. Podľa dodatku k rozhodnutiu o pridelení bytu č. 8-5/70-92 zo dňa 23.4.1992 medzi
prenajímateľom Ústav ZVJS Žilina v zastúpení Podnikom bytového hospodárstva Žilina a nájomcom -

navrhovateľom bola uzavretá nájomná zmluva, a to na dobu určitú počas trvania služobného pomeru
príslušníka ZVJS. Podľa žiadosti o odpredaj bytu zo dňa 13.5.2005 bolo zistené, že navrhovateľ
adresoval odporcovi 2/ žiadosť o odkúpenie predmetného bytu.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 1990 podal žiadosť o byt a v roku 1992 mu bol
pridelený predmetný byt. Keď sa začali byty odkupovať, tak požiadal o odkúpenie bytu a túto žiadosť

adresoval riaditeľovi ústavu PhDr. Štefankovi. Riaditeľ ústavu dal súhlas dňa 4.6.2001 s odkúpením bytu
a zároveň uviedol, že tento byt stráca povahu služobného bytu. Ďalej všetky tlačivá doručil Byttermu
a.s. ako správcovi bytu. Pretože bol v tom čase ženatý a konalo sa vo veci rozvodu, tak navrhovateľovi
oznámili, že nie je možné uzavrieť zmluvu s obidvoma, ale len s navrhovateľom alebo s jeho manželkou.
Navrhovateľ s manželkou sa nedohodli, a tak nedošlo k uzavretiu zmluvy. V roku 2002 bol právoplatne

rozvedený. Navrhovateľa už nepredvolali na Bytterm, aby uzavrel zmluvu. Vtedy navrhovateľ zistil, že
odporca 2/ mal záujem previesť byt na seba, čo sa aj stalo, lebo predtým tento byt patril Mestu Žilina.
Ďalej navrhovateľ už nepodal žiadnu inú písomnú žiadosť na odkúpenie bytu, len ústne alebo telefonicky
mu bolo oznámené , že byt naňho nemôžu previesť, ale nevysvetlili z akých dôvodov . Riaditeľ ústavu
predložil návrh zmluvy o nájme bytu, ale tento návrh navrhovateľ nepodpísal z dôvodu, že on už má

zmluvu uzavretú. Bola vypracovaná aj žiadosť, aby platil navrhovateľ nájomné odporcovi 2/ a nie
Byttermu a.s.. Podľa tohto oznámenia zo dňa 27.10.2006 skutočne navrhovateľ platil nájomné a všetky
poplatky na účet odporcu 2/. Ďalej uviedol navrhovateľ, že mal len jednu žiadosť zo dňa 25.7.2001,
ktorú adresoval Byttermu a.s. Žilina a žiadnu ďalšiu žiadosť o odpredaj bytu inému subjektu nepodával.
Poukázal na to, že boli predané ďalšie dva byty, ktoré boli v tom istom režime ako je predmetný byt.

V súčasnej dobe ďalšiu nájomnú zmluvu uzavretú nemá, ale v platnosti je zmluva z roku 1992. V
žiadosti o platenie poplatkov odporcovi 2/ sa uvádza, že byt prevzal v roku2006, ale to pravda nie je,
pretože navrhovateľ prevzal byt v roku 1992. Ďalej uvádzal, že v roku 2003 nepodával ďalšiu žiadosť
o odkúpenie bytu, ale išlo o urgenciu pôvodnej žiadosti z roku 2001. Potvrdil navrhovateľ, že býva v
predmetnom byte. Navrhovateľ je naďalej v služobnom pomere s odporcom 2/.

Z.viedol, že navrhovateľa pozná a ide o jeho bývalého, služobne podriadeného pracovníka. U odporcu
2/ pracoval najskôr ako psychológ a od 1.2.1990 do 30.6.2004 ako náčelník útvaru zboru nápravnej
výchovy. Svedok uviedol, že podpísal hospodársku zmluvu č. 13/právne/91. V roku 1991 odkúpil
nadriadenýorgánGRzborunápravnejvýchovytribyty,takakosúuvedenénazmluve,vprospechústavu
na výkon väzby a tieto byty boli pridelené jednotlivým príslušníkom ako nájomcom bytov. Nadriadený

orgánGRzaplatilopeniazeMestuŽilina. Kzápisuvlastníctvadošloažpouplynutíniekoľkýchrokov,keď
sa začali byty odkupovať. Pokiaľ išlo o nadobudnutie vlastníctva k bytom, tak odporca 2/ je rozpočtovou
organizáciou a peniaze boli pridelené nadriadeným orgánom, ktorý aj zrealizoval platbu predávajúcemu
a išlo o štátny majetok, ktorý mal v správe odporca 2/. Nevedel sa vyjadriť prečo v uvedenej zmluve ak
preberajúca organizácia je uvedený odporca 2/ a nie Slovenská republika. Taktiež nevedel sa vyjadriť

k zápisom na LV, keď určité obdobie ako vlastník bola zapísaná Slovenská republika a potom odporca
2/. Zmluva bola podpisovaná v deň ako je uvedený na zmluve za prítomnosti všetkých účastníkovzmluvy. Po zaplatení kúpnej ceny mesto už žiadne práva k bytom nemalo. Svedok taktiež podpisoval
návrh na vklad vlastníckeho práva k predmetným bytom. Nepovažoval za potrebné aby návrh na vklad
podpisovalo aj Mesto Žilina. Zmluva bola uzavretá v roku 1991 a návrh na vklad bol podaný v roku

2004. Svedok vydal príkaz, aby bol vykonaný zápis na liste vlastníctva a na základe tohto bol podaný
návrh na vklad a bolo zapísané vlastníctvo odporcu 2/ k predmetnému bytu. Svedok ďalej k žiadosti
navrhovateľa na odkúpenie služobného bytu uviedol, že zo strany GR bol vydaný písomný pokyn, aby
boli dávané kladné stanoviská k odpredaju bytov jednotlivým príslušníkom ústavu. Tieto ostatné byty vo
vlastníctve mesta a užívali ich príslušníci a svedok ako štatutárny zástupca odporcu 2/ odsúhlasoval

odkúpenie týchto bytov jednotlivými príslušníkmi zboru. Toto sa ale nemohlo vzťahovať na služobné
byty. Byt, ktorý užíval navrhovateľ a ďalší príslušníci zboru, pán Kubena a pán Židek, boli všetko tri
byty, ktoré boli odkúpené hospodárskou zmluvou od Mesta Žilina v roku 1991 a všetky tieto tri byty
boli služobné byty a nebolo ich možné previesť na jednotlivých nájomcov. Na tieto byty sa ani pokyn
generálneho riaditeľstva nevzťahoval. Omylom svedok vydal súhlas zo dňa 4.6.2001 a neuvedomil si
tietosúvislosti.SvedkaažByttermupozornil,ženiejemožnétakýmtospôsobompredávaťslužobnébyty.

Že ide o služobné byty vyplýva z toho, že kúpnu cenu predávajúcemu Mestu Žilina zaplatilo generálne
riaditeľstvo a byty boli určené na užívanie príslušníkom zboru, ktorí aj byty užívali. Pred upozornením o
nesprávnom postupe sa podarilo pánovi Kubenovi a pánovi Židekovi uzavrieť zmluvy o odkúpení bytov,
takžetamtoužmožnériešiťnebolo,alepokiaľišloobytnavrhovateľa,taktamdošlokpozastaveniutohto
procesu odkúpenia bytu. Prípis zo dňa 4.6.2001 bol omyl, pretože sa nemohol vzťahovať na služobný

byt, ktorý užíval navrhovateľ. Nevedel sa vyjadriť prečo predávalo byty Mesto Žilina. Svedok dal
súhlas príslušníkom, pánovi Kubenovi a pánovi Židekovi a nevie sa vyjadriť prečo ako predávajúci bolo
uvedené Mesto Žilina. On pochybil v tom, že takýto súhlas nikdy nemal dať. Ďalší postup bol taký, že po
dohode s Mestom Žilina, toto zaplatilo kúpnu cenu za obidva byty, ktoré podľa zmluvy z roku 1991 boli vo
vlastníctve odporcu 2/. Táto kúpna cena bola zaplatená na účet generálneho riaditeľstva. Na otázku,

či spoločnosť Bytterm mala nejaký vzťah aj k bytom ktoré boli nadobudnuté hospodárskou zmluvou z
roku 1991 a či tam Bytterm vykonával platby, výpočet nájomného, výpočet spotreby, ročné vyúčtovanie
a ďalšie svedok uviedol, že k tomuto sa nevie vyjadriť, lebo tieto záležitosti neriešil.

Zástupkyňa odporcu 2/ doplnila, že pokiaľ ide o predmetný byt, tak tento je zaevidovaný na majetkovej
karte č. 10 a bol teda zaradený ako vlastný majetok odporcu 2/. Ďalej uviedla, že pokiaľ ide o byty

v ktorých bývali príslušníci útvaru, tak bolo tam 63 bytov ktoré boli mestské nájomné byty, ale mali
charakter služobného bytu, a na prevod týchto bytov bol potrebný súhlas svedka ako štatutárneho
zástupcu. Tieto tri byty, ktoré boli predmetom hospodárskej zmluvy boli vo vlastníctve štátu, resp. ústavu
a tam svedok nemohol dať súhlas s prevodom. Pokiaľ ide o to, že na dva z bytov nadobudnutých na
základe hospodárskej zmluvy ako predávajúci uzatvorilo zmluvu Mesto Žilina, tak to bolo v tom období,

keď ani odporca 2/ a ani Slovenská republika neboli ešte zapísaní ako vlastníci na liste vlastníctva, ale
zápis bol stále na Mesto Žilina. Mimo uvedených troch bytov odporca 2/ žiadne iné byty od Mesta
Žilina nekupoval.

Podľa § 1 ods. 1 zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších
predpisov tento zákon upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových

priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti
vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku.

Podľa § 3 ods. 1 cit. zákona ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na práva a povinnosti
vlastníkov domov, bytov a nebytových priestorov Občiansky zákonník a osobitné predpisy.

Podľa §16 ods. 1 cit. zákona byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu ( § 5 ods.

5 previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas. Týmto
ustanovením nie je dotknuté predkupné právo spoluvlastníka domu.Podľa § 29 a) ods. 1 veta prvá cit. zákona obec je povinná s nájomcom bytu uzavrieť zmluvu o prevode
vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu podľa tohto
zákona v dome, v ktorom požiada o prevod vlastníctva najmenej 50 % nájomcov bytov.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedení inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 80 písm. c) OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Súd v konaní postupoval v zmysle § 132 OSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to

každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Zároveň podľa § 120 ods. 3 OSP si súd
osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Rozhodnutie bolo vydané v súlade
s ustanovením § 153 ods. 1 OSP, podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného
z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich,

alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Navrhovateľ po zmene návrhu žiadal jednak aby súd určil, že hospodárska zmluva č. 13/ právne/91,
ktorá bola uzavretá medzi odporcom 1/ ako predávajúcim a odporcom 2/ ako kupujúcim zo dňa
29.11.1991, a to v časti ktorej predmetom bol uvedený byt č. 24, trojizbový , 1.vchod, tretie poschodie č.
61/3378 je neplatná a zároveň aby bolo určené, že výlučným vlastníkom tohto bytu , tak ako je zapísaný

na LV 1512 je odporca 1/, a ďalej žiadal aby súd nahradil vôľu odporcu 1/ ako predávajúceho uzavrieť
kúpnu zmluvu, resp. zmluvu o prevode vlastníctva bytu na základe § 5 zák.č. 185/1993 Z.z. , tak ako
špecifikoval konkrétne články zmluvy o prevode vlastníctva bytu.

Súd dospel k takému záveru, že pokiaľ ide o určenie neplatnosti hospodárskej zmluvy č. 13/právne/91
a pokiaľ ide o určenie, že odporca 1/ je výlučným vlastníkom predmetného bytu, tak v oboch prípadoch

ide o návrh na začatie konania podaný podľa § 80 písm. c) OSP, či tu právny vzťah alebo právo je
alebo nie je a v tomto prípade navrhovateľ musí mať naliehavý právny záujem na takomto určovacom
výroku rozsudku a navrhovateľ nepreukázal tento naliehavý právny záujem, a tak v tejto časti z týchto
dôvodov bol návrh navrhovateľa zamietnutý. Súd zároveň zamietol aj nahradenie prejavu vôle odporcu
1/ ako predávajúceho uzavrieť kúpnu zmluvu, resp. zmluvu o prevode vlastníctva bytu s navrhovateľom

ako kupujúcim, a to z dôvodu, že právo navrhovateľa je premlčané a odporca 1/ vzniesol námietku
premlčania, a tak podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčané právo nie je možné veriteľovi
priznať.Súdzároveňdospelktakémuzáveru,ženiesúsplnenépodmienkyabybolomožnékonštatovať,že premlčanie práva by v tomto prípade bolo v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka .

Základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom úspešnosti určovacej žaloby podľa § 80 písm.

c) OSP je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom právnom určení. Rozumie sa tým
právnyzáujemnavrhovateľa,ktorýmusíbyťdanývčasevyhláseniarozsudku.Tentoprávnyzáujemmusí
byť kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie
rozhodujúcich skutočností . Spravidla je naliehavý právny záujem daný v prípade, keď sa nemožno
domáhať priamo plnenia, tiež vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo

ak by bez tohto určenia jeho právne postavenie bolo neisté. V tejto spojitosti si teda treba ujasniť, či a
ako sa následne požadované určenie môže dotknúť právnych pomerov účastníkov( t.j. či môže založiť
právne významný následok v týchto pomeroch). Súd poukazuje na to, že určovacie žaloba podľa § 80
písm. c) OSP má preventívny charakter a má miesto jednak tam, kde jej pomocou možno eliminovať
stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak a
jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah

a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravy tvoriacej určitý
právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov.

Premlčaním podľa § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v
dôsledku ktorého nárok ( súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou premlčania. Premlčanie je
teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo

bolobývalovykonané,vdôsledkučohopovinnýsubjektmôžečeliťsúdnemuuplatneniuprávanámietkou
premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik
jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať.
Premlčaním teda právo samo o sebe nezaniká ( na rozdiel od preklúzie) , iba sa oslabuje, a to práve
v tej zložke, ktorá predstavuje nárok. Avšak ani nárok premlčaním sám o sebe nezaniká a oprávnený

sa môže svojho premlčaného práva domáhať žalobou, ale ak žalovaný vznesie námietky tak nárok
zaniká, ale subjektívne právo trvá ďalej vo forme naturálneho (prirodzeného) záväzku, čo znamená
že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Občiansky
zákonník stojí na princípe premlčania so všeobecnou trojročnou premlčacou dobou, tak ako vyplýva z
§ 101. Uvedená doba sa použije všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je Občianskym zákonníkom

alebo iným predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. Všeobecná premlčacia doba plynie odo
dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. To je objektívne vymedzený začiatok. Právo môže vyť
vykonanéprvýraz,keďvzniknemožnosťpodať najehozákladežalobu. Tentookamihjedanýobjektívne
a nezávisle na subjektívnej okolnosti.

Občiansky zákonník nedefinuje výslovne pojem dobré mravy, tak ako vyplývajú z ustanovenia § 3 ods.

1 Občianskeho zákonníka . Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru
všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť,
ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel
( noriem) v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno
preto označiť za činnosť proti dobrým mravom.

Súdprirozhodovanívychádzalzvyššieuvedenéhovýkladucitovanýchzákonnýchustanoveníadospelk
takému záveru, že u navrhovateľa nie je jednak daný naliehavý právny záujem na určovacích výrokoch,
a to určenie neplatnosti hospodárskej zmluvy a určenie výlučného vlastníctva bytu a zároveň pokiaľ
ide o nahradenie prejavu vôle na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu je právo navrhovateľa
premlčané. Navrhovateľ sa domáhal svojho práva na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu v

zmysle cit. ustanovení zák.č. 182/ 1993 Z.z. podľa výkladu cit. § 16 o povinnosti vlastníka domu previesť
byt do vlastníctva nájomcovi vyplýva, že rozhodujúcou okolnosťou je tu existencia nájomného vzťahu.
Predmetný nájomný vzťah musí spĺňať požadovanú kvalitu, to znamená nájomcom musí byť výlučne
fyzická osoba a nájom musí byť dohodnutý na neurčitý čas. Navyše nájomný vzťah musí existovať
ku dňu podania žiadosti nájomcu o prevod a zároveň ku dňu uzavretia zmluvy o prevode vlastníckeho

práva k bytu za predpokladu, že príslušná správa katastra po podaní návrhu na zápis rozhodne o
povolení vkladu vlastníckeho práva. Zároveň v cit. § 29 a) Zákona o vlastníctve bytov je tu povinnosťobce uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod
vlastníctva bytu. Uplynutie tejto dvojročnej lehoty má význam pre začatie plynutia premlčacej doby.
Stanovené obdobie dvoch rokov, ktorého márne uplynutie sa vyžaduje na to, aby sa mohol oprávnený

nájomca domáhať nahradenia prejavu vôle obce v súdnom konaní a začína plynúť odo dňa keď prvýkrát
nastali právne účinky žiadosti.

V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ ktorý žiada nahradenie prejavu vôle na uzavretie zmluvy
o prevode vlastníctva bytu vo vzťahu k odporcovi 1/ , Mestu Žilina, nepreukázal splnenie základnej
podmienky na uzavretie zmluvy, a to nájomný vzťah s odporcom 1/. Na základe predložených listinných

dokladov bolo nesporne preukázané, že na základe rozhodnutia a následne uzavretej dohody mu bol
pridelený byt, tak ako je predmet konania s tým, že rozhodnutie o pridelení bytu bolo dňa 22.4.1992 a
byt pridelil navrhovateľovi Ústav zboru väzenskej a justičnej stráže SR Žilina. Následne bola uzavretá
dohoda o odovzdaní a prevzatí predmetného bytu, a to už medzi navrhovateľom a Podnikom bytového
hospodárstva Žilina. Nebolo preukázané, že by medzi navrhovateľom a odporcom 1/ vo vzťahu ku
ktorému žiadal navrhovateľ nahradenie prejavu vôle na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu,

existoval nájomný vzťah. Na základe tohto navrhovateľ, ktorý nie je nájomcom predmetného bytu vo
vzťahu k prenajímateľovi Mestu Žilina, nemá právo na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu s
odporcom 1/ Mestom Žilina, a tak boli splnené podmienky na zamietnutie návrhu o nahradenie prejavu
vôle.

Navrhovateľ listom zo dňa 25.7.2001 spoločne so svojou vtedajšou manželkou adresoval Byttermu a.s.

Žilina žiadosť o odpredaj bytu v zmysle citovaného zákona č. 182/1993 Z.z. . Navrhovateľ vo svojej
výpovedi výslovne uviedol, že ide o jedinú žiadosť o odpredaj bytu a ďalšie podania sú len urgenciami
pôvodnej žiadosti. Žiadnu inú žiadosť nepodával. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania sa
súd stotožnil s podanou námietkou odporcom 1/ a dospel k takému záveru, že dvojročná zákonná lehota
na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu uplynula dňa 25.7.2003, kedy začala plynúť premlčacia

trojročná doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka a táto uplynula dňa 25.7.2006. Uplynutím tejto
premlčacej doby zaniklo právo navrhovateľa domáhať sa nahradenia prejavu vôle na uzavretie zmluvy
o prevode vlastníctva bytu. Súd sa v tomto stotožnil s námietkou odporcu 1/. V danom prípade, aj keď
nebolo jednoznačne preukázané splnenie podmienok § 29 a) ods. 1 veta prvá zákona o vlastníctve
bytov a nebol podaný návrh na doplnenie dokazovania, a tak nebolo jednoznačne preukázané kedy 50

% nájomcov bytu podalo žiadosť o prevod vlastníctva, ale ako vyplýva z predloženého listu vlastníctva
obytného domu je zrejmé, že viac ako 50 % vlastníkov nadobudlo vlastníctvo k bytu podľa zmlúv
uzavretých v roku 2001, 2002 a 2003 , a tak možno dôvodne predpokladať, že v čase podania návrhu
na začatie súdneho konania 17.9.2010 je právo navrhovateľa na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva
bytu premlčané. Súd dospel k takému záveru, že nie sú splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia

§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to že na námietku premlčania sa nebude prihliadať z dôvodu , že
je v rozpore s dobrými mravmi. V danom prípade by muselo ísť o výnimočný prípad, kedy by z dôvodu
aplikácie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd priznal aj premlčané právo, a to v tomto prípade splnené
nebolo. Tá skutočnosť, že zápis vlastníckeho práva odporcu 2/ k predmetnému bytu bol vykonaný až v
roku 2004, hoci hospodárska zmluva, od ktorej si odvodzuje vlastnícke právo odporca 2/ bola uzavretá

už v roku 1991, nič nemení na tom, že právo navrhovateľa je premlčané. Navrhovateľ podal žiadosť
Byttermu, a.s., teda právnemu nástupcovi spoločnosti s ktorou uzavrel dohodu o odovzdaní a prevzatí
bytu. Túto žiadosť podal v roku 2001. V danom prípade odo dňa podania žiadosti až do dňa podania
návrhu na súd 17.9.2010 mal navrhovateľ dostatočný časový priestor aby si uplatnil svoje právo, či už vo
vzťahu k navrhovateľovi 1/ alebo k navrhovateľovi 2/, ktorý je zapísaný ako vlastník na liste vlastníctva

od roku 2004. Súd dospel zároveň k takému záveru, že nedošlo k prerušeniu plynutia premlčacej doby
ani počas konania, vedené na OS Žilina 27C/84/2009, nakoľko navrhovateľ sa domáhal nahradenia
prejavu vôle na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu voči odporcovi Slovenská republika - Ústav
navýkonväzbyazdôvodunedostatkupasívnej vecnejlegitimáciebolnávrhzamietnutý.Včasepodania
návrhu v uvedenom súdnom konaní , ako vlastník predmetného bytu bol zapísaný odporca 2/ Ústav

na výkon väzby Žilina, teda navrhovateľ si uplatňoval právo voči subjektu, ktorý nebol zapásaný ako
vlastník predmetného bytu. Na základe tohto nedošlo k prerušeniu plynutia premlčacej doby . Vzhľadom
na všetky vyššie uvedené skutočnosti a vznesenú námietku premlčania odporcom , navrhovateľ nemá
právo na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu, a to z dôvodu premlčania práva.Pretože navrhovateľovi nevzniklo právo na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu, nemôže mať
ani naliehavý právny záujem na určení, že odporca 1/ Mesto Žilina je výlučným vlastníkom bytu a že
hospodárska zmluva z roku 1991 uzavretá medzi odporcami 1/ a 2/ je neplatná. Najskôr je potrebné

poukázať na to, že určenie neplatnosti hospodárskej zmluvy by súd v každom prípade posudzoval len
ako predbežnú otázku , v konaní o určenie vlastníckeho práva. Navrhovateľ ale nemôže mať naliehavý
právny záujem ani na jednom z týchto určovacích výrokov, a to z dôvodu, že aj v prípade že by
bol úspešný, nedošlo by k žiadnej pozitívnej zmene v právnom postavení navrhovateľa, tak ako to
predpokladá citovaný výklad ustanovenia § 80 písm. c) OSP. Tá skutočnosť, či hospodárska zmluva z

roku 1991 je platná alebo je neplatná a zároveň tá skutočnosť, či vlastníkom bytu je odporca 1/ alebo
odporca 2/ nič nemení na tom, že navrhovateľ nemá právo domáhať sa uzavretia zmluvy o prevode
vlastníctva bytu, a to vo vzťahu k odporcovi 1/ alebo odporcovi 2/, pretože jeho právo je premlčané, a tak
nedôjde k žiadnej zmene jeho právneho postavenia. Vzhľadom na takýto výklad, z dôvodu nedostatku
naliehavéhoprávnehozáujmu,podľa§80písm.c)OSPbolnávrhajohľadneobochurčovacíchvýrokoch
v celom rozsahu zamietnutý.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 151 ods. 3 OSP o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie

právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo

vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa

§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné nákladysúdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).

Okresný súd Žilina

dňa 22.11.2013

JUDr. Jana Scholtzová

sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia: Surovková Slávka