Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. september 2013

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 13C/105/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710210357
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Lehotský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2013:6710210357.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Jurajom Lehotským v právnej veci navrhovateľky:

Ľ. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX D. - V., občianka SR, proti odporcom: v I. rade
Bučina, a.s., so sídlom Lučenecká cesta 1335/21, 960 96 Zvolen, IČO: 31 562 558, právne zast.
Advokátskou kanceláriou Uhaľ s.r.o., so sídlom Nám. SNP 6/11, 960 01 Zvolen, IČO: 47 236 655 a v II.
rade M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, XXX XX D., občan SR, o návrhu na začatie konania
na náhradu škody ušlej mzdy, doplatok do plného platu, trov konania a odškodného 100 000,- €, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne súd v lehote do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojim návrhom domáhala náhrady škody spočívajúcej v rozdiele medzi výškou
invalidného dôchodku, ktorého je navrhovateľka poberateľkou a výškou priemernej mesačnej mzdy s
tým, že navrhovateľka poukazovala na to, že škoda jej bola spôsobená zamestnávateľom - odporcom v
I. rade a jeho zamestnancom a priamym nadriadeným navrhovateľky - odporcom v II. rade.

Odporcovia v I. a v II. rade žiadali návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietnuť v celom rozsahu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s prednesom navrhovateľky, prednesom právneho
zástupcu odporcu v I. rade, ako aj prednesom odporcu v II. rade, oboznámením sa s obsahom spisu
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 22S 297/94, ako aj oboznámením sa s obsahom spisu
Okresného riaditeľstva Policajného zboru vo Zvolene, Úrad justičnej a kriminálnej polície PZ Zvolen sp.
zn. ČVS: ORP-299/1-OSV-ZV-04.

Súd z prednesu navrhovateľky zistil, že svojim návrhom sa domáha toho, aby súd zaviazal odporcu v I.

rade a odporcu v II. rade na zaplatenie celkovej sumy 52 006,06 € a zároveň žiadala, aby súd zaviazal
odporcu v II. rade na zaplatenie náhrady škody v sume 100 000,- €. Tak isto sa domáhala aj náhrady
trov konania. Vyššie uvádzaných súm sa domáhala z týchto dôvodov: Nakoľko všetko išlo hore, náklady
narastajú a ona zo svojho invalidného dôchodku, ktorý poberá vo výške 300,- €, nie je schopná platiť
všetky svoje výdavky. Odporcu v I. rade žaluje z tohto dôvodu, že pracovala u odporcu Bučina a.s. v
období rokov od 1982 do r. 1994. Odporcu v I. rade žaluje z toho dôvodu, že jeho zamestnanec, t. z.
odporca v II. rade, bol jej majstrom a tento sa ku nej nesprával tým spôsobom ako sa mal, a to konkrétne

tak, že jej začal vulgárne nadávať, napr. keď zakladala veľké nože do brúsky, tak jej povedal, že má
riadne nožiská a potom jej vulgárne nadával. Navrhovateľka išla aj za jeho priamym nadriadeným -
p. K. s tým, že on bol tiež zamestnancom odporcu v I. rade a informovala ho o týchto skutočnostiach.
On jej na to povedal, že odporcovi v II. rade zase šibe, nakoľko on vie, že ako sa správa s tým, žetieto skutočnosti nastali niekedy v r. 1993. Navrhovateľka robila pod priamym vedením odporcu v II.
rade približne 1 rok. V tom období odporca v II. rade za ňou prišiel a keď mali výplatu, tak jej povedal,
že si ju nezaslúži. Podľa názoru navrhovateľky, odporca v II. rade sa k nej nesprával pekne, v tom

období bol pod vplyvom alkoholu a ona mu na to nič nepovedala. Navrhovateľka ďalej k veci uviedla,
že odporca v II. rade ju fyzicky napadol a dal jej aj facku. Ona sa potom bála chodiť do roboty. K veci ďalej
uviedla, že aj na samotný invalidný dôchodok išla z toho dôvodu, že mala depresie. Navrhovateľka ďalej
k veci uviedla, že sa bála chodiť do zamestnania aj z toho dôvodu, že odporca v II. rade na ňu kričal
a kričal aj na druhých zamestnancov. Kvôli odporcovi v I. rade, ktorý zamestnával odporcu v II. rade,

sa domáhala navrhovateľka zaplatenia rozdielu medzi invalidným dôchodkom a priemernou mesačnou
mzdou v národnom hospodárstve v čase od 01.04.1994 do 31.12.2010, a to v celkovej výške 52 006,06
€, nakoľko si myslí, že práve odporca v I. rade a odporca v II. rade spôsobili, že musela ísť na invalidný
dôchodok a z tohto dôvodu žiadala predmetný rozdiel. Na preukázanie svojich tvrdení poukázala na
kompletný spisový materiál zo sociálnej poisťovne ohľadne jej invalidného dôchodku a dôvodov, prečo
na tento invalidný dôchodok išla. Zároveň sa domáhala voči odporcovi v II. rade zaplatenia náhrady

škody v sume 100 000,- €, a to z toho dôvodu, že ako som vyššie uvádzala, že čo sa týka životnej
úrovne a životných nákladov, tak všetko išlo hore a ona nedokáže platiť jednotlivé položky. Požadovala
zaplatenie tejto sumy výlučne iba od odporcu v II. rade, nakoľko si myslí, že on spôsobil to, že musela ísť
na invalidný dôchodok a domáhala sa zaplatenia sumy 100 000,- € z toho dôvodu, že on jej túto škodu
spôsobil ako fyzická osoba. Čo sa týka toho, že požaduje práve sumu 100 000,- €, k tomu uviedla, že

ona si uvážila práve takúto sumu. Navrhovateľka ďalej k veci uviedla, že podala podnet aj na trestné
stíhanie na Obvodné oddelenie policajného zboru vo Zvolene (OO PZ ZV) s tým, že vec sa vedie pod č.
k. ČVS: ORP 842/OBV-2003 a toto konanie bolo ukončené s tým, že ona bližšie rozpísala svoje dôvody
v tomto trestnom oznámení. Toto trestné konanie bolo zastavené tým spôsobom, že ide o priestupok a
odporca v II. rade nebol žiadnym spôsobom za toto jeho konanie postihnutý.

Právny zástupca odporcu v I. rade žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť, pritom namietali pasívnu
legitimáciu v tomto konaní. Okolnosti, ktoré uviedla navrhovateľka na pojednávaní sú okolnosťami jej
vzťahu s odporcom v II. rade a tieto skutočnosti, keďže od r. 1994 prebehla dlhá doba, sa nedajú žiadnym
spôsobom overiť a zároveň majú pochybnosti o ich pravdivosti s tým, že dôvody nástupu na invalidný

dôchodok sú výlučne v osobe odporcu v II. rade, ktorý svojim konaním mal údajne zapríčiniť jej nástup
na dôchodok a aj z tohto dôvodu nevideli ich pasívnu legitimáciu v tomto konaní.

Súd z prednesu odporcu v II. rade zistil, že od r. 1986 bol zamestnancom akciovej spoločnosti Bučina
Zvolen s tým, že pred revolúciou išlo o Bučinu, národný podnik. V rokoch 1992 - 1994 zastával funkciu

zmenového majstra a je pravda, že navrhovateľka bola jeho kolegyňa a on bol jej priamy nadriadený.
V tomto období, ku koncu r. 1994 navrhovateľka pracovala v brúsiarni a mala funkciu brusička. V tom
období ako jej priamy nadriadený prichádzal s ňou do kontaktu, a to v pracovnoprávnom vzťahu ako jej
nadriadený a zadeľoval jej robotu. Do pracovného vzťahu prichádzali každý deň titulom zadeľovania jej
roboty. V tom období prebiehali v Bučine už kadejaké opatrenia ohľadne znižovania stavu zamestnancov

a postupne jednotlivé pracovníčky z brúsiarne preraďovali na inú prácu. Konkrétne navrhovateľku on
preraďoval na prácu dávkovanie pilín alebo triedenie štiepok. V tom období s navrhovateľkou nemal
žiadny problém, a to ani po pracovnoprávnej stránke ani po ľudskej stránke. K veci ďalej uviedol, že
pokiaľ sa pamätá, tak navrhovateľka odišla na PN a následne po vybavovaní príslušných papierov už
sa do roboty nevrátila a nastúpila na invalidný dôchodok. Kategoricky poprel tie skutočnosti, ktoré

opísala navrhovateľka na pojednávaní a ktoré opisuje v návrhu. Kategoricky poprel, že by navrhovateľke
nadával, mal s ňou nejaký konflikt a proste že mal s ňou nejaký problém. Tvrdil, že s navrhovateľkou
prichádzal do riadneho bežného pracovného styku a v bežných pracovnoprávnych intenciách a poprel,
že by navrhovateľke niekedy nadával. K veci uviedol, že v tom období navrhovateľka s ním nemala
žiaden problém a žiadne obvinenia na jeho osobu nepadli. K veci uviedol, že prvýkrát sa dozvedel o

tom, že navrhovateľka má s ním nejaký problém, približne po roku až dvoch ako odišla na invalidný
dôchodok zo zamestnania. Napr. ho čakala pred jeho bydliskom a povedala mu, že ona má teraz málo
peňazí a nemá z čoho žiť a v tom období ho obvinila, že kvôli nemu sa zbláznila a vtedy mu uvádzala
tie skutočnosti, ktoré uviedla na dnešnom pojednávaní, t. z. že na ňu kričal, že sa ho bála a že jej
nadával. Odporca v II. rade znova tieto skutočnosti poprel, nakoľko sa nezakladajú na pravde. Následne

bolo podané aj trestné oznámenie a on bol vypočutý aj na polícii. Odporca v II. rade sa už nepamätal,
ako to bolo ukončené, vie len, že ho poslali domov a to bolo všetko a nemal z toho žiadny postih. K
veci ďalej uviedol, že doteraz si nevie vysvetliť, prečo navrhovateľka zosobňuje jej problémy s jeho
osobou. On, keď sa rozprával s inými ženami, ktoré sú jeho podriadenými v súčasnosti, tak podľa nichnavrhovateľka toto robí z toho dôvodu, že zrejme bola do neho zaľúbená a on iné vysvetlenie nemá. Z
vyššie uvádzaných dôvodov žiadal návrh zamietnuť.

Navrhovateľka na poslednom pojednávaní konanom dňa 16.09.2013 ďalej k veci uviedla, že odporca
v II. rade ju platil veľmi dobre, avšak správal sa ku nej vulgárne. Ďalej k veci uviedla, že odporca v II.
rade mal problémy vo svojom manželstve, a preto problémy prenášal na jej osobu. Ona na jeho ponuky
nereagovala, napr. ju volal na chatu a ona mu na to povedala, aby sa staral o svoju manželku. K veci
ďalej uviedla, že odporca v II. rade si svoju prácu vykonával správne, nakoľko vedel všetko pripraviť a

zariadiť tak, ako to malo byť. Bol veľmi šikovný, avšak jeho podriadení ho jednoducho nerešpektovali.
Tvrdila teda, že na základe správania odporcu v II. rade išla na invalidný dôchodok, a preto musí trvať na
podanom návrhu. Navrhovateľka začala maródovať, najskôr maródovala 3 mesiace, potom 6 mesiacov
a potom ostala na invalidnom dôchodku. Ona sa chcela po PN vrátiť do zamestnania, avšak sa to nedalo,
lebo odporca v II. rade na ňu stále kričal a následne dostala depresie.

Právny zástupca odporcu v I. rade na poslednom pojednávaní k veci uviedol, že sú toho názoru, že
navrhovateľka v konaní hodnoverným spôsobom nepreukázala, že by konanie odporcu v I. rade ju
doviedlo k tomu, že musela ísť na invalidný dôchodok a poukázal na závery posudkových komisií. Ďalej
k veci uviedol, že stav invalidity bol spôsobený viacerými faktormi a podľa ich názoru išlo evidentne
o dlhodobý problém na strane navrhovateľky. Z opatrnosti v prípade, až by súd zvážil, že návrh

navrhovateľky je dôvodný, zniesol námietku premlčania s tým, že je premlčaný nárok, ktorým sa domáha
doplatku na plate do r. 2008. Tak isto poukázal na tú skutočnosť, že navrhovateľka nemohla očakávať,
že by poberala priemernú mzdu, ktorá je v národnom hospodárstve, preto aj z tohto dôvodu je návrh
navrhovateľky neodôvodnený a žiadali ho v celom rozsahu zamietnuť.

Odporca v II. rade na poslednom pojednávaní k veci uviedol, že aj on žiada návrh v celom rozsahu
zamietnuť a tvrdí, že navrhovateľka predviedla výmysly a tieto sa nezakladajú na pravde a ak jej niekedy
slovne ublížil, alebo jej niečo povedal a jej sa to dotklo, tak sa pred súdom jej ospravedlňuje.

Súd z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 22S 297/94 zo dňa 29.03.1995 zistil, že

týmto rozsudkom krajský súd rozhodnutie odporcu zo dňa 08.04.1994 č. 645 723 6654 do 20.10.1994
potvrdil, inak zrušil. Odporca mal povinnosť uhradiť navrhovateľke trovy konania na cestovnom v sume
206,- Sk do 30 dní. V tomto konaní bola navrhovateľkou navrhovateľka aj v konaní pred Okresným
súdom Zvolen a odporca bola Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8. Z
odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že Národná poisťovňa, správa fondu dôchodkového

poistenia v Bratislave rozhodnutím zo 16.07.1993 zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok
s odôvodnením, že podľa posudku posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia RNP vo Zvolene
zo dňa 24.06.1993 nie je invalidná, ani čiastočne invalidná. Sociálna poisťovňa rozhodnutím zo dňa
08.04.1994 priznala navrhovateľke od 02.04.1994 čiastočný invalidný dôchodok v sume 1247,- Sk
mesačne. Proti rozhodnutiu odporcu podala navrhovateľka včas opravný prostriedok. Zdravotný stav

navrhovateľky v tomto konaní vo vzťahu k jej zachovanej pracovnej schopnosti pre účely súdneho
konania hodnotila posudková komisia NP-SFNP č. 15 so sídlom v Banskej Bystrici. Z posudku
uvedenej komisie zo dňa 01.03.1994 vyplýva, že navrhovateľka je považovaná za čiastočne invalidnú
od 1.03.1994, lebo pri zistenom zdravotnom stave je schopná vykonávať jednoduché manuálne práce
na skrátený pracovný úväzok 5 hodín denne. Nemôže pracovať v nočných zmenách, nemôže vykonávať

práce, ktoré si vyžadujú zvýšenú pozornosť. Môže napr. pracovať ako robotníčka v sklade, pri výrobe
nábytku - jednoduché práce, ako upratovačka a pod.. Sociálna poisťovňa realizovala posudok uvedenej
komisie, pretože navrhovateľke priznala od 02.04.1994 čiastočný invalidný dôchodok v sume 1247,- Sk
mesačne. Krajský súd vo veci doplnil ďalšie dokazovanie vyžiadaním si nového posudku od posudkovej
komisie NP.SFNP č. 7 so sídlom v Žiline. Z posudku uvedenej komisie zo dňa 25.01.1995 vyplýva, že

navrhovateľka je považovaná za invalidnú od 21.10.1994, pretože jej zostatkový pracovný potenciál
je menej ako 20 % oproti zdravým občanom. Z tohto dôvodu je neschopná vykonávať akékoľvek
sústavné zamestnanie. Zdravotný stav vyžaduje si intenzívnu liečbu, po ktorej možno predpokladať
zlepšenie zdravotného stavu. Keďže z posudku posudkovej komisie sociálnej poisťovne č. 7 so sídlom
v Žiline nepochybne vyplynulo, že navrhovateľka je považovaná za invalidnú od 21.10.1994 a sociálna

poisťovňavčasesúdnehorozhodnutianavrhovateľkeeštenedoručilarozhodnutieopriznaníinvalidného
dôchodku,pretokrajskýsúdzmenovérozhodnutiesociálnejpoisťovnezodňa08.04.1994do20.10.1994
potvrdil, pretože do uvedenej doby zdravotný stav navrhovateľky podmieňoval len čiastočnú invaliditu
a od 21.10.1994 zrušil.Súd ďalej z potvrdenia o zamestnaní zo dňa 20.12.2001, ktoré sa nachádza v prílohovej obálke zistil, že
Bučina Zvolen a.s. vydala navrhovateľke potvrdenie, z ktorého vyplýva, že pracovala v Bučine Zvolen

nasledovne: od 20.12.1982 do 12.01.1990 ako robotníčka v prevádzke parketáreň. Od 22.01.1990 do
nástupu na plný invalidný dôchodok, t. j. do 24.10.1994 ako robotníčka v prevádzke DTD (brúsiareň).

Súd z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru (OR PZ) vo Zvolene, č. k. ČVS:
ORP-299/1-OSV-ZV-04 zistil, že v tomto spise sa nachádza uznesenie Okresnej prokuratúry Zvolen

sp. zn. 1Pv 810/03-63 zo dňa 07.07.2005, ktorým okresná prokurátorka vo Zvolene v trestnej veci pre
trestný čin ohovárania podľa § 206 ods. 1 Trestného zákona a trestný čin ublíženia na zdraví podľa §
224 ods. 1 Trestného zákona rozhodla, že zastavila trestné stíhanie vedené policajným orgánom OR
PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície (ÚJaKP) OSV Zvolen pod ČVS: ORP-299/1-OSV-ZV-04 pre
trestný čin ohovárania podľa § 206 ods. 1 Trestného zákona a trestný čin ublíženia na zdraví podľa §
224 ods. 1 trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť páchateľ tým, že v presne nezistenom čase v

priebehur.1994akomajsterprevádzkydrevotrieskovédoskypodnikuBučinaš.p.Zvolen,ul.Lučenecká
cesta č. 21 počas pracovnej doby viackrát a opakovane vulgárne nadával pracovníčke tejto prevádzky
Ľ. X. a zároveň o nej oznamoval nepravdivé údaje, následkom čoho začala mať menovaná psychické
a zdravotné problémy, ktoré vyústili do takej miery, že bola následkom týchto zdravotných problémov
uznanáakoplnýinvalidnýdôchodca,čímmalmenovanejuvedenýmkonanímspôsobiťvážnuujmunajej

cti a zdraví, pretože nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod pre postúpenie veci. Z odôvodnenia
tohto rozhodnutia vyplýva, že do konania bola pribratá na základe uznesenia policajného orgánu
súdna znalkyňa z odboru zdravotníctvo - psychiatria, MUDr. Q. A., ktorá po vyšetrení oznamovateľky v
znaleckom posudku (ZP) uviedla, že Ľ. X. bola psychiatricky liečená od r. 1973 v dôsledku nepriaznivých
rodinných pomerov a je umiestnená do detského domova pre disharmonický vývoj osobnosti. V

dospelostisapridružilaajpsychotickásymptomatika(ochoreniezokruhuschizofrénneho),prektorúbola
opakovane rehospitalizovaná a v r. 1994 aj plne invalidizovaná. V súčasnej dobe p. X. trpí závažným
duševným ochorením, Bludovou poruchou, ktorá už existovala v dobe pred v tejto veci vyšetrovanou
udalosťou, existovala počas nej, ako i v dobe podania trestného oznámenia. Duševné ochorenie,
Bludová porucha, prenikavo negatívne mení úsudok i kritickosť menovanej v zmysle choromyseľnosti,

teda aj konanie, ovládacie ako i rozpoznávacie schopnosti, vnímanie a chápanie priebehov udalostí
a diania v jej okolí v čase vyšetrovanej udalosti. Ľ. X. nie je schopná racionálnej korekcie a nie je
schopná pripustiť možnosti iných alternatív voči osobe M. A., t. j. odporcu v II. rade. Vyhodnotením
dokazovania bolo dospeté k záveru, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, sa sčasti stal,
pretože v inklinovanom období M. A. ako majster prevádzky drevotrieskových dosiek v Bučine š. p.

Zvolen používal na adresu p. X. aj vulgárne výrazy pred inými spolupracovníkmi a zvyšoval na ňu hlas,
avšak konal tak nie s úmyslom jej spôsobiť vážnu ujmu na cti a zdraví, ale len z dôvodu, aby si plnila
riadne svoje pracovné povinnosti a vulgarizmy používal ako žart. Tieto nevhodné narážky M. A. v inom
prípade na Ľ. X. nikde neoznamoval, ani ich ďalej nešíril. Potom ale konanie M. A. nenaplnilo skutkovú
podstatu trestného činu ohovárania podľa § 206 ods. Trestného zákona, ani skutkovú podstatu trestného

činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1Trestného zákona, nakoľko nekonal v úmysle poškodiť na cti
ani ublížiť na zdraví Ľ. X., a teda absentuje subjektívna stránka skutkových podstát uvedených trestných
činov. Skutok nie je trestným činom, avšak by mohol vykazovať znaky skutkovej podstaty priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a), b) Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch,
ale vzhľadom na časový odstup z dôvodu premlčania neprichádza do úvahy ani postúpenie veci podľa

§ 171 ods. 1 Trestného poriadku, nakoľko od spáchania skutku uplynul viac ako 1 rok a zodpovednosť
za eventuálny priestupok zanikla.

Súd z pripojeného ZP vo vyššie uvedenom spise č. 63/04 vypracovaného znalkyňou MUDr. Q. A.
okrem iného zistil, že Ľ. X. bola liečená od 9 rokov v r. 1973 na detskej psychiatrii pre disharmonický

vývoj osobnosti, poruchy nálady v dôsledku nepriaznivých rodinných pomerov a jej umiestnenia do
detského domova. K neurotickým obtiažom sa zvyšovaním nárokov na pacientku, dospelosťou pridružila
aj psychotická symptomatika, pre ktorú bola opakovane rehospitalizovaná v Pl Kremnica a v r. 1994
aj plne invalidizovaná.

Žiaden z účastníkov po zákonnom poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. nežiadal vo veci doplniť
dokazovanie.Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa§120ods.2O.s.p.,voveciach,vktorýchkonaniemožnozačaťajbeznávrhu,akoajvkonaniacho
povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach
obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev súd je
povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.

Sporové občianskoprávne konanie okrem vecí vymenovaných v ustanovení § 120 ods. 2 O.s.p. (o akú
však v danom prípade nejde), je založené na prejednávacej zásade, čo znamená, že tvrdiť skutočnosti a
navrhovať na ich preukázanie dôkazy, je vecou účastníkov konania, t. z. že iniciatíva pri zhromažďovaní
dôkazov zaťažuje zásadne účastníkov a ukladá im povinnosť označiť dôkazy na preukázanie ich
tvrdení. Účastník má preto povinnosť tvrdenia zakotvenú v ustanovení § 79 ods. 1 O.s.p. a povinnosť

dôkaznú - § 120 ods. 1 O.s.p.. V sporovom konaní neplatí vyhľadávacia zásada, čo znamená, že
súd prejednávajúci vec po dôkazoch nepátra, pretože je vecou účastníkov konania, aby ich vykonanie
navrhli. Ak navrhovateľ nenavrhne vykonať dôkazy na preukázanie svojho tvrdenie, a ak odporca jeho
nárok popiera, dôsledkom toho je, že na základe neunesenia dôkazného bremena navrhovateľom musí
byť jeho návrh zamietnutý.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v tomto prípade práve ide o vyššie
uvedený prípad, a preto návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.

Súd nemôže rozhodovať okrem zákonom stanovených domnienok a fikcií na základe nepodložených

domnienokapredpokladov,pretožezustanovenia§153ods.1O.s.p.súduvyplývapovinnosťrozhodnúť
na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností medzi
účastníkmi nesporných.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nebolo preukázané zavinené porušenie

povinností odporcov v I. a v II. rade, a to tým, že by práve odporcovia v I. a v II. rade spôsobili, že
navrhovateľka musela ísť na invalidný dôchodok. Práve naopak, z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že navrhovateľka bola liečená dávno predtým, ako začala uvádzať okolnosti uvedené v návrhu. Podľa
názoru súdu z vykonaného dokazovania teda vyplynulo, že dôvodom plnej invalidity navrhovateľky je
jej diagnóza, ktorá bola u nej zistená už v rannom období jej mladosti, a keďže podľa názoru súdu

nebolo preukázané splnenie všetkých zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti odporcov v I.
a v II. rade za vznik škody tak, ako si uplatňovala navrhovateľka, nakoľko nebolo preukázané, že by
odporcovia porušili nejakú právnu povinnosť, nebolo preukázané zavinenie z ich strany, a teda nebola
preukázaná ani príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti odporcov a vznikom škody. Z
týchto dôvodov súd návrhu navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej, nakoľko ide o zložitý prípad, ktorý odôvodňuje procesný postup o trovách konania v zmysle
§ 151 ods. 3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 práv
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jedenrovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

10. bol odvolacím súdom schválený zmier,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O.s.p.).