Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. február 2015

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 16Er/411/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8706208419
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Zuzana Pafková
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2015:8706208419.2

Uznesenie

OkresnýsúdPopradvexekučnejvecioprávneného:Slovenskárepublika-Ministerstvovnútra,Pribinova
2, Bratislava, IČO 00 151 866 proti povinnému: G. Š., P.. XX.XX.XXXX, Y. J. XXX o vymoženie 16,60 eur
s prísl. vedenou súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Ághom, Exekútorský úrad Bratislava, Jaskový
rad 79, Bratislava, takto

r o z h o d o l :

Exekúciu z a s t a v u j e.

Povinný j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Ághovi trovy exekúcie vo
výške 47,61 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným súdnemu exekútorovi dňa 21.08.2006 sa začalo
exekučné konanie proti povinnému o vymoženie 16,60 eur s prísl. na základe exekučného titulu bloku
na pokutu nezaplatenú na mieste Evid. č. bloku: AA 1239322 zo dňa 03.06.2004. Súd vydal súdnemu

exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie dňa 05.09.2006.

Súdny exekútor predložil súdu dňa 14.05.2014 podnet na zastavenie exekúcie v dôsledku uplynutia
prekluzívnej lehoty na vymoženie pohľadávky oprávneného.

Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. (Zákon o priestupkoch) v znení účinnom do 31.08.2008
rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania

možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

Súd mal preukázané, že exekučným titulom, ktorým sa vymáha v tomto konaní nárok oprávneného, je
blok na pokutu nezaplatenú na mieste Evid. č. bloku: AA 1239322 zo dňa 03.06.2004, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 03.06.2004 a stal sa vykonateľným dňa 18.06.2004. Exekučné konanie je teda
vedené na základe exekučného titulu vydaného dňa 03.06.2004 podľa Zákona o priestupkoch, ktorý v
znení účinnom do 31.08.2008 stanovoval trojročnú prekluzívnu lehotu, v ktorej muselo byť konanie o

súdny výkon rozhodnutia (exekúcia) nielen začaté, ale aj skončené. Keďže v predmetnej veci nadobudol
exekučný titul vykonateľnosť dňa 18.06.2004 oprávnenému uplynula 3 - ročná lehota na vymoženiepohľadávky dňa 18.06.2007 a rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, sa uplynutím
prekluzívnej lehoty stalo neúčinným.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd exekúciu

zastavil z dôvodu, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, sa stalo neúčinným.

Podľa § 196 ods. 1 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

V Exekučnom poriadku je zakotvená zásada, že trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný a z tejto

zásady sú iba dve výnimky. Prvá výnimka je v prípadoch, ak bola exekúcia zastavená zavinením
oprávneného s tým, že predpokladom uloženia povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému je, že
sú splnené predpoklady uloženia povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému podľa § 203 ods. 1
Exekučného poriadku, a to miera procesného zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie. Druhou
situáciou je, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie

(§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku). V predmetnej veci bola exekúcia zastavená z dôvodu, že uplynula
prekluzívna lehota na vymáhanie nároku priznaného exekučným titulom. O náhrade trov exekúcie
súdnemu exekútorovi preto súd rozhodol v zmysle § 196 a 197 Exekučného poriadku, nakoľko má
za to, že vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie (neúčinnosť exekučného titulu v dôsledku uplynutia
trojročnej prekluzívnej lehoty na vymoženie nároku) a priebeh exekúcie, že oprávnený, ktorý podal návrh

na vykonanie exekúcie včas, nenesie zodpovednosť za zastavenie exekúcie, a preto súd zaviazal na
zaplatenie trov exekúcie povinného. S prihliadnutím k týmto zákonným ustanoveniam a návrhu súdneho
exekútora, súd uložil povinnému uhradiť trovy exekúcie vyčíslené v súlade s príslušnými ustanoveniami
vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008.

Podľa § 14 ods. 1 až 3 cit. vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak

exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu
hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekúcie. Základná
hodinová sadzba podľa ods. 1 písm. a) je 6,64 eur za každú i začatú hodinu. Súdny exekútor je
povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna odmena za
každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.

Exekučný súd sa musí pri uložení povinnosti nahradiť trovy exekúcie vyporiadať so splnením podmienok
pre priznanie náhrady odmeny stanovených v § 14 a 15 cit. vyhlášky, keď tzv. časovú, t. j. hodinovú
odmenu podľa § 14 ods. 1, ods. 2 cit. vyhlášky možno priznať len za čas účelne vynaložený na exekúciu
jednotlivými úkonmi exekučnej činnosti, pokiaľ sa tieto neodmeňujú paušálnou sumou podľa § 15 ods.
1 cit. vyhlášky.

Z hľadiska ustálenej praxe súdov a znenia § 14 ods. 2 cit. vyhlášky je súdny exekútor povinný vypracovať
časovú špecifikáciu, ktorá predpokladá, že nie každý úkon súdneho exekútora musí byť odmeňovaný
hodinovou sadzbou 6,64 eur. Súd má právo posúdiť konkrétne trvanie času potrebného na vykonanie
jednotlivých úkonov exekučnej činnosti uvedených v časovej špecifikácii a to tak v súvislosti s rozsahom
vymáhaného majetku ako aj v súvislosti s existenciou procesných a faktických prekážok vznikajúcich pri

vykonávaní exekúcie. Súdny exekútor je teda pri vyhotovení časovej špecifikácie jednotlivých úkonov
exekučnej činnosti ich nielen pomenovať a uviesť dĺžku času vynaloženého pri ich vykonávaní, ale
musí preukázať aj ich vykonanie, pokiaľ toto nie je zistiteľné zo samotného spisu, nakoľko odmenu
súdnemu exekútorovi možno priznať len za celkový čas trvania preukázaných úkonov exekučnej
činnosti. Časová špecifikácia predložená súdnym exekútorom však tieto podmienky nespĺňa. Preto súd

skontroloval primeranosť časového nároku na jednotlivé úkony odmeňované podľa § 14 cit. vyhlášky. Za
predpokladu, že súdny exekútor využíva výpočtovú techniku, určité formulácie a zaužívané postupy zaúkon vypracovanie návrhu na vydanie uznesenia o zastavení exekúcie je primeraná časová náročnosť
30 minút (súdny exekútor si vo vyúčtovaní uplatnil spoločnú časovú odmenu za úkon vypracovanie
návrhu na vydanie uznesenia o zastavení exekúcie, špecifikácia, vyúčtovanie 60 min., súd však pri

priznaní odmeny posudzoval úkony vypracovanie návrhu na vydanie uznesenia o zastavení exekúcie a
špecifikácia, vyúčtovanie samostatne), v žiadnom prípade za takýto úkon nemožno priznať odmenu za
celú hodinu. Preto súd pri priznaní časovej odmeny za úkon vypracovanie návrhu na vydanie uznesenia
o zastavení exekúcie vychádzal z účelne vynaloženého času 30 minút potrebného na jeho vykonanie
a nepriznal odmenu za celú hodinu (60 min.).

Z uplatnených trov súd priznal súdnemu exekútorovi trovy pozostávajúce z paušálnej odmeny za 3
úkony (získanie poverenia na vykonanie exekúcie a zisťovanie majetku povinného 2x) v sume 9,96
eur (3,32 eura za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti) a časovú odmenu za počet hodín účelne
vynaložených na exekúciu (prevzatie a príprava vrátane prvej konzultácie s oprávneným 30 min.,
vypracovanie upovedomenia 30 min., vypracovanie príkazov a exekučných príkazov 12x banky 60 min.,
vypracovanie návrhu na vydanie uznesenia o zastavení exekúcie 30 min., spolu 150 min.) v sume 19,92

eur (základná hodinová sadzba za výkon exekučnej činnosti je 6,64 eura), spolu vo výške 29,88 eur +
20 % DPH, t. j. 35,86 eur. Súd pri priznaní časovej odmeny zohľadnil len reálne potrebný čas na ich
vykonanie bez relevancie počtu jednotlivých úkonov, nakoľko má za to, že pri výpočte odmeny súdneho
exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky je určujúci čas potrebný na vykonanie exekúcie bez
zreteľa na počet úkonov, ktoré si exekúcia vyžaduje a sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov

exekučnej činnosti a na základe tohto súčtu určenej odmeny podľa § 14 ods. 2 cit. vyhlášky je v súlade
s jej ust. § 14 ods. 1 písm. a). Z titulu hotových výdavkov súd priznal exekútorovi v zmysle § 22 cit.
vyhlášky náhradu za poštovné vo výške 7,80 eur a telekomunikačné vo výške 3,95 eur, spolu náhrada
hotových výdavkov vo výške 11,75 eur.

Pokiaľ boli súdnym exekútorom v návrhu uplatnené aj ďalšie trovy, a to časová odmena za úkon

zisťovanie majetku povinného 60 min., túto mu súd nepriznal, nakoľko má za to, že pokiaľ cit. vyhláška
pripúšťa dva spôsoby odmeňovania exekútora, tak časový ako aj paušálny, môžu sa tieto dva spôsoby
uplatňovať popri sebe len vtedy, pokiaľ v paušálnej odmene za úkon nie je premietnuté aj časové
hľadisko, k čomu je možné dôjsť gramatickým výkladom ust. § 15 ods. 1 cit. vyhlášky. Za úkon zahrňujúci
aj časové hľadisko súd považoval zisťovanie majetku povinného. Pojem zisťovanie údajov o povinnom

(majetku) zahŕňa všetky činnosti exekútora smerujúce k zisteniu údajov o povinnom a teda zahŕňa
aj vypracovanie, spísanie, rozposlanie a zaevidovanie lustrácii, t. j. žiadosti o zistenie údajov. Preto
súd nepriznal časovú odmenu za úkon zisťovanie majetku povinného, nakoľko za uvedený úkon bola
priznaná paušálna odmena a čo je odmeňované paušálnou sumou, nemôže byť odmeňované hodinovou
sadzbou podľa § 14 cit. vyhlášky.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za úkon špecifikácia, vyúčtovanie, ktorého časová
náročnosť pri využívaní výpočtovej techniky, určitých formulácii a zaužívaných postupov, je 30 min.,
nakoľko má za to, že pri jeho vykonávaní nešlo o čas exekučnej činnosti účelne vynaložený exekútorom
na exekúciu tak, ako to má na mysli § 14 cit. vyhlášky. Pri špecifikácii, vyúčtovaní nejde totiž o čas, ktorý
strávil exekútor pri vypracovaní úkonov upravených v Exekučnom poriadku. Špecifikáciu, vyúčtovanie

nemožno posudzovať ako činnosť exekútora smerujúcu k účelnému vymáhaniu nároku oprávneného,
je to totiž činnosť, ktorou exekútor pre štádium konania, v ktorom sa stáva účastníkom, realizuje svoje
právo na náhradu jeho trov. Špecifikácia, vyúčtovanie teda nesúvisí s exekučným konaním a súdny
exekútor nemá za takýto úkon nárok na odmenu.

Súd napokon nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu hotových výdavkov archivácia spisu na

5 rokov vo výške 14,11 eur a náhradu za administratívny materiál (kancelársky papier, obal, spisový obal,
vyhotovenie fotokópií, obaly, archivovacie krabice, lepidlo, atď.), ktorých náklady na ne súdny exekútor
nijak nezdôvodnil a nepreukázal, § 22 cit. vyhlášky takéto hotové výdavky nepozná a teda nie je ich
možné považovať za hotové výdavky v zmysle § 22 cit. vyhlášky, podľa ktorého súdnemu exekútorovi
patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním

exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky,
znalecké náhrady a poplatky a zároveň má súd za to, že ide o tzv. administratívne náklady, ktorésú súčasťou administratívnych prác a ktorých náhrada za ich vykonávanie v súvislosti s exekučnou
činnosťou je v zmysle § 25 cit. vyhlášky zahrnutá v odmene súdneho exekútora.

Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal povinného na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi

v celkovej výške 47,61 eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.