Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Zvolen

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Janette Nôtová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18C/7/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712219027
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6712219027.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci navrhovateľa

LITIGO, s. r. o., IČO: 29 26 00 27, so sídlom Česká republika, Brno, Příkop 4, PSČO: 604 39, právne
zastúpený: JUDr. Bc. Martin Kulhánek, Ph.D., so sídlom Bratislava - Staré mesto, Ventúrska 14, PSČ:
811 01, proti odporcovi: M. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom M.. P.. Š. XX, XXX XX C., zastúpený
opatrovníkom B. A., súdnou tajomníčkou Okresného súdu J., o zaplatenie 2.044 Kč s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.044,-- Kč spolu s úrokom z omeškania vo výške
7,75 % ročne od 10.01.2012 až do zaplatenia, to všetko v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa nárok žalobcu z a m i e t a .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 16,60 € za zaplatený súdny poplatok a

v sume 29,08 € za trovy právneho zastúpenia, a to v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na tunajšom súde dňa 08.11.2012 návrh, ktorým žiadal, aby súd zaviazal odporcu
zaplatiť mu dlžnú sumu 2.044 Kč s prísl.. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca využil služby Mestskej
hromadnej dopravy v Brne dňa 05.09.2011 a dňa 09.12.2011 a na výzvu revízora sa nevedel preukázať
platným cestovným lístkom. Preto vznikla odporcovi povinnosť zaplatiť cestovné po 22,--Kč a prirážku k
cestovnému po 1.000,--Kč podľa zák.č. 11/1994 Sb. a zák.č. 266/1994 Sb., ako aj vyhlášky č. 175/2000
Sb. a to do 30 dní odo dňa spísania zápisu. Keďže odporca v lehote splatnosti dlh neuhradil, navrhovateľ

si uplatňuje aj úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí 30-dňovej lehoty na plnenie.
Navrhovateľ získal pohľadávku voči odporcovi na základe postúpenia pohľadávky z 15.2.2012 od
pôvodného veriteľa Dopravní podnik města Brno, a.s.

Súd vo veci rozhodol dňa 29.11. 2012 platobným rozkazom č. k. 26Ro 234/2012-16 tak, že návrhu
navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel. Keďže sa odporcovi nepodarilo doručiť platobný rozkaz do
vlastných rúk, uznesením zo dňa 12. 12. 2013 bol platobný rozkaz zrušený.

Šetrením súdu sa nepodarilo zistiť súčasné miesto pobytu odporcu, preto mu súd uznesením č. k. 18C
7/2014-42 zo dňa 20. 01. 2014 ustanovil opatrovníka v osobe Jany Sekerešovej, súdnej tajomníčky
Okresného súdu Zvolen a to v súlade s ustanovením § 29 ods.2 až 6 O. s. p.Súd vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 05. 05. 2015 v neprítomnosti navrhovateľa, jeho
právneho zástupcu a opatrovníka odporcu v súlade s ustanovením § 101 ods.2 O. s. p. U účastníkov
konania bolo vykázané doručenie predvolania na pojednávanie včas a riadne, navrhovateľ a jeho právny

zástupca sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť písomne ospravedlnili a súhlasili, aby súd
rozhodol vo veci bez ich prítomnosti. Opatrovník odporcu zostal bez ospravedlnenia, ani nepožiadal
z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Súd preto oboznámil listinné doklady a to výzvu na
zaplatenie dlhu spolu s kópiou doručovanej zásielky, zápisy o vykonaní prepravnej kontroly a zistil
nasledujúci skutkový stav.

Podľa zápisu o vykonaní prepravnej kontroly bol dňa 05.09 2011 v čase o 09,30 hod. na úseku zastávok
Zvonárka v Brne kontrolovaný odporca a bolo zistené cestovanie bez cestovného lístka. Bol mu uložený
postih vo výške 1.022,-- Kč spolu s upozornením, že je povinný dlh zaplatiť do 30 dní, ak nedôjde k
úhrade do 30 dní od zistenia, môže byť pohľadávka postúpená na vymáhanie zmluvnej spoločnosti.

Podľa zápisu o vykonaní prepravnej kontroly bol dňa 09.12.2011 v čase o 18,28 hod. v Brne kontrolovaný
odporca a bolo zistené cestovanie bez cestovného lístka. Bol mu uložený postih vo výške 1.022,-- Kč

spolu s upozornením, že je povinný dlh zaplatiť do 30 dní, ak nedôjde k úhrade do 30 dní od zistenia,
môže byť pohľadávka postúpená na vymáhanie zmluvnej spoločnosti.

Odporcovi bola zasielaná upomienka- výzva na zaplatenie pohľadávky v celkovej výške 1.322,-- Kč zo
dňa 28. 02. 2012 a to z titulu nezaplateného cestovného a prirážky vo výške 1.022,--Kč a nákladov
spojených s prerušením vymáhania vo výške 300,--Kč. Zásielka sa navrhovateľovi vrátila nedoručená s

poznámkou „adresát neznámy“. Odporca žalovanú sumu nezaplatil.

Z podanej obžaloby vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa je spoločnosťou so sídlom mimo
územia Slovenskej republiky, ako aj záväzkový vzťah, z ktorého si navrhovateľ uplatňuje nárok ( zmluva
o preprave osôb), bol uzavretý mimo územia Slovenskej republiky podľa právneho poriadku Českej
republiky. Súd preto skúmal, či je vo veci daná právomoc slovenského súdu. Základnou normou, podľa

ktorej sa posudzuje právomoc slovenského súdu v konaniach s medzinárodným prvkom je Zákon č.
97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len MPS).

Podľa § 2 MPS, ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná
zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.

Určovanie právomoci súdov vo veciach s medzinárodným prvkom v tomto konkrétnom prípade určuje

Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. 12. 2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v
občianskych a obchodných veciach (Brusel 1).

Podľa čl. 1, bod 1 Brusel 1, toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu
na povahu súdu alebo tribunálu.

Podľa čl. 2, bod 1, Brusel 1, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území

členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Podľa čl. 59 ods.1, Brusel 1, na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo
veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.

Podľa § 85 ods.1 O. s. p., všeobecným súdom občana je súd, v obvode ktorého má občan bydlisko, a
ak nemá bydlisko, súd v obvode ktorého sa zdržuje.Podľa § 86 ods.1 O. s. p., ak odporca, ktorý je občanom Slovenskej republiky, nemá všeobecný súd v
tejto republike, je príslušný súd, v obvode ktorého mal tu posledné bydlisko.

Podľa § 87 písm. f/ O. s. p., popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd, v obvode

ktorého má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy.

Na základe citovaných noriem je daná právomoc aj príslušnosť tunajšieho súdu konať o žalobe žalobcu.
Jedná sa o spotrebiteľský záväzkový vzťah na základe zmluvy o preprave osôb, odporca vystupuje ako
spotrebiteľ. Jedná sa o občana SR, jeho posledný známy pobyt bol v obvode Okresného súdu Zvolen.

Podľa čl. 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 593/2008 zo dňa 17. 06. 2008 o
rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu

o preprave cestujúcich v súlade s druhým pododsekom, rozhodným právom je právny poriadok krajiny
obvyklého pobytu cestujúceho za predpokladu, že buď miesto začatia, alebo miesto skončenia prepravy
je v tejto krajine. Ak tieto požiadavky nie sú splnené, uplatňuje sa právny poriadok krajiny obvyklého
pobytu prepravcu.

V tomto prípade ide o spoločnosť Dopravní podnik města Brno, a. s., ktorá prepravuje osoby výlučne v

meste Brno v Českej republike a preto sa na tento právny vzťah vzťahuje právo Českej republiky.

Podľa§ 18b ods. 1 veta prvá zák.č. 111/1994 Sb. ze dne 26. dubna 1994 o silniční dopravě, podmínky,
za nichž se přepravují osoby, jejich zavazadla a věci a zvířata s nimi přepravovaná v silniční dopravě
a integrované dopravě, stanoví přepravní řád a tarif. Podľa ods. 2 přepravní řád stanoví vyhláškou
Ministerstvo dopravy.

Podľa § 37 zák.č. 266/1994 Sb. ze dne 14. prosince 1994 o dráhách, podmínky, za nichž se
přepravují osoby a jejich zavazadla ve veřejné drážní osobní dopravě a věci ve veřejné drážní
nákladní dopravě, stanoví přepravní řády. Podľa ods. 4 písm. d/ průvodčí drážního vozidla, osoba,
která řídí drážní vozidlo, nebo jiná osoba ve veřejné drážní osobní dopravě pověřená dopravcem a
vybavená kontrolním odznakem nebo průkazem dopravce (dále jen "pověřená osoba") je oprávněna

dávat cestujícím pokyny a příkazy k zajištění jejich bezpečnosti, bezpečnosti ostatních cestujících a
bezpečnosti a plynulosti dopravy. Pověřená osoba je oprávněna uložit cestujícímu, který se neprokázal
platným jízdním dokladem, zaplacení jízdného a přirážky k jízdnému nebo vyžadovat od cestujícího
osobní údaje potřebné k vymáhání jízdného a přirážky k jízdnému, pokud cestující nezaplatí na místě;
osobnímiúdajipotřebnýmikvymáháníjízdnéhoapřirážkykjízdnémuserozumíjméno,příjmeníadatum

a místo narození a adresa pro doručování6i). Podľa ods. 5 písm. b/ cestující je povinen při nástupu
do drážního vozidla, pobytu v něm a při výstupu z drážního vozidla chovat se tak, aby neohrozil svou
bezpečnost,bezpečnostjinýchosob,bezpečnostaplynulostdrážnídopravy,adbátpřiměřenéopatrnosti
dané povahou drážní dopravy. Cestující je dále povinen na výzvu pověřené osoby se prokázat platným
jízdním dokladem; neprokáže-li se platným jízdním dokladem z příčin na své straně, zaplatit jízdné z

nástupnídocílovéstanicenebo,nelze-libezpečnězjistitstanici,kdecestujícínastoupil,zvýchozístanice
vlaku a přirážku k jízdnému, nebo pokud nezaplatí cestující na místě, prokázat se osobním dokladem a
sdělit osobní údaje potřebné k vymáhání jízdného a přirážky k jízdnému [odstavec 4 písm. d).Podľa ods.
6 výši přirážky stanoví dopravce v přepravních podmínkách. Výše přirážky nesmí přesáhnout částku 1
500 Kč. Přirážka za porušení podmínek stanovených přepravním řádem činí nejvýše 1 000 Kč.

Podľa § 3 ods. 1 VYHLÁŠKY Ministerstva dopravy a spojov č. 175/2000 Sb. ze dne 15. června 2000 o
přepravnímřáduproveřejnoudrážníasilničníosobnídopravu,Uzavřenímpřepravnísmlouvyopřepravě
osob (dále jen "přepravní smlouva") vzniká mezi dopravcem a cestujícím na základě přepravního řádu,
tarifu1) a vyhlášených smluvních přepravních podmínek závazkový právní vztah, jehož obsahem je
zejména závazek dopravce přepravit cestujícího ze stanice nástupní do stanice cílové spoji uvedenými v

jízdním řádu řádně a včas a závazek cestujícího dodržovat přepravní řád a smluvní přepravní podmínky
a zaplatit cenu za přepravu (dále jen "jízdné") podle tarifu. Podľa ods. 5) Za splnění přepravní smlouvyse považuje rovněž provedení přepravy v jiném než ve smluveném rozsahu, došlo-li k oprávněnému
vyloučení cestujícího z přepravy řidičem nebo průvodčím vozidla nebo osobou dopravce, která se
prokáže kontrolním odznakem, nebo jinou osobou dopravce, která se prokáže průkazem dopravce s

oprávněním dávat cestujícím pokyny a příkazy, (dále jen "pověřená osoba").

Podľa § 4 ods. 1 VYHLÁŠKY Ministerstva dopravy a spojov č. 175/2000 Sb. cestující se pro účely
kontroly uzavření přepravní smlouvy po dobu jejího plnění prokazuje platným jízdním dokladem, není-
li dále stanoveno jinak.

Podľa § 7 ods. 1 VYHLÁŠKY Ministerstva dopravy a spojov č. 175/2000 Sb Cestující za jízdenku pro
jednotlivou jízdu nebo za jízdenku časovou (dále jen "jízdenka") platí jízdné podle tarifu, sjednané v

souladu s cenovými předpisy.

Podľa § 15 ods. 1 VYHLÁŠKY Ministerstva dopravy a spojov č. 175/2000 Sb porušením přepravních
podmínek z hlediska bezpečnosti cestujícího, bezpečnosti jiných osob a ochrany zdraví, bezpečnosti a
plynulosti veřejné osobní dopravy a z hlediska zajištění řádné, klidné a pohodlné přepravy je, jestliže
cestující při přepravě podľa písm. b) nemůže se prokázat platným jízdním dokladem, odmítne zaplatit

jízdné a přirážku k jízdnému na místě.

Podľa § 517 ods. 2 zák. č. 40/1964 Sb. Občanský zákoník ze dne 26. února 1964 Jde-li o prodlení s
plněním peněžitého dluhu, má věřitel právo požadovat od dlužníka vedle plnění úroky z prodlení, není-
li podle tohoto zákona povinen platit poplatek z prodlení; výši úroků z prodlení a poplatku z prodlení
stanoví prováděcí předpis.

Podľa NAŘÍZENÍ VLÁDY č. 33/2010 Sb. ze dne 18. ledna 2010 ( úč. od 1.7.2010 do 31.6.2013),
kterým se mění nařízení vlády č. 142/1994 Sb., kterým se stanoví výše úroků z prodlení a poplatku
z prodlení podle občanského zákonníku, vláda nařizuje k provedení § 517 odst. 2 zákona č. 40/1964
Sb., občanský zákoník, ve znění zákona č. 509/1991 Sb.: Výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši
repo sazby stanovené Českou národní bankou pro poslední den kalendářního pololetí, které předchází

kalendářnímu pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o sedm procentních bodů.

Podľa údajov z internetovej stránky ČNB bola výška repo sadzby od 07.05.2010 do 28.06.2010
stanovená na 0,75 %.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a zistený skutkový stav bolo právne dôvodné návrhu
vyhovieť. Z uvedených dôvodov súd zaviazal odporcu na zaplatenie istiny 2.044 Kč, ktorá predstavuje

2x cestovné vo výške 22,-- Kč a 2x prirážku pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom vo výške
1.000,--Kč. Keďže odporca nezaplatil dlh v lehote splatnosti do 30 dní od zistenia jazdy bez platného
cestovného lístka, patrí navrhovateľovi aj príslušný úrok z omeškania. Tento si navrhovateľ uplatnil vo
výške 9 %, súd však v súlade s právnymi predpismi platnými pre ČR v čase splatnosti dlhu zistil, že
správna výška úrokov z omeškania je 7,75 % ( t.j. repo sadzba 0,75 % zvýšená o 7 % ). Preto súd v

prevyšujúcej časti príslušenstva žalobu žalobcu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, aj keď
mal vo veci len čiastočný úspech, súd prizná plnú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva, ak je jeho neúspech len nepatrný. V tomto prípade bol navrhovateľov neúspech
len v časti príslušenstva pohľadávky, preto je možné priznať mu plnú náhradu trov konania. Súd však

s poukazom na ust. § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak sú trovy konania v drobných sporoch
neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť, priznal navrhovateľovi náhradu
trov konania vo výške 16,50 EUR za zaplatený súdny poplatku a trov právneho zastúpenia vo výške
29,08 EUR. Právny zástupca navrhovateľa si v konaní uplatnil trovy právneho zastúpenia v celkovej
výške 58,15 EUR a to 2 úkony a 16,60 EUR - príprava a prevzatie, podanie žaloby, a 2 x paušálna

náhrada hotových výdavkov po 7,63 EUR + 20 % DPH. V prejednávanom prípade sa jedná o tzv. drobnýspor ( § 200ea O.s.p.). Súd preskúmal uplatnený nárok aj z hľadiska, či sa jedná o trovy účelné na
uplatnenie práva. Je nepochybné, že vymáhanie nezaplateného cestovného a náhrad s tým súvisiacich
patrí k bežnej agende, ktorá nevyžaduje zvláštne právne posúdenie, možno s výnimkou niektorých

nejasných prípadov. Z činnosti súdu je zrejmé, že žaloby podávané v týchto prípadoch, tzv. formulárové
žaloby sa líšia len v údajoch o odporcoch, mieste a čase skutkového deja. Z návrhu nevyplýva, že by v
tomto konkrétnom prípade vec znamenala z dôkazného alebo argumentačného hľadiska zložitú kauzu.
Z uvedeného vyplýva, že skutočné náklady potrebné na uplatnenie práva navrhovateľa sú v zjavnom
nepomere k nákladom na trovy konania spojené s právnym zastúpením navrhovateľa advokátom. Súd

týmto nespochybňuje právo každého účastníka dať sa zastúpiť v súdnom konaní advokátom v súlade
s ust. § 25 ods. 1 O.s.p., ktorý sa tak môže rozhodnúť napr. aj z dôvodu množstva takýchto prípadov,
čo znamená istú časovú náročnosť. V tomto konkrétnom prípade však súd vyhodnotil, že uplatnené
trovy právneho zastúpenia sú v hodnote takmer 77¨% sumy pohľadávky, preto súd znížil výšku trov
právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia súd priznal podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení do 30.6.2013 a to § 1 ods. 3, § 9 ods.1, § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. c/, § 15 písm. a/, §
16 ods. 3, § 18 ods. 3 a to 1krát podanie žaloby na súd a 16,60 EUR a 1 krát režijný paušál a 7,63 EUR +
20%DPHvcelkovejvýške29,08€.Podľa§149ods.1O.s.p.,akadvokátzastupovalúčastníka,ktorému
bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť
ju advokátovi. Keďže navrhovateľa v konaní zastupoval advokát, je odporca, ktorému bola uložená

povinnosť náhrady týchto trov, povinný zaplatiť ju v súlade s §149 ods.1 O.s.p. na účet advokáta.

Odporca bude povinný zaplatiť žalovaný dlh spolu s trovami konania navrhovateľovi v lehote do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku ( § 16 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého

druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložit s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.

1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.

1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,

4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.