Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 9, 2015

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 29T/254/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313011214
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2313011214.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v trestnej veci proti obžalovanému Q. S. pre prečin ublíženie na zdraví podľa § 158

Trestného zákona v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a prísediacich
RNDr. Karola Bachratého a Alexandra Szőkeho, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 9.2.2015, takto

r o z h o d o l :

ObžalovanýQ.S.,K..XX.X.XXXXB.I.,O.I.,Z.Č..XXXX/XX,tohočasuvovýkonetrestuodňatiaslobody
v ÚVTOS Leopoldov,

uznáva sa za vinného, že

dňa 24.5.2012 o 23.55 hod. na miestnej komunikácii v obci P. K. B., pri rodinnom dome č. XXX, ako vodič
osobného motorového vozidla zn. O. XXX L., striebornej farby, EČ: I.-XXX-A., nevenoval dostatočnú
pozornosť riadeniu tohto vozidla a pri rýchlosti jazdy najmenej 70km/h, neprispôsobil rýchlosť jazdy
svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a poveternostným podmienkam, stave a povahe vozovky
a iným okolnostiam, ktoré bolo možné predvídať, v dôsledku čoho v pravotočivej zákrute prešiel do
protismeru a následne zišiel z cesty do záhrady rodinného domu č. 383, prerazil oplotenie rodinného
domu,polámalovocnéstromyanáslednenarazildodrevenejkôlne,vdôsledkučohojehospolujazdecQ.

Š. utrpel zranenia v podobe tupého úrazu pravého oka, oka samotného a tržnozmliaždenú ranu pravého
obočia s malou stratou kúska obočia s následným opuchom a krvnou podliatinou mihalníc pravého oka,
odreniny na nose a čele, ktoré zranenia mu spôsobili podstatné obmedzenia v obvyklom spôsobe života
v trvaní od 24.5.2012 do polovice júla 2012, s dobou liečenia a práceneschopnosti od 25.5.2012 až do
prvej polovice júla 2012, čím porušil ustanovenie § 4 odsek 1 písmeno c/ a § 16 odsek 1, odsek 4 Zákona
č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke,

teda

inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,

čím spáchal

prečin ublíženie na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 44 Trestného zákona súd upúšťa od uloženia súhrnného trestu, nakoľko pokladá trest uložený
rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T 62/2013 zo dňa 30.5.2013 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3To 64/2013 zo dňa 24.7.2013 na ochranu spoločnosti a nápravu

páchateľa za dostatočný.Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodenú spoločnosť Sociálna poisťovňa, a.s.,
Trnava, IČO: 30 807 484, ul. 29. Augusta č. 10, Trnava s nárokom na náhradu škody na občianske
súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Galanta konal a rozhodol v tejto trestnej veci na základe obžaloby prokurátorky Okresnej
prokuratúry v Galante sp. zn. 2Pv 619/2012 z 17.12.2013, podanej na obžalovaného Q. S. na tom
skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia s tým rozdielom, že časť skutkovej
vety „ s dobou liečenia a práceneschopnosti od 25.5.2012 až do prvej polovice júla 2012“ znela „s
dobou liečenia a práceneschopnosti od 25.5.2012 až do 1.1.2013“ . Prokurátorka v obžalobe právne

kvalifikovala konanie obžalovaného Q. S. ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2
písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h/ Trestného zákona.

Súd po preskúmaní obžaloby, určil termín hlavného pojednávania na 20.8.2014, ďalšie termíny určil na
24.9.2014, 15.10.2014 a 9.2.2015.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý obžalovaný Q. S., vypovedal poškodený Q. Š. a znalec Ing.
Roman Červinka. V rámci dokazovania bol tiež prečítaný znalecký posudok č. 24/2012 vypracovaný
znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie oftamológia (očné lekárstvo) Doc. MUDr.
Vladimírom Málišom, CSc., a taktiež listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise: záznam z dopravnej

nehody zo dňa 25.5.2012, zápisnica z obhliadky miesta činu dopravnej nehody, náčrtok miesta
dopravnej nehody, fotodokumentáciou, Znalecký posudok č. 35/2013 vypracovaný znalcom Ing.
Romanom Červinkom z odboru doprava cestná, zápis o dychovej skúške, Certifikát o overení
analyzátoru dychu č. 434/260/45/12, rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu, evidenčná karta
vodiča (obžalovaného), lekárske správy o zdravotnom stave poškodeného Q. Š., Znalecký posudok

č. 24/2012 vypracovaný znalcom Doc. MUDr. Vladimírom Málišom, CSc. z odboru zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie oftalmológia, správa Mesta Trnava, správa Obvodného úradu Šaľa, správa Sociálnej
poisťovne, správa ÚPSVaR Galanta, odpis z registra trestov.
Obžalovaný Q. S. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že sa cíti byť nevinný. Vypovedal, že niekedy v
júni 2012 mal nové vozidlo BMW, išiel sa previesť a na pumpe v Trnave stretol poškodeného Q. Š.,

kde on popíjal pivo. Pýtal sa ho, či sa s ním neprevezie, pretože auto malo automatickú prevodovku,
keďže dovtedy nejazdil na aute s takouto prevodovkou a vedel, že Q. Š. pracuje v servise ako servisný
technik. Chcel, aby posúdil, či je všetko v poriadku, firma, kde pracuje, sa zaoberá opravou áut. On
súhlasil a nasadol do auta. Najprv nebol poškodený pripútaný a pripútal sa, až keď vyšli na diaľnicu,
smerom z Trnavy na Sereď. Pokračovali smerom na Dlhú nad Váhom, tam sa otočili a išli sme späť,

keď zrazu prišlo k dopravnej nehode. Pamätá sa, že auto sa stalo zrazu neovládateľné. Čo sa týka
poveternostných podmienok, bolo sucho, bolo to v noci asi okolo 24.00 hod, už bola tma. Prečo sa
stalo vozidlo neovládateľné, nevie. Jednoducho zišiel z cesty potom, ako prechádzal zákrutu. Vozidlo
nereagovalo na jeho natáčanie volantom, keďže zišiel z cesty. Na vozidle, ktorého bol vlastníkom, jazdil
približne 3 týždne. Uviedol, že išiel povolenou rýchlosťou 50 km/hod. Zišiel z cesty s vozidlom, prešiel

do záhrady rodinného domu, ťukol aj do budovy, stavby rodinného domu. Nepamätá si, či bol v čase
dopravnej nehody pripútaný bezpečnostným pásom. Poškodený Q. Š. sedel vedľa neho na pravom
sedadle spolujazdca. Či bol pripútaný poškodený Q. Š. bezpečnostným pásom bezprostredne pred
nehodou, prípadne počas nej, nevie, neskôr - po tom ako sa pripútal keď vyšli na diaľnicu - to nesledoval.
Kým sa vozili po Trnave, viackrát ho musel upozorňovať, aby sa pripútal a on tak urobil až pri výjazde

na diaľnicu. Po tom, čo s autom vyletel do záhrady rodinného domu, vystúpil cez dvere vodiča von z
vozidla. Poškodený Miroslav Šimončič nemohol vystúpiť cez svoje dvere, lebo sa nedali otvoriť, tak sa
pokúšalvyjsťcezoknoaonmupomohol.Vtommomente,keďvystupovalizautaneboltamnikprítomný,
následne keď už boli mimo vozidla, prišla nejaká pani, ktorá sa pýtala či sú v poriadku. Kto volal políciu
a zdravotníkov nevie, bol to zrejme majiteľ domu. Po príchode polície policajt dokumentoval dopravnú

nehodu, poškodený Q. Š. bol odvezený do nemocnice. Príslušník polície nič nepovedal k tomu čo urobiť
s autom a ani mu nedal žiadne pokyny. Z miesta nehody odišiel s odťahovou službou, ktorú zavolal
zrejme majiteľ domu a vozidlo odstavil u jedného známeho kamaráta, menom Tomáš. Priezvisko nevie,
ale bolo to v Trnave na Kopánke. Auto predal, keď ešte nebol vo výkone trestu. Predalo sa asi po dvoch
mesiacoch. Pri predaji spolupracoval s kamarátom Y. Z., ktorý bol aj pri odovzdávaní vozidla novému

majiteľovi. Jeho adresa (Y. Z.) by mala byť I., S. Č.. XX. Iné k veci neuviedol.Svedok-poškodený Q. Š. K. hlavnom pojednávaní vypovedal, že je autolakýrnik
a mechanik, pracuje s autami. S obžalovaným Q. S. sa stretli pri bydlisku s tým, že obžalovaný ho

požiadal, aby s ním išiel pozrieť auto, ktoré si obžalovaný kúpil a posúdil jeho stav. Išli cez Trnavu, do
Dlhej nad Váhom, tam sa otočili na kruhovom objazde a išli naspäť. Vtedy strelila pneumatika a buchlo
to. Bolo to v pravotočivej zákrute, ľavá predná guma. Vozidlo v tom čase išlo asi rýchlosťou do 80 až 90
km/hod. Vie to, lebo sa pozeral na tachometer. Pred vjazdom do zákruty obžalovaný pribrzďoval. Čo sa
týka poveternostných podmienok tak nepršalo, avšak na vozovke mohol byť piesok, ťažko povedať, čo

tam bolo vysypané, šmyk však podľa jeho názoru spôsobila pneumatika. Mohol tam byť zvnútra kaz.
Po šmyku vyleteli z cesty a vbehli do záhrady. Obžalovaný bol v šoku. On (svedok) sa odpútal. Z auta sa
dostali sami. Keď boli vonku, jemu pomohli domáci. Obžalovaný aj on boli pripútaní od začiatku, keď si
sadli do auta. Čo sa týka zranení svedka - poškodeného, uviedol, že mal opuch hlavy ale komunikoval
so zdravotníkmi, zobrali ho na RTG, tri štichy. Na druhý deň išiel na očné oddelenie do Trnavy, kde ho
hospitalizovali a bol tam dva mesiace. Bolo potrebné zistiť, čo spôsobilo opuch, bolo potrebné potvrdiť

alebo vyvrátiť hroziacu diagnózu. Potom to odpuchlo a bolo to v poriadku. Po prepustení chodieval na
kontroly do Bratislavy do Ružinova kvôli oku asi každé 2-3 týždne. V súčasnosti je jeho zdravotný stav,
čo sa týka oka, dobrý.
Svedok- poškodený uviedol, že od obžalovaného si neuplatňuje náhradu škody.

Prokurátorka, pre niektoré rozpory vo výpovedi svedka Š., navrhla na hlavnom pojednávaní prečítať
zápisnicu o jeho výsluchu z prípravného konania.

Svedok - poškodený Q. Š. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní vypovedal, že dňa 24-5-2012 v čase
okolo 23.00 hod. bol na čerpacej stanici OMW na ul. Z. Č.. XX B. I., kde stretol známeho a suseda,

obžalovaného Q. S.. Po tom, čo sa dali do reči, obžalovaný sa mu pochválil, že si kúpil nové auto
„bavoráka“ s automatickou prevodovkou. Uviedol, že sa mu niečo nezdalo na tom, ako mu prevodovka
preraďuje rýchlosti. Nakoľko pacuje ako servisný technik, išli sa previesť, aby mu obžalovaný ukázal, ako
funguje prevodovka a mohol sa k tomu nejako vyjadriť. Trasu obžalovaný nasmeroval na Nitru, odbočku
na Sereď prakticky prebehol a potom išli cez Šoporňu - Dlhú nad Váhom na kruhovom objazde v Šali -

Veči sa otočili a príchodovou trasou sa chceli znovu napojiť na diaľnicu smerom do Trnavy. Keď išli cez
Dlhú nad Váhom, v jednej zákrute obžalovaný ako vodič dostal s vozidlom šmyk a vleteli do záhrady
rodinného domu a pristáli pri ovocných stromoch. Pri náraze do stromov vystrelili airbagy vozidla, avšak
jemu sa povolil pás, nakoľko sa vozidlo šmyklo mierne na jeho stranu (do strany) a vtedy hlavou narazil
do A stĺpika na strane spolujazdca (vedľa vodiča). Počas jazdy sedel na strane spolujazdca, vedľa

vodiča. Počas jazdy bol riadne pripútaný bezpečnostným pásom. Taktiež vodič (obžalovaný) bol riadne
pripútaný. Po tom, ako pristáli v záhrade, obžalovaný vybehol z vozidla, bol v šoku. On sa odpútal a
pretože sa dvere spolujazdca nedali otvoriť v dôsledku poškodenia, tak sa vyprošťoval von cez okno,
pričom mu pomáhali domáci. Vtedy už svoje pravé oko nevedel otvoriť, mal ho opuchnuté, mal tržnú
ranu na obočí a krvácal. Zdravotná pomoc bola na mieste bleskovo, sanitku volali domáci. Následne

bol prevezený do NsP Galanta, kde ho ošetrili, zašili mu tržnú ranu a previezli do nemocnice v Trnave.
Tam pokračovali ďalšie vyšetrenia a bol hospitalizovaný na očnom oddelení. Z nemocnice ho prepustili
zhruba po 8-10 dňoch, a od tej doby do 1.1.2013 bol práceneschopný s čiastočnou stratou zraku -
zhoršenie zraku na 30% normálu. Počas práceneschopnosti ako aj teraz je obmedzený na obvyklom
spôsobe života z dôvodu zhoršenia stavu zraku. Poškodenie oka ešte nemá doriešené a bude sa musieť

podrobiť operácii.

Na vysvetlenie rozporov medzi jeho výpoveďou v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní, v
časti kedy na hlavnom pojednávaní popísal situáciu pred nehodou, že „buchla, strelila pneumatika“ a v
prípravnom konaní to neuvádzal, sa vyjadril len tým, že asi na to zabudol.

K ozrejmeniu rozporov v časti následkov zranenia ktoré utrpel pri dopravnej nehode, keď na hlavnom
pojednávaníuviedol,že„zobralihonaRTG,trištichy,nadruhýdeňišielnaočnéoddeleniedoTrnavy,kde
ho hospitalizovali a bol tam dva mesiace, bolo potrebné zistiť, čo spôsobilo opuch, bolo potrebné potvrdiť
alebo vyvrátiť hroziacu diagnózu, potom to odpuchlo a bolo to v poriadku, po prepustení chodieval na
kontroly do Bratislavy do Ružinova kvôli oku asi každé 2-3 týždne, v súčasnosti je jeho zdravotný

stav, čo sa týka oka, dobrý“ a v prípravnom konaní, kedy uviedol že „z nemocnice ho prepustili zhruba
po 8-10 dňoch, a od tej doby do 1.1.2013 bol práceneschopný s čiastočnou stratou zraku - zhoršenie
zraku na 30% normálu. Počas práceneschopnosti ako aj teraz je obmedzený na obvyklom spôsobe
života z dôvodu zhoršenia stavu zraku. Poškodenie oka ešte nemá doriešené a bude sa musieť podrobiťoperácii“, poškodený ako vysvetlenie vypovedal, že prevezený do nemocnice bol v deň kedy sa stala
nehoda, ale nebol prijatý, preto sám nastupoval na očné oddelenie na druhý deň ale nepamätá si, či bol
hospitalizovaný 8, 10 dní alebo dva mesiace.

K jeho pripútaniu sa uviedol, že sa pripútal ako sadli do auta na benzínke.

Z obsahu znaleckého posudku číslo 35/2013, vypracovaného znalcom Ing. Romanom Červinkom, súd
zistil, že minimálna rýchlosť vozidla pred nehodou bola 70 km/h. Z technického hľadiska je možné a
pravdepodobné,ževodičS.jazdilvyššourýchlosťouabrzdilužajpredvýjazdomzvozovky,nonamieste

dopravnej nehody sa o tejto skutočnosti nezachovali žiadne stopy, vzhľadom na to, že vodič nemusel
brzdiť naplno, alebo ABS nezanechalo žiadne stopy. Vodič mal možnosť zabrániť dopravnej nehode, ak
by jazdil najvyššou povolenou rýchlosťou v obci, t.j. 50 km/h, mohol bezpečne prejsť zákrutou technicky
správnom spôsobom. Nesprávnym prvkom techniky jazdy vodiča a technickou príčinou dopravnej
nehody, bola rýchlosť jeho jazdy pred dopravnou nehodou minimálne 70 km/h. Ku skutočnosti, či pred
dopravnou nehodou vznikol na vozidle defekt na ľavej pneumatike sa znalec vyjadril tak, že jednoznačne

vylúčil príčinnú súvislosť medzi defektom a vznikom nehody. Aj keď uviedol, že nie je možné posúdiť, či v
čase bezprostredne pred nehodou vznikol defekt na ľavej pneumatike, pri dodržaní najvyššej povolenej
rýchlosti v obci 50 km/h mal vodič možnosť bezpečne prejsť zákrutou bez havárie aj s defektom na ľavej
pneumatike.

Znaleczodborudopravacestná,Ing.RomanČervinkanahlavnompojednávanívypovedal,žečosatýka
pripútania, resp. nepripútania svedka-poškodeného ako spolujazdca bezpečnostným pásom, pridržiava
sa záveru uvedeného v znaleckom posudku a teda - spolujazdec nebol pripútaný, nakoľko princíp
pyrotechnického náboja a jeho úloha je pritiahnuť pasažiera k sedadlu prostredníctvom navíjacieho

mechanizmu bezpečnostného pásu, tento je zosynchronizovaný s airbagmi. Žiadne spätné navíjanie
sa neudeje ani neudialo, keďže z fotodokumentácie je zrejmé, že bezpečnostný pás spolujazdca je
navinutý v zásobníku a natiahnutý na stredovom stĺpiku. Tak je technicky neprijateľná takáto poloha v
prípade aktivácie pyrotechnickej nálože bezpečnostného pásu. Čo sa týka možnosti, že by sa táto nálož
neaktivovala, tak nemôže hovoriť za výrobcu, jednalo sa o staršie vozidlo, nevie sa, či bolo a koľkokrát

búrané, teda v akom technickom stave bola práve táto súčiastka.

Ak by bol spolujazdec, teda poškodený v tomto konaní pripútaný, neprišlo by k nárazu jeho tela, hlavy do
čelného skla alebo pravého predného stĺpika. Jednoznačne sa k mechanizmu bezpečnostného pásu,
k posúdeniu jeho funkčnosti vyjadriť nevie a nemôže, ale z poskytnutých podkladov vyplynuli závery

aké sú uvedené v znaleckom posudku. Upozornil, že s najväčšou pravdepodobnosťou, ak bol funkčný
airbag, bol funkčný aj bezpečnostný pás. Zároveň by poruchu niektorého z týchto zariadení signalizovala
riadiaca jednotka, ktorej úlohou je kontrolovať funkčnosť všetkých týchto zariadení.

Čosatýkamožnéhodefektunavozidle,celúanalýzupriebehunehodovéhodeja,aj záveryvypracovával

s uvážením, že mohol nastať defekt tak, ako o tom vypovedal obžalovaný a na hlavnom pojednávaní
aj svedok, táto okolnosť, teda možnosť vzniku defektu je zakomponovaná do výpočtu. Záver je, že
pri dodržaní rýchlosti bezpečnej pre prejazd zákruty aj najvyššej povolenej v obci, čo je 50 km/h,
by k dopravnej nehode neprišlo aj v prípade, že by vozidlo dostalo defekt. resp. mal vodič technickú
možnosť bezpečne zvládnuť prejazd zákrutou bez havárie. Čo sa týka technickej závady, poruchy

vozidla, zohľadňoval možný defekt, ten bol totiž namietaný, ním argumentoval obžalovaný, prečo prišlo
podľa jeho názoru k dopravnej nehode. Nemá znalec vedomosť o tom, že by dopravnú nehodu spôsobila
technická závada alebo porucha vozidla, aj keby mal za úlohu dopracovať znalecký posudok, nedá sa
natoztechnickéhohľadiskaodpovedať,atedaznaleckýmdokazovanímpotvrdiťalebovylúčiťakúkoľvek
inú technickú závadu alebo poruchu.

Z toho, čo je možné preskúmať v rámci zabezpečeného spisového materiálu je však možné usúdiť,
že neprišlo k takým technickým závadám alebo poruchám, ktoré by spôsobili vznik dopravnej nehody.
Brzdy, vychádzajúc zo spôsobu jazdy pred nehodou, boli funkčné, na mieste nehody sa našli stopy
intenzívneho brzdenia, tieto brzdy boli s väčšou pravdepodobnosťou funkčné. Riadenie bolo s najväčšou

pravdepodobnosťou funkčné, nakoľko vozidlo bolo natočené v smere zákruty, technický stav náprav bol
tiež s najväčšou pravdepodobnosťou v poriadku, nakoľko vozidlo by zanechalo treciu stopu v prípade
vážnej poruchy niektorej z nosných častí náprav, zlomila by sa náprava, poloos a podobne, k čomu však
neprišlo, čo usudzuje podľa stôp, ktoré sa namieste nehody zadokumentovali. V prípade, že by prišlo kniektorej zo spomínaných alternatív porúch, tak by sa museli nájsť na mieste činu aj iné stopy, napríklad
ryciastopavasfalte,krátkatreciastopapredmiestomvýjazduzvozovkyapod.Nevieoinýchporuchách,
ktoré by spomínané stopy nezanechali v prípade, že by tieto prvky ohrozili smerovú stabilitu vozidla.

Zaseknutie volantu takúto stopu nezanechá, avšak technický dôvod na zaseknutie volantu nebol. Čo sa
týka iných možných porúch vozidla, ktoré nezanechajú stopy na mieste dopravnej nehody, je ich viac,
otázkou je, či ovplyvňujú smerovú stabilitu vozidla. Aby sa však predišlo možným sporom v tejto otázke,
v znaleckom posudku je jasne spočítané, že bezpečný prejazd takej zákruty, v ktorej prišlo k dopravnej
nehode, je možné len pri rýchlosti do 50 km/h. Pri rýchlosti 70 km/h sa dostávame k otázke hranice

šmyku, takýmto spôsobom a takouto rýchlosťou je možné prechádzať zákrutu len na pretekárskej dráhe.
Každámožnátechnickázávadaovplyvnísprávaniesavozidlasinýmnásledkompripredpísanejrýchlosti
a s iným následkom pri vyššej rýchlosti. Pri takej rýchlosti, ako sa vozidlo pohybovalo, bolo príčinou
dopravnej nehody práve to, že rýchlosť prejazdu zákruty bola vyššia ako povolená a ako bezpečná pre
prejazd zákruty. Ešte je dôležité, v ktorom smere sa zákruta prechádza, pretože od smeru zo Serede
na Šaľu začína zákruta ostrým polomerom a postupne sa uvoľňuje do roviny ale v opačnom smere jazdy

od Šale na Sereď začína zákruta miernym polomerom a v strede sa prudko zalomí. Pokiaľ niekto o tom
to nemá vedomosť a ide rýchlo, nemá šancu ju prejsť.

Čo sa týka rýchlosti pred vjazdom do zákruty, rýchlosť bola vypočítaná ako min. 70 km/h. Z dôvodu, že
neboli zadokumentované brzdné stopy, mohlo prísť k zmene rýchlosti, v prípade, že by vodič pridával

od momentu vjazdu do zákruty, počas jej prejazdu mohlo prísť k zmene rýchlosti, čo by však znamenalo
nesprávnu techniku jazdy. Čo sa týka toho, či je možné, aby vozidlo zrýchľovalo od miesta označeného
v plániku DN - príloha č. 2 strana 25 ZP, čiže z miesta B do bodu C, čo je zadokumentovaná prvá
brzdná stopa pri výjazde z vozovky , tak je potrebné uviesť, že aby mohlo prísť k brzdeniu musí vodič
zareagovať na situáciu, čo trvá približne 1 sekundu, čiže vylučujem zvyšovanie rýchlosti v úseku medzi

bodom B a C pričom bod B predstavuje polohu vozidla v čase 1 sekunda pred výjazdom. Ak by malo
prísť k zvyšovaniu rýchlosti vozidla, tak v úseku pred bodom B (smer jazdy Sereď), jedinou konštantou
v tomto prípade je rýchlosť v bode C v bode výjazdu. Znalec uvažoval s rovnomerným pohybom v úseku
označenom pred bodom B, reakčný čas - čas potrebný na spracovanie podnetu, optická, psychická a
fyzická reakcia. Upresnil, že pokiaľ sa má prejsť uvedená zákruta bezpečne, už v bode A, ktorý označuje

v tejto prílohe vjazd vozidla do zákruty, musí ísť vodič bezpečnou rýchlosťou, v tomto prípade 50 km/h.

Keďže v bode C je zadokumentovaná brzdná stopa, brzdy boli v čase, keď bolo vozidlo v bode C,
funkčné, preto niet dôvodu, aby neboli funkčné aj sekundu alebo dve predtým. Takisto funkčnosť bŕzd
je signalizovaná na prístrojovej doske systémom AB. Pokiaľ by bolo signalizované, a to kontrolkou na

prístrojovej doske, že systém nie je v poriadku, nesmie vodič pokračovať v jazde. Množstvo brzdovej
kvapaliny stráži vo vozidle plavákový spínač a pokiaľ by bol nedostatok brzdovej kvapaliny, takisto by to
signalizovalo zariadenie na prístrojovej doske signalizáciou chyby. Vozidlo je vybavené dvojokruhovým
systémom bŕzd, čo znamená, že v prípade náhleho vypadnutia jedného systému je vozidlo spôsobilé
brzdiť druhým okruhom. Pri synchronizácii všetkých týchto prvkov, ktoré sú vo vozidle namontované,

niet dôvodu, prečo by vozidlo nemalo ísť rýchlosťou 50 km/hod. Ak by všetky tieto prvky v predmetnom
vozidle neboli funkčné, musel by o tom vodič vedieť na základe signalizácie na prístrojovej doske. Či bola
funkčná signalizácia na prístrojovej doske, je otázkou na vodiča. Za technický stav je zodpovedný majiteľ
vozidla aj za diagnostiku. V prípade, že by neboli tieto zariadenie funkčné, nesmie vozidlo prevádzkovať.

Znalec ďalej uviedol, že nie je mu známa žiadna závada, pre ktorú by malo vozidlo medzi bodmi A až
C zrýchľovať. Podotkol, že vodič aj spolujazdec sa vyjadrili, že vozidlo fungovalo normálne. Pokiaľ by
bolo vozidlo neovládateľné pred nehodou, vodič by to zaregistroval a aj by o tom vypovedal. Dopravnú
nehodu môžeme riešiť len kontexte, z dostupných informácií získaných k priebehu dopravnej nehody.

Z obsahu znaleckého posudku číslo 24/2012, vypracovaného znalcom Doc. MUDr. Vladimírom Málišom
CSc., z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie oftalmológia, ktorý posudok bol prečítaný na hlavnom
pojednávaní z dôvodu úmrtia znalca po podaní znaleckého posudku a preto nemohol byť znalec
vypočutý na hlavnom pojednávaní, súd zistil, že svedok - poškodený Miroslav Šimončič utrpel tupý náraz
v oblasti pravého oka, oka samotného a tržnozmliaždenú ranu pravého obočia s malou stratou kúska

obočia s následným opuchom a krvnou podliatinou mihalníc pravého oka, odreniny na nose a čele,
ktoré zranenia mu spôsobili podstatné obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní od 24.5.2012
do polovice júla 2012, teda práceneschopnosť poškodeného Q. Š. v trvaní od 25.5.2012 do 1.1.2013je neadekvátna a mohla byť ukončená v júli 2012. Išlo o ľahký úraz, ktorý neviedol k strate zmyslového
orgánu, či strate jeho funkcie, len prechodnému zhoršeniu jeho funkcie.

Zo Záznamu dopravnej nehody Okresného riaditeľstva PZ, ODI Šaľa, zo dňa 25.5.2012 súd zistil, že dňa
24.5.2012 v čase o 23.55 hod došlo k dopravnej nehode osobného motorového vozidla zn. O. XXXX,
striebornej met. farby, EČ: I. XXX A. v obci Dlhá nad Váhom č. XXX, kde vodič Q. S., K.. XX.X.XXXX, O.
I., Z. Č.. XXXX/XX neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla v pravotočivej
zákrute prešiel do protismeru a následne zišiel s vozidlom do záhrady č.d. XXX. Tým porušil povinnosti

vodiča podľa § 4 ods. 1 písm. c/, § 137 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. Vodič bol bez zranenia. Na sedadle
spolujazdca bola prepravovaná osoba Q. Š.H.. Zranenie prepravovanej osoby pri nehode: ľahká ujma
na zdraví, opis zranenia: tržná rana pravého obočia, opuch a podliatina horného pravého viečka, oderky
tváre a temena v záhlavnej oblasti hlavy.

Zo Zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody ODI v Šali zo dňa 25.5.2012 súd k dopravnej

situácii zistil že sa jednalo o zákrutu, povrch vozovky živica, kvalita povrchu bola dobrá, povrch
suchý, neznečistený, dobrý stav krajnice bez vodiaceho pruhu, komunikácia bez závad, dvojpruhová,
prednosť nevyznačená-premávka neriadená, vyplýva z pravidiel cestnej premávky, rýchlostný limit 50
km/hod. Poveternostná situácia s nesťaženými podmienkami, viditeľnosť v noci s verejným osvetlením,
neznížená vplyvom poveternostných podmienok, rozhľadové podmienky dobré. Stav účastníka Q. Š.

ako prepravovanej osoby-ľahká ujma na zdraví, tržná rana v oblasti pravého obočia, opuch a podliatina
horného viečka vpravo, oderky tváre a temeno v záhlavnej oblasti hlavy, stav dobrý. Q. S. bez zranenia.
Na pomoc zranenej osobe bol privolaný hasičský záchranný zbor, cestný záchranný systém alebo
zdravotnícka záchranná služba. Súčasťou bol náčrtok miesta dopravnej nehody a fotodokumentácia.

Podľa prvotnej lekárskej správy zo dňa 25.5.2012 sa v prípade Q. Š. a jeho diagnózy jednalo o úraz
ľahký, s predpokladanou dobou liečenia do 14 dní, lekár nepredpokladal vplyv na pracovnú schopnosť.
Podľa ďalších správ z toho istého dňa bol neurologický nález normálny, doporučilo sa očné vyšetrenie.
Podľa prepúšťacej správy z očného oddelenia Fakultnej nemocnice Trnava bol Q. Š. hospitalizovaný
od 25.5. 2012 do 1.6.2012. Pacient bol prijatý s anamnézou tupého poranenia oka, ktoré utrpel

ako pasívny účastník autonehody, zrealizovali sa vyšetrenia potrebné na diagnostiku a liečbu, úraz
si nevyžadoval operáciu, hospitalizácia prebehla bez neobvyklých komplikácií, pacientovi odporučili
konziliárne vyšetrenie na vysokošpecializovanom pracovisku. Podľa lekárskej správy zo dňa 11.6. 2012
odbornej očnej ambulancie pretrváva defekt v centre, zhora už uzavretý, nález zlepšený. Podľa správy
Univerzitnej nemocnice Bratislava, očnej ambulancie zo dňa 5.6.2012 a 10.7.2012, nie je zatiaľ potrebná

chirurgická intervencia, doporučuje sa pacienta sledovať na očnom oddelení v Trnave, v Bratislave podľa
potreby, pokračovať v PN. Podľa správy z uvedenej ambulancie zo dňa 8.8.2012 a 11.9.2012 konštatujú
stav mierne zlepšený.

Podľa lekárskeho potvrdenia všeobecného lekára pre dospelých MUDr. Sivákovej (nie je zrejmé z

ktorého dňa) bol Q. Š. ošetrený v zdravotníckom zariadení UPS Galanta dňa 25.5.2012, s diagnózou
poúrazové zakrvácanie do sietnice, pohmoždenie oka majúce za následok zmenenú polohu alebo
iné ochorenie šošovky, pomliaždenie oka s krvácaním do sklovca, objektívny nález tržná rana v
oblasti obočia, opuch v nadočnicovej oblasti, predpokladá sa doba liečenia od 24.5.2012 do 1.1.2013,
zranenie si vyžiada alebo vyžiadalo PN od 25.5.2012 do 1.1.2013, nemocničné ošetrenie od 25.5.2012

do 1.6.2012. Nedošlo k bezprostrednému ohrozeniu životne dôležitého orgánu. Porucha zdravia
pravdepodobne zanechá trvalé následky, bodové ohodnotenie úrazu 145 bodov.
Podľa potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti bol Q. Š. neschopný práce od 25.5.2013 do
1.1.2013.

Z evidenčnej karty vodiča - obžalovaného súd zistil, že tento bol priestupkovo riešený blokovou pokutou
jeden krát v roku 2009, 2010, 2011, dvakrát v roku 2012. V roku 2009 bol priestupkovo riešený za
priestupok v zmysle § 8 ods. 1 a § 20 ods. 3 z.č. 8/2009 Z.z., zadržaný vodičský preukaz bol v roku
2009 od 7.7.2009 do 15.7.2009.

Obžalovaný nebol priestupkovo riešený Obvodným úradom. Nie je poberateľom žiadnych dávok
sociálneho poistenia, nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.Z odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ súdne trestaný jeden krát a to Okresným
súdom Trenčín, rozsudkom sp. zn. 3T 62/2013 z 30.5.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Trenčíne sp. zn. 3To 64/2013 z 24.7.2013, za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných

a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. a/,
c/ odsek 3 písm. c/ Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, za čo mu bol
uložený trest odňatia slobody v trvaní 11 rokov v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia
a trest prepadnutia majetku. Zároveň mu bol uložený ochranný dohľad na 2 roky.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania po zhodnotení dôkazov jednotlivo aj v ich súhrne, dospel
k jednoznačnému záveru, že skutok sa stal tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a
tento spáchal obžalovaný Q. S..

Súd pri ustaľovaní viny vychádzal predovšetkým zo záverov znaleckého posudku ako aj z výpovede

znalca Ing. Romana Červinku, ktorý zistil, že nesprávnym prvkom techniky jazdy vodiča a technickou
príčinou dopravnej nehody, bola rýchlosť jeho jazdy pred dopravnou nehodou minimálne 70 km/h. Z
technického hľadiska je dokonca možné a pravdepodobné, že vodič S. jazdil vyššou rýchlosťou a brzdil
už aj pred výjazdom z vozovky, no na mieste dopravnej nehody sa o tejto skutočnosti nezachovali žiadne
stopy, vzhľadom na to, že vodič nemusel brzdiť naplno, alebo ABS nezanechalo žiadne stopy.

Vodič mal možnosť zabrániť dopravnej nehode, ak by jazdil najvyššou povolenou rýchlosťou v obci, t.j.
50 km/h, mohol bezpečne prejsť zákrutou technicky správnom spôsobom.

Obžalovaný si nevedel vysvetliť, prečo prišlo k dopravnej nehode. Tvrdil, že šiel povolenou rýchlosťou,
keď zrazu prišlo k dopravnej nehode, auto sa stalo zrazu neovládateľné, nevie prečo, jednoducho zišiel

z cesty potom, ako prechádzal zákrutu, vozidlo nereagovalo na jeho natáčanie volantom, keďže zišiel z
cesty. Jeho výpoveď považuje súd za účelovú, rovnako ako aj výpoveď jeho spolujazdca-poškodeného,
ktorý až na hlavnom pojednávaní na rozdiel od prípravného konania vypovedal, že pri jazde strelila
pneumatika a buchlo to v pravotočivej zákrute, ľavá predná guma, nepršalo, avšak na vozovke mohol
byť piesok, niečo vysypané, šmyk však podľa jeho názoru spôsobila pneumatika, mohol tam byť zvnútra

kaz.
Svedok zmenu vo svojej výpovedi pred súdom oproti výpovede v prípravnom konaní (keďže vtedy
uviedol len, že v jednej zákrute obžalovaný ako vodič dostal s vozidlom šmyk), nevedel hodnoverne
vysvetliť. Jeho vysvetlenie, že asi na to zabudol, nemožno akceptovať keď išlo o tak dôležitú otázku čo
spôsobilo dopravnú nehodu, najmä keď svedok podľa vlastného vyjadrenia pracuje ako servisný technik.

Jeho výpoveď tak vyznieva, že ju svedok v konaní pred súdom upravil v prospech obžalovaného, a
to nielen v otázke príčiny dopravnej nehody. Svedok si v konaní pred súdom ani neuplatnil nárok na
náhradu škody od obžalovaného, čo je však plne na jeho rozhodnutí.
Na rozdiel od obžalovaného však svedok v konaní pred súdom uviedol, že v čase, keď ako uviedol, to
„buchlo“, vozidlo išlo asi rýchlosťou do 80 až 90 km/hod., vie to, lebo sa pozeral na tachometer. Svedok

dodal, že pred vjazdom do zákruty obžalovaný pribrzďoval.

Ku skutočnosti, na ktorú poukazovala obhajoba, teda že pred dopravnou nehodou mal na vozidle
defekt na ľavej pneumatike, sa znalec vyjadril tak, že jednoznačne vylúčil príčinnú súvislosť medzi
defektom a vznikom nehody. Aj keď uviedol, že nie je možné posúdiť, či v čase bezprostredne pred

nehodou vznikol defekt na ľavej pneumatike, pri dodržaní najvyššej povolenej rýchlosti v obci 50 km/
h mal vodič možnosť bezpečne prejsť zákrutou bez havárie aj s defektom na ľavej pneumatike. Súd v
tomto smere nemohol doplniť dokazovanie, pretože vozidlo nie je v súčasnosti možné obhliadnuť, je
predané.Anibezprostredneponehodeobhliadnuténebolo.Avšakznaleczotrvalnasvojomzávere,žeaj
s defektom bolo možné prejsť zákrutu pri dodržaní najvyššej povolenej rýchlosti, znalecký posudok totiž

vypracovával s uvážením, že mohol nastať defekt tak, ako o tom vypovedal obžalovaný a na hlavnom
pojednávaníajsvedok,tátookolnosť,tedamožnosťvznikudefektujezakomponovanádovýpočtu.Záver
je, že pri dodržaní rýchlosti bezpečnej pre prejazd zákruty aj najvyššej povolenej v obci, čo je 50 km/
h, by k dopravnej nehode neprišlo aj v prípade, že by vozidlo dostalo defekt. resp. mal vodič technickú
možnosť bezpečne zvládnuť prejazd zákrutou bez havárie.

Čo sa týka pripútania sa svedka-poškodeného ako spolujazdca bezpečnostným pásom, znalec zotrval
na závere uvedenom v znaleckom posudku a teda - spolujazdec nebol pripútaný, pričom znalec
vychádzal zo stavu vozidla po nehode - z fotodokumentácie je zrejmé, že bezpečnostný pás spolujazdcaje navinutý v zásobníku a natiahnutý na stredovom stĺpiku, takáto poloha je v prípade aktivácie
pyrotechnickej nálože bezpečnostného pásu technicky neprijateľná.
Námietky obhajoby v tom zmysle, že závery znalca nemusia byť správne v prípade, že na vozidle boli

technickézávady,napr.pyrotechnickánáložbysaneaktivovala,bezpečnostnýpásmoholbyťnefunkčný,
považuje súd za účelové, s poukazom na vyjadrenie znalca k nim. Závery znaleckého dokazovania
považuje súd za jednoznačné, zrozumiteľné a neprotirečivé.

Znalec sa vyjadril, že nemôže hovoriť za výrobcu, jednalo sa o staršie vozidlo, nevie sa, či bolo

a koľkokrát búrané, teda v akom technickom stave bola práve tá ktorá súčiastka, on vychádza z
poskytnutých podkladov. Upozornil, že s najväčšou pravdepodobnosťou, ak bol funkčný airbag, bol
funkčný aj bezpečnostný pás. Zároveň by poruchu niektorého z týchto zariadení signalizovala riadiaca
jednotka, ktorej úlohou je kontrolovať funkčnosť všetkých týchto zariadení. Znalec nemá vedomosť
o tom, že by dopravnú nehodu spôsobila technická závada alebo porucha vozidla, nedá sa na to z
technického hľadiska odpovedať, a teda znaleckým dokazovaním potvrdiť alebo vylúčiť akúkoľvek inú

technickú závadu alebo poruchu. Z toho, čo je možné preskúmať v rámci zabezpečeného spisového
materiálu je však možné usúdiť, že neprišlo k takým technickým závadám alebo poruchám, ktoré by
spôsobili vznik dopravnej nehody.
Obhajoba namietala, že príčinou nehody mohla byť závada na brzdách, riadení, alebo iná technická
porucha. Znalec vysvetlil, že brzdy, vychádzajúc zo spôsobu jazdy pred nehodou, boli funkčné, na

mieste nehody sa našli stopy intenzívneho brzdenia. Riadenie bolo s najväčšou pravdepodobnosťou
funkčné, nakoľko vozidlo bolo natočené v smere zákruty, technický stav náprav bol tiež s najväčšou
pravdepodobnosťou v poriadku, nakoľko vozidlo by zanechalo treciu stopu v prípade vážnej poruchy
niektorej z nosných častí náprav, zlomila by sa náprava, poloos a podobne, k čomu však neprišlo, čo
usudzuje podľa stôp, ktoré sa namieste nehody zadokumentovali. V prípade, že by prišlo k niektorej zo

spomínaných alternatív porúch, tak by sa museli nájsť na mieste činu aj iné stopy, napríklad rycia stopa
v asfalte, krátka trecia stopa pred miestom výjazdu z vozovky a pod. Nevie o iných poruchách, ktoré by
spomínané stopy nezanechali v prípade, že by tieto prvky ohrozili smerovú stabilitu vozidla. Zaseknutie
volantu takúto stopu nezanechá, avšak technický dôvod na zaseknutie volantu nebol. Čo sa týka iných
možných porúch vozidla, ktoré nezanechajú stopy na mieste dopravnej nehody, je ich viac, otázkou je,

či ovplyvňujú smerovú stabilitu vozidla.

V tomto smere súd v zhode so znalcom poukazuje na to, že za technický stav je zodpovedný
majiteľ vozidla, rovnako aj za diagnostiku. V prípade, že by neboli zariadenie funkčné, nesmie vozidlo
prevádzkovať. Vodič aj spolujazdec sa vyjadrili, že vozidlo fungovalo normálne. Pokiaľ by bolo vozidlo

neovládateľnéprednehodou,vodičbytozaregistrovalaajbyotomvypovedal.Dopravnúnehodumožno
riešiť len v kontexte, z dostupných informácií získaných k priebehu dopravnej nehody.

Súd sa v tomto zmysle tiež stotožňuje so záverom znalca, že v znaleckom posudku je jasne spočítané,
že bezpečný prejazd takej zákruty, v ktorej prišlo k dopravnej nehode, je možné len pri rýchlosti do

50 km/h. Pri rýchlosti 70 km/h sa dostávame k otázke hranice šmyku, takýmto spôsobom a takouto
rýchlosťou je možné prechádzať zákrutu len na pretekárskej dráhe. Každá možná technická závada
ovplyvní správanie sa vozidla s iným následkom pri predpísanej rýchlosti a s iným následkom pri vyššej
rýchlosti. Pri takej rýchlosti, ako sa vozidlo pohybovalo, bolo príčinou dopravnej nehody práve to, že
rýchlosť prejazdu zákruty bola vyššia ako povolená a ako bezpečná pre prejazd zákruty. Ešte je dôležité,

v ktorom smere sa zákruta prechádza, pretože od smeru zo Serede na Šaľu začína zákruta ostrým
polomerom a postupne sa uvoľňuje do roviny ale v opačnom smere jazdy od Šale na Sereď začína
zákruta miernym polomerom a v strede sa prudko zalomí. Pokiaľ niekto o tom to nemá vedomosť a ide
rýchlo, nemá šancu ju prejsť.
Súdpoukazujenaskutočnosť,žeobžalovanýsospolujazdcomvšakprechádzalizákrutunajprvvjednom

smere (bez nehody) a krátko na to v opačnom smere, vodič teda mal možnosť sa už s charakterom
cesty, teda aj tvarom zákruty oboznámiť.

Znalec jasne vysvetlil a na svojom závere zotrval aj v bode, kedy vypočítal rýchlosť pred vjazdom do
zákruty. Súd v tomto smere z týchto záverov vychádzal a považuje ich za obhájené zo strany znalca

a nevyvrátené obhajobou. Napríklad aj v tom že pri výpočte tejto rýchlosti vychádzal z toho, že vodič
nepridával rýchlosť pred vjazdom do zákruty, ak by pripustil znalec opak, vyšla by iná výsledná rýchlosť.
Avšak to by zároveň znamenalo opäť nesprávnu techniku jazdy, kedy by vodič nielenže neubral rýchlosť
pred vjazdom do zákruty, ale by pridával od momentu vjazdu do nej.Podľa obhajoby výsledok výpočtu by ďalej mohol byť iný aj v prípade že by znalec pri zadávaní
údajov vychádzal z nesprávnych predpokladov, zadávané údaje by boli iné, ak by znalec pripustil
napríklad možné zlyhanie bŕzd v určitom úseku prejazdu zákrutou, k tomu však znalec uviedol že v

určitom bode je zadokumentovaná brzdná stopa, teda brzdy boli v čase, keď bolo vozidlo v tom bode
funkčné, preto niet dôvodu, aby neboli funkčné aj sekundu alebo dve predtým. Takisto funkčnosť bŕzd
je signalizovaná na prístrojovej doske. Pokiaľ by bolo signalizované, a to kontrolkou na prístrojovej
doske, že systém nie je v poriadku, nesmie vodič pokračovať v jazde. Množstvo brzdovej kvapaliny stráži
vo vozidle plavákový spínač a pokiaľ by bol nedostatok brzdovej kvapaliny, takisto by to signalizovalo

zariadenie na prístrojovej doske signalizáciou chyby. Vozidlo je vybavené dvojokruhovým systémom
bŕzd, čo znamená, že v prípade náhleho vypadnutia jedného systému je vozidlo spôsobilé brzdiť druhým
okruhom. Pri synchronizácii všetkých týchto prvkov, ktoré sú vo vozidle namontované, niet dôvodu,
prečo by vozidlo nemalo ísť rýchlosťou 50 km/hod. Ak by všetky tieto prvky v predmetnom vozidle neboli
funkčné, musel by o tom vodič vedieť na základe signalizácie na prístrojovej doske. Či bola funkčná
signalizácia na prístrojovej doske, je otázkou na vodiča.

K námietkam obhajoby, že znalec prišiel k nesprávnym záverom ohľadom rýchlosti vodiča, pretože
pri výpočte použil nesprávne údaje, či už v tom smere, že údaje nemal k dispozícii, alebo boli
nesprávne zaznamenané stopy z miesta dopravnej nehody, sa znalec aj dodatočne vyjadril -ú.z. č.l.
284a ( s vyjadrením bola obhajoba oboznámená), že je napríklad pravdou, že nie sú zhotovené
fotografie z obhliadky miesta nehody znalcom zo dňa 29.04.2013. Znalec však vychádzal a pracoval s

fotodokumentáciou polície z miesta dopravnej nehody, kde je vidieť počty a priemery stromov a kolov
oplotenia tak ako je popísané na strane 14 - 15 Znaleckého posudku 35 / 2014 vo východiskách analýzy
nehody.
Čo je však podstatné, pre výpočet straty rýchlosti vozidla pri náraze do takejto prekážky sa vo
výpočtovom programe nedosadzujú priemery stromov, ale ich technické parametre tak, aby vozidlo pri

náraze do tejto prekážky vzhľadom na rozsah poškodenia vozidla dosiahlo EES (ekvivalent energy
speed - ekvivalentnú energetickú rýchlosť v porovnaní s nárazom do pevnej prekážky) v rozsahu
tolerancie uvedenej na strane 15 ZP a ako je spočítané a uvedené na prílohách číslo 4 - 14 ZP. Poklesy
rýchlostí pri náraze do týchto prekážok je vidieť na hornom grafe prílohy č. 3 ZP.
Z tohto vyjadrenia vyplýva, že výsledky znaleckého skúmania nemohli byť napríklad v tomto bode

ovplyvnené v neprospech obžalovaného tým, že by znalec pracoval s údajmi, stopami, ktoré nie sú
správne zaznamenané, zdokumentované.
K obrane obžalovaného v tom smere, že obžalovaný sa nemohol dopustiť trestného činu ublíženia na
zdraví podľa § 158 Trestného zákona, resp. podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. h/ Trestného zákona, pretože k zraneniam poškodeného prišlo z dôvodu

jeho nepripútania sa a nie z dôvodu konania obžalovaného, súd v prvom rade poukazuje na výpovede
obžalovaného a svedka k tejto skutočnosti. Svedok-spolujazdec v prípravnom konaní uviedol, že pás
povolil po tom, čo vystrelil airgab, tvrdil že obaja boli teda od začiatku pripútaný. Obžalovaný sa vyjadril,
že musel najprv upozorňovať spolujazdca aby sa pripútal a ten tak urobil až pri výjazde z Trnavy, to či
bol spolujazdec pripútaný pred dopravnou nehodou, k tomu sa nevedel s istotou vyjadriť. Súd sa však

prikláňa na stranu záverov znaleckého dokazovania, teda že spolujazdec-svedok poškodený nebol pred
dopravnou nehodou, resp. v jej čase pripútaný. Stotožňuje sa s vyššieuvedeným vysvetlením znalca v
tomto smere.
Druhouotázkou,ktorúsúdmuselriešiť,boloakýmspôsobomsaskutočnosť,žesapoškodenýnepripútal,
podieľa ako príčina vzniku zranení poškodeného.

Čo sa týka zranení poškodeného (spolujazdca), súd vychádzal, z dôvodu úmrtia znalca MUDr.
Máliša, z obsahu jeho písomne znaleckého posudku (§263 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku per
analogiam). Znalec prišiel k záveru, že poškodený Q. Š. utrpel tupý náraz v oblasti pravého oka,
oka samotného a tržnozmliaždenú ranu pravého obočia s malou stratou kúska obočia s následným
opuchom a krvnou podliatinou mihalníc pravého oka, odreniny na nose a čele, ktoré zrania mu spôsobili

podstatné obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní od 24.5.2012 do polovice júla 2012, teda
práceneschopnosť poškodeného Q. Š. v trvaní od 25.5.2012 do 1.1.2013 je neadekvátna a mohla byť
ukončená v júli 2012. Išlo o ľahký úraz, ktorý neviedol k strate zmyslového orgánu, či strate jeho funkcie,
len prechodnému zhoršeniu jeho funkcie.

Znalec už nemohol doplniť svoj znalecký posudok v tom smere, ako sa nepripútanie poškodeného
podieľalo na vzniknutých zraneniach, teda aké zranenia by poškodený utrpel, a či vôbec nejaké, ak by
bol pripútaný.Návrh na doplnenie dokazovania (v tomto prípade iným znalcom) tak, aby bolo odpovedané na
vyššieuvedené otázky, súd odmietol a to z týchto dôvodov.

Príčinná súvislosť medzi konaním páchateľa a následkom sa neprerušuje, ak ku konaniu páchateľa
pristúpi ďalšia skutočnosť, ktorá spolupôsobí pri vzniku následku, avšak konanie páchateľa zostáva
takou skutočnosťou, bez ktorej by k následku nedošlo. Príčinná súvislosť by sa prerušila len vtedy, keď
by nová okolnosť pôsobila ako výlučná a samostatná príčina, ktorá spôsobila následok, bez ohľadu na
konanie páchateľa. Konanie vodiča (nevenoval dostatočnú pozornosť riadeniu vozidla a pri rýchlosti

jazdy najmenej 70km/h, neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a
poveternostným podmienkam, stave a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré bolo možné predvídať,
v dôsledku čoho v pravotočivej zákrute prešiel do protismeru a následne zišiel z cesty do záhrady
rodinného domu č. 383, prerazil oplotenie rodinného domu, polámal ovocné stromy a následne narazil
do drevenej kôlne) je jedna skutočnosť a to že poškodený nebol pripútaný je druhá skutočnosť( konanie
poškodeného). Príčinná súvislosť medzi konaním vodiča a následkom (zranenie poškodeného) sa

neprerušuje ak ku konaniu vodiča pristúpi ďalšia skutočnosť, ktorá spolupôsobí pri vzniku následku
(pristúpilo konanie poškodeného, teda to že sa nepripútal), resp. mohla spolupôsobiť (nepripútanie sa
mohlo prispieť k tomu, že poškodený utrpel uvedené zranenia) za podmienky ak konanie vodiča zostáva
takou skutočnosťou, bez ktorej by k následku nedošlo.
Konanie vodiča zostáva pre súd skutočnosťou, bez ktorej by k zraneniu poškodeného nedošlo.

Obžalovaný spôsobil dopravnú nehodu, ktorej následkom bolo zranenie poškodeného, pričom k
následku (zranenie) prispelo aj konanie poškodeného, teda okrem konania obžalovaného ako
vodiča prispelo k zraneniu aj nepripútanie sa poškodeného. Keby však neprišlo k takému konaniu
obžalovaného, k nehode by neprišlo, neprišlo by ani k zraneniu poškodeného (na čom nič nezmení ani
skutočnosť, že nebol pripútaný), pretože ak nie je niekto pripútaný, tak len z toho dôvodu sa nezraní, teda

nepripútanie sa samo osebe nespôsobí zranenie, k zraneniu príde až po pristúpení ďalšej príčiny, ďalšej
spolupôsobiacej skutočnosti, ďalším konaním (v tomto prípade prišlo k zraneniu až pri dopravnej nehode
zapríčinenej konaním obžalovaného). Ak by k dopravnej nehode neprišlo, tak sa svedok-poškodený
nezraní len z dôvodu, že je celú cestu nepripútaný bezpečnostným pásom.
Preto súd nedopĺňal dokazovanie v naznačenom smere, na otázku viny obžalovaného by nemalo vplyv

zistenie, akým spôsobom sa konanie poškodeného podieľalo na vzniku jeho zranení, keďže bez konania
obžalovaného by k nim neprišlo.
Strany mali prípadne možnosť predložiť súdu dôkazy aj k tejto otázke, už v prípravnom konaní
vyplynulo z priebehu dokazovania (závery znaleckého dokazovania z odboru dopravy) že poškodený
nebol pripútaný, aj napriek výpovediam obžalovaného a svedka, obhajoba mohla žiadať doplnenie

dokazovania,prípadnesamadôkazzabezpečiť.Ajkeďjeparadoxom,žeobžalovanýajpoškodenýtvrdili
v prípravnom konaní že bol poškodený pripútaný a pritom práve na okolnosti, že nebol spolujazdec
pripútaný, postavil obžalovaný svoju obhajobu v tom zmysle, že sa nedopustil trestného činu, pretože
nie jeho konanie/opomenutie, ale konanie/opomenutie poškodeného spôsobilo vznik následku-zranení.
Ak by boli zabezpečené a predložené také dôkazy, súd by sa s nimi oboznámil a vysporiadal, avšak ako

už bolo uvedené, nepovažoval ich v štádiu po podaní obžaloby za nevyhnutné k zodpovedaniu otázky,
či je alebo nie je obžalovaný vinný, či sa dopustil skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, teda za nevyhnutné
tak, aby priberal do konania ďalšieho znalca.

Okolnosť, aké zranenia by poškodený utrpel v prípade že by bol pripútaný, sa tak podľa názoru súdu

stáva podstatnou len pre otázku spoluzavinenia poškodeného a potom pre otázku náhrady škody.
Skutočnosť, že k vzniknutým následkom (zranenie, ujma na zdraví) prispelo aj konanie poškodeného,
sa prejaví v tom, že súd ju zohľadní pri určovaní trestu obžalovanému.

Súd však na rozdiel od obžaloby kvalifikoval skutok ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158

Trestného zákona a nie ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a/
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h/ Trestného zákona. Súd vychádzal v prvom rade zo
záverov znaleckého posudku vypracovaného znalcom Doc. MUDr. Vladimírom Málišom CSc., z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie oftalmológia, ktorý zistil, že svedok - poškodený Q. Š. utrpel zranenia,
ktoré mu spôsobili podstatné obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní od 24.5.2012 do polovice

júla 2012, teda práceneschopnosť poškodeného Q. Š. v trvaní od 25.5.2012 do 1.1.2013 je neadekvátna
a mohla byť ukončená v júli 2012. Išlo o ľahký úraz, ktorý neviedol k strate zmyslového orgánu, či strate
jeho funkcie, len prechodnému zhoršeniu jeho funkcie.Ďalej súd vyhodnotil výpovede samotného poškodeného. Ten v prípravnom konaní k zraneniam a liečbe
uviedol, že bol prevezený do NsP Galanta, kde ho ošetrili, zašili mu tržnú ranu a previezli do nemocnice v
Trnave, tam pokračovali vyšetrenia a bol hospitalizovaný na očnom oddelení. Z nemocnice ho prepustili

zhruba po 8-10 dňoch, a od tej doby do 1.1.2013 bol práceneschopný s čiastočnou stratou zraku -
zhoršenie zraku na 30% normálu. Počas práceneschopnosti ako aj v čase výpovede bol obmedzený
na obvyklom spôsobe života z dôvodu zhoršenia stavu zraku. Poškodenie oka ešte nemá doriešené a
bude sa musieť podrobiť operácii.
Na hlavnom pojednávaní uviedol najprv, že mal opuch hlavy ale komunikoval so zdravotníkmi, zobrali

ho na RTG, tri štichy, na druhý deň išiel na očné oddelenie do Trnavy, kde ho hospitalizovali a bol tam
dva mesiace. Bolo potrebné zistiť, čo spôsobilo opuch, bolo potrebné potvrdiť alebo vyvrátiť hroziacu
diagnózu. Potom to odpuchlo a bolo to v poriadku. Po prepustení chodieval na kontroly do Bratislavy do
Ružinova kvôli oku asi každé 2-3 týždne. V súčasnosti je jeho zdravotný stav, čo sa týka oka, dobrý,
od obžalovaného si neuplatňuje náhradu škody.
Na vysvetlenie rozporov medzi jeho výpoveďou v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní, v časti

následkov zranenia ktoré utrpel pri dopravnej nehode, na hlavnom pojednávaní uviedol, že prevezený
do nemocnice bol v deň kedy sa stala nehoda, ale nebol prijatý, preto sám nastupoval na očné oddelenie
na druhý deň, ale nepamätá si, či bol hospitalizovaný 8, 10 dní alebo dva mesiace.

Ťažkou ujmou na zdraví sa rozumie spôsobenie ujmy na zdraví uvedenej v §123 ods. 3, 4 Trestného

zákona, teda vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha zdravia trvajúci dlhší
čas, čím sa rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť,
v trvaní najmenej 42 kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života
poškodeného.

Poškodený tak najprv uvádzal, že bol práceneschopný až do 1.1.2013 a aj v čase výpovede v
prípravnom konaní bol obmedzený na obvyklom spôsobe života, neskôr uvádzal že bol hospitalizovaný
dva mesiace, potom to odpuchlo a bolo to dobré, na záver, že už ani nevie, či bol hospitalizovaný
osem, desať dní alebo dva mesiace. Akú povahu mali obmedzenia na obvyklom spôsobe života
nešpecifikoval, uviedol, že kvalita zraku u neho môže byť podstatná v tom, aby ako lakýrnik vedel

pracovať s farbami, aby vedel odhadnúť odtieň. Znalec však aj po vyhodnotení zdravotnej dokumentácie
poškodeného prišiel k záveru, že ten utrpel zranenia, ktoré mu spôsobili podstatné obmedzenia v
obvyklom spôsobe života v trvaní od 24.5.2012 do polovice júla 2012, teda práceneschopnosť v trvaní
od 25.5.2012 do 1.1.2013 je neadekvátna a mohla byť ukončená v júli 2012. Otázkou je či dĺžka
práceneschopnosti s podstatnými obmedzeniami vymedzená znalcom časovo od 24.5.2012 do polovice

júla 2012 dosiahla zákonom požadovanú dĺžku 42 kalendárnych dní. Súd tak túto okolnosť vyhodnotil
v prospech obžalovaného, že nedosiahla, zohľadnil aj výpoveď poškodeného, ktorý nešpecifikoval
charakter obmedzení v obvyklom spôsobe života, sám poškodený nevedel už ani koľko bol presne
hospitalizovaný, nebolo teda preukázané že išlo v prípade práceneschopnosti a závažných obmedzení
obvyklého spôsobu života o 42 pracovných dní.

Podľa § 158 Trestného zákona kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví tým, že poruší dôležitú
povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa
zákona, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Obžalovaný ako trestno-právne zodpovedný subjekt svojim konaním naplnil skutkovú podstatu
trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, keď porušením § 4 odsek 1 písmeno c/
a § 16 odsek 1, odsek 4 Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, v zmysle ktorých je vodič je povinný
venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, je povinný rýchlosť jazdy
prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam,

stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, smie jazdiť len primeranou
rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad, smie v obci jazdiť
rýchlosťou najviac 50 km.h-1, a ak ide po diaľnici v obci alebo po rýchlostnej ceste v obci, najviac 90
km.h-1., zapríčinil dopravnú nehodu, pri ktorej utrpel V. Š. vyššie uvedené zranenia.

Stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaného vyhodnotil súd v súhrne kritérií uvedených v
§ 34 Trestného zákona. Stupeň spoločenskej nebezpečnosti je určovaný hlavne významom chráneného
záujmu, dotknutého konaním obžalovaného, ktorým je záujem spoločnosti na ochrane života a zdravia
všetkých účastníkov cestnej premávky, ako i záujem na bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.Pri hodnotení osoby obžalovaného súd vychádzal z pripojených listinných dôkazov, z ktorých zistil že
obžalovaný nebol doposiaľ priestupkovo prejednávaný, súdne trestaný bol jeden krát.

Pri určovaní druhu a výmery trestu sa súd riadil zásadami uvedenými v ustanoveniach §§ 34 ods. 1
až 4, § 38 ods. 2, 3, 36 písm. j) Trestného zákona a to požiadavkou splnenia účelu trestu tak, aby
tento ochránil spoločnosť pred páchateľom trestnej činnosti a súčasne bol nástrojom všeobecnej a
individuálnej prevencie. Zohľadnil pritom spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy a dospel k

záveru, že vzhľadom na odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 3T 62/2013 z 30.5.2013
v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3To 64/2013 z 24.7.2013, za obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov a obchodovanie
s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. a/, c/ odsek 3 písm. c/ Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa §
20 Trestného zákona, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 11 rokov v ústave na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia a trest prepadnutia majetku, súd upustí od uloženia súhrnného

trestu, ktorý by mal byť obžalovanému uložený, keďže skutku sa dopustil skôr (24.5.2012) ako bol súdom
prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin ( 30.5.2013). Súd považuje trest
vo výmere 11 rokov na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

Súd nepovažoval za nevyhnutné uloženie trestu zákazu činnosti, ktorý by prichádzal do úvahy keďže

obžalovaný v tejto súvislosti porušil základné povinnosti vodiča, pretože obžalovanému bol uložený trest
odňatiaslobodyvovýmere11rokov,ktoréhodĺžkaspôsobí,ževprípadevykonaniaceléhotrestuodňatia
slobody by začal trest zákazu činnosti vykonávať o veľmi dlhú dobu neskôr, ako bol uložený (keďže
do doby výkonu trestu zákazu činnosti sa nezapočítava doba výkonu nepodmienečného trestu). Súd
zohľadnil aj skutočnosť, že obžalovaný sa doposiaľ (pred spáchaním tohto trestného činu) nedopustil

trestnej činnosti, a to ani v súvislosti s riadením motorového vozidla, a tiež skutočnosť, že doposiaľ viedol
riadny život.

Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, si uplatnila v trestnom konaní nárok na náhradu škody vo
výške 3 002,51 Eur titulom dávok nemocenského poistenia, vyplatených poškodenému Q. Š. za

obdobie od 4.6.2012 do 31.12.2012. Súd však podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal
poškodených s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie nakoľko ďalšie dokazovanie
o nároku poškodeného na náhradu škody by presiahlo potreby trestného stíhania, najmä v súvislosti
so zohľadnením miery spolupôsobenia okolností na strane samotného poškodeného ovplyvňujúcich
následok (vznik a rozsah zranení).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia. Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
O podanom odvolaní rozhodne Krajský súd v Trnave.