Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. január 2015

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 7C/26/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712202126
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Radačovský

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2015:8712202126.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred samosudcom JUDr. Miroslavom Radačovským v právnej veci

žalobcu: E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J., N. XXXX/XX, zastúpená: Advokátska kancelária
E.. H. H., s .r. o., so sídlom XXX XX Y. R., Š. XXX, proti žalovanému: R. K., zastúpená D. J. R. K., so
sídlom XXX XX L., Š. X, o náhradu škody s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný uhradiť navrhovateľke škodu vo výške 863,58 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne
od 9.8.2013 do zaplatenia, uhradiť nemajetkovú ujmu vo výške 3 000 eur, a to všetko v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.

Odporca je povinný uhradiť navrhovateľovi trovy konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia
vo výške 1 072,40 eur na účet č. XXXXXXXXX/XXXX vedený v Č., a. s., pobočka J., a to do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žalobou zo dňa 14.2.2012 domáha sa voči žalovanému vydania rozsudku, ktorým by súd
uložil povinnosť zaplatiť jej škodu vo výške 863,58 eur a nemajetkovú ujmu vo výške 3000 eur spolu s
9 % ročným úrokom z omeškania od 7.5.2011 do zaplatenia, ako aj uhradiť trovy konania.

Žalobu zdôvodnila tým, že dňa 20.11.2008 bolo voči nej OR PZ ÚJaKP v Poprade začaté trestné stíhanie
vo veci prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2a Trestného zákona. Trestné stíhanie bolo vedené
pod ČVS: ORP-817/OEK-PP-2008. Po ukončení vyšetrovania podal prokurátor Okresnej prokuratúry v
Poprade dňa 15.7.2010 na žalobkyňu obžalobu pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného

zákona. Rozsudkom Okresného súdu v Poprade č.k. 2T/85/2010-534 zo dňa 24.2.2011 bola žalobkyňa
oslobodená spod obžaloby. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.2.2011.

Žalobkyňa ďalej tvrdí, že v uvedenom trestnom konaní si zabezpečila obhajobu prostredníctvom
advokáta E.. H. H., Advokátska kancelária JUDr. H. H., R.. K.. S.., Š. XXX, XXX XX Y. R. a za poskytnutie
právnych služieb mu zaplatila sumu 863,58 eur v zmysle advokátskej tarify.

V čase vedenia trestného stíhania bola navrhovateľka tehotná, toto trestné stíhanie zle vplývalo na jej
psychiku, čo sa neskôr prenieslo aj na maloleté dieťa R. J., nar. XX.X.XXXX. Krátko po pôrode stratila

žalobkyňa mlieko, dieťa bolo plačlivé a ako vyplýva z potvrdenia pediatra, maloletá je hyperaktívna. Z
toho dôvodu si žalobkyňa uplatňuje aj nemajetkovú ujmu, pričom za primeranú výšku považuje sumu
3000 eur.Predmetná žaloba bola podaná proti žalovanému, v mene ktorého malo konať podľa názoru žalobkyne
H. Y. R. a H. R. R..

Je nespochybniteľné, že pasívne legitimovaným účastníkom konania je Slovenská republika.

Posúdenie, ktorý orgán je príslušný konať v mene štátu má z hľadiska predmetu sporu len procesný
význam.

V prípade, ak súd je toho názoru, že za štát má konať iný orgán, ako bol označený účastníkom konania
v žalobe, je povinný sa postarať o odstránenie procesnej vady žaloby. V prípade, ak žalobca neoznačí
správne štátny orgán, ktorý koná v mene štátu, je súd povinný v záujme rýchlo vedeného konania konať
s orgánom, ktorý je oprávnený v týchto vzťahoch menom štátu vystupovať.

Aj napriek nesprávne označeného orgánu oprávneného za žalovaného konať zo strany žalobkyne, súd
nakoniec dospel k záveru, že v konkrétnom prípade oprávneným orgánom konať za žalovaného je D.
J. SR.

V tejto súvislosti je potrebné vziať do úvahy, že otázku pasívnej legitimácie orgánu konajúceho za
žalovaného nerozporovala ani D.Z. J. SR.

Na pojednávaní konanom dňa 14.1.2015 zástupca D. R. nenamietal tú skutočnosť, že nie je oprávnený
orgánom konať za žalovaného. Uviedol, že pokiaľ sa týka uplatneného nároku zo strany žalobkyne vo
vzťahu k škode spočívajúcej v zaplatení advokátskych trov, pokiaľ súd uzná tento nárok za oprávnený,
je možné priznať úrok z omeškania len odo dňa 9.8.2013.

Zdôvodňuje to tým, že nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím bol D. J.

prerokovaný dňa 11.3.2013. Podaním zo dňa 8.8.2013 bolo oznámené žalobkyni, že nárok neuznávajú.

Teda pokiaľ by súd rozhodol o odškodnení za účelne vynaložené trovy konania, mohol by byť žalobkyni
priznaný úrok z omeškania počnúc dňom 9.8.2013.

Teda nebolo sporné medzi účastníkmi konania to, že v konkrétnom prípade oprávneným konať za
žalovaného je D. J. SR.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkyne H. J., prečítaním listinných
dôkazov, pripojeného spisu Okresného súdu v Poprade č.k. 2T/85/2010, pripojeného spisu Okresného
súdu v Poprade 17C/129/2008, vyúčtovaním trov konania advokátom E.. H. H. zo dňa 24.2.2011,
žiadosťami o prerokovanie nároku o náhradu škody, lekárskym potvrdením zo dňa 24.3.2011, príjmovým
pokladničným dokladom zo dňa 31.3.2011, z ktorého je zrejmé, že v trestnom konaní Okresného súdu

Poprad 2T/85/2010 bolo zaplatené žalobkyňou E.. H. H. 863,58 eur a prečítaním ostaných listinných
dôkazov a zistil nasledujúci skutkový a právny stav.

Zo spisu Okresného súdu v Poprade č.k. 2T/85/2010 je zrejmé, že uznesením vyšetrovateľa OR PZ
úradu justičnej a kriminálnej polície Poprad ČVS: ORP-817/OEK-PP-2008 zo dňa 20.11.2008 bolo voči
žalobkyni E. J. začaté trestné stíhanie podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku ako obvinenej za prečin

sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že E. J.
vystupujúca ako účtovníčka poškodenej V., s. r. o., so sídlom P. X, J., hmotne zodpovedná na základe
Dohody o hmotnej zodpovednosti uzatvorenej dňa 2.4.2007 so svojím zamestnávateľom spoločnosťou
V., s. r. o., za finančné prostriedky všetkých pokladní a to ekonomickej, valutovej, sociálneho fondu,
stravné lístky ako aj kolky a taktiež za prebraté finančné prostriedky z registračnej pokladne v období

od 1.1.2008 do 26.6.2008 si neoprávnene prisvojila finančné prostriedky uvedenej spoločnosti, tieto
použilanavlastnéúčelyatýmtojejkonanímvznikolschodoknazverenýchhodnotáchatovekonomickej
pokladni vo výške 664 124 Sk, vo valutovej pokladni EUR vo výške 503,50 Sk, v sociálnom fonde vo
výške 18 928,50 Sk a v kolkoch vo výške 3 250 Sk, čím týmto konaním poškodenej spoločnosti V., s.
r.o. spôsobila škodu celkom vo výške 686 806 Sk.

Na základe plnej moci zo dňa 28.11.2008 splnomocnila žalobkyňa na zastupovanie v tejto trestnej veci
Advokátsku kanceláriu E.. H. H., s. r. o.Proti uzneseniu o začatí trestného stíhania podala žalobkyňa v zastúpení advokátom JUDr. H. H. dňa
28.11.2008 sťažnosť, ktorú zdôvodnila podaním zo dňa 19.12.2008 a prokurátor Okresnej prokuratúry
v Poprade túto sťažnosť uznesením č.

2 Pv 587/08 zo dňa 22.1.2009 zamietol.

Po skončení vyšetrovania okresný prokurátor v Poprade podal na Okresný súd v Poprade na žalobkyňu
obžalobu č. 2 Pv 587/08 zo dňa 15.7.2010 za prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona.

Okresný súd v Poprade rozsudkom č.k. 2T/58/2010-534 žalobkyňu, vtedy obžalovanú E. J. spod
obžaloby okresného prokurátora v Poprade podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodil, pretože
nebolo dokázané, že skutok spáchala. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.2.2011.

Podľa § 15 ods. 1, zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenú
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Žalobkyňa riadiac sa vyššie citovaným zákonným ustanovením podala u žalovaného žiadosť o
prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím.

Podľa § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Spôsob a rozsah náhrady škody je upravený v ustanovení § 17 a 18 Zákona č. 514/2003 Z. z.

V zmysle § 17 ods. 1 cit. zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenie práva nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 17 ods. 4 cit. zákona, výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa ods. 2 nemôže
byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa

osobitného predpisu.

Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov
konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo
vykonanézadržanieavkonaní,vktorombolorozhodnutiezrušenéalebobolotrestnéstíhaniezastavené

alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

V zmysle § 18 ods. 3 cit. zákona, súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú
účelne vynaložené hotové výdavky a odmeny za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena
advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
pred príslušným orgánom.Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom
zaškodu,ktorábolaspôsobenáorgánmiverejnejmociokremtretejčastitohtozákonaprivýkoneverejnej
moci, okrem iného nezákonným rozhodnutím.

Je nepochybné, že predmetom konania je náhrada škody, ktorá mala byť žalobkyni spôsobená
nezákonným rozhodnutím spočívajúce jednak v trovách právneho zastúpenia advokátom vo výške
863,58 eur a v nemajetkovej ujme v uplatnenej výške 3000 eur. Bolo preukázané, že uznesením
vyšetrovateľa OR PZ úradu justičnej a kriminálnej polície Poprad ČVS: ORP-817/OEK-PP-2008 bolo
začaté voči žalobkyni trestné stíhanie pre trestný čin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2a Trestného

zákona. Bolo tiež nepochybne preukázané, že proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa sťažnosť a
bolo preukázané, že táto sťažnosť bola okresným prokurátorom zamietnutá a tiež bolo preukázané,
že po ukončení vyšetrovania podal prokurátor okresnej prokuratúry obžalobu z 15.7.2010 pre prečin
sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona na Okresný súd v Poprade. Je tiež nepochybné, že
rozsudkom Okresného súdu v Poprade č.k. 2T/85/2010 - 534 zo dňa 24.2.2011 bola žalobkyňa spod
obžaloby oslobodená, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchala.

Zákon č. 514/2003 Z. z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa
nemôže zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní
porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného
orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania. Ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu

úpravy najbližšej, a to úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Rovnaký
význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto
zmysle tiež zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby. Ten, proti komu bolo trestné
stíhanie zastavené alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený má pri splnení ďalších zákonných
predpokladov zásadné právo na náhradu škody spôsobenou uznesením o vznesení obvinenia.

Podstatou nároku na náhradu škody sa totiž v tomto prípade neviaže na správnosť, či nesprávnosť
postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok
trestného stíhania, čo v konkrétnom prípade bolo oslobodenie spod obžaloby.

Pokiaľ sa týka škody z titulu trov právneho zastúpenia z pripojeného trestného spisu je zrejmé, že
žalobkyňa mala v danom konaní splnomocneného právneho zástupcu JUDr. H. H., advokáta na základe

plnej moci. Z pripojeného spisu vyplýva, že právny zástupca skutočne vykonal nevyhnutné úkony, na
základe toho vystavil žalobkyni faktúru - vyúčtovanie trov zo dňa 24.2.2011 na sumu 863,58 eur a
žalobkyňa túto sumu aj advokátovi vyplatila, čo je zrejmé z príjmového pokladničného dokladu zo dňa
31.3.2011.

Vzhľadom na to, že v trestnom konaní prokurátor zamietol sťažnosť navrhovateľa proti uzneseniu

vyšetrovateľa policajného zboru a následne bola podaná obžaloba, po podaní ktorej súd žalobkyňu spod
obžaloby oslobodil, je potrebné konštatovať, že ide o nezákonné rozhodnutie o začatí trestného stíhania.

Keďže v súvislosti s trestným konaním vznikla žalobkyni škoda, a to titulom trov právneho zastúpenia,
ktoré musela vynaložiť svojmu právnemu zástupcovi na základe vystavenej faktúry, vznikla jej škoda,
ktorú je povinný žalovaný uhradiť.

Odmena obhajoby vo výške 863,58 eur bola riadne vyúčtovaná, úkony poskytnuté a spočívajúce:
príprava a prevzatie zastúpenia 28.11.2008 v sume 1588 Sk (52,71 eur), odôvodnenie sťažnosti
19.12.2008 v sume 1588 Sk (52,71 eur), výsluch obvinenej 13.1.2009 v sume 57,95 eur, výsluch znalca
A.. Z. 3.3.2009 v sume 57,95 eur, vyjadrenie k materiálom znalkyne 1.4.2009 v sume 57,95 eur, výsluch
obvinenej 19.10.2009 v sume 57,95 eur, výsluch svedka 19.10.2009 Y. v sume 57,59 eur, výsluch

svedka 19.1.2010 A.. Z. v sume 60,12 eur, preštudovanie spisu 25.5.2010 v sume 60,12 eur, výsluch
svedka 11.6.2010 A.. G. v sume 60,12 eur, hlavné pojednávanie 26.10.2010 v sume 15,03 eur, hlavné
pojednávanie 18.1.2011 viac ako 4 hodiny v sume 120,24 eur, hlavné pojednávanie 24.2.2011 v sume
61,75 eur, režijný paušál 2 úkony á 190 Sk = 12,62 eur, režijný paušál 5 úkonov á 6,95 eur = 34,75 eur,
režijný paušál 4 úkony á 7,21 eur = 28,84 eur, režijný paušál 2 úkony á 7,41 eur = 14,82 eur.

Súd preto rozhodol tak, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi sumu 863,58 eur.Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. je výška úrokov z omeškania o osem
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k 1.dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Žalovaný sa dostal do omeškania počnúc dňom nasledujúcim po dni, kedy neuznal nárok na náhradu

tejto škody pri predbežnom prerokovaní nároku, čo oznámil žalobkyni 8.8.2013.

Súd preto vzhľadom na vyššie citované priznal žalobkyni zaplatenie sumy 863,58 eur s 9 % úrokom z
omeškania ročne od 9.8.2013 do zaplatenia.

Pokiaľ sa týka nemajetkovej ujmy vo výške 3000 eur žalobkyňa túto v podanom návrhu zdôvodnila
tým, že v dôsledku trestného konania, a to v čase, keď bola tehotná, malo trestné stíhanie vplyv na jej

súkromný život, malo to následky na jej dieťa, ako aj následky v pracovnom a súkromnom živote.

V zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím uhrádza
sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je môže uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2 sa určuje s

prihliadnutím najmä na:

e) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

f) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

g) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

h) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Je nesporné, že žalobkyňa do začatia trestného stíhania žila bezproblémovým spôsobom života,
pracovala v prostredí ako účtovníčka poškodenej spoločnosti V. a je nesporné aj z pripojeného
spisu Okresného súdu v Poprad č.k. 17C/129/2008, že bolo jej zamestnávateľom doručené okamžité
skončenie pracovného pomeru práve majúce súvis so začatím trestného stíhania.

Je tiež potrebné prihliadať na to, že trestné stíhanie bolo začaté 20.11.2008 a žalobkyňa bola spod

obžaloby právoplatne oslobodená 24.2.2011, teda trestné stíhanie trvalo skoro tri roky, čo samo o sebe
podľa všeobecne známych skutočností každá nezákonne stíhaná osoba nielen pociťuje v súkromnom
živote, spoločenskom živote, ale aj v rodinnom živote.

Z pripojených listinných dôkazov, a to pripojeného lekárskeho potvrdenia je zrejmé, že 15.3.2009 sa
žalobkyni narodilo maloleté dieťa a trestné stíhanie ako také malo vplyv aj na jej materstvo, ako aj

prenesený vplyv na maloleté dieťa.

Z výpovede svedkyne H. J. na pojednávaní konanom dňa 14.1.2015 vyplýva, že žalobkyňa žije v
družskom pomere s jej synom a je pozoruhodné podľa jej tvrdenia, že žalobkyňa sama oznámila polícii
ekonomické nedostatky v práci zamestnávateľa a v konečnom dôsledku bola sama vo veci obžalovaná.
Uviedla, že je všeobecne známa skutočnosť, že v okolí, v ktorom žijete s ľuďmi, s ktorými sa stretávate

je ťažké vysvetliť, že voči nej bolo začaté trestné stíhanie aj napriek tomu, že sa ničoho nedopustila, čo
v konečnom dôsledku malo vplyv na psychiku žalobkyne a psychiku dieťaťa.

Túto skutočnosť potvrdila aj svedkyňa J. J., sestra žalobkyne.Vzhľadom na vyššie citované súd potom dospel k záveru, že vzhľadom na osobu poškodeného,
závažnosť vzniknutej ujmy a závažnosť následkov v spoločenskom uplatnení, nemajetková ujma vo
výške 3000 eur nie je takou sumou, ktorá by odôvodňovala jej nepriznanie vo forme nemajetkovej ujmy,

a preto súd rozhodol tak, že odporca je povinný uhradiť žalobkyni nemajetkovú ujmu vo výške 3000 eur
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd v časti návrhu, ktorým žalobkyňa žiadala priznať aj úrok z omeškania zamietol, pretože v tomto
prípade akceptoval tvrdenie zástupcu D. R., v zmysle ktorého nie je možné priznať úrok z omeškania
pokiaľ sa týka nemajetkovej ujmy z dôvodu, že výšku nemajetkovej ujmy určí až súd, a teda do

omeškania by sa mohol žalovaný dostať až v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku znejúceho na
zaplatenie sumy 3000 eur.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Súd dospel k záveru, že žalobkyňa bola v konaní úspešná, priznal jej preto trovy právneho zastúpenia

vo výške 1072,40 eur. Trovy právneho zastúpenia spočívajú v šiestich úkonoch právnej služby
(príprava a prevzatie zastúpenia 14.2.2012, návrh na začatie konania 14.2.2012, vyjadrenie 29.2.2012,
pojednávanie 6.3.2013, pojednávanie 27.10.2014, pojednávanie 14.1.2015) á 141,09 eur + režijný
paušál 3 úkony á 7,63 eur = 22,89 eur + režijný paušál 1 úkon á 7,81 eur + režijný paušál 1 úkon á 8,04
eur + režijný paušál 1 úkon á 8,39 eur + DPH.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia

rozsudku na tunajšom súde.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3) Občianskehosúdneho poriadkuuviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.