Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 16, 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25C/75/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312216758
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4312216758.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa : POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom

v Bratislave, Pribinova ul. č. 25, zast. Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská republika v jej mene: Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom doručeným dňa 28.09.2012 domáhal od odporcu zaplatenia

sumy 544 eura ako majetkovej škody v sume 125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 319 eur, keď Okresný
súd v Leviciach viac ako 6 mesiacov nerozhodol o vydaní poverenia vo veci vedenej exekútorom pod
exekučným číslom EX 10363/2008.

Prvostupňový súd návrh zamietol. Na základe odvolania navrhovateľa Krajský súd v Nitre rozhodnutie
okresného súdu zrušil z dôvodu nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Prvostupňový súd
nariadil pojednávanie, na prípis súdu navrhovateľ a jeho právny zástupca nereagoval.

V zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. súd pojednával v neprítomnosti navrhovateľa, právneho zástupcu
navrhovateľa a odporcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil. Účastníci mali doručenie vykázané. Právny
zástupca navrhovateľa dňa 12.09.2014, napriek tomu ospravedlnil svoju neúčasť emailom, žiadal
pojednávanie odročiť, z dôvodu kolízie s pojednávaním v senáte 7C na OS Považská Bystrica, čo ani
nedokladoval. Súd mal za to, že kolízia pojednávaní, nie je dôvod, pre odročenie pojednávania (nález
ÚS SR sp. zn. I. ÚS 68/1998, uznesenie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 94/2005). Právny zástupca navrhovateľa

na pojednávania žiadne skutočnosti neuvádza, postoj navrhovateľa je súdu známy. Vo veci už prebehlo
dokazovanie na jedinú otázku súdu navrhovateľ cestou právneho zástupcu nereagoval. V spoločnosti,
ktorá zastupuje navrhovateľa sú traja advokáti, traja koncipienti, a teda kolízia s pojednávaním v jednom
senáte nemôže byť ani relevantným dôvodom pre neúčasť na pojednávaní.

Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s dokladmi a to: odvolaním doručeným dňa 16.08.2013,
rozsudkom KS v Nitre č.k 25Co/299/2013-61 zo dňa 11.06.2014 a zistil tento skutkový a právny stav:

Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom zo dňa 28.09.2012 domáhal od odporcu zaplatenia sumy
544 eura ako majetkovej škody v sume 125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 319 eur. Navrhovateľ
ako oprávnený prostredníctvom súdneho exekútora podal návrh na Okresný súd Levice na vykonanieexekúcie voči povinnému: Miroslav Konstoláni. Príslušný okresný súd vydal poverenie po uplynutí
zákonom stanovenej doby s omeškaním viac ako 6 mesiacov, keď pre daný prieťah neexistoval
dôvod. Majetková škoda predstavovala náklady navrhovateľa v období medzi doručením žiadosti o

udelenie poverenia a rozhodnutím o nej. Pracovné výkony zamestnancov pomocou informačného
systému predstavovali sumu 70 eur. Náklady na udržiavanie a správu informačného systému sumu
40 eur a administratívne náklady v sume 15 eur. Navrhovateľ sa zároveň domáhal nemajetkovej ujmy,
keď márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa na vymoženie
pohľadávky, keď mohlo dôjsť k zániku povinného, k strate kontaktu s povinným, k insolventnosti

povinného. Nemajetková ujma má predstavovať satisfakciu za konkrétne porušenie zákona. Pri výške
nemajetkovej ujmy navrhovateľ vychádzal z toho, že Ústavný súd SR za prieťahy v konaní priznáva
priemerne 660 eur ročne a navrhovateľ sa domáhal sumy 319 eur za 6 mesiacov.

Odporca v písomnom vyjadrení navrhoval návrh zamietnuť. V prvom rade mal za to, že návrh je
zmätočný, keď navrhovateľ síce podal písomný návrh a poukazoval na konkrétne dôkazy, žiadne

dôkazy však sám nepredložil. Nie je jasný ani titul nároku na náhrady škody. Navrhovateľ nepodnikol
žiadne kroky pre odstránenie neželaného stavu v prieťahoch v konaní. Mal za to, že návrh je
podaný predčasne, keď neuplynula 6-mesačná doba na predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej
navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť, na základe čoho odporca nepovažoval nárok za predbežne
prerokovaný. K samotnému postupu súdu odporca uvádzal, že z praktického hľadiska je lehota na

vydanie poverenia výraznou prekážkou, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak
je exekučným titulom notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Od 01.06.2011 pätnásťdňová
lehota na vydanie poverenia pre uvedené exekučné tituly neplatí. Odporca poukazoval, že v prípade
posudzovania prieťahov v konaní v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. je treba tieto posudzovať aj
v zmysle ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. Navrhovateľ vo vzťahu k predpokladom posúdenia

existencie zbytočných prieťahov v zmysle citovaného ustanovenia svoje tvrdenie nepreukázal. Odporca
namietal vyčíslenie materiálnej škody, keď mal za to, že požadovať paušálnu sumu je nesprávne a
účelové. Je potrebné preukázať skutočnú škodu listinnými dôkazmi, čo navrhovateľ nepreukázal. K
nemajetkovej ujme odporca uviedol, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické
a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu, keď mal za to, že prieťahy v konaní môže posudzovať

len Ústavný súd. Taktiež je potrebné brať do úvahy, či ide o vznik nemajetkovej ujmy u fyzických, či
právnických osôb, keď treba prihliadať aj na dobré mravy u poškodenej osoby. V tomto prípade odporca
poukazoval na nie vždy legitímne postupy navrhovateľa vo vzťahu k spotrebiteľom. Vzhľadom na to,
že išlo o spotrebiteľský vzťah, bolo na mieste podrobné skúmanie, pri vydávaní poverenia, vzhľadom
na zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenie práva spotrebiteľa. Z tohto pohľadu je návrh navrhovateľa

v rozpore s dobrými mravmi, keď si požaduje náhradu škody od štátu, ktorá mala vzniknúť pri spornej
a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite navrhovateľa. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky
príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku podľa odporcu nemožno
tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla škoda postupom okresného súdu. Odporca mal za to, že navrhovateľ
nepreukázal, že by v namietanom konaní, došlo k nesprávnemu úradnému postupu, že by mu vznikla

nemajetková ujma, či majetková škoda.

V písomnom vyjadrení navrhovateľ uviedol, že nie je dôvod pre postup podľa § 43 O.s.p.. Titul nároku
je určený ustanovením § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. a ide o nesprávny úradný postup. Navrhovateľ
vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní a primäl súd k vydaniu rozhodnutia

podaniami zo dňa 18.02.2009, 20.05.2009, 20.05.2010, 23.09.2010, 27.09.2010. Mal za to, že súd
musí v 15-dňovej lehote preskúmať súlad vykonania exekúcie so zákonom. Rozhodnutie rozhodcovskej
komisie je úplne iný právny inštitút ako rozsudok rozhodcovského súdu. Rozsudok rozhodcovského
súdu je exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku. Navrhovateľ nijako
nemaril predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, reagoval na podnety odporcu. Odporca

nemal v úmysle navrhovateľa odškodniť. Vysoká zaťaženosť okresného súdu nemôže byť dôvodom
pre nedodržanie zákonnej lehoty. Štát má dostatočne zabezpečiť súdy personálne. Podľa navrhovateľa
vydaniepoverenianiejepoprávnejafaktickejstránkezložitouvecou.Výkladzákonaozodpovednostiza
škodupodľaktoréhobynebolvšeobecnýsúdoprávnenýpreskúmavaťexistenciuzbytočnýchprieťahovv
konaní, je ústavne nekonformný. Nečinnosť súdu spôsobila zmenu v pracovných aktivitách navrhovateľa

a to v smere zvýšenia objemu prác a postupov. Navrhovateľ túto majetkovú ujmu zdokladuje znaleckým
posudkom, prípadne ju súd môže určiť podľa § 136 O.s.p.. V rámci nemajetkovej ujmy treba zohľadniť
aj povesť podniku, neistotu v plánovaní ako aj úzkosť a nepríjemnosti členov riadiacich orgánov
spoločnosti. K nemajetkovej ujme by nedošlo, ak by súd vydal rozhodnutie včas. Príčina a následok taksú zrejmé, ich spojenie je priame, bezprostredné a neprerušené. V námietke premlčania navrhovateľ
uvádzal, že o nevydaní poverenia sa mal možnosť dozvedieť len od exekútora, konkrétne špecifikovať
dátum, kedy sa o nevydaní poverenia dozvedel, uviesť nevedel.

Zo spisu sp. zn. 16Er/1089/2008 Okresného súdu Levice súd zistil, že návrh na začatie konania o
vydanie poverenia bol podaný dňa 01.12.2008. Poverenie v predmetnej exekučnej veci bolo Okresným
súdom v Leviciach vydané dňa 20.02.2009. Navrhovateľ ako oprávnený neurgoval vydanie poverenia.
Na výzvu súdu exekútor ohľadne vymáhania dlžnej sumy uviedol, že pohľadávka v sume 581,56 eura

s príslušenstvom nebola vymožená v celkovej výške 4.568,69 eura. V žalobe bola uvedený dátum
narodenia povinného raz dňa 09.03.1976 a raz 29.06.1980. V exekučnom spise bol dátum narodenia
povinného 29.06.1980. V správe exekútora bol dátum narodenia povinného 29.06.1980. V návrhu,
exekučnom spise a vyjadrení exekútora bolo meno povinného Miroslav Kostoláni totožné ako aj značka
exekúcie EX 10363/08. Predmetom exekučného konania bola suma 17.520,-Sk teda 581,56 eura.

Podľa§4ods.1písm.a)bod1.zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov

vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky

o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom v čase začatia tohto konania a podania návrhu na

vydanie poverenia štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie
poverenia právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda.

Podľa§16ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu ak príslušnýorgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,
môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa§17ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak. 1a)

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone právo na
náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou
uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia

lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné
rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone Lehota
neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia

prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu,
ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučnýporiadok)aozmeneadoplneníďalšíchzákonovpodľatohtozákonamožnovykonaťexekúciu
aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba

a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom v čase začatia exekúcie
podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba

a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto
lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom v čase začatia exekúcie exekútor,
ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s
exekučnýmtitulomnajneskôrdo15dníoddoručeniaaleboodstráneniavádnávrhusúdu(§45)apožiada

ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom v čase začatia exekúcie súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.

Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

Evidentne bol v jednom ( prvom na strane dva) dátume narodenia povinného v návrhu omyl, z mena
povinného, čísla exekučného konania exekútora, ako aj správneho dátumu narodenia oprávneného
v návrhu ( druhého na strane sedem), vyjadrení exekútora a exekučnom spise nemal súd pochýb o
predmete konania - exekučného konania 16 Er/1089/2008 vedenom na OS Levice. V predchádzajúcom

konaní v rámci chyby v písaní prvostupňový súd v odôvodnení uviedol nesprávny dátum začatia
exekučného konania, vydania poverenia a číslo exekučného konania. Navrhovateľ na prípis súdu
nereagoval,súdpostupovalvovecihospodárneVďalšomsúdlenzopakovalprávnezdôvodneniesvojho
predchádzajúceho rozhodnutia, keďže k inej zmene v rámci dokazovania nedošlo.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh zamietol.
Podľa súdu bol návrh dostatočne špecifikovaný v zmysle § 43 O.s.p. a zákona č. 233/1995 Z.z.
platného v čase podania návrhu. Navrhovateľ v petite návrhu uviedol čoho sa domáha, voči komu a z
akého dôvodu. Nepredloženie dôkazov nie je dôvod na zastavenie konania, ale na prípadné zamietnutie
návrhu. Súd mal k dispozícii ako dôkaz predmetný exekučný spis. Navrhovateľ sa v podaní zo dňa

23.04.2012 adresovaným priamo odporcovi domáhal uspokojenia nároku na náhradu škody. Uplynula
šesťmesačná lehota od prijatia žiadosti a navrhovateľ sa nároku domáhal na súde. Navrhovateľ sa
domáhal škody za nesprávny úradný postup z dôvodu, že k vydaniu poverenia nedošlo v zákonnej
15 dňovej lehote. Súd v tomto prípade neskúmal či prišlo k prieťahom v konaní. Zisťoval, či došlo k
nedodržaniu zákonnej lehoty, z akého dôvodu a či je to dôvod na náhradu škody, resp. či vôbec nejaká

škoda vznikla. V zmysle § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. bolo v čase podania návrhu
na vydanie poverenia možné vydať poverenie na základe vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených, ako exekučného titulu. Až neskôr bol zákon v uvedenej časti
novelizovaný tak, že exekučným titulom boli vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov. Podľa
navrhovateľa rozhodcovský rozsudok je exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku.

Rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul bol uvedený do § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku
novelou účinnou od 01.06.2011. Bola by takáto novela nadbytočná ak by išlo o exekučný titul podľa
písmena i). Skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok sa za exekučný titul považoval podľa písmena d)
svedčí aj komentár k § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého k novele účinnej od 01.06.2010
o zániku 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na základe rozhodcovského rozsudku došlo z dôvodu

potreby preskúmavania písomností pre prípad neprípustnosti exekúcie. Novela č. 144/2010 Z.z. sa
vzťahuje aj na konania začaté pred účinnosťou tohto zákona ( ASPI komentár k § 44 Exekučného
poriadku). K vydávaniu poverení, na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku dochádzalo
a dochádza podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Zhodný názor vyplýva i z rozhodnutia KSv Prešove sp. zn. 6CoE/60/2011 z 19.05.2011. Pre výklad zákona je podstatný úmysel zákonodarcu. V
podstate podľa zdôvodnenia navrhovateľa by súd musel vydávať poverenie na základe rozhodcovského
rozsudku v lehote 15. dní s poukazom na § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku aj v súčasnosti čo

je nižšie uvádzanou judikatúrou vyvrátené. Nárok na náhradu škody si navrhovateľ uplatňoval podľa §
9 zákona č. 514/2003 Z.z., keď podľa neho príslušný súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu
verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných
prieťahov v konaní. Ohľadne prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila
sťažnosťnaprieťahyvkonaní,nerozhodolÚstavnýsúdSlovenskejrepubliky,čiEurópskysúdpreľudské

práva. V zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v súčasnom znení by len takéto podklady by
boli relevantné pre priznanie náhrady škody. Citované ustanovenie je platné od 01.01.2013. Návrh bol
podaný v roku 2012 súd však mal za to, že predmetné ustanovenie možno brať do úvahy ako výklad
pôvodného ustanovenia pri skúmaní nárokov podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. platného v čase
podania návrhu na vydanie poverenia a začatia tohto konania. Podľa nového znenia zákona však súd
vec neposudzoval.

Navrhovateľ tvrdil, že poverenie bolo vydané viac ako so 6-mesačným omeškaním. Súd zistil, že
poverenie bolo vydané 81 dní od doručenia návrhu. Navrhovateľ uvádzal päť urgencií vo veci vydania
poverenia, ktoré sa v exekučnom spise nenachádzajú a nekorešpondujú ani s časom omeškania
s vydaním poverenia. Údaje navrhovateľa sú nesprávne priam zavádzajúce, z ktorých vyplýva, že

navrhovateľ ako oprávnený nemal o veci prehľad, na základe čoho vyznievajú jeho vyjadrenia o údajnej
majetkovej škode, či dôvodoch pre nemajetkovú škodu značne nedôveryhodne. Táto skutočnosť nárok
navrhovateľa skôr vyvracia. Exekučné konanie nie je skončené. Exekútor nevymohol pohľadávku v
celkovej ním vymáhanej sume 4.568,69 eura, pričom pohľadávka - istina bola vo výške 581,56 eura.
V predmetnej veci, z ktorej sa navrhovateľ domáhal náhrady škody bol exekučný titul rozhodcovský

rozsudok. Účastníkom exekučného konania nerozhodnutím v zákonnej lehote nevznikol stav právnej
neistoty. Navrhovateľom tvrdená majetková škoda nebola nijako preukázaná, navrhovateľ nepreukázal
žiadnym spôsobom zníženie svojho majetku pričom na navrhovateľovi je preukázať svoje tvrdenia.
Navrhovateľ svoje tvrdenia o škode v návrhu všeobecne popísané nijako nedokladoval. Určenie
výšky škody v návrhu nie je dôkaz o vzniknutej škode. Rovnako ako pri vzniku škody je poškodený

povinný nielen tvrdiť, ale aj preukázať vznik nemajetkovej ujmy, resp. uviesť skutočnosti, na ktorých
základe bude možné podľa zákonom určených kritérií posúdiť vznik a rozsah ujmy. Pokiaľ navrhovateľ
v danom prípade tvrdil, že o škode sa dozvedel až doručením upovedomenia o začatí exekúcie,
nepochybne dovtedy nemal vedomosť o (ne)činnosti exekučného súdu pri vydávaní poverenia na
vykonanie exekúcie. Preto doba, ktorá uplynula od doručenia žiadosti súdneho exekútora o vydanie

poverenia exekučnému súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúciu a exekučným titulom, až do
samotného vydania poverenia exekučným súdom, ale aj do doručenia upovedomenia o začatí exekúcie,
nemohla nijako negatívne zasiahnuť žalobcu, nemohla v ňom vyvolať neistotu ako morálnu ujmu,
nemohla ovplyvniť jeho plánovanie a rozhodovanie, nemohlo viesť k strate legitímnych očakávaní, že v
zákonom určenom čase nastane stav predpokladaný zákonom a nemohla vyvolať ani riziko ohrozujúce

konečnévymoženiepohľadávky.Navrhovateľnavrhovalvtomtosmerepredloženieznaleckéhoposudku
resp. znalecké dokazovanie, alebo postup podľa § 136 O.s.p.. I k takémuto postupu je potrebné,
aby účastník predložil podklady - dôkazy, bez nich nie je možné posudok vypracovať či rozhodnúť
podľa § 136 O.s.p.. Znalecký posudok je na preskúmanie správnosti preukázaných tvrdení účastníkov
konania Z tohto dôvodu súd návrh na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom ako nehospodárne

zamietol, i s poukazom na ďalšie dôvody pre zamietnutie návrhu. Súd sa nestotožňuje ani s názorom, že
možno priamo porovnávať nemajetkovú ujmu za nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia
a nárokom priznávaným Ústavným súdom SR za prieťahy v konaní. Súd však nevidel dôvod, aby sa
nejakou výškou škody vôbec zaoberal, keďže mal za to že k vzniku škody ani nedošlo.

Úlohou súdu je spravodlivé rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností. Ukladať
súdu zákonodarcom zákonnú lehotu je riešenie, ktoré nemôže dostatočne zohľadňovať okolnosti
toho ktorého prípadu. Lehoty nemôžu zohľadniť množstvo podaní o ktorých ten ktorý súd v danom
čase rozhoduje. Nemožno zvyšovať počet pracovníkov na súdoch len z dôvodu dočasného, i keď
podstatného zvýšenia množstva práce. Sám navrhovateľ žiadal v exekučnom konaní o predĺženie lehoty

na vyjadrenie pre veľké množstvo vecí a prípisov zo súdov (exekučný spis OS Levice sp.zn. 8Er/40/2009
založenývspisesp.zn.25C/352/2012OSNitra). Objektívnetakniejevždymožnérozhodnúťvzákonnej
lehote. Je pravdou, že exekučný súd vydal poverenie po 15 -tich dňoch od návrhu. Bolo vydané na
81 deň od podania návrhu. Do pozornosti súd dáva skutočnosť, že aj exekútor u ktorého oprávnenýnavrhovateľ podal návrh na začatie exekúcie, nedodržiaval lehotu podľa § 44 ods. 1 Exekučného
poriadku na podanie návrhu na súd do 15 dní, z čoho navrhovateľ žiadne tejto žalobe podobné závery
nevyvodzoval. Súd lehotu prekročil o 66 dní. Ide o dobu, ktorá je v rámci súdneho konania časovo

zanedbateľná. Z pohľadu súdnictva sa o uvedenej dobe dá hovoriť ako o veľmi krátkom časovom
intervale. Navrhovateľ ako oprávnený v exekučnej veci v danej lehote vydanie poverenia nepresadzoval
zákonnými možnosťami. Rozhodovaciu činnosť, ktorá je podstatou súdnictva nemožno hodnotiť ako
nesprávny úradný postup. Súd nie je presvedčený, že by bol počas tejto doby navrhovateľ v neistote a
hrozila by mu akákoľvek škoda. Nedodržanie zákonnej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu

škody. Je potrebné vyhodnotiť či nedodržanie zákonnej lehoty súdom na vydanie poverenia po dobu 66
dní má mať za následok priznanie škody. Nedodržanie lehoty v dĺžke 66 dní je absolútne zanedbateľné.
Pre navrhovateľa preukázateľne nenastala žiadna objektívna negatívna skutočnosť. Otázka je či aj
k škode došlo. Ako už bolo konštatované majetková ujma nebola preukázaná a nemajetková ujma
nezávisí automaticky, len od konštatovania nedodržania zákonnej lehoty, ale aj od okolností, ktoré sú v
tejto veci v odôvodnení konštatované a na základe ktorých súd nevidel dôvod pre finančnú satisfakciu

vo forme nemajetkovej ujmy. Podľa súdu sa navrhovateľ snaží predmetným podaním eliminovať po
finančnej stránke svoje nesprávne obchodnoprávne rozhodnutia vo svojej podnikateľskej aktivite, ktorá
i podľa súdnej praxi nie v súlade s dobrými mravmi. O návrhu na vydanie poverenia bolo rozhodnuté.
Konštatovanie že vo veci išlo o prieťah nie je všeobecný súd v tomto konaní oprávnený konštatovať.
Ako už bolo uvedené žiadne konanie, v ktorom je možné konštatovať prieťahy v konaní, sa neviedlo.

Nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a
následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti, treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich
do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

Teda nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003
Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane
spôsobené práve (iba) týmto postupom. Teda postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku
navrhovateľa rozhodujúcim t. j., ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu , jeho majetok by sa
nezmenšil. V prvom rade mal súd za to, že žiadna škoda nevznikla a v druhom rade, ak by aj teoreticky

navrhovateľ nejakú škodu reálne dokladoval, nepreukázal jej spojitosť s nedodržaním zákonnej lehoty
na vydanie poverenia.

Z dokazovania nebolo možné zistiť kedy sa navrhovateľ ako oprávnený dozvedel o nevydaní poverenia v
15-dňovej lehote. V exekučnom spise nie je údaj o informovanosti oprávneného exekútorom o nevydaní

poverenia. Doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, nemožno považovať za dobu, od kedy sa
navrhovateľ dozvedel o škode. Navrhovateľ pre nevydanie poverenie údajne evidoval vyššie náklady.
Aké náklady potom má od 20.02.2009? Ak navrhovateľ tak aktívne pociťoval 66-dňové omeškanie s
vydaním poverenia, za dôvod pre vznik škody, je podivné, že ohľadne škody sa s vecou začal zaoberať
až v roku 2012. Pre účastníka konania je včasné rozhodnutie podstatnejšie ako právny dôvod, pre ktorý

bolo rozhodnuté, ak ide o zhodný petit. Posudzovanie námietky premlčania súdom prvého stupňa nebolo
právne podstatné pre zamietnutie žaloby. Vzhľadom na povahu veci, keď ide o množstvo podaní ktorými
sú súdy zaťažené, v rámci hospodárnosti konania v najkratšom možnom čase súd uviedol preukázané
dôvody pre zamietnutie návrhu.

Navrhovateľ vo svojich žalobách (bolo podaných veľké množstvo žalôb, v ktorých si navrhovateľ
uplatňuje nárok podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. na voči odporcovi) v podstate žiada,
aby okresný súd opätovne preskúmaval rozhodnutia okresných súdov v exekučnom konaní. Súd
preto k veci dodáva, že by predmetné poverenie nevydal, keďže exekučný titul nie je vydaný v
súlade so zákonom, keď rozhodcovská doložka bola v rozpore s dobrými mravmi, resp. išlo o

neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súdy SR v predmetných veciach majú rovnaký právny názor, nielen
ohľadne navrhovateľa, napríklad zhodne rozhodoval Krajský súd v Nitre napr. vo veciach sp. zn.
26CoE/140/2012, 8CoE/121/2012, 7CoE/13/2013, Krajský súd v Banskej Bystrici vo veciach sp. zn.
16CoE 228/2012, 17CoE 47/2011, Krajský súd v Prešove vo veci sp. zn.6CoE 167/2012, Najvyšší súd
SR vo veciach sp. zn. 1 Cdo 103/2012 , 2 Cdo 216/2012, 3 Cdo 46/2012, 5Cdo 42/2012, 6Cdo 98/2012,

ako aj Ústavný súd ČR vo veci č.k. II.ÚS 2164/2010.

Nemožno skúmať nedodržanie lehoty bez ohľadu na okolnosti veci. Všetky konštatované okolnosti veci
ako sú zanedbateľná dĺžka nedodržania lehoty, nepravdivé údaje navrhovateľa o dĺžke nedodržanialehoty, reálne nepreukázanie škody, neexistencia konštatovania prieťahov v konaní, či porušenia
povinnosti, vykonávanie dokazovania ako podstata súdnictva, neaktívny prístup oprávneného,
chýbajúca príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, exekučný titul v

rozpore so zákonom viedli samostatne i vo vzájomnom kontexte súd k zamietnutiu návrhu.

O trovách konania, aj odvolacieho súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal
vo veci úspech, nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval a žiadne mu nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.