Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 11, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/90/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111208003
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5111208003.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej

a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci navrhovateľa: Žilinská
univerzita v Žiline, so sídlom Univerzitná 8215/1, Žilina, IČO: 00 397 563, proti odporcovi: R. E., nar.
XX. X. XXXX, bytom K. - D. XX, K., zastúpenému splnomocneným zástupcom JUDr. Milošom Gerom,
so sídlom M. R. N. XXX, C., v konaní o určenie absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 27C/64/2011-102 zo dňa 26. 4. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh, aby súd určil, že kúpna zmluva č. 46-1/2007 o prevode
vlastníctva k nehnuteľnostiam uzavretá dňa 3. 4. 2007 medzi účastníkmi konania je neplatná, zamietol.

O trovách konania rozhodol, že bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Nárok okresný súd posudzoval podľa § 2 ods. 1, 2 písm. a), § 5, § ods. 1 písm. k) zákona č. 131/2002
Z. z. o vysokých školách v znení účinnom do 31. 8. 2008, podľa § 17 ods. 4, 6, 7, § 5 ods. 1, 4 zákona
č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcii v znení účinnom do 31. 12. 2010.

Prvostupňový súd dôvodil tým, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný a nie sú splnené zákonné
podmienky na určenie, že kúpna zmluva, ktorú uzavreli účastníci č. 46-1/2007 dňa 3. 4. 2007, vklad
povolený pod č. V 469/2007, by bola neplatná, a tak bol návrh v celom rozsahu zamietnutý. Ďalej okresný
súd konštatoval, že navrhovateľ poukazoval na to, že sú splnené podmienky pre neplatnosť tejto zmluvy

na základe citovaných zákonných ustanovení a konkrétne skutkovo odôvodnil neplatnosť tým, že nebolo
vydané písomné rozhodnutie o nepotrebnosti nehnuteľného majetku, ktorý bol predmetom zmluvy, a
toto rozhodnutie mal vydať štatutárny orgán, teda rektor univerzity a zároveň, že nebol vyžiadaný
predchádzajúci písomný súhlas na nakladanie s týmto nehnuteľným majetkom, ktorý dáva samosprávny
orgán, a to je akademický senát a zároveň konštatoval aj to, že kupujúci nezaplatil cenu najneskôr pri
podpise zmluvy, ako vyplýva aj zo znenia zmluvy, aj z citovaného § 17 ods. 7 zákona č. 131/2002 Z. z. Na
základe výsledkov dokazovania mal okresný súd za nesporne preukázané, že boli splnené podmienky

citovaných zákonných ustanovení, a to konkrétne bolo vydané rozhodnutie rektora univerzity č.
22/2006 dňa 8. 12. 2006 a v tomto rozhodnutí sa konštatuje, že rozhodnutie bolo vydané v súlade so
zákonným ustanovením § 17 ods. 4 zákona č. 131/2002 Z. z. a sú presne špecifikované nehnuteľnosti,
ako aj minimálna cena podľa znaleckého ohodnotenia a zároveň je uložené, aby bol zabezpečený
predaj tohto nehnuteľného majetku prostredníctvom verejnej obchodnej súťaže, ktorá následne aj bola
zrealizovaná. Na základe tohto okresný súd ustálil, že bolo konané v súlade so zákonom a nebolo
preukázané, to čo tvrdil navrhovateľ, že by nebolo vydané písomné rozhodnutie štatutárneho orgánuo nepotrebnosti nehnuteľného majetku tak, ako to predpokladá ustanovenie § 5 ods. 4 zákona č.
177/2004 Z. z. Ďalej okresný súd konštatoval, že navrhovateľ uviedol ako dôvod neplatnosti to, že
nebolo postupované v súlade s § 12 citovaného zákona č. 176/2004 Z. z., a to že nebol daný

predchádzajúci písomný súhlas samosprávneho alebo iného kolektívneho orgánu určeného štatútom,
ako v tomto prípade akademického senátu, a tak podľa § 12 ods. 3 je zmluva neplatná. Na
základe výsledkov dokazovania, kedy bola predložená zápisnica zo zasadnutia akademického senátu
zo dňa 25. 9. 2006, čo bolo pred rozhodnutím rektora zo dňa 8. 12. 2006, takže podľa súdu bolo
ustálené,žesajednáopredchádzajúcipísomnýsúhlas.Podľaoboznámeniatejtozápisnicebolozistené,

že predmetom prerokovania bola čistička odpadových vôd v Súľove a na základe hlasovania všetci
boli za a schválili odpredaj čističky odpadových vôd. Okresný súd dospel k takému záveru, že táto
nehnuteľnosť je dostatočne špecifikovaná a takýto súhlas je postačujúci. Z predloženého znaleckého
posudku bolo zrejmé, že čistička odpadových vôd je súčasťou predmetného pozemku parcelné číslo
1176/2. Na základe tohto okresný súd dospel k záveru, že bol daný riadny predchádzajúci písomný
súhlas akademického senátu s predajom nehnuteľnosti.

Ďalším dôvodom neplatnosti namietaným navrhovateľom bolo, že cena podľa kúpnej zmluvy nebola
zaplatená najneskôr pri podpísaní zmluvy, ako to vyplývalo jednak zo znenia zmluvy a jednak z § 17 ods.
7 zákona č. 131/2002 Z. z. Na základe oboznámenia predmetnej kúpnej zmluvy č. 46-1/2007 zo dňa
3. 4. 2007 mal okresný súd za preukázané, že v bode 2) sa výslovne konštatuje, že kúpna cena bude
uhradená najneskôr pri podpise tejto zmluvy. Znenie zmluvy je podľa prvostupňového súdu v súlade so

zákonom, a to konkrétne § 17 ods. 7 zákona č. 131/2002 Z. z., a tak nemožno konštatovať, že
by zmluva bola neplatná. Tá skutočnosť, či kúpna cena bola zaplatená skutočne v deň podpisu zmluvy
odporcom, ako sa vyjadroval samotný odporca, a či tento zmluvu podpísal 3. 4. alebo nasledujúci deň
4. 4., je právne bezvýznamná. Pri rozhodovaní okresný súd prihliadal aj na ustálenú judikatúru a súdnu
prax, či zmluvná strana a v tomto prípade odporca porušila zmluvu, a či by vyhlásením neplatnosti

zmluvy nedošlo k značnému poškodeniu odporcu, ktorý sa správal podľa všeobecného očakávania a
zmluvu dobromyseľne považoval za platnú. V tomto prípade, je potrebné uplatniť výkladové pravidlo,
podľa ktorého sa zmluva ponecháva v platnosti. Okresný súd na základe výsledkov dokazovania mal
preukázané, že pri predaji nehnuteľnosti bola vyhlásená verejná obchodná súťaž a v tejto bol úspešný
odporca a kúpna cena presahovala cenu určenú v súlade so zákonom podľa znaleckého posudku Ing.

A. S..

Vo výroku o trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O. s. p. tak, že o trovách
konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie. Poukázal na to, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie

súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že už v III. časti
podaného návrhu na začatie konania uviedol, že dodatočne zistil pochybenia pri prevode nehnuteľného
majetku na základe kúpnej zmluvy č. 46-1/2007 zo dňa 3. 4. 2007, pretože písomné rozhodnutie o
nepotrebnosti nehnuteľného majetku, a to pozemku parc. č. 1176/2, k. ú. K.-D., štatutárny orgán nevydal.
Na nakladanie s týmto majetkom nebol vyžiadaný predchádzajúci písomný súhlas samosprávneho

orgánu navrhovateľa - akademického senátu a na základe týchto skutočností je kúpna zmluva neplatná
podľa § 12 ods. 3 zákona č. 176/2004 Z. z. Poukázal aj na pochybenia na strane kupujúceho, pretože
cenu dohodnutú v kúpnej zmluve nezaplatil najneskôr pri podpísaní tejto zmluvy, napriek tomu, že na
zákonnú povinnosť zaplatiť kúpnu cenu v dobe určenej zákonom bol upozornený priamo v zmluve.
Čím došlo k neplatnosti prevodu vlastníctva podľa § 16 zákona č. 176/2004 Z. z., pretože pri prevode

bolo porušené ust. § 17 ods. 7 zákona č. 131/2002 Z. z. Dôkazom nesprávneho skutkového zistenia
je aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktorý konštatoval na str. 7 rozsudku, že boli splnené
podmienky zákonných ustanovení, ktoré sa týkali rozhodnutia rektora zo dňa 8. 12. 2006 o nepotrebnosti
nehnuteľného majetku, ktorý záver nemá oporu v § 5 ods. 4 citovaného zákona, v zmysle ktorého
štatutárny orgán rozhoduje o nepotrebnosti a nie o odpredaji veci pre verejnoprávnu inštitúciu, pričom

takéto rozhodnutie musí byť písomné a obsahovať najmä označenie nepotrebného majetku. Odvolateľ
sa nestotožnil ani so záverom okresného súdu, že zo znaleckého posudku je zrejmé, že čistička
odpadových vôd (ďalej len „ČOV“) je súčasťou predmetného pozemku, parc. č. 1176/2, na základe čoho
bol teda daný riadny predchádzajúci písomný súhlas akademického senátu s odpredajom nehnuteľnosti.
Na tomto mieste poukázal na § 120 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého súčasťou veci je všetko, čo

k nej povahou veci patrí a nemôže byť oddelené bez toho, aby sa tým vec znehodnotila. Keďže súčasťveci sa riadi právnym režimom hlavnej veci, v tomto prípade právnym režimom pozemku a z listinných
dôkazovvyplýva,žepredchádzajúcipísomnýsúhlasakademickéhosenátusodpredajompozemkudaný
nebol.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok na základe
podaného odvolania v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p., teda čo do výroku, ktorým okresný súd
zamietol žalobu voči navrhovateľovi a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.)
postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p. napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil v zmysle
ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p.

Podľa § 212 ods. 1 O. s. p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

Krajský súd primárne uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia vyššie citovaného zákonného
ustanovenia, keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného
súdu a v podrobnostiach na jeho závery odkazuje. Krajský súd dodáva, že v prípade aplikácie ust. §
219 ods. 2 O. s. p. nie je žiaduce, aby boli zopakované tie vecne správne závery, ktoré sú obsiahnuté v

napadnutom rozsudku okresného súdu, ako aj správne posúdenie, pretože práve za použitia ust. § 219
ods. 2 O. s. p. je postačujúce, ak vo vzťahu k odvolacím dôvodom, v danom prípade navrhovateľa, sa len
nazvýraznenievecnejsprávnostirozsudkuokresnéhosúduzdôrazniapodstatnéarozhodnéskutočnosti
a okolnosti. Uvedený postup a záver krajského súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp.
zn. IV. ÚS 350/2009 zo dňa 8. 10. 2009, podľa ktorého „....odôvodnenia rozhodnutí

prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a
odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/2005, III. ÚS 264/2008,
IV. ÚS 372/2008). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých
rozhodnutí všetkých všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne
aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“.

Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O. s. p.). Hodnotením dôkazov
je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti
pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom,

ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada
voľného hodnotenia dôkazov.

V ďalšom sa krajský súd zaoberal odvolacími dôvodmi, ktorými poukazoval na neplatnosť kúpnej zmluvy
uzavretej dňa 3. 4. 2007. Pokiaľ ide o námietku odvolateľa spočívajúcu v tom, že štatutárny orgán
rozhoduje o nepotrebnosti veci (nie o odpredaji veci) pre verejnoprávnu inštitúciu a toto rozhodnutie musí

byť písomné a obsahovať označenie nepotrebného majetku, odvolací súd konštatuje, že predmetné
rozhodnutie rektora je v súlade s § 17 ods. 4 zákona č. 131/2002 Z. z., keďže bolo vydané na
nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v k. ú. K.-D., a to vo vlastníctve Žilinská univerzita v celosti, zapísané na
LV č. XXX, a to ako pozemok parc. č. 1176/2 -zastavané plochy o výmere 988 m2 a ČOV postavená na
parc. č. 1176/2. Podľa citovaného ustanovenia o nakladaní s majetkom verejnej vysokej školy rozhoduje

rektor, v prípadoch uvedených v § 41 ods. 1 písm. a) až d) citovaného zákona, po súhlase správnej radyverejnej vysokej školy a akademického senátu, pričom verejná vysoká škola môže svoj majetok, najmä
ten, ktorý neslúži na plnenie jej úloh, prenajímať a zriadiť naň záložné právo a majetok, ktorý neslúži
a ani v budúcnosti nebude slúžiť na plnenie jej úloh, predať v súlade s týmto zákonom a za primeranú

cenu. Okresný súd správne konštatoval, že boli splnené podmienky citovaných zákonných ustanovení a
bolo vydané rozhodnutie rektora č. 22/2006 zo dňa 8. 12. 2006, ktoré bolo vydané v súlade so zákonným
ustanovením § 17 ods. 4 zákona č. 131/2002 Z. z., kde sú presne špecifikované nehnuteľnosti,
ako aj minimálna cena podľa znaleckého hodnotenia a zároveň uložené, aby bol zabezpečený predaj
tohto nehnuteľného majetku prostredníctvom verejnej obchodnej súťaže. Okrem toho odvolací súd je

toho názoru, že pokiaľ zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov v §
17 ods. 4 a nasl. stanovuje postup štatutárneho orgánu o nakladaní s nehnuteľným majetkom verejnej
vysokej školy, pričom zákon č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií rieši
tú istú otázku, avšak úprava ohľadne vydania rozhodnutia o nepotrebnosti je rozdielna, platí, že pokiaľ
popri sebe existujú dva právne predpisy rovnakej právnej sily, ktoré upravujú tú istú otázku rozdielne,
platí úprava špeciálna, ktorá je obsiahnutá v zákone č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách.

Pokiaľ ide o námietku, ktorá sa týka toho, že nebol daný predchádzajúci písomný súhlas akademického
senátu s odpredajom pozemku, treba uviesť, že zo zasadnutia akademického senátu zo dňa 25. 9. 2006,
ktoré zasadnutie predchádzalo vydaniu rozhodnutiu rektora zo dňa 8. 12. 2006 a na ktorom
schválili všetci členovia odpredaj ČOV, spĺňa atribúty riadneho predchádzajúceho písomného súhlasu
akademického senátu. Pre účely určitosti predmetu rokovania v danom prípade podľa odvolacieho súdu

postačuje udelenie písomného súhlasu na ČOV Súľov, nakoľko tento súhlas bol udelený po vypracovaní
znaleckého posudku, kde sú presne špecifikované nehnuteľnosti, vrátane označeného pozemku a jeho
výmery, ktorá sa premietla aj do ceny. Za takýchto okolností nemožno výklad vôle akademického senátu
spochybňovať tým, že samosprávny orgán by si nebol vedomý toho, že ČOV určená na odpredaj sa
nebude predávať bez pozemku.

Zároveň odvolací súd konštatuje, že ani námietka týkajúca sa neplatnosti kúpnej zmluvy spočívajúca
v tom, že cena podľa kúpnej zmluvy nebola zaplatená najneskôr pri podpísaní zmluvy, nie je dôvodná,
nakoľko zo znenia predmetnej zmluvy je zrejmé, že kúpna cena bude uhradená najneskôr pri podpise
tejto zmluvy. Uvedené znenie je v súlade so zákonom a tak nemožno konštatovať, že by zmluva bola
z tohto dôvodu neplatná.

Okresný súd správne pri rozhodovaní prihliadal na aplikačné pravidlo, v zmysle ktorého je vždy potrebné
brať do úvahy to, či zmluvná strana porušila zmluvu a či by vyhlásením neplatnosti zmluvy nedošlo
k značnému poškodeniu druhej zmluvnej strany, ktorá sa správala podľa všeobecného očakávania a
zmluvu dobromyseľne považoval za platnú.

O trovách konania odvolací súd podľa § 224 ods. 4 O. s. p. nerozhoduje, ak rozhoduje o odvolaní proti

rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151
ods. 3 O. s. p. Z uvedeného dôvodu o trovách odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd, teda
o úkone písomného vyjadrenia k podanému odvolaniu.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.