Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. jún 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/43/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3614010247
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3614010247.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Patrika Príbelského, PhD. a JUDr. Dušana Krč-Šeberu na neverejnom zasadnutí konanom dňa 04. júna
2015 prejednal sťažnosť odsúdeného

K. D.,

nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom obec D., okres N., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave
na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske, sp.zn. 1Nt/14/2014 zo dňa 19.01.2015 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr.por. sa sťažnosť odsúdeného zamieta, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Partizánske, sp.zn. 1T/37/2009 zo dňa 13.05.2009 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 23To/74/2009 zo dňa 10.09.2009 bol K. D. uznaný
vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. d/ Tr.zák. v spojení s §§ 139 ods. 1 písm. a/, 127
ods. 1 Tr.zák., pretože dňa 01.11.2008 okolo 22.00 hod. v N., na R. I. na lavičke pred vchodom do klubu

X. pod vplyvom alkoholu v úmysle zmocniť sa mobilného telefónu päsťou udrel F. S., nar. XX.XX.XXXX
do ľavého líca a snažil sa mu vziať telefón, ktorý držal v ruke, mobilný telefón mu poškodený nechcel
dať, následne ho päsťou udrel do čela a stále mu ťahal mobilný telefón z ruky, potom päsťou udrel
poškodeného do zátylku hlavy, pričom pri ťahaní mobilného telefónu z ruky poškodeného žiadal, aby
mobilný telefón z ruky pustil, na čo sa poškodený zľakol, mobilný telefón pustil z ruky a ušiel preč,
obžalovaný mobilný telefón zodvihol zo zeme a tento si vzal. Bol za to odsúdený k trestu odňatia slobody

na 9 rokov a 6 mesiacov, pre výkon ktorého trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

Uznesením súdu prvého stupňa bol podľa § 402 ods. 2 druhá veta Trestného poriadku odmietnutý návrh
odsúdeného K. D. na povolenie obnovy konania vo vyššie uvedenej trestnej veci.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote písomne sťažnosť odsúdený, jednak sám, ako aj
prostredníctvom svojho obhajcu. Odsúdený sa domáhal výsluchu svedka K. D., K. T. a Q. D.. Obhajca
uviedol, že tým, že súd prvého stupňa nevypočul navrhovaných svedkov, rozhodol o návrhu na povolenie
obnovy konania predčasne. V doplnení dôvodov sťažnosti obhajca najmä uviedol, že svedok Q. D. by
mohol potvrdiť, že na mieste incidentu sa nachádzalo dievča s kočíkom a malým dieťaťom, ktorú tento
svedok pozná. K predchádzajúcemu späťvzatiu návrhu na obnovu konania obhajca uviedol, že tomu

bolo tak preto, že tento navrhnutý svedok nebol prítomný na súdnom konaní.Krajský súd na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr.por. preskúmal správnosť výroku
napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že
sťažnosť nie je dôvodná.

Súd prvého stupňa správne procesne postupoval v súlade s ustanovením § 402 ods. 2 Tr.por., keď o
odmietnutí návrhu na povolenie obnovy konania rozhodoval na neverejnom zasadnutí.

Krajský súd sa taktiež stotožnil s názorom súdu prvého stupňa v tom, že tento návrh na obnovu konania

odsúdeného, ktorý je prakticky v poradí už štvrtý (keď dva návrhy na povolenie obnovy konania vzal späť
- Okresný súd Partizánske, sp.zn. 2Nt/37/2012, 2Nt/16/2013) návrh na povolenie obnovy konania, je len
opakovaním predchádzajúcich jeho návrhov. V predchádzajúcom konaní o návrhu na povolenie obnovy
konania (Okresný súd Partizánske, sp.zn. 2Nt/34/2013) bolo pritom vykonané verejné zasadnutie a bol
súdom vypočutý aj navrhovaný svedok K. D.. Taktiež svedok K. T. bol už vo veci vypočutý, dokonca
vo veci samej. Aj v tomto aktuálne prebiehajúcom konaní o návrhu na povolenie obnovy konania ide

teda prakticky o opakovanie predchádzajúcich návrhov na vykonanie dôkazov. I. prvého stupňa pritom
správne konštatoval, že už v predchádzajúcom zamietajúcom rozhodnutí (sp.zn. 2Nt/34/2013) sa súd
prvého stupňa vysporiadal s výpoveďou ďalšieho „očitého“ svedka tak, že sa nezistili žiadne nové
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali povolenie obnovy konania.

Rovnako aj nadriadený súd je toho názoru, že aj v doplnení sťažnosti uvádzaný ďalší „nový“ svedok Q.
D., je len osobou, ktorá nemôže priniesť zásadný obrat vo veci. K tomu je potrebné uviesť, že samotný
odsúdený v poslednom písomnom návrhu na povolenie obnovy konania zo dňa 03.11.2014, ani obhajca
odsúdeného, osobu tohto svedka vôbec neuvádzajú. Aj senát nadriadeného súdu v zhode s názorom
súdu prvého stupňa považuje uvádzanie mien ďalších nových svedkov (v tomto prípade Q. D.) za

účelové. V tomto prípade sa tak stalo v sťažnosti až po tom, čo súd prvého stupňa navrhovaného svedka
K. D. už nevypočul, pretože bol vypočutý v predchádzajúcom konaní o návrhu na obnovu konania a už
vtedy obsah výpovede tohto nového svedka nepovažoval za dôvod na obnovu konania.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto

uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.