Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. január 2015

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 9Er/822/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812203989
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Brtko
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2015:5812203989.3

Uznesenie

Okresný súd Námestovo v exekučnej veci oprávnených: 1. N. M., nar. XX.X.XXXX, 2. A. M., nar.
X.X.XXXX, obaja bytom N. č. XXX/XX, Y., zastúpených advokátom JUDr. Miroslavom Bachyncom, so
sídlom Podbiel č. 177, proti povinnému: K. L., nar. X.X.XXXX, bytom R. č. XXX, zastúpeného advokátom
JUDr. Jozefom Polákom, so sídlom Radlinského 1718, Dolný Kubín, pre vymoženie pohľadávky
29.874,53 Eur, trov predchádzajúceho konania 1.792 Eur, trov právneho zastúpenia 1.105,85 Eur a trov

exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Júliusom Konečným, Exekútorský úrad Dolný Kubín,
A. Sládkoviča 1802/2, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e.

II. Oprávnení v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie vo výške 291,26 Eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

III. Oprávnení v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť povinnému trovy konania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 562,08 Eur, do troch dní od právoplatnosti
uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Námestovo poverením č. 5507 016825 zo dňa 27.6.2012, sp. zn. 9Er/822/2012, poveril

podľa ust. § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
len „Exekučný poriadok“) súdnu exekútorku, vykonaním exekúcie č. EX 315/2012-M, na vymoženie
pohľadávky oprávnených v 1. a 2. rade vo výške 29.874,53 Eur trov predchádzajúceho konania 1.792
Eur, trov právneho zastúpenia 1.105,85 Eur a trov exekúcie voči povinnému, ktorej exekučný titul
predstavoval platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Námestovo č. k. 4Ro/47/2012-15 zo dňa
18.4.2012.

V predmetnej exekučnej vec konajúci súd na návrh povinného zo dňa 11.10.2012, vydal dňa 16.10.2012
uznesenie č. k. 9Er/822/2012-26, ktorým povolil odklad exekúcie do právoplatného rozhodnutia o
námietke vady v doručení, nezákonnosti doručenia a jeho neúčinnosti, vznesenej povinným v právnej
veci vedenej na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 4Ro/47/2012. Uznesenie nenadobudlo
právoplatnosť, keďže bolo napadnuté odvolaním oprávnených v 1 a 2 rade o ktorom doposiaľ nebolo

rozhodnuté.

Preštudovaním súdneho spisu sp. zn. 4Ro/47/2012 (7C/78/2012) súd zistil, že na základe námietky
odporcuzodňa10.10.2012,vydalazákonnásudkyňa,ktorádospelakzáveru,ževydanýplatobnýrozkaz
č. k. 4Ro/47/2012-15 zo dňa 18.4.2012, doposiaľ nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, nakoľko
bol odporcovi doručený náhradným spôsobom čo je v rozpore s ust. § 173 ods. 1 O.s.p., pokyn na

jeho opätovné doručenie do vlastných rúk, ku ktorému došlo dňa 23.10.2012. Proti takto doručenému
platobnému rozkazu odporca včas podal odôvodnený odpor. V dôsledku podaného odporu došlo zozákona k zrušeniu platobného rozkazu (§ 174 ods. 2 O.s.p.) a vo veci bolo nariadené pojednávanie, ktoré
sa viedlo na tunajšom súde pod sp. zn. 7C/78/2012. Konanie bolo právoplatne ukončené schválením
súdneho zmieru uznesením súdu zo dňa 3.2.2014 č. k. 7C/78/2012-79, v zmysle ktorého bol žalovaný

(tu povinný) zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade (tu oprávnení v 1. a 2. rade) sumu 1,00 Eur a žalobcovia v
1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému titulom náhrady trov konania sumu 2.500 Eur,
pričom účastníkmi konania bol celý predmet sporu považovaný za vysporiadaný.

Dňa 3.1.2014 bol na tunajší súd prostredníctvom súdneho exekútora, doručený návrh oprávneného

na zastavenie exekúcie z dôvodu uzavretia zmieru medzi účastníkmi konania v ktorom exekučný titul
vydaný.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je

podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak zastavenie
exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.

S ohľadom na uvedené skutočnosti mal súd dostatočne preukázané, že exekučný titul, na základe,
ktorého sa viedla exekúcia EX 315/2012-M, bol v základnom konaní zrušený. Nastala tak právna
skutočnosť predpokladaná ustanovením § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, ktorej existencia je
zákonným dôvodom na zastavenie exekúcie, v dôsledku toho súd podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm.
b) Exekučného poriadku exekúciu v celom rozsahu zastavil.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona
o daň z pridanej hodnoty.

Podľa ustanovenia § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú
nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov,
ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

Podľa ustanovenia § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne
aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením

oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 291,26 Eur vrátane dane z pridanej hodnoty
(DPH). Odmenu a náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti upravuje
vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov

(ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky, základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti
pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6,
§ 14 až 16).

Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky, odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však
33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.

Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky, ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky

pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa
postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Exekučný súd pri rozhodovaní o priznaní uplatnených a vyčíslených trov súdneho exekútora je povinný
skúmaťúčelnosťanevyhnutnosťichvynaloženiaapriznaťnáhraduvýlučnetakýchtrov,ktorésúvsúlade
s vyhláškou. Súd neprizná súdnemu exekútorovi najmä zjavne zbytočné, neefektívne a tým neúčelne
vynaložené trovy, ako aj trovy, ktoré si súdny exekútor uplatnil a vyčíslil duplicitne. V prípade, že

súdnemu exekútorovi v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti vzniknú hotové výdavky, patrí mu
popri odmene podľa § 25 vyhlášky aj náhrada hotových výdavkov v prípade, ak tieto výdavky boli
účelne vynaložené
v súvislosti s exekučnou činnosťou. Existenciu takýchto výdavkov je súdny exekútor povinný nielen
vyúčtovať konečnou sumou, ale je povinný ich aj presne špecifikovať tak, aby súd pri posudzovaní ich
správnosti a účelnosti mal preukázanú ich existenciu, ako aj ich nespochybniteľnú výšku.

Zvyúčtovaniatrovexekúciekudňu29.11.2013,vyplýva,ževpriebehuexekúciesúdnyexekútorvymohol
pre oprávnených v 1. a 2. rade sumu v celkovej výške 1.120,84 Eur, súdnemu exekútorovi preto podľa
§ 16 ods. 2 vyhlášky patrí odmena za výkon exekučnej činnosti vo výške 224,17 Eur.

V nadväznosti na uvedené súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške
291,26Eur,zktorejodmenapodľa§16ods.2vyhlášky predstavujesumu224,17Eur,náhradahotových
výdavkov - poštovné sumu 18,55 Eur, vynaloženie ktorého mal súd preukázané poštovými doručenkami
založenými v exekučnom spise, vrátane budúcich výdavkov nevyhnutne spojených s ukončeným
exekúcie a suma 48,54 Eur, príslušnú časť DPH z priznanej odmeny a náhrady hotových výdavkov

(242,72 Eur), keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty - IČ DPH SK1020466216.

Povinnosť na náhradu účelných a dôvodných trov exekúcie súdneho exekútora súd podľa ustanovenia
§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku uložil oprávneným v 1. a 2. rade, ktorých zavinenie na zastavení
exekúcie sa odvíja priamo z výsledku základného konania v ktorom bol vydaný exekučný titul, na

základe ktorého sa viedlo predmetné exekučné konanie a ktoré rozhodnutie (exekučný titul) bolo v tomto
konaní neskôr zrušené, tým je naplnená hypotéza pre postup súdu v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. b)
Exekučného poriadku. Vo vzťahu k súvisiacej exekúcii je potrebné ho hodnotiť, ako konanie v ktorom
bol úspešným účastníkom povinný.

Podaním zo dňa 15.11.2012 povinný pre prípad úspechu vyčíslil náhradu trov konania, pozostávajúcu
z náhrady trov právneho zastúpenia v celkovej výške 838,54 Eur, vrátane DPH.

Exekučný poriadok zakotvuje zásadu, že náklady exekúcie v zmysle ustanovenia § 200 (t. j. odmenu
exekútora, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času) uhrádza v zásade povinný (§ 197

ods. 1 Exekučného poriadku). Z prezentovanej zásady, že trovy exekúcie hradí povinný, Exekučný
poriadok pripúšťa výnimky, a to v prípade, ak bola exekúcia zastavená, kedy za naplnenia zákonných
predpokladov je možné uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie aj oprávnenému. Ustanovenie § 203
ods. 1 in fine Exekučného poriadku priznáva nárok povinnému len na náhradu trov, ktoré mu vznikli v
súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

V zmysle Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 31/04 zo 17. decembra 2004,
výklad právneho predpisu nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ktorého súčasťou je bezpochyby aj
právo na náhradu trov konania) a medzera v právnej úprave nemôže mať za následok porušenie

základného práva účastníka konania garantovaného v Ústave Slovenskej republiky. V takomto prípade
je potrebné použiť taký výklad, ktorý by základné právo účastníka konania nielenže neporušoval, ale
naopak garantoval.

Podľa § 254 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného zákona (týmto

je Exekučný poriadok), sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis
neustanovuje inak. Rozhoduje sa vždy uznesením.Z ohľadom na citované ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku, s cieľom v civilnom konaní
(ktorým bezpochyby je aj exekučné konanie) a v každej jeho fáze garantovať základné práva všetkých
účastníkov konania, súd dospel k záveru, že aj povinnému môže v exekučnom konaní vzniknúť právo na

náhradu účelne vynaložených trov konania, a to za splnenia predpokladov stanovených v Občianskom
súdnom poriadku. Exekúcia bola zastavená pričom súd, ako je vyššie uvedené, konštatoval zavinenie
oprávnených v 1. a 2. rade na jej zastavení. Preto bolo potrebné na rozhodnutie o trovách konania
povinného na daný prípad aplikovať ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., podľa ktorého ak niektorý z
účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

V zmysle vyššie uvedeného súd priznal povinnému voči oprávneným v 1. a 2. rade náhradu trov konania,
pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 562,08 Eur.

Náhrada trov právneho zastúpenia pozostáva z odmeny vo výške 453,14 Eur za dva úkony právnej
službysozákladnoutarifnouodmenouzajedenúkonprávnejslužbyá226,57Eur:1/prevzatieapríprava

zastúpenia z 9.10.2012, 2/ návrh na zastavenie exekúcie z 11.10.2012, režijného paušálu 2 x 7,63 Eur
a DPH 93,68 Eur.

Právnemu zástupcovi nebola priznaná uplatnená odmena za úkon právnej služby - návrh na zastavenie
exekúcie z 11.10.2012, ktorý súd posúdil ako neúčelne vykonaný, nakoľko predmetným úkonom právnej

služby právny zástupca v konečnom dôsledku len oznamoval súdu skutočnosti o priebehu konania
sp. zn. 4Ro/47/2012 (7C/78/2012), t.j. skutočnosti, ktoré boli súdu známe z vlastného rozhodovania v
označenom konaní a ktoré by súd musel vziať do úvahy pri rozhodovaní o skoršom návrhu povinného
na zastavenie exekúcie, bez ohľadu na to či by povinný neskorší návrh na zastavenie exekúcie podal
alebo nie. Pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia súd postupoval podľa § 9, § 10 ods. 1, 2, § 14

ods. 3 písm. e), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v platnom znení v čase vykonania úkonu právnej služby.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je vždy prípustné odvolanie
( § 374 ods. 4 O.s.p.), ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na

tunajšom súde ( § 204 ods. 1 O.s.p.).

Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom
rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej

lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca.

Podľa § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.