Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. apríl 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11CoE/31/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411204446
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8411204446.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Astrová 2/A,
Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného: verita, s.r.o., Karpatská č.18, Bratislava, IČO: 35940875
proti povinnému: N. L., nar. X.X.XXXX, M. č. XXX, za účasti súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu,
Exekútorský úrad Michalovce, Ľudovíta Štúra č. 12, Michalovce, o vymoženie 2.608,58 Eur s prísl., o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 5Er 662/2011 - 31 zo dňa 20.

júla 2012, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie Ex 2301/11 zo dňa 23.6.2011. Pri rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že
exekučným titulom v danom prípade je rozhodcovský rozsudok, vydaný Stálym rozhodcovským súdom,

zriadeným pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., so sídlom v Bratislave zo dňa 8.4.2011
sp. zn. IIC0410114 (s vyznačenou právoplatnosťou dňa 12.5.2011 a vykonateľnosťou dňa 16.5.2011).
Právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere č. 0114164608 zo dňa 8.9.2008
medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou, pričom účastníci sa v rámci zmluvy o úvere
dohodli (v bode 7 zmluvy), že akékoľvek spory vzniknuté zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o vznik,
platnosť, výklad zmluvy o úvere, budú riešené v súlade s rozhodcovskou doložkou, uvedenou vo

všeobecných obchodných podmienkach v bode 11 Prechodné a záverečné ustanovenia, upravujúcom
riešenie sporov a rozhodcovskú doložku. Súd prvého stupňa, za aplikácie ustanovení § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, vyslovil, že v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu. Citujúc ustanovenia
§ 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnom poriadku - Exekučný poriadok,
§ 45 ods.1, 2 a 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a podporne vychádzajúc zo
stanoviska, schváleného na spoločnom rokovaní Občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia

Krajského súdu v Prešove dňa 27.9.2010, dospel k záveru, že rozhodcovská doložka v danom prípade
tak, ako je uzavretá, bráni tomu, aby na jej základe vydaný rozhodcovský rozsudok, konkrétne na návrh
dodávateľa, mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre exekútora.
Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na
rozhodcovskom súde. Dojednaná rozhodcovská doložka v predmetnom prípade je neprijateľná, pretože

nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť
rozhodcovskému konaniu. Rovnako ako výkon práv z takejto rozhodcovskej doložky táto odporuje
dobrým mravom. Okresný súd, vzhľadom na povinnosť právneho predchodcu oprávneného v zmysle
ustanovenia § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, vychádzajúc z obsahu spisu, požiadavku v
zmysle tohto ustanovenia, nepovažuje za naplnenú.

Proti rozhodnutiu podal včas odvolanie oprávnený, písomným podaním zo dňa 21.8.2012, z dôvodov
podľa § 205 ods.2 písm. d/, f/ a § 221 ods.1 písm. f/ O.s.p., v celom rozsahu a navrhol, aby odvolacísúd zmenil napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alebo aby v zmysle § 221 ods.1 O.s.p. vec v celom rozsahu
zrušil a vrátil ju okresnému súdu na ďalšie konanie. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno

preskúmavať podľa § 37 zákona č. 244/2002 Z.z., má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké
účinky ako právoplatný rozsudok súdu v zmysle § 35 zákona č. 244/2002 Z.z.. Vyplýva to z § 159 ods.2
O.s.p.. Exekučný súd nedisponuje právomocou posudzovať vecnú správnosť, t.j. skutkové a právne
závery rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Možné je len preskúmavanie,
pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods.1 písm. c/ z.č. 244/2002 Z.z.. Úverová zmluva, ktorej plnenie

je predmetom konania, predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou,
zriadenou a pôsobiacou v Slovenskej republike v súlade so zákonom č. 483/2001 Z.z. o bankách a
podlieha dohľadu NBS. Nejde tu o žiadny nebankový subjekt. V tejto súvislosti poukázal na to, že
ustanovenie § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, zakotvovalo povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté

v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom, zriadeným podľa osobitného zákona. Rozhodcovská
doložka bola naformulovaná a dojednaná na základe splnenia zákonnej povinnosti banky a ako taká
nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku, nevynímajúc zreteľ na zásadu zákazu retroaktivity v
právnom poriadku Slovenskej republiky.

Povinná sa vo veci nevyjadrila.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa
odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Konštatuje v zásade správnosť
dôvodov a na doplnenie a zdôraznenie ich správnosti uvádza tieto ďalšie dôvody:

Pokiaľ odvolateľ namietal to, že súd prvého stupňa skúmal rozhodcovskú doložku a že na túto činnosť
nie je oprávnený, tu je treba poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012,

podľa ktorého neprijateľná rozhodcovská doložka je vždy dôvodom na odmietnutie vykonania exekúcie
a to aj v štádiu poverovania súdneho exekútora na výkon exekúcie. Princíp vigilantibus iura scripta
sunt v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým
je ochrana práv spotrebiteľa. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný
titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo

rozhodcovskej doložky, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá
alebo bola uzavretá neplatne. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na obchodné podmienky pre úver
a to čl. 11 bod 11.2 (č.l. 16 spisu), podľa ktorých sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré
vzniknú zo zmluvy o úvere, budú riešené dohodou a v prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh
banky na riešenie vzájomných sporov rozhodcovskou doložkou, uvedenou vo všeobecných obchodných

podmienkach. V súlade s ustanovením § 4 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní,
rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Rozhodcovská zmluva musí mať
písomnú formu a písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Nepostačuje
odkaz na všeobecné obchodné podmienky ako súčasť zmluvy o úvere. Ak vo veci rozhodoval rozhodca

bez platnej rozhodcovskej zmluvy, kde nepostačuje odkaz na všeobecné obchodné podmienky, vo veci
rozhodoval neprávomocný orgán. Potom oprávnený nemá titul na vedenie exekúcie podľa § 41
Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z., kde by bol rozhodca oprávnený rozhodovať vo veci účastníkov. Z
tohto dôvodu rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, pokiaľ žiadosť súdneho exekútora na udelenie
poverenia zamietol. Nie je možné viesť exekúciu, keď u oprávneného chýba titul na vedenie exekúcie,

vydaný právomocným orgánom, a to rozhodcom s platnou rozhodcovskou zmluvou. V danom prípade
rozhodcovská zmluva je zahrnutá vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré podrobnejšie
upravujú podmienky poskytovania pôžičky. Dohodu o rozhodcovskej zmluve v spotrebiteľskej zmluve
navyše možno pripustiť len za predpokladu, že podmienky procesného charakteru budú účastníkom
konania garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú

ochranu slabšej strany, t.j. spotrebiteľa a že dohodnuté procesné pravidlá budú garantovať spravodlivé
konanie, nesplnenie čoho znásobuje neprijateľnosť rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky.
Ustanovenie § 37 ods.1 cit. zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje preskúmanie rozhodcovského
rozsudku, podľa ktorého sa účastníci rozhodcovského konania môžu v rozhodcovskej zmluve dohodnúť,že rozhodcovský rozsudok môže na základe žiadosti niektorého z nich preskúmať iný rozhodca. Ak sa
účastníci rozhodcovského konania nedohodli v rozhodcovskej zmluve na preskúmaní rozhodcovského
rozsudku, je jeho preskúmanie iným rozhodcom vylúčené, ak tento zákon neustanovuje inak. Príkladne

aj tento nedostatok procesného pravidla znamená to, že nie je poskytnutá zvýšená ochrana spotrebiteľa,
ktorú je potrebné v takomto prípade zabezpečiť.

Pokiaľ oprávnený poukázal v rámci odvolacích dôvodov na ustanovenie § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001
Z.z. o bankách s poukazom na povinnosť predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej

zmluvy, neskoršou novelizáciou zákonodarca zvolil presnejšiu úpravu, podľa ktorej je banka povinná
preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy a aby klient
mal možnosť voľby. Oprávnený v danom prípade nepreukázal, žeby takúto možnosť voľby povinnému
umožnil.

Odvolací súd s poukazom na dôvody, ktoré sú uvedené v uznesení okresného súdu a na dôvody,

ktoré sú uvedené v tomto rozhodnutí, napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
potvrdil (§ 219 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.