Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. september 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 30T/2/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109010041
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2109010041.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, samosudcom JUDr. Martinom Žovincom v trestnej veci obž. X.R.G. Y., pre prečin

výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 2.9.2014,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 166 Trestného poriadku, na základe nezmeneného výroku o vine uvedeného v rozsudku
Okresného súdu Trnava zo dňa 9.3.2010 č. k. 30T/2/2009-462 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Trnave zo dňa 28.2.2012 sp. zn. 5To/138/2010 sa

obžalovaný: X. Y. nar. X.X.XXXX B. W., trvale bytom B. Č.. XXX, ženatý, trestaný, na slobode,

odsudzuje:

Podľa § 323 ods. 2 Trestného zákona s použitím §§ 36 písm. j), písm. k), 37 písm. h), 38 ods. 2, ods. 3
a 41 ods. 2 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 40 (štyridsať) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 12.1.2009 na obvineného X. Y.A.V. obžalobu pre
spáchanie zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného
zákona a iné. Dňa 7.5.2009 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava na tunajšom súde na
obvineného X. Y.Z. obžalobu pre spáchanie prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného
zákona. Uznesením zo dňa 25.5.2009 boli obe konania podľa § 18 ods. 1 Trestného poriadku spojené
na spoločné konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 30T/2/2009.

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 9.3.2010 sp. zn. 30T/2/2009 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Trnave zo dňa 28.2.2012 sp.zn. 5To/138/2010 bol menovaný obžalovaný uznaný za vinného zo
spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, zločin útoku na verejného
činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona za použitia § 138 písm. a)
Trestného zákona a prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že

1. dňa 7. februára 2008 v čase od 02:30 hod. do 02:45 hod. v Trnave, na Rybníkovej ulici v areáli Relax
Pubu, verbálne a fyzicky napadol X. Z. tak, že ju opakovane chytil za zadnú časť tela a za rozkrok a
vzápätí na parkovisku pred Relax Pubom ju viackrát udrel do oblasti ľavej časti tváre otvorenou dlaňousvojej pravej ruky, následkom čoho poškodená spadla na zem, pričom tejto vulgárne nadával a v ďalšom
napádaní mu zabránili usporiadatelia diskotéky a neskôr príslušníci privolanej policajnej hliadky, čím
poškodenej X. Z. spôsobil pohmoždenie mäkkých tkanív hlavy a tváre, pohmoždenie a podvrtnutie

mäkkých tkanív v oblasti ľavého členka ľahšieho charakteru, ktoré si vyžiadali liečenie najviac do 7 dní,

2. dňa 11. februára 2008 v čase o 20:00 hod. v obci G., časť V., na parkovisku pred obytným domom
č. XX/XXX ako vodič odcudzeného osobného motorového vozidla zn. Volkswagen Golf V, striebornej
farby, VIN C., EČ: A: WL-OBV-62 pri služobnom zákroku príslušníkov Krajského riaditeľstva PZ Trenčín

v zložení kpt. Ľ. Z. ČOZ 290 649 a kpt. Q. Q. ČOZ 221 501 nerešpektoval výzvu kpt. Ľ. Z. „Stoj, polícia!“
a ani tri varovné výstrely do vzduchu a z miesta vykonávania služobného zákroku unikol tak, že vozidlo
nasmeroval na kpt. Z., ktorý bol nútený uskočiť pred vozidlom a na jeho zastavenie opätovne použiť
služobnú zbraň a následne odcudzené vozidlo nasmeroval aj na druhého príslušníka policajnej hliadky
kpt. Q. Q., ktorý tie musel pred vozidlom uskočiť a použiť služobnú zbraň k zastaveniu obžalovaného,
avšak obžalovaný X. Y. z miesta na uvedenom motorovom vozidle unikol na neznáme miesto a neskôr

bolo vozidlo nájdené opustené v poli v katastrálnom území obce B.,

3. v čase od 18:45 hod. dňa 12.1.2007 do 08:00 hod. dňa 13.1.2007 v obci Q. pred rodinným domom č.
XXX nezistením spôsobom poškodil zámok na ľavých predných dverách tam odparkovaného osobného
motorového vozidla zn. Škoda Octavia, EČ: TT-418 BL, vozidlo otvoril a vošiel dnu, odkiaľ vzal slnečné

dioptrickéokuliare,čímpoškodenémuIng.Y.S.odcudzenímokuliarovspôsobilškodu4.000,-Sk(132,78
Eur).

Za to bol odsúdený podľa § 323 ods. 2 Trestného zákona s použitím §§ 36 písm. j), písm. k), 38 ods. 2
a 41 ods. 2 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov. Podľa § 48 ods.

2 písm. a) Trestného zákona ho súd na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a podľa § 73 ods. 2 písm. c), ods. 4 Trestného zákona
mu uložil ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 18.7.2013 sp.zn. 3Nt/51/2013 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Trnave zo dňa 22.10.2013 sp.zn. 5Tos/139/2013 bola podľa § 400 ods. 1 Trestného
poriadku povolená obnova konania v prospech obžalovaného a zároveň bol zrušený výrok o treste
uložený mu citovanými rozsudkami a všetky nadväzujúce výroky.

Po povolení obnovy konania súd pokračoval v hlavnom pojednávaní, na ktorom vykonal dokazovanie

v rozsahu potrebnom na nové rozhodnutie o treste. Na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného X.
Y. a oboznámil listinné dôkazy.

Obžalovaný X. Y. na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol, že v období od 9.3.2010
do 7.3.2012 mal živnostenské oprávnenie na prevádzkovanie občerstvenia, avšak toto nevykonával,

nakoľko nemal k dispozícii vhodné priestory. V tomto období žil z manželkinho príjmu. Do nástupu do
výkonu trestu býval spolu s manželkou a deťmi v rodinnom dome. Po prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody uzavrel dohodu o pracovnej činnosti od 1.12.2013 a pracuje ako obchodný zástupca pre firmu
Remoil Slovakia, s.r.o. V plnom rozsahu sa priznal k trestnej činnosti, pre ktorú bol uznaný vinným.
Obhajca obžalovaného uviedol, že postoj obžalovaného sa k trestnej činnosti zmenil a v súčasnosti

sa k tejto plne priznáva a ľutuje ju. Tiež poukazuje na predložené listiny, ktoré svedčia o tom, že má
reálnu snahu sa zamestnať a viesť riadny život. Zo správy Obecného úradu Vlčkovce vyplýva, že nebol
prejednávaný komisiou verejného poriadku a obec nezaznamenala na neho žiadne sťažnosti.

Z listinných dôkazov súd oboznámil:

- posudky na osobu obžalovaného z čl. 345-360
- odpis RT z čl. 531
- odpoveď Obecného úradu Vlčkovce z 8.1.2014
- akceptačný list z 29.11.2013

- dohodu o pracovnej činnosti z 1.12.2013,
- hodnotenie UVTOS Dubnica nad Váhom z čl. 535-536
- správu OS Pezinok z čl. 540
- odpis z RT z čl. 544- spis OS Pezinok sp. zn. 2T/198/2011
- dohodu o skončení pracovnej činnosti zo dňa 27.1.2014
- pracovnú zmluva zo dňa 27.1.2014.

Z listinných dôkazov vyplýva, že obžalovaný bol dvakrát postihnutý v roku 2005 za priestupky
proti občianskemu spolunažívaniu. V zmysle § 89 ods. 7 zákona o priestupkoch orgán or, ktorý
vedenie evidenciu priestupkov likviduje údaje o priestupkoch a páchateľovi po piatich rokoch od
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priestupku, preto súd pri rozhodovaní o treste na tieto

priestupky neprihliadal. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol v minulosti dvakrát súdne
trestaný podmienečným trestom odňatia slobody. Pri prvom odsúdení v konaní tunajšieho súdu sp. zn.
1T/35/2008 sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený. Rovnako to je i v prípade jeho ďalšieho
odsúdenia Okresným súdom Pezinok v konaní sp.zn. 2T/198/2011. Vzhľadom na osvedčenie sa
obžalovaného v skúšobnej dobe predchádzajúcich odsúdení neprichádza v čase vyhlásenia rozsudku
do úvahy uloženie súhrnného trestu v zmysle § 42 ods. 1 Trestného zákona.

Pri úvahe nad druhom trestu, jeho výškou trestu a spôsobom výkonu súd vychádzal z ustanovení § 34
Trestného zákona, pričom bral do úvahy najmä spôsob spáchania činu, pohnútku i osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri úvahe nad druhom trestu a jeho výškou súd vychádzal z
ustanovenia § 41 ods. 1, ods. 2 trestného zákona a obžalovanému ukladal za zbiehajúcu sa trestnú

činnosť,zaktorúboluznanývinnýmvyššiecitovanýmirozsudkamitunajšiehoaKrajskéhosúduvTrnave,
úhrnný trest odňatia slobody, zvýšený v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona. Ustanovenie § 323 ods.
2 Trestného zákona, stanovuje trestnú sadzbu 3-8 rokov za spáchanie zločinu útoku na verejného
činiteľa a tento trestný čin je najprísnejšie trestný spomedzi zbiehajúcich sa trestných činov, ktorých sa
obžalovaný dopustil. Hranice trestnej sadby mu najskôr upravil podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, keď

pri prevahe poľahčujúcich okolností mu jej hornú hranicu znížil o jednu tretinu na sadbu 3 roky - 6 rokov
4 mesiace. Takto upravenú sadbu následne upravil v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona na výšku
3 roky - 8 rokov 5 mesiacov. V tejto trestnej sadbe uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní
40 mesiacov, čo je pri samej spodnej hranici trestnej sadzby. Uložený úhrnný trest odňatia slobody je
dostatočný na naplnenie účelov trestu tak ako ich vymedzuje ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona

a sleduje najmä účel individuálnej a sekundárne účel generálnej prevencie pred trestnou činnosťou. V
neposlednom rade vyjadruje i morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Súd vzal do úvahy najmä
početnosť trestnej činnosti, ktorej sa obžalovaný dopustil v relatívne krátkom časovom odstupe, ako
i charakter a spôsob spáchania najzávažnejšieho trestného činu - útoku na verejného činiteľa. Kratší
nepodmienečný trest odňatia slobody najlepšie vytvorí podmienky na to, aby obžalovaný po jeho výkone

viedol riadny život. Jeho snahu o zaradenie sa do pracovného pomeru v období od prepustenia z výkonu
po zrušení vyššie citovaného rozsudku nemožno bez ďalšieho hodnotiť ako dôkaz o jeho polepšení sa
v tomto smere. Je celkom zrejmé, že toto jeho konanie mohlo byť ovplyvnené snahou vytvoriť pozitívny
obraz o svojej osobe v situácii, keď bolo zrejmé, že uloženiu trestu sa vyhnúť nemôže.

Súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom stráženia, nakoľko tento v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestných
činov nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku.