Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 21, 2015

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15C/217/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312209507
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2312209507.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred samosudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom v právnej
veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s.r.o., IČO: 45 535 108, so sídlom Bratislava, Šoltésovej č. 14,
zast. advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 862 711, so sídlom Bratislava,
Šoltésovej č. 14, proti odporcovi: E. L., X.. XX.X.XXXX, L. F. - E., N.. E. V. XXXX/XX, o zaplatenie 89,96
Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 89,96 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 52,67 Eur od 12.6.2009 do zaplatenia, spolu s 9 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 17,26 Eur od 12.7.2009 do zaplatenia, spolu s 9 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 18,37 Eur od 12.8.2009 do zaplatenia a spolu s 9 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 1,66 Eur od 12.9.2009 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 33,- Eur, do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v sume 87,44 Eur k rukám
jeho právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.4.2012 žiadal, aby súd zaviazal odporcu k
zaplateniu sumy 89,96 Eur s prísl. a k náhrade trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že jeho právny
predchodca (spoločnosť Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, so
sídlom Bratislava, Karadžičova 10, s ktorou navrhovateľ dňa 7.12.2011 uzavrel Zmluvu o postúpení
pohľadávok, ktorej predmetom bola aj pohľadávka žalovaná k zaplateniu v predmetnom súdnom konaní)

sodporcomuzavreldňaX.X.XXXXZmluvuopripojení,predmetomktorejboloposkytovanieelektronickej
komunikačnej služby v zmysle zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Odporca sa
zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku.

Povinnosťou odporcu bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi
navrhovateľa uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška ( 248,95 Eur = 7 500,- Sk ) bola dohodnutá v Zmluve
o pripojení, resp. v Dodatku k Zmluve o pripojení. Odporca si svoju povinnosť, riadne a včas hradiť

cenu za poskytnuté služby však neplnil, v dôsledku čoho bolo jeho koncové zariadenie - SIM karta
vypojené z prevádzky. Právny predchodca navrhovateľa vystavil odporcovi na úhradu za poskytnuté
služby faktúry, a to faktúru č. 7904800149 vo výške 52,67 Eur splatná dňa 11.5.2009,č. 7905802785 vo výške 17,26 Eur splatná dňa 11.7.2009, č. 7906820728 vo výške 18,37 Eur splatná
dňa 11.8.2009 a č. 79074845181 vo výške 1,66 Eur splatná dňa 11.9.2009. Uvedené faktúry
však odporca v lehote ich splatnosti a ani ku dňu postúpenia pohľadávky (k postúpeniu došlo na základe

vyššie uvedenej Zmluvy o postúpení, ktorá bola súdu predložená spolu s podaným návrhom na začatie
konania) neuhradil. Celková pohľadávka navrhovateľa v čase postúpenia tak predstavovala výšku 89,96
Eur. Odporca sa však s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, čím navrhovateľovi
okrem nároku na úhradu dlžnej istiny, vznikol aj nárok na úhradu úroku z omeškania z jednotlivých
dlžných súm a v zákonnej výške.

Súd v danej veci vydal platobný rozkaz č.k. 21Ro/717/2012-29 zo dňa 4.5.2012, voči ktorému však
podal odporca včas a s odôvodnením odpor. Tým došlo k zrušeniu vydaného platobného rozkazu
zo zákona ( § 174 ods. 2 O.s.p. ) v celom rozsahu a súd vo veci nariadil pojednávanie. Odporca v
podanom odpore uviedol, že žiadneho dlhu voči navrhovateľovi si nie je vedomý, a preto s vydaným
rozhodnutím nesúhlasí. Odporca poukázal na tú skutočnosť, že s právnym predchodcom navrhovateľa
mal uzatvorených viacero zmlúv, čo by však v prípade, keby bol jeho dlžníkom a nemal by voči nemu

splnené všetky peňažné povinnosti, nebolo možné. Odporca súčasne uviedol, že Zmluva o pripojení
predložená spolu s návrhom na začatie konania, a ktorú zmluvu uzatvoril v roku 2001, bola ukončená
v roku 2003, z čoho je zrejmé, že dlh z tejto zmluvy nemohol vzniknúť v roku 2009. Podaný odpor
bol zaslaný na vyjadrenie navrhovateľovi, ktorý vo svojom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa
15.11.2012 uviedol, že skutočnosti uvádzané odporcom v podanom odpore považuje za irelevantné a

účelové. Navrhovateľ uviedol, že posledný Dodatok k Zmluve o pripojení uzatvorenej v roku 2001 bol
s odporcom uzatvorený dňa X.X.XXXX. K ukončeniu Zmluvy o pripojení navrhovateľ uviedol toľko, že
v prípade ak účastník pokračuje vo využívaní služieb v rámci dohodnutého programu služieb, sú mu
tieto služby poskytované na základe uzatvorenej Zmluvy o pripojení po dobu neurčitú. Odporca v danom
prípade aj po uplynutí doby určitej využíval služby právneho predchodcu navrhovateľa, a preto právny

predchodca navrhovateľa mohol od neho žiadať uhradenie týchto služieb aj po uplynutí doby viazanosti.

Na pojednávaniach, ktoré boli v danej veci nariadené, osobne pred súdom vystúpil len odporca. Tento
pred súdom opätovne uviedol, že s podaným návrhom nesúhlasí, nakoľko podľa jeho vedomostí, všetky
žalované sumy uhradil. Telefónne číslo pridelené mu pri uzatvorení Zmluvy o pripojení v roku 2001, od
roku 2008 nepoužíva, pričom túto zmluvu v roku 2008 vypovedal a uzatvoril novú. Odporca zároveň

žiadal, aby navrhovateľ predložil súdu celkovú históriu platieb, ktorú od roku 2001 až do súčasnosti v
prospech právneho predchodcu navrhovateľa realizoval.

Právny zástupca navrhovateľa ako ani navrhovateľ sa na nariadených pojednávaniach osobne
nezúčastnil, pričom svoju neprítomnosť vždy vopred písomne ospravedlnil. Súčasne vždy uviedol, že sa
plne pridržiava podaného návrhu na začatie konania, pričom má za to, že oprávnenosť svojho nároku

dostatočne preukázal predloženými dôkazmi a preto žiada, aby súd rozhodol v zmysle podaného návrhu
na začatie konania.

Súd okrem vyššie uvedeného vo veci vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s obsahom listinných
dôkazov, a to: Zmluva o pripojení zo dňa X.X.XXXX, Dodatok k Zmluve o pripojení zo dňa X.X.XXXX,
Dodatok k Zmluve o pripojení zo dňa X.X.XXXX, Faktúra č. 7904800149, Faktúra

č. 7905802785, Faktúra č. 7906820728, Faktúra č. 7907845181, Všeobecné podmienky poskytovania
verejnýchelektronickýchkomunikačnýchdátovýchslužiebspoločnostiT-MobileSlovensko,a.s.,Zmluva
opostúpenípohľadávokzodňa7.12.2011spolusPrílohouč.3preukazujúcou,žepredmetompostúpenia
bola aj pohľadávka žalovaná k zaplateniu v predmetnom konaní, odpor doručený tunajšiemu súdu dňa
20.7.2012,Vyjadreniekodporudoručenétunajšiemusúdudňa15.11.2012,Prehľadfaktúr,ktoréodporca

navrhovateľovi neuhradil, ako aj s ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil tento
skutkový stav veci:

Odporca s právnym predchodcom navrhovateľa uzavrel dňa X.X.XXXX Zmluvu o pripojení spolu s
Dodatkom k tejto zmluve z toho istého dňa, pričom neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné
podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných dátových služieb spoločnosti T-

Mobile Slovensko, a.s. Na základe tejto zmluvy sa právny predchodca navrhovateľa zaviazal odporcoviposkytnúť program Služieb: TEMPO 60 a odporca sa zaviazal riadne poskytnuté služby odoberať a platiť
za ne riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku. Následne dňa X.X.XXXX zúčastnené
strany uzatvorili k Zmluve o pripojení ďalší Dodatok, na základe ktorého sa právny predchodca

navrhovateľa zaviazal, že odporcovi zabezpečí predaj zľavneného mobilného telefónu typ: SAGEM MYZ
55 a program Služieb: 55Viac. V predmetnom konaní si navrhovateľ uplatnil pohľadávku vo výške 89,96
Eur, pričom išlo o sumu, ktorá mala predstavovať sumu, ktorú odporca za poskytnuté služby neuhradil.
Uvedená pohľadávka bola odporcovi prostredníctvom vyššie uvedených faktúr vyfakturovaná a nakoľko
ju odporca v lehote splatnosti jednotlivých faktúr neuhradil, obrátil sa navrhovateľ, ktorý sa jej vlastníkom

stal na základe vyššie uvedenej Zmluvy o postúpení zo dňa 7.12.2011, na tunajší súd. V priebehu
konania však odporca oprávnenosť tejto pohľadávky namietal a spochybnil, pričom uviedol, že on si nie
je vedomý žiadnych podlžností voči navrhovateľovi a ani voči jeho právnemu predchodcovi. Ako dôkaz
preukazujúci jeho tvrdenie a skutočnosť, že všetky svoje peňažné povinnosti, ktoré mu voči právnemu
predchodcovi navrhovateľa vznikli má riadne splnené.

V danej veci súd rozhodol rozsudkom č.k. 15C/217/2012-86 zo dňa 25.4.2013, ktorým rozhodnutím

návrh navrhovateľa zamietol, nakoľko nemal dostatočne preukázané, že odporca si svoju povinnosť
platiť riadne a včas úhrady za poskytnuté služby neplnil. Voči vyššie uvedenému rozhodnutiu podal
však navrhovateľ odvolanie, ktorým žiadal aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil,
nakoľko má zato, že navrhovateľ svojimi vyjadreniami uniesol povinnosť tvrdenia a právo na zaplatenie
vystavených faktúr. Spravodlivo totiž nemožno od nikoho žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu

určitej právnej skutočnosti. Napríklad od navrhovateľa nemožno požadovať, aby preukazoval, že si
odporca nesplnil svoju povinnosť riadna a včas platiť cenu za poskytnuté telekomunikačné služby.
Navrhovateľ svoj nárok na úhradu sumy vo výške 89,96 Eur preukázal priloženými faktúrami a
riadne tvrdil jeho dôvodnosť. V spore o zaplatenie dlžnej sumy za poskytnuté telekomunikačné služby
navrhovateľovo bremeno tvrdenia spočíva v tom, že právny predchodca navrhovateľa s odporcom

ako účastníkom uzavrel zmluvu o pripojení a odporca právnemu predchodcovi navrhovateľa cenu za
telekomunikačné služby neplatil riadne a včas. Z tohto bremena tvrdenia pre navrhovateľa vyplýva
bremeno dôkazné len pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že zmluva bola uzavretá. Túto skutočnosť
navrhovateľ riadne preukázal Zmluvou o pripojení, ktorá bola spolu s návrhom na začatie konania
predložená súdu. Navrhovateľ tým uniesol bremeno tvrdenia, tak i dôkazné bremeno. Naopak, ak by sa

chcelodporcabrániť,muselbytvrdiť,žeplatilcenuzaposkytnutételekomunikačnéslužbyazjehostrany
k porušeniu zmluvných povinností, ktoré malo za následok vypojenie jemu poskytnutého koncového
zariadenia z prevádzky, nedošlo. O svojom tvrdení by bol odporca v takom prípade povinný predložiť
dôkazy (ak nebude na mieste obrana námietkou premlčania, započítania a pod.). Medzi účastníkmi v
spore ide o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena v závislosti na tom, ako vymedzuje

právna norma práva a povinnosti účastníkov. Navrhovateľ musí tvrdiť skutočnosti navodzujúce žalované
právo, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou odporcu. Odporca nepredložil o jeho
tvrdenej skutočnosti žiadne dôkazy, (napr. výpis z účtu o úhrade žalovaných faktúr). Pri posudzovaní
dôkazného bremena teda treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia
neplnenia si povinností majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno

spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Nie je možné zo strany
súdu následne sankcionovať navrhovateľa na nepreukázanie skutočností, a to nepriznaním uplatneného
nároku. Zo strany súdu tak došlo k procesnému znevýhodneniu navrhovateľa a tým k zásadnému
porušeniu rovného postavenia účastníkov konania.

O podanom odvolaní Krajský súd Trnava rozhodol svojím rozhodnutím č.k.

23Co/328/2013-110 zo dňa 14.7.2014, ktorým rozhodnutím napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že úlohou
prvostupňového súdu bude doplniť dokazovanie súvisiace s tvrdeniami odporcu, že záväzkový vzťah,
v súvislosti s ktorým mu právny predchodca navrhovateľa poskytoval služby zanikol ešte koncom roka
2007 (keďže odporca tvrdí, že od roku 2008 služby nevyužíval), resp. doplniť dokazovanie v súvislosti s

tvrdeniami odporcu, že dlžnú sumu právnemu predchodcovi navrhovateľa, resp. navrhovateľovi zaplatil
a nemá voči nemu žiadne podlžnosti. V prípade, ak sa odporcovi nepodarí preukázať, že záväzkový
vzťah medzi účastníkmi, na základe ktorého odporca mohol používať mobilný telefón s uvedeným
číslom zanikol, musí preukázať, že fakturované sumy zaplatil (v hotovosti, prevodným príkazom v banke,
poštovou poukážkou), pôjde o platbu, ako zvykol platiť aj pred sporným obdobím.Dokazovanie v danej veci bolo doplnené o výsluch odporcu pred dožiadaným Okresným súdom Košice
II.Odporcavosvojejvýpovediuviedol,žetrvánavšetkýchskutočnostiach,ktorévdanejveciuviedol.Nie
je možné, aby voči navrhovateľovi mal akékoľvek dlhy, pretože ak by nejaké mal, navrhovateľ by s ním už

žiadne ďalšie zmluvy neuzatvoril a iné služby by mu už viac neposkytol, čo však nie je pravda, nakoľko
od navrhovateľa mal viacero produktov - paušálov. Rovnako tak prechádzal aj k inému operátorovi, ktorý
si tiež zisťoval prípadné dlhy odporcu, ale žiadne zistené neboli. Keďže navrhovateľ existenciu dlhu
relevantne nepreukázal, žiadal aby súd návrh opätovne zamietol.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, v znení platnom a účinnom v
čase uzavretia predmetnej zmluvy, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný
prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou
zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 5 písm. b) cit. zákona, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil

cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľaods.2cit.ustanovenia,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z. ( platným a účinným od 1.1.2009 do 31.1.2013 ),
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (počas celého obdobia omeškania bola základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 1 %.).

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa uzavrel s
odporcom vyššie uvedenú Zmluvu o pripojení spolu s jej dodatkami, čím došlo medzi nimi k vzniku
zmluvného záväzkového vzťahu, pričom z tohto vzťahu vyplynuli pre zúčastnené strany vzájomné práva
a povinnosti. Povinnosťou navrhovateľa bolo riadne poskytovať odporcovi služby verejnej mobilnej

telefónnej siete a povinnosťou odporcu bolo za takto poskytnuté služby hradiť úhrady v zmysle
dojednaných podmienok. Otázka, či služby boli riadne poskytované v danom konaní sporná nebola. Sám
odporca vo svojich vyjadreniach uviedol, že s právnym predchodcom navrhovateľa mal uzatvorených
viacero zmlúv, z čoho možno jednoznačne usúdiť, že s poskytovaním služieb zo strany právneho
predchodcu navrhovateľa bol odporca spokojný. Spornou otázkou v danom konaní ostala otázka

platenia úhrad za poskytované služby. Odporca uviedol, že voči právnemu predchodcovi navrhovateľa
žiadne dlhy nemal, čo podložil tým, že mal s ním uzatvorených viacero zmlúv, čo by však v opačnom
prípade nebolo možné, nakoľko právny predchodca navrhovateľa by ho mal evidovaného ako neplatiča,
čím by pre neho nebol viac dôveryhodným zákazníkom a do ďalších zmluvných vzťahov by s ním
nevstupoval. Odporca však žiadnym spôsobom svoje tvrdenie, že voči navrhovateľovi nemá žiadny dlhsúdu nijako nepreukázal, hoci na to bol v rámci doplnenia dokazovania súdom vyzvaný. Práve naopak
sám uviedol, že žiadny listinný dôkaz o tom, že vystavené faktúry riadne uhradil súdu predložiť nevie, a
to vzhľadom na odstup času a na skutočnosť, že sa už dva krát sťahoval.

V danej veci navrhovateľ tvrdil, že na základe zmluvy o pripojení poskytoval jeho právny predchodca
odporcovi telekomunikačné služby, za ktoré mu bola účtovaná dohodnutá cenu a odporca za poskytnuté
služby neplatil. Splnil si teda svoju povinnosť tvrdenia o tom, že medzi účastníkmi existuje záväzkovo
právny vzťah, pričom na preukázanie svojho tvrdenia predložil príslušnú zmluvu o pripojení vrátane jej
dodatkov. Rovnako splnil svoju povinnosť tvrdenia, že odporcovi boli dodávané služby v dohodnutom

rozsahu, pričom na preukázanie toho tvrdenia boli súdu predložené vyššie uvedené faktúry, ktorými
sa odporcovi fakturovala cena za dodané služby. Navrhovateľ tak splnil svoju povinnosť tvrdenia i
svoju dôkaznú povinnosť. Odporca sa bránil tým, že od roku 2008 pridelené telefónne číslo nepoužíva
a voči navrhovateľke žiadny dlh nemá. Predniesol teda tvrdenie, no toto tvrdenie nepodložil žiadnym
dôkazom. Za dôkaz, resp. splnenie dôkaznej povinnosti, nemožno považovať jeho návrh, aby jeho
tvrdenie preukázal navrhovateľ predložením dôkazu - histórie platieb odporcu. Súd sa stotožnil tzv.

negatívnou dôkaznou teóriou, na ktorú navrhovateľ poukázal v odvolaní, podľa ktorej nie je
možné spravodlivo požadovať preukázanie trvajúcej neexistujúcej skutočnosti (uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 31. mája 2010, sp. zn. 6 Cdo 81/2010), teda napríklad podať dôkaz o tom, že dlžník dlh
neuhradil. V súlade s touto teóriou ak navrhovateľ - veriteľ preukáže, že došlo k vzniku právneho vzťahu,
na základe ktorého mal odporca - dlžník plniť a tvrdí, že odporca - dlžník neplnil a na druhej strane,

ak sa odporca - dlžník bráni tým, že tvrdí, že plnil, musí odporca - dlžník predložiť dôkaz o tom, že dlh
skutočne uhradil. Keďže odporca v konaní takýto dôkaz nepredložil, je to práve odporca, ktorý neuniesol
dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, že dlh voči navrhovateľovi nemal.

Spoukazomnataktozistenýskutkovýaprávnystavsúdnávrhunavrhovateľanazačatiekonaniavcelom
rozsahu vyhovel a teda odporcu zaviazal na úhradu žalovanej istiny aj s jej príslušenstvom, nakoľko

tento neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. a priznal navrhovateľovi ako úspešnému
účastníkovi právo na náhradu trov konania v celkovej výške 120,44 Eur, pozostávajúcich z náhrady

súdneho poplatku zaplateného navrhovateľom za návrh na začatie konania vo výške 16,50 Eur a za
odvolanie podané voči prvému rozsudku vydanom v danom konaní vo výške 16,50 Eur a z náhrady
trov právneho zastúpenia vo výške 87,44 Eur, spočívajúcich v troch úkonoch právnej služby /prevzatie
a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - návrh vo veci samej, podanie odvolania/ jeden úkon
á 16,60 Eur, 2 × režijný paušál za rok 2012 á 7,63 Eur, 1 × režijný paušál za rok 2013 á 7,81 Eur, plus

20 % DPH, t.j. trovy právneho zastúpenia celkom vo výške 87,44 Eur.

Súd v danom prípade zaviazal odporcu/odporkyňu na zaplatenie žalovanej istiny a na náhradu trov
konania, nakoľko mal v konaní za preukázané, že navrhovateľ/ka podal/a návrh na začatie konania
dôvodne. Odporca/odporkyňa si nesplnil/a riadne a včas záväzok, ktorý mu/jej vyplýval zo zmluvy
uzavretej s uzavretej s právnym predchodcom navrhovateľa/ky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát,

- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

- bol odvolacím súdom schválený zmier;

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a);

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.