Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. apríl 2012

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 17C/55/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8708204632
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Markéta Marečková

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2012:8708204632.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred samosudkyňou JUDr. Markétou Marečkovou v právnej veci žalobcu

Slovenskej kancelárie poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, zast. TOMÁŠ
KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Z. C., nar. XX. X. XXXX, trvale
bytom Š. XX/XXXX, C., 2/ Z. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Š. XX/XXXX, C., žalovaní v 1/ a 2/
rade zast. JUDr. Margitou Budzíkovou, advokátkou, Nám. sv. Egídia 95, Poprad, o zaplatenie 7.651,30
eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Konanie voči žalovanému v 2/ rade z a s t a v u j e .

Žalobu z a m i e t a .

Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žaloboudoručenousúdu23.5.2008žalobcažiadal,abysúdzaviazalžalovanéhov1/radenazaplatenie

sumy 230.503,-- Sk s 7 %-ným p. a. úrokom z omeškania od 25. 5. 2006 do zaplatenia a na náhradu trov
konania. Nárok odôvodnil tým, že žalovaný v 1/ rade je držiteľom motorového vozidla Renault 11 EČV:
C.-XXXX,ktoréhoprevádzkoubolaspôsobenáškoda.Dňa16.10.2002žalovanýakovodičpredmetným
vozidlom v dôsledku dopravnej nehody spôsobil škodu na motorovom vozidle Peugeot EČV: H.-XXXXH,
ktorého držiteľom v čase nehody bola Q. M. a škodu na zdraví W. I.. K predmetnému vozidlu k dátumu
nehody nebolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, preto žalobcovi v zmysle § 24 ods. 2 zákona 381/2001 Z.z. vznikla povinnosť

uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Dňa 2. 2. 2006 z poistného garančného fondu žalobca poskytol poškodenému
poistné plnenie v celkovej výške 230.503,-- Sk. Z výpisu z účtu vyplýva, že žalobca uhradil sumu
256,840,09 Sk, z čoho zhruba 26.337,09 Sk predstavuje pre poisťovňu poplatok v zmysle interných
pravidiel. V zmysle § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. žalobca uplatnil právo na to, čo za žalovaného
plnil voči žalovanému v 1/ rade.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému v zákonnej lehote podal žalovaný v 1/ rade odpor.
Podaním odporu sa v zmysle § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku zrušil platobný rozkaz v

plnom rozsahu a súd vo veci nariadil pojednávanie. V podanom odpore žalovaný v 1/ rade uvádzal, že
pri predmetnej dopravnej nehode nedošlo k žiadnej škode na motorových vozidlách alebo k škode na
zdraví. Žalovaný nesúhlasil s predloženou fotokópiou formuláru o zázname dopravnej nehody z dôvodu,
že kópia formuláru nie je totožná s originálom. Pri dopravnej nehode dňa 16. 10. 2002 nedošlo navozidle zn. Peugeot k žiadnym mechanickým poškodeniam, ani k poškodeniu osôb na zdraví. Došlo iba
k nepatrnému nárazu do zadného plastového nárazníka vozidla Peugeot.

Návrhom z 29. 9. 2009 žalobca žiadal, aby súd do konania pripustil žalovaného v 2/ rade, ktorý ako

vodič viedol v čase dopravnej nehody motorové vozidlo Renault 11 EČV: C.-XXXX. Uznesením z 12.
10. 2009 súd do konania pripustil žalovaného v 2/ rade.

Podaním z 27. 4. 2010 žalobca zobral žalobu späť voči žalovanému v 2/ rade. V zmysle § 96 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku súd konanie v tejto časti zastavil.

Žalobca sa pojednávaní vo veci nezúčastnil, jeho neúčasť ospravedlňoval prostredníctvom právneho
zástupcu. V zmysle § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd pojednával v neprítomnosti

žalobcu.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní na podanej žalobe trval. Žiadal, aby súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie sumy 7.651,30 eur s 7 %-ným p. a. úrokom z omeškania od 25. 5. 2006 do zaplatenia a
na náhradu trov konania. Nárok odôvodnil tým, že žalovaný v 2/ rade dňa 16. 10. 2002 zavinil dopravnú
nehodu na území Talianskej republiky a to osobným motorovým vozidlom, ktorého prevádzkovateľ v

čase vzniku dopravnej nehody bol žalovaný v 1/ rade. V dôsledku škodovej udalosti bola poškodeným
uhradená suma žalobcom 7.651,30 eur - 230.503,-- Sk. Právny zástupca žalobcu uvádzal, že žalobca
poškodeným v Taliansku plnil sumu 6.782,51 eur, ktorá predstavuje 1.261,50 eur ako náhradu trov
súdneho konania v Taliansku; 1.963,48 eur ako škodu na zdraví spôsobenú Q. M.; 209,82 eur ako vecnú
škodu na motorovom vozidle spôsobenému W. I.; 1.450,44 eur ako náklady za znalecký posudok - na

začiatku konania právny zástupca žalobcu predmetnú sumu špecifikoval ako náklady za vyhotovenie
znaleckého posudku, neskôr uvádzal, že ide o trovy konania pred zmierovacím súdom v C.; sumu
1.201,79 eur trovy advokáta v súvislosti s konaním pred zmierovacím súdom v C.. Zo strany žalobcu
talianskej kancelárii poisťovateľov bola vyplatená suma 6.782,51 eur dňa 2. 2. 2006. V tejto sume je
zahrnutásuma6.087,03eur,ktorápredstavujesúčetuplatnenýchpoložiekvrámcišpecifikáciežalovanej

sumy a sumu 695,48 eur ako spracovateľský poplatok, ktorého náhradu si žalobca v konaní neuplatňuje.
Žalobca uhradil Slovenskej kancelárii poisťovateľov sumu 256.840,09 eur, ktorá suma podľa kurzového
lístka k 2. 2. 2006 bola prepočítaná na menu talianska líra, následne na menu euro. Suma 230.503,64
eurpredstavuježalovanúsumu7.651,32eur,t.j.poprepočtekonverznýmkurzompo1.1.2009.Žalobca
v konaní uplatňuje náhradu toho, čo plnil talianskej kancelárii poisťovateľov. Právny zástupca žalobcu

poukázal na pripojené listinné dôkazy k oprávnenosti nároku.

Z písomného vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu súd zistil, že právny zástupca žalobcu nárok
odôvodňuje Internými pravidlami upravujúcimi vzťahy medzi národnými kanceláriami poisťovateľov s
poukazom na bod 3.4 interných pravidiel, keď kancelária vo svojej neobmedzenej pôsobnosti vybaví
všetky nároky v súlade s právnymi a vykonávacimi predpismi použiteľnými v krajine, v ktorej došlo

k nehode, a ktoré súvisia so zodpovednosťou za spôsobenú škodu, náhradou škody poškodeným a
povinným poistení zodpovednosti v najlepšom záujme poisťovateľa, ktorý vydal zelenú kartu alebo
poistku alebo je to na mieste v najlepšom záujme príslušnej kancelárie. Kancelária je výlučne spôsobilá
vo všetkých veciach týkajúcich sa výkladu práva použiteľného v krajine, v ktorej došlo k nehode. Z
bodu 6.1 interných pravidiel vyplýva, že každá kancelária zaručuje, že jej členovia uhradia akúkoľvek

sumu, ktorá bude uplatnená kanceláriou v tej krajine, v ktorej došlo k nehode alebo zástupcom,
ktorého menovala pre tento účel. Ide o recipročný vzťah, pričom jednotlivé kancelárie príslušných štátov
musia dodržiavať pravidlá vyššie uvedené. Právny zástupca žalobcu k listinnému dôkazu rozsudku
zmierovaciehosúduvC.poukazoval,žezostranytalianskejkanceláriepoisťovoteľovdoposiaľžalobcovi
nebol predložený právoplatný rozsudok.

Právna zástupkyňa žalovaných v 1/ a 2/ rade so žalobou nesúhlasila, žiadala žalobu zamietnuť s
poukazom, že predmetný obsah sporu je pochybný. Vyslovila pochybnosť o oprávnenosti nároku
žalobcu. V konaní nepopierala spôsobenú dopravnú nehodu dňa 16. 10. 2002 osobným
motorovým vozidlom Renault 11, EČV: C.-XXXX na území Talianskej republiky i skutočnosť, že včase spôsobenej dopravnej nehody nebolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Tvrdila, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď
nepreukázal oprávnenosť predmetného nároku. Pokiaľ plnenie vyplýva z rozsudku zmierovacieho súdu

vC.,žalobcavpriebehukonanianepredložildokladoprávoplatnostipredmetnéhorozsudku.Nesúhlasila
s uplatnenými položkami „iné trovy konania“, pretože tieto neboli uznané rozsudkom zmierovacieho
súdu v C.. Vyslovila názor, že existujúca platná právna úprava, o ktorú upiera žalobca svoj nárok, ako aj
aktuálne platné smernice Európskej únie, ktoré sa týkajú zákonného poistenia motorových vozidiel, sú
diskriminujúce pre subjekty, ktoré spôsobili škodu v prevádzke motorových vozidiel. Týmto sa porušujú

základné práva a slobody občanov Slovenskej republiky a to hlavne právo na spravodlivý súdny proces,
pretože osoba, ktorá zodpovedá za spôsobenú škodu je v súdnom konaní osobou, ktorá má právo len
skontrolovať výšku uplatnených nárokov. Uvádzala, že žalovaní neboli upovedomí o likvidácii poistnej
udalosti, nebolo im umožnené, aby sa aktívne zúčastnili mimosúdnych rokovaní v konaní konané pred
zmierovacím súdom v C..

Žalovaný v 1/ rade na pojednávaní so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že v čase spôsobenej dopravnej

nehody 16. 10. 2002 bol zapísaný ako držiteľ vozidla v evidencii na Dopravnom inšpektoráte. Na jeseň
roku 2000 predmetné vozidlo bez zmeny evidencie na Dopravnom inšpektoráte prenechal synovi -
žalovanému v 2/ rade, ktorý na ňom jazdil cca 2 roky. Ako nepojazdné vozidlo ho predal inej osobe v
roku 2005. Žalovaný v 1/ rade mal vedomosť o spôsobenej dopravnej nehode. A podľa toho ako mu ju
opísal žalovaný v 2/ rade, nemohlo dôjsť ku škode, ktorú uvádza žalobca v podanej žalobe. Popieral,

že by spôsobenou dopravnou nehodou došlo k škode na zdraví. Došlo k vecnej škode na nárazníku
motorového vozidla, ktoré riadil W. I.. S poukazom na vykonané dokazovanie a na záver vyjadrenia
uvádzal, že podľa jeho názoru došlo k manipulácii s listinnými dôkazmi vzťahujúcimi sa na predmetný
spor.Žalobcaprirokovaníneustáleupravovalšpecifikáciužalovanejsumy.Nesúhlasil,abybolzaviazaný
na zaplatenie nákladov, ktoré neboli preukázané žiadnym spôsobom.

Žalovaný v 2/ rade na výsluchu 25. 8. 2009 uviedol, že žalovaný v 1/ rade je jeho otcom. Dňa 16. 10.
2002 cestoval do práce v Taliansku osobným motorovým vozidlom, ktorého vlastníkom bol jeho otec -
žalovaný v 1/ rade Renault 11, EČV: C.-XXXX. V predmetnom motorovom vozidle cestovali ďalší dvaja
ľudia, ich mená uviesť nevedel. S týmito sa poznal z Talianska, boli to susedia, spolu cestovali do práce.
Počas jazdy v meste pred ním idúce vozidlo bez toho, že by nejakým spôsobom svetelným znamením

oznámilo, prudko zabrzdilo. V dôsledku toho došlo k stretu vozidiel. Na predmetnom motorovom vozidle
viditeľná škoda nevznikla. Vodič vozidla, do ktorého narazil, reagoval krikom, uviedol, že vozidlo mal
požičané, na blatníku bol škrabanec alebo nejaké drobné poškodenie, povedal, že ho musia prestriekať.
Spolu išli do budovy poisťovne Allianz, kde bol spísaný záznam o udalosti. V predmetnom vozidle, do
ktorého narazil sedela nejaká žena. Podľa jeho názoru k ublíženiu na zdraví nemohlo dôjsť, pretože

náraz bol slabý. Nie je možné, aby na poškodenom vozidle na osobách, ktoré sa vo vozidle viezli, vznikla
taká škoda ako si poškodený uplatnil vo vzťahu k poisťovni. Žena po dopravnej nehode z vozidla vôbec
nevystupovala, akoby sa nič nebolo stalo. Na vozidle žalovaného v 2/ rade bola po dopravnej nehode
prasknutá predná maska, vadu si sám odstránil.

Súd vo veci vykonal dokazovanie: výsluchom právneho zástupcu žalobcu, právnej zástupkyne

žalovaných v 1/ a 2/ rade, žalovaného v 1/ rade, žalovaného v 2/ rade, listinnými dôkazmi, ohlásením
poistnej udalosti, likvidačnou správou, zálohovou faktúrou 3/1133/SK/N, odovzdávajúcim a preberacím
protokolom k postihovej agende, prehľadom vyúčtovaných nákladov Ufficio Centrale Italiano, výpisom
z účtu žalobcu z 2. 2. 2006, kurzovým lístkom k 2. 2. 2006, rozsudkom zmierovacieho sudcu v C. č.
232/04 z 8. 2. 2005 a ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu, z vykonania ktorých súd

zistil skutkový stav:

Dňa 16. 10. 2002 žalovaný v 2/ rade ako vodič motorového vozidla Renault 11 EČV: C.-XXXX,
ktorého držiteľom bol žalovaný v 1/ rade, v dôsledku dopravnej nehody spôsobil škodu na motorovom
vozidle Peugeot, EČV: H.-XXX A., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola Q. M. a W. I..
Predmetná dopravná nehoda bola spôsobená na území Talianskej republiky. K dátumu spôsobenej

nehody nebolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. V zmysle § 24 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlavzniklažalobcovipovinnosťuhradiť
poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie. Na základe predložených listinných
dôkazov a likvidačnej správy Talianskej kancelárie poisťovateľov dňa 2. 2. 2006 žalobca poskytol plnenie

z poistného garančného fondu poškodenému vo výške 230.503,-- Sk. Z pripojeného výpisu z účtu
žalobcu z 2. 2. 2006 vyplýva, že zo strany žalobcu bola celkovo uhradená suma 256.840,09 Sk, z
čoho suma 26.337,09 Sk predstavuje poplatok podľa interných pravidiel, ktoré si v predmetnom konaní
žalobca neuplatnil. V predmetnom konaní žalobca voči žalovanému v 1/ rade po čiastočnom späťvzatí
žaloby vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 7.651,30 eur s úrokom z

omeškania vo výške 7 % p. a. od 25. 5. 2006 do zaplatenia s tým, že zo strany žalobcu bola uhradená
suma 6.782,51 eur dňa 2. 2. 2006, v prepočte sa jednalo o sumu 256.840,09 Sk. Predmetná suma bola
prepočítaná podľa kurzového lístku k 2. 2. 2006 na menu talianska líra, následne na menu euro.

Z kurzového lístku k 2. 2. 2006 Národnej banky Slovenska vyplýva kurz 1 eur/ 37,868 Sk.
V predmetnom konaní žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 6.782,51 eur, ktorá suma predstavuje
1.261,50 eur náhradu trov súdneho konania v Taliansku, 1.963,48 eur škoda na zdraví spôsobená Q.

M., 209,82 eur vecnú škodu na motorovom vozidle spôsobená W. I., 1.450,44 náhradu trov konania v
Taliansku, 1.201,79 eur trovy advokáta v súvislosti s konaním v Taliansku.

Z rozsudku Talianskeho zmierovacieho sudcu v C. č. 329/05 vyplýva, že v občianskom spore pred
Talianskym zmierovacím sudcom v C. vedenom pod č. 232/04 dňa 8. 2. 2005 v spore medzi I. W. a M.
Q. proti Talianskemu centrálnemu úradu a žalovanému v 2/ rade a poisťovňou Allianz bolo rozhodnuté o

náhrade škody spôsobenej dopravnou nehodou 16. 10. 2002 o 13.00 hod. v K. U. v Taliansku. Z výroku
rozsudku vyplýva, že I. W. boli žalovaní povinní uhradiť sumu 184,80 eur spolu so zákonnými úrokmi a
peňažným zhodnotením odo dňa nehody až po uspokojenie; M. Q. titulom odškodného sumu 1.814,--
eur spolu so zákonnými úrokmi a peňažným zhodnotením odo dňa nehody až po uspokojenie, 1.500,--
eur ako náklady, poplatky a odmenu pre advokáta žalobcov. Žalobca v priebehu konania nepredložil

súdu doklad o právoplatnosti predmetného rozsudku. Podľa likvidačnej správy č. Šu 9797 vyplýva, že
pri dopravnej nehode 16. 10. 2002 bola spôsobená škoda na motorovom vozidle 1.261,50 eur, škoda
na zdraví 1.963,48 eur, škoda na zdraví 209,82 eur, za znalecký posudok 1.450,44 eur, trovy advokáta
1.201,79 eur, spracovateľský poplatok podľa interných pravidiel 695,48 eur.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla,
motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 429 Občianskeho zákonníka, prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a
veciach, tak za škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení
možnosť ich opatrovať.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov, kancelária poskytuje z
poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za
ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti,Podľa § 24 ods. 7 zákona 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov, kancelária má právo proti
tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila.

Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm.
c) a podľa § 24a ods. a písm. a). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov
náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e).

Podľa čl. 3.4 Interných pravidiel uverejnených v Úradnom vestníku Európskej únie č. L 192/23 z 25.
1. 1949 upravujúcich vzťahy medzi národnými kanceláriami poisťovateľov v súlade s odporučením

Pracovnej skupiny pre cestnú dopravu Výboru pre vnútrozemskú dopravu Ekonomickej komisie pre
Európu Organizácie spojených národov, kancelária vo svojej neobmedzenej pôsobnosti vybaví všetky
nároky v súlade s právnymi vykonávacími predpismi použiteľnými v krajine, v ktorej došlo k nehode,
a ktoré súvisia so zodpovednosťou za spôsobenú škodu, náhradou škody poškodených a povinnými
poistením zodpovednosti, v najlepšom záujme poisťovateľa, ktorý vydal zelenú kartu alebo poistku,
alebo, ak je to na mieste, v najlepšom záujme príslušnej Kancelárie.

Kancelária je výlučne spôsobilá vo všetkých veciach týkajúcich sa výkladu práva použiteľného v krajine,
v ktorej došlo k nehode (a to i v prípade, že sa týkajú právnych ustanovení použiteľných v inej krajine),
ako aj vybavenie nároku. S výhradou predchádzajúceho ustanovenia Kancelária na základe výslovnej
žiadosti pred prijatím konečného rozhodnutia informuje poisťovateľa alebo príslušnú Kanceláriu.

Podľa čl. 6.1 Interných pravidiel uverejnených v Úradnom vestníku Európskej únie č. L 192/23 z 25.

1. 1949 upravujúcich vzťahy medzi národnými kanceláriami poisťovateľov v súlade s odporučením
Pracovnej skupiny pre cestnú dopravu Výboru pre vnútrozemskú dopravu Ekonomickej komisie pre
Európu Organizácie spojených národov, každá kancelária zaručuje, že jej členovia uhradia akúkoľvek
sumu, ktorá bude uplatnená podľa článku 5 Kanceláriou tej krajiny, v ktorej došlo k nehode, alebo
zástupcom, ktorého menovala pre tento účel.

V prípade, že člen nevykoná požadovanú platbu do dvoch mesiacov podľa článku 5, Kancelária ku ktorej
tento člen patrí, zaplatí refundáciu sama v súlade s ďalej uvedenými podmienkami po prijatí výzvy k
záruke, podanou Kanceláriou krajiny, v ktorej došlo k nehode alebo zástupcom, ktorého menovala na
tento účel.

Kancelária vystupujúca ako ručiteľ zaplatí refundáciu do jedného mesiaca. Po márnom uplynutí tejto

lehoty sa automaticky uplatní úrok z omeškania vo výške 12 % ročne z dlžnej čiastky s tým, že tento
úrok sa počíta od dátumu výzvy k záruke do dátumu, kedy banka príjemcu príjme úhradu.

Výzva k záruke musí byť vykonaná faxom alebo e-mailom do dvanástich mesiacov od dátumu odoslania
žiadosti o refundáciu podľa článku 5. Po márnom uplynutí tejto lehoty a bez ohľadu na akýkoľvek úrok z
omeškania, ktorý môže byť Kancelária povinná zaplatiť, sa zodpovednosť Kancelárie vystupujúcej ako

ručiteľ obmedzí na čiastku požadovanú od jej člena a 12 mesačný úrok počítaný v sadzbe 12 % ročne.

Po dvoch rokoch od dátumu odoslania žiadosti o refundáciu nie je výzva k záruke prípustná.

Vykonaným dokazovaním v súlade s citovanou právnou úpravou súd dospel k záveru, že žalobe
nemožno vyhovieť z dôvodu, že žalobca na preukázanie oprávnenosti nároku neuniesol dôkazné
bremeno.

Súd poukazuje na aplikáciu špeciálneho zákona, a to zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vo vzťahu k všeobecným
ustanoveniam Občianskeho zákonníka.

V prejednávanej veci nebol sporný vznik škody pri dopravnej nehode dňa 16. 10. 2002 na území
Talianskej republiky, ani okolnosť, že škodu zavinil žalovaný v 2/ rade ako vodič motorového vozidla

a v zmysle § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalovaný v 1/ rade ako prevádzkovateľ motorovéhovozidla za škodu zodpovedá. Pokiaľ voči žalovanému v 2/ rade v priebehu konania žalobca zobral žalobu
späť, súd sa zaoberal zodpovednosťou žalovaného v 1/ rade za spôsobenú škodu. Nebolo sporné,
že k dátumu dopravnej nehody nebolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V konaní bolo preukázané, že žalobca titulom ust. § 24
ods. 2 písm. b) zákona 381/2001 Z.z. poskytol plnenie z poistného garančného fondu poškodeným vo
výške 256.840,09 Sk dňa 2. 2. 2006.

Sporná v konaní bola výška škody spôsobenej dopravnou nehodou W. I. a Q. M.. Treba uviesť, že
sporové konanie je chápané tak, že tvrdiť skutočnosť a navrhovať dôkazy je vecou účastníkov konania.

Aby bol žalobca v konaní úspešný, musí navrhnúť a predložiť dôkazy, z ktorých by súd dospel k záveru,
že nárok žalobcu je oprávnený. Ak žalobca dôkazy nepredloží, neunesie dôkazné bremeno. Žalobca
v konaní rôznym spôsobom špecifikoval žalovanú sumu. V konaní špecifikoval nárok predstavujúci:
vecnú škodu na motorovom vozidle W. I. 209,82 eur, škodu na zdraví Q. M. 1.963,48 eur, náhradu trov
konania pred zmierovacím sudcom v C. 1.261,50 eur, výdavky na právne zastúpenie 1.201,79 eur, trovy
zmierovacieho konania 1.450,44 eur. Špecifikácia prednesená žalobcom nekorešponduje s likvidačnou

správou (č.l. 223 spisu), podľa ktorej suma 1.261,50 eur predstavuje vecnú škodu na motorovom vozidle,
1.963,48 eur a 209,82 eur predstavujú škodu na zdraví, za znalecký posudok 1.450,44 eur, vecná škoda
1.201,79 eur. Sumu 695,48 eur spracovateľský poplatok poisťovne žalobca v konaní neuplatnil.

Je rozporuplné a účelové zo strany žalobcu rôznym spôsobom špecifikovať žalovanú sumu v priebehu
konania.

Pokiaľ žalobca v konaní uplatnil nároky vyplývajúce z rozsudku talianskeho zmierovacieho sudcu v
C. 329/05 v konaní č. 232/04 z 8. 2. 2005, žalobca napriek viacerým výzvam súdu nepredložil súdu
právoplatný rozsudok. Z talianskeho právneho poriadku je zrejmé, že obdobne ako podľa ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku v slovenskom právnom poriadku, proti rozsudku zmierovacieho sudcu
je možné podať odvolanie pred Súdom, ak sú rozsudky vydané princípu spravodlivosti (equity) a ak

nie je možné proti ním podať odvolanie (ak sú vydané v oblastí správnych sankcií) je možné proti ním
podať len odvolanie pred kasačný súdny dvor. V konaní na preukázanie oprávnenosti nároku žalobcu
nestačí pripojiť len kópiu rozsudku zmierovacieho sudcu, ale je potrebné predložiť dôkaz o tom, že
rozsudok nadobudol právoplatnosť, že ho nie je možné napadnúť opravným prostriedkom. Pokiaľ v
tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nároky vyplývajúce z rozsudku vo výške 1.261,50,

1.963,48 eur, 209,82 eur žalobcovi nemožno priznať. Položky 1.450,44 eur, 1.201,79 eur označené
ako trovy konania, ktoré neboli priznané poškodeným zmierovacím sudcom žalobca nepreukázal. Nie
je zrejmá dôvodnosť, účelnosť, konkrétnosť trov, najmä vzhľadom na to, že tieto položky neboli vôbec
ani priznané zmierovacím sudcom. Nie je zrejmé, za aké konkrétne trovy právnych služieb mali byť
uhradené.

Je pravdou, že žalobca výpisom z účtu preukázal plnenie v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) zákona 381/2001
Z.z. Talianskej kancelárie poisťovateľov, potom ako táto uhradila nárok poškodenému. V zásade žalobca
má právo na plnenie voči žalovanému v 1/ rade, ktorý podľa § 427 Občianskeho zákonníka za predmetnú
škodu zodpovedá náhradou toho, čo za neho plnil, avšak nárok musí byť dôvodný a preukázaný.

K obrane žalobcu je potrebné uviesť, že dopravná nehoda sa stala na území Talianska. Vyporiadanie

nárokov riešila Talianska kancelária poisťovateľov, ktoré je pri vyporiadaní nárokov poškodeného
viazaná Internými pravidlami uverejnených v Úradnom vestníku Európskej únie č. L 192/23 z 25.
1. 1949 upravujúcich vzťahy medzi národnými kanceláriami poisťovateľov v súlade s odporučením
Pracovnej skupiny pre cestnú dopravu Výboru pre vnútrozemskú dopravu Ekonomickej komisie pre
Európu Organizácie spojených národov.

Je pravdou, že podľa interných pravidiel žalobca nemal inú možnosť ako vyplatiť plnú výšku náhrady z
poistného garančného fondu Talianskej kancelárii poisťovateľov, tak ako ju táto hradila poškodenému.
Podľa čl. 3.4 interných pravidiel uverejnených v Úradnom vestníku Európskej únie č. L 192/23 z 25.
1. 1949 upravujúcich vzťahy medzi národnými kanceláriami poisťovateľov v súlade s odporučenímPracovnej skupiny pre cestnú dopravu Výboru pre vnútrozemskú dopravu Ekonomickej komisie pre
Európu Organizácie spojených národov, kancelária vo svojej neobmedzenej pôsobnosti vybaví všetky
nároky v súlade s právnymi vykonávacími predpismi použiteľnými v krajine, v ktorej došlo k nehode,

a ktoré súvisia so zodpovednosťou za spôsobenú škodu, náhradou škody poškodených a povinnými
poistením zodpovednosti, v najlepšom záujme poisťovateľa, ktorý vydal zelenú kartu alebo poistku,
alebo, ak je to na mieste, v najlepšom záujme príslušnej Kancelárie. Kancelária je výlučne spôsobilá
vo všetkých veciach týkajúcich sa výkladu práva použiteľného v krajine, v ktorej došlo k nehode (a to
i v prípade, že sa týkajú právnych ustanovení použiteľných v inej krajine), ako aj vybavenie nároku.

S výhradou predchádzajúceho ustanovenia Kancelária na základe výslovnej žiadosti pred prijatím
konečného rozhodnutia informuje poisťovateľa alebo príslušnú Kanceláriu.

Povinnosť každej kancelárie poisťovateľov je vybaviť všetky nároky v súlade s právnymi a vykonávacími
predpismi použiteľnými v krajine, v ktorej došlo k nehode a v najlepšom záujme poisťovateľa. Z
uvedeného ustanovenia ani ust. čl. 6.1 však nevyplýva, žeby žalobca mal plniť Talianskej kancelárii
poisťovateľov akúkoľvek sumu, ale žalobca pred poskytnutím plnenia si mal overiť od Talianskej

kancelárie poisťovateľov listinné dôkazy preukazujúce výšku nároku. Nie je prípustné, aby žalobca bez
ďalšieho uplatnil voči žalovanému v 1/ rade náhradu škody, ktorej výšku a špecifikáciu žalobca nevedel
preukázať. Nestačí preukázanie plnenia vo vzťahu k Talianskej kancelárii poisťovateľov. V prípade, ak
by súd bez ďalšieho priznal žalobcovi náhradu toho, čo žalobca plnil, odňal by žalovanému v 1/ rade
možnosť uplatnenia obrany voči uplatnenému nároku. Aj v tomto konaní žalovaný v 1/ rade neustále

tvrdil, že si nie je vedomý, žeby charakter spôsobenej nehody odôvodňoval vznik škody v rozsahu
uplatnenom poškodenými. Popieral najmä vznik škody na zdraví Q. M., keď po náraze vozidla nejavila
známky škody na zdraví a náraz nebol v takom rozsahu, kedy je obvyklý vznik škody na zdraví. Ak by
sa súd stotožnil s názorom žalobcu tak jediným dôkazom, na základe ktorého by súd rozhodoval, by bol
dôkaz o plnení kancelárii poisťovateľov v tej krajine, kde došlo k vzniku škody a žalovanému v 1/ rade

by bola odňatá možnosť brániť sa voči výške uplatneného nároku na náhradu škody.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku s aplikáciou § 150
Občianskeho súdneho poriadku. Žalobca síce nebol úspešným účastníkom konania, pri rozhodovaní o
trovách konania súd prihliadal na skutočnosť, že žalovaný v 1/ rade v čase dopravnej nehody nemal
splnenú zákonnú povinnosť - uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Nebolo by preto spravodlivé zaviazať žalobcu na
náhradu trov konania žalovanému v 1/ rade, ktorý bol úspešným účastníkom konania z dôvodu dôkaznej
núdze žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3)Občianskehosúdnehoporiadkuuviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.