Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 20, 2012

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 5C/87/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1610202201
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Rudinský

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2012:1610202201.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v právnej veci navrhovateľa: K., zast. advokátkou JUDr. Vladimírou Hrebíkovou,

AK, Dukelských hrdinov 2946/6 Malacky, proti odporcovi: ASPARAGUS, s.r.o., IČO: 31 104 703, so
sídlom Veľké Leváre 1135, zast. JUDr. Ester Bujnovskou, AK Nádražná 23, Malacky,

o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru, rozhodol

r o z h o d o l :

Skončenie pracovného pomeru medzi navrhovateľom a odporcom na základe výpovede zo dňa 14. 10.
2009 je neplatné a pracovný pomer naďalej trvá.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy v sume 770,- Eur mesačne za každý mesiac
od mesiaca marec 2010 do mesiaca február 2011 a to s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo
sumy 770,- Eur od 16.04.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 770,-

Eur od 16.05.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 770,- Eur od
16.06.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 770,- Eur od 16.07.2010
dozaplatenia,súrokomzomeškaniavovýške9%ročnezosumy770,-Eurod16.08.2010dozaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 770,- Eur od 16.09.2010 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 770,- Eur od 16.10.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania
vo výške 9% ročne zo sumy 770,- Eur od 16.11.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške
9% ročne zo sumy 770,- Eur od 16.12.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne

zo sumy 770,- Eur od 16.01.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
770,- Eur od 16.02.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 770,- Eur od
16.03.2010 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd konanie zastavuje.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 1 873,61 Eur na účet advokátky
JUDr. Vladimíry Hrebíkovej AK, Duklianskych hrdinov 2946/6

Malacky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť štátu náhradu trov konania v sume 60,46 Eur na účet Okresného súdu
Malacky do 3 dní od právoplatnosti toho rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 25. 03. 2010 domáhal, aby súd rozhodol, že výpoveď z
pracovného pomeru daná mu navrhovateľom dňa 14. 10. 2009 podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zák. práce
je neplatná. V ďalšom priebehu konania navrhovateľ svoj návrh rozšíril a zmenil. Žiadal, aby súd

rozhodol, že skončenie pracovného pomeru medzi navrhovateľom a odporcom na základe výpovede
zo dňa 14. 10. 2009 je neplatné a pracovný pomer naďalej trvá. Alternatívne navrhovateľ žiadal určiť,
že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 14. 10. 2009 daná mu odporcom je neplatná. Navrhovateľ
žiadal ďalej priznať náhradu mzdy v sume 770,- Eur mesačne spolu s prísl. za obdobie od mesiaca
apríl 2010 do mesiaca marec 2011. Pôvodne navrhovateľ žiadal, aby odporca bol zaviazaný zaplatiť

mu sumu 667, 50 Eur mesačne za každý mesiac od 18.03.2010 do času, keď mu odporca umožní
pokračovať v práci alebo do právoplatného rozhodnutia súdu o neplatnosti skončenia pracovného
pomeru. Navrhovateľ žiadal priznať aj príslušný úrok z omeškania, keďže odporca sa dostal s úhradou
jednotlivých mesačných platieb jeho mzdy do omeškania. Odporca upresnil výšku svojho nároku
mesačne na sumu 770 Eur, keďže v takejto výške bol jeho priemerný mesačný zárobok. Navrhovateľ
svoje mzdové nároky presahujúce lehotu 12 mesiacov zobral späť čo do istiny aj príslušenstva a v

tejto časti žiadal konanie zastaviť. Súd preto v časti prevyšujúcej náhradu mzdy za čas 12 mesiacov
konanie zastavil. Navrhovateľ žiadal priznať aj náhradu trov konania. Navrhovateľ svoj návrh zdôvodnil
tým, že s odporcom uzatvoril pracovnú zmluvu, na základe ktorej bol zamestnancom odporcu a počnúc
od 01. 01. 1993 bol vo funkcii generálneho riaditeľa spoločnosti. Dňa 16. 10. 2009 mu bola doručená
výpoveď odporcu z pracovného pomeru, ktorou tento ukončil jeho pracovný pomer výpoveďou podľa §

63 ods. 1 písm. b) Zák. práce z dôvodu, že sa mal stať nadbytočným na základe rozhodnutia valného
zhromaždenia odporcu zo dňa 04. 09. 2009 o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť
práce spoločnosti. Podľa výpovede jeho pracovný pomer mal skončiť dňom 31. 01. 2010. Dňa 18. 03.
2010 odporcovi oznámil, že výpoveď považuje za neplatnú a trvá na ďalšom zamestnávaní. Dôvod
neplatnosti výpovede bol podľa názoru navrhovateľa v tom, že ešte pred uplynutím výpovednej lehoty

odporca údajne prijal troch nových zamestnancov a on predpokladá, že novým zamestnancom bolo
obsadené aj jeho predchádzajúce pracovné miesto. Nedošlo teda k zníženiu stavu zamestnancov a
nebol tak daný výpovedný dôvod podľa § 63 ods. písm b) Zák. práce. Navrhovateľ ďalej odôvodňoval
svoju žalobu tým, že odporca mohol s ním skončiť pracovný pomer len v prípade, ak nemal možnosť
ďalej ho zamestnávať. Odporca súčasne nesmel v prípade, ak jemu bola daná výpoveď podľa § 63

ods. 1 písm.b) Zák. práce počas troch mesiacov znovu vytvoriť zrušené pracovné miesto a prijať na
toto pracovné miesto iného zamestnanca. Odporca ako jeho zamestnávateľ však nielen že nezrušil
jeho pracovné miesto, ale neznížil ani stav zamestnancov, neponúkol mu iné pracovné miesto a obsadil
ním zastávanú pozíciu novým zamestnancom, porušil príslušné ustanovenia Zák. práce a neboli v jeho
prípade splnené hmotnoprávne podmienky pre danie výpovede.

Podľa jeho názoru tak nebola splnená žiadna z hmotnoprávnych zákonných podmienok, ktorú určuje
samotný zákon pre platnosť výpovede, a to jednak zákonný dôvod nadbytočnosti zamestnanca v
príčinnej súvislosti s organizačnými zmenami, ktoré v rozhodnutí zamestnávateľa musia byť presne
konkretizované. Ďalej odporca poukázal na to, že v prípade odporcu musel existovať stav, že nemal
možnosť zamestnanca zamestnávať inou i akoukoľvek prácou, ktorú je ochotný zamestnanec prijať,

pričom takúto ponuku odporca vôbec nedostal. Ďalšou podmienkou platnosti výpovede musí byť jasné,
presné, určité a zrozumiteľné rozhodnutie zamestnávateľa o konkrétnej organizačnej zmene v súvislosti
s nadbytočnosťou zamestnanca v dôsledku zmeny jeho úloh, technického vybavenia a podobne.
Takáto organizačná zmena musí byť v písomnom rozhodnutí zamestnávateľa presne, konkrétne a
nezameniteľne špecifikovaná a musí byť z nej zjavné a zrejmé, že z nej vyplýva nadbytočnosť

zamestnanca.Vprípadenavrhovateľamalodtejtoskutočnostirozhodovaťvalnézhromaždenieodporcu,
ktorého zápisnica musela obsahovať aj existenciu a špecifikáciu konkrétnej organizačnej zmeny.
Dôvodom pre výpoveď nemôže byť iba neurčité zdôvodnenie, v takom prípade je to dôvod vágny
a pochybný. Ďalej navrhovateľ vyčítal odporcovi, že neexistuje príčinná súvislosť medzi údajnou
organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. Zo zápisnice z valného zhromaždenia malo

jednoznačne vyplynúť, že zamestnanec sa stal nadbytočným, o ktorého zamestnanca ide, prečo sa stal
nadbytočným.Zápisnicavôbecneobsahujezrušeniepracovnýchpozícií,nikdenehovoríonadbytočnosti
zamestnanca a zrušení pracovných miest a ani o jasných a presných dôvodov organizačných
zmien. Navrhovateľ tiež spochybňoval konkrétne znenie zápisnice z valného zhromaždenia, takže
toto nekorešponduje so znením doloženým odporcom do súdneho spisu so znením, ktoré on má k

dispozícii. Ako spoločník odporcu sa totiž na valnom zhromaždení odporcu zúčastnil a má aj k dispozícii
znenie zápisnice z valného zhromaždenia. Spôsob akým rozhodol odporca na valnom zhromaždení oúdajnom ukončení pracovného pomeru predovšetkým po vzájomnej dohode, nemožno podľa názoru
navrhovateľa považovať za zákonné rozhodnutie o organizačných zmenách, nadbytočností, znížením
počtu zamestnancov. Okrem toho navrhovateľ bol toho názoru, že odporca nesplnil ani ďalšie zákonné

podmienky pre danie výpovede. Konatelia odporcu neoznámili odporcovi, že sa stal nadbytočným a že
bolo zrušené jeho pracovné miesto. Odporca neprerokoval výpoveď so zástupcom zamestnancov, ktorý
musí mať v dostatočnom časovom predstihu všetky podklady pre danie výpovede, vrátane jej návrhu.
Odporca je povinný prediskutovať so zamestnancom možnosť ďalšieho zamestnania, má tzv. ponukovú
povinnosť v súlade s § 63 ods. 2 Zák. práce. Túto povinnosť by musel odporca splniť aj vtedy, ak pre

svojho zamestnanca nemá voľné pracovné miesto, čo sa mu musí oznámiť. V konkrétnom prípade pre
navrhovateľa pracovné miesto bolo, čo potvrdil vo svojej výpovedi aj konateľ odporcu, ktorý uviedol, že
bolo voľné pracovné miesto aj keď išlo o miesto traktoristu a v inej obci. Aspoň formálne muselo byť
odporcovi ponúknuté iné pracovné miesto. Splnenie tejto povinnosti odporca vôbec nepreukázal. Ďalej
navrhovateľ bol toho názoru, že dôvod výpovede musí byť presne skutkovo vymedzený a to nie len
s odkazom na konkrétne paragrafové znenie, ale spôsobom, aby bolo nepochybné, v čom spočíva a

z čoho vyplýva. Vo výpovedi treba uviesť na základe čoho bolo pracovné miesto zrušené, na základe
akého rozhodnutia, že bola zamestnancovi ponúknutá iná práca, resp. nebola, alebo ju zamestnávateľ
nemá. V prípade, ak mu bola ponúknutá práca, treba uviesť aká, či ju zamestnanec prijal alebo nie.
V konkrétnom prípade bola navrhovateľovi daná konateľom odporcu výpoveď s odkazom na údajné
rozhodnutie valného zhromaždenia o znížení počtu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce.

Avšak ani zo zápisnice predloženej navrhovateľom ale ani odporcom, rozhodnutie o znížení počtu
zamestnancov a to konkrétnych zamestnancov, vôbec nevyplýva. Nie je možné za to považovať ani
znenie zápisnice predložené navrhovateľom v tom smere, že bude ukončené zamestnávanie Jozefa
Artima a Heleny Artimovej, a ak bude možné po vzájomnej dohode. Navrhovateľ bol toho názoru, že
takéto znenie zápisnice nemôže byť rozhodnutím o zmenách v spoločnosti. Jedná sa len o pochybný

právny úkon o možnom ukončení pracovného pomeru dohodou. Nikde sa v žiadnom znení zápisnice
z valného zhromaždenia neuvádza ako konkrétne má byť skončený pracovný pomer s navrhovateľom,
teda či výpoveďou, dohodou alebo iným spôsobom. Navrhovateľ ďalej spochybňoval aj to, že konateľ
odporcu nebol oprávnený podpisovať mu výpoveď. Zdôvodňoval to tým, že zanikla funkcia oboch
konateľov odporcu. Navrhovateľ žiadal, aby odporca preukázal, či v čase výpovede objektívne existovali

zákonné dôvody nadbytočnosti zamestnanca a či nešlo len o riešenie „súkromných“ sporov vo firme,
či a ako došlo k organizačným zmenám u odporcu, k akým konkrétnym a v akom smere, či je daná
príčinná súvislosť medzi organizačnými zmenami a nadbytočnosťou navrhovateľa. Ďalej žiadal, aby
odporca preukázal, či bolo jeho miesto zrušené a žiadal predložiť písomné rozhodnutie o zrušení tohto
miesta, keďže to na pojednávaní sám tvrdil. Navrhovateľ žiadal, aby odporca preukázal, či splnil voči

nemu ponukovú povinnosť, prípadne či mu oznámil, že pre neho nijaké pracovné miesto nemá.

Odporca so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že listom zo dňa 14.10.2009, doručeným
navrhovateľovi dňa 16.10.2009, dal navrhovateľovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zák. práce z
dôvodu nadbytočnosti na základe rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti ASPARAGUS spol.
s r.o., Veľké Leváre zo dňa 04.09.2009, ktorým bolo rozhodnuté o znížení stavu zamestnancov s

cieľom zefektívniť prácu spoločnosti. Na strane 6 ods. 5 zápisnice zo zasadnutia valného zhromaždenia
odporcu bolo prijaté uznesenie spoločníkov o poverení konateľov spoločnosti ukončiť pracovný pomer
navrhovateľa u odporcu v stredisku Veľké Leváre z dôvodu racionalizácie. Navrhovateľ vykonával na
základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.01.1993 funkciu generálneho riaditeľa spoločnosti a toto miesto
bolo z racionalizačných dôvodov zrušené. Odporca tak nemal možnosť navrhovateľa ďalej zamestnávať

v mieste výkonu práce a bol preto daný v jeho prípade výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. b)
Zák. práce. Odporca nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa v tom, že by nedodržal ustanovenie § 61 ods.
3 Zák. práce, t.j. že by počas troch mesiacov znovu vytvoril rovnaké pracovné miesto a na toto miesto
prijalnovéhozamestnanca.Tvrdenienavrhovateľakžalobe,že„predpokladá“,ženovýmzamestnancom
obsadil odporca i jeho pracovné miesto je ničím nepodložené a nepreukázané a len hypotetické. Miesto

generálneho riaditeľa nebolo znovu obsadené. V novom výrobnom stredisku v Imeli v Okrese Komárno
boli zamestnaní dvaja zamestnanci, a to traktorista a pomocná pracovníčka a tretí zamestnanec v
spoločnosti už viac rokov predtým pracoval. Nejedná sa v skutočnosti pri tom o zamestnanie nových
ľudí ale o prevzatie zamestnancov z dcérskej spoločnosti Špargľa Nové Zámky, s.r.o.. Podľa názoru
odporcuvýpoveďdanánavrhovateľovilistomzodňa14.10.2009spĺňavšetkyhmotno-právnepodmienky

podľa platnej právnej úpravy. Výpoveď ako jednostranný úkon zamestnávateľa bola daná písomne,
navrhovateľovi riadne doručená a bol v nej uvedený konkrétny výpovedný dôvod, a to nadbytočnosťnavrhovateľa. Podľa § 63 ods. 1 Zák. práce v priamej príčinnej súvislosti s rozhodnutím odporcu
o znížení zamestnancov v dôsledku zefektívnenia práce, pričom toto rozhodnutie je vyjadrené a
obsiahnuté v zápisnici z rokovania valného zhromaždenia odporcu zo dňa 04.09.2009. Odporca bol

toho názoru, že výpovedný dôvod je vo výpovedi dostatočne konkretizovaný a nezameniteľný s iným
výpovedným dôvodom. Ustanovenie § 63 ods. 1 písm. b) Zák. práce zakotvuje výpovedný dôvod,
ktorý je široko koncipovaný a je na rozhodnutí zamestnávateľa ako ho uplatní. Je možné ho uplatniť
i vtedy, keď znižuje počet zamestnancov aj pri predpoklade zmeny kvalifikačnej štruktúry svojich
zamestnancov. Výber nadbytočného zamestnanca z dôvodu zefektívnenia práce prislúcha výlučne

zamestnávateľovi. Súdu neprináleží preskúmavať správnosť tohto výberu. Spoločníci odporcu sa na
valnom zhromaždení uzniesli na zredukovaní počtu zamestnancov o konkrétne osoby, medzi ktorými
bol aj navrhovateľ, v tom čase vykonávajúci funkciu generálneho riaditeľa spoločnosti. Odporca uvádza,
že vyplynulo z výpovedí konateľov odporcu, že rozhodnutie o redukcii zamestnancov sa uskutočnilo
na valnom zhromaždení odporcu dňa 04.09.2009. Pre navrhovateľa v rokoch 2008 - 2009 nebola vo
vedení a správe odporcu žiadna práca a preto z dôvodu zvýšenia produktivity práce bolo nevyhnuté

zredukovať stav zamestnancov a ukončiť pracovný pomer aj s navrhovateľom. V čase dania výpovede
nemal odporca žiadne voľné pracovné miesto, ktoré by prichádzalo do úvahy ako ponuka vhodnej
práce, dokonca nemal ani miesto traktoristu v inej prevádzke, ktorá bola v Imeli, čo nebolo miestom
výkonu práce navrhovateľa, pričom o tejto skutočnosti navrhovateľ vedel a bol o tom uzrozumený.
Odporca poukazoval ďalej na to, že výpoveď daná navrhovateľovi bola s ním riadne prerokovaná

vopred so zástupcom zamestnancov, pánom S., čo tento potvrdil. Odporca nesúhlasil s argumentáciou
spochybňovania funkcií svojich konateľov. Odporca preto považoval za nedôvodné aj uplatnenie si
náhrady mzdy navrhovateľa za obdobie od marca 2010. Odporca tiež poukazoval na ustanovenie §
79 ods. 2 Zák. práce s tým, že navrhovateľovi nepatrí náhrada mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov,
a to z toho dôvodu, že sa zamestnal na lukratívnom pracovnom mieste bezprostredne po skončení

pracovného pomeru a aj podnikal.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, písomnými vyjadreniami ich právnych zástupcov,
oboznámil sa s pracovnou zmluvou uzavretou medzi účastníkmi dňa 01.07.2002, zápisnicou z valného
zhromaždenia odporcu zo dňa 04.09.2009, s rozhodnutím konateľa odporcu zo dňa 09.09.2009, s
výpoveďou svedkov R. a K. a s ďalším obsahom spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:

Medzi účastníkmi vznikol pracovný pomer na základe uzavretej pracovnej zmluvy zo dňa 01.01.1993
ku ktorej bol uzatvorený Dodatok č. 1 zo dňa 01. 07. 2002. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu
neurčitú. Bol dohodnutý druh práce navrhovateľa: generálny riaditeľ spoločnosti. Listom zo dňa 14.
10. 2009 odporca dal navrhovateľovi výpoveď z pracovného pomeru a to z organizačných dôvodov
podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zák.práce. Odporca v dôvodoch výpovede uviedol, že navrhovateľ sa stal

nadbytočným na základe rozhodnutia valného zhromaždenia zo dňa 04. 09. 2009 o znížení stavov
zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce v spoločnosti. Vo výpovedi odporca tiež uviedol, že
skončenie pracovného pomeru bolo prerokované s K., zástupcom zamestnancov dňa 30. 09. 2009.
Výpoveď bola navrhovateľovi doručená dňa 16. 10. 2009.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že výpoveď zo dňa 14. 10. 2009, ktorá mu bola

daná je neplatná. Uvádzal, že jej dôvodom neboli organizačné dôvody. Výpoveď zo dňa 14. 10. 2009
nie je v súlade so závermi valného zhromaždenia spoločnosti ASPARAGUS s. r. o., keďže v programe
rokovania valného zhromaždenia nebolo znižovanie zamestnancov za účelom z efektívnenia činnosti
odporcu. Navrhovateľ, ktorý bol v čase konania valného zhromaždenia dňa 04. 09. 2009 spoločníkom
odporcu má k dispozícii zápisnicu z valného zhromaždenia, ktorá mu bola zaslaná elektronicky (e-

mailom), pričom sa v nej nenachádza záznam o organizačných zmenách u odporcu. Navrhovateľ
ďalej uvádza, že v zápisnici z valného zhromaždenia odporcu zo dňa 04. 09. 2009 sa neuvádza
žiadna organizačná zmena. Je v zápisnici uvedená len priama požiadavka konateľa a spoločníka H.
na ukončenie pracovného pomeru s ním. Navrhovateľ ďalej uvádzal, že sa u odporcu neznižoval počet
zamestnancov. Bol prijatý jeden nový zamestnanec (W.) a po doručení výpovede boli do firmy prijatí

dvaja noví zamestnanci. Nie je podstatné, že boli prijatí na pracovisko spoločnosti v obci Imeľ v okrese
Komárno, pretože organizačná zmena podľa rozhodnutia konateľa K. z 09. 09. 2009 nebola viazaná
na zníženie stavu len vo Veľkých Levároch. Navrhovateľ ďalej uvádzal, že nebola voči nemu splnená
ponuková povinnosť a pritom on prejavil záujem pracovať na novom pracovisko spoločnosti v Imeli,kde aj pripravil podmienky na realizáciu zámeru budovania špargľovne v tejto lokalite. Navrhovateľ tiež
nesúhlasil s tvrdením, že bola prerokovaná jeho výpoveď so zástupcom zamestnancov, tak ako to bolo
vo výpovedi uvedené. Navrhovateľ tiež spochybňoval právomoc konateľov odporcu konať v jeho mene.

Vzhľadom k tomu, že prišlo k zániku danej funkcie zo zákona.

Konateľ odporcu K. uvádzal, že podľa jeho názoru výpoveď je daná navrhovateľovi bola v súlade s
rozhodnutím valného zhromaždenia odporcu a súvisela aj s tým, že u odporcu sa začala vykonávať od
rokov 2008-2009 reštrukturalizácia, čo súviselo s tým, že v oblasti Veľkých Levár nie sú momentálne
vhodné podmienky na pestovanie plodín, na ktorých je firma zameraná.

Konateľ odporcu H. ako účastník konania uvádzal, že do roku 2007 bol navrhovateľ operatívnym

konateľom na odporcu. V roku 2007 z tejto funkcie odstúpil, čo bolo jeho vlastné rozhodnutie. V rokoch
2008-2009 odporca už nemal pre navrhovateľa žiadnu prácu. Vo firme bolo potrebné zredukovať jej
správu, preto, aby sa zvýšila produktivita práce. S tým súviseli aj výpovede aj navrhovateľa a jej
manželky. Konateľ spoločnosti jednoznačne neuviedol akým spôsobom bolo rozhodnuté o organizačnej
zmene k navrhovateľovi. V tomto smere odkazoval na zápisnicu z valného zhromaždenia , konkrétne

na dodatok č. 5, na str. 6 zápisnice z valného zhromaždenia zo dňa 04. 09. 2009. Uvádzal tiež vo
svojej výpovedi, že navrhovateľ nikdy nespomenul, že by bol pripravený pracovať ako traktorista alebo
pracovať v nižšej funkcii ako generálny riaditeľ, ktorým predtým bol. O organizačných zmenách vo firme,
o ich nevyhnutnosti viac krát diskutovali vo vedení firmy s ďalšími spoločníkmi aj s navrhovateľom. Pán
M. nevedel uviesť akým spôsobom bolo rozhodnuté o zrušení pracovného miesta navrhovateľa resp.

pracovného miesta generálneho riaditeľa, uviedol však že takéto miesto u odporcu už neexistuje.

Podľa ust. § 61 ods. 1 Zák. práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj
zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

Podľa ust. § 61 ods. 2 Zák. práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov
ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby

ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno
dodatočne meniť.

Podľa ust. § 61 ods. 3 Zák. práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1
písm. b), nesmie počas troch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení
pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.

Podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zák. práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi iba z dôvodov, ak sa
zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného
orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť
efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

Podľa ust. § 63 ods. 2 Zák. práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď

pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z
dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak:

a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v
mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,

b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol

v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave
na túto inú prácu,Podľa § 74 Zák. práce v znení účinnom do 01. 09. 2011 výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného
pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami
zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný aj prerokovať výpoveď alebo

okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do 10 kalendárnych dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí že
k prerokovaniu došlo.

Podľa § 79 ods. 1 Zák. práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď, alebo ak s
ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil

zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa neskončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo očakávať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožnil pokračovať v práci, alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 77 Zák. práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,
skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou, môže zamestnanec ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde
najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. 1 Zák. práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s
ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe, a ak zamestnanec oznámil

zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa neskončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhrady mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume v jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že
trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak

súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 79 ods. 2 Zák. práce, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada
mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za
čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať.

Podľa § 134 ods. 1 Zák. práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len „priemerný

zárobok“) zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období
a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Podľa § 134 ods. 2 Zák. práce, rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku,
v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k 1. dňu kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon

neustanovuje inak.

Odporca dal navrhovateľovi výpoveď podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zák. práce. Uplatnenie takého
výpovedného dôvodu je možné vtedy, keď je o organizačnej zmene rozhodnuté. Zamestnávateľ musí
pri tom rozhodnúť o konkrétnej organizačnej zmene, pričom musí byť presne, určite a zrozumiteľne
v písomnej forme rozhodnuté, o akú organizačnú zmenu sa jedná, z čoho vyplýva nadbytočnosť

zamestnanca.

V zápisnici z valného zhromaždenia odporcu zo dňa 04. 09. 2009 je uvedené:

Spoločníci V., F. a M. vyhlásili a tým poverili obchodné vedenie, aby popri prepustení R. a Q. bol stav
zamestnancov spoločnosti Asparagus na prevádzke Veľké Leváre z dôvodov racionalizácie znížený o
ďalších2alebo3traktoristov.Tútočasťzápisnicezvalnéhozhromaždenia,sámjejkonateľ(K.považovalza odporúčanie a svojim rozhodnutím zo dňa 09. 09. 2009 rozhodol, že „na základe odporúčania z
valnéhozhromaždeniaspoločnostiAsparagusspol.s.r.o.zodňa04.09.2009jepotrebnédobudúcnosti
znížiť v spoločnosti stav zamestnancov s cieľom zvýšenia efektívnosti práce“.

Podľa názoru súdu ani v prípade vyššie citovanej formulácie uvedenej v zápisnici z valného
zhromaždenia odporcu a ani v prípade citovaného rozhodnutia konateľa odporcu sa nejedná o
rozhodnutie o organizačnej zmene. Z uvedených dokumentov sa nedá jasne, presne, určite a
zrozumiteľne zistiť o akú konkrétnu organizačnú zmenu má ísť u odporcu. Uvádzajú sa tam iba
neurčité formulácie o prepustení osôb R. a Q. bez uvedenia o tom, aká má nastať organizačná

zmena v štruktúre zamestnancov odporcu. Nedá sa zistiť zákonný dôvod nadbytočnosti zamestnanca
príčinnej súvislosti s organizačnými zmenami zamestnávateľa. V žiadnom rozhodnutí odporcu (odporca
žiadny takýto dôkaz nepredložil), nie je uvedené presne ktorý zamestnanec sa stal nadbytočným ani
dôvod jeho nadbytočnosti. Uvádzajú sa iba neurčité „racionalizačné“ dôvody. Navrhovateľovi nebolo
dohodnuté žiadne rozhodnutie o zrušení pracovného miesta. Z vykonaného dokazovania súd zistil a
má preukázané, že voči navrhovateľovi ako zamestnancovi si odporca nesplnil ponukovú povinnosť

v súlade s ust. § 63 ods. 2 Zák. práce. Jeden z konateľov odporcu (F.) ako účastník konania vo
svojej výpovedi uvádzal, že navrhovateľovi žiadnu inú prácu neponúkali, keďže mali voľné miesto
iba traktoristu a aj to nie v mieste výkonu práce navrhovateľa. Ako dôvod takéhoto postupu konateľ
odporcu uvádzal, že „by to bolo voči navrhovateľovi nedôstojné“, keďže vykonával v minulosti funkciu
generálneho riaditeľa spoločnosti a bol aj jedným zo spoločníkov. Naviac navrhovateľ ani neprejavil

záujem o inú prácu. Odporca nevedel preukázať, že navrhovateľovi naozaj ponúkol inú prácu. Ide pritom
o hmotnoprávnu podmienku výpovede zo strany zamestnávateľa a jej nesplnenie spôsobuje neplatnosť
výpovede. Navrhovateľ uvádzal, že on mal záujem pracovať na inom pracovisku odporcu v obci Imeľ,
kde na to on pripravoval podmienky. Takáto možnosť, pracovné miesto na tomto pracovisku mu nebolo
ponúknuté. Takáto alternatíva s ním nebola ani prerokovaná. Podľa názoru súdu odporca neuniesol

dôkazné bremeno a svoje tvrdenia v súvislosti s daním výpovede navrhovateľovi z dôvodov podľa § 63
ods. 1 písm. b) Zák. práce nepreukázal. Neexistuje rozhodnutie odporcu o zrušení pracovného miesta
navrhovateľa. Výpoveď daná navrhovateľovi bola síce prerokovaná so zástupcom zamestnancov, tento
sa však iba veľmi neurčito a nejednoznačne o prerokovaní výpovede navrhovateľovi vyjadril.

Súd mal za dostatočne preukázané, že v tomto prípade neboli splnené podmienky, pre

ktoré odporca mohol skončiť s navrhovateľom pracovný pomer z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b)
Zák. práce. Súd už vyššie v odôvodnení rozsudku poukázal na nesprávny a nezákonný postup odporcu
pri výpovedi danej odporcom navrhovateľovi zo dňa 14. 10. 2009, preto určil, že skončenie pracovného
medzi navrhovateľom a odporcom na základe výpovede zo dňa 14. 10. 2009 je neplatné a pracovný
pomer naďalej trvá.

Súd navrhovateľovi priznal aj náhradu mzdy podľa vyššie cit. ust. § 79 ods. 1, 2 Zák. práce. Navrhovateľ
dňa 18. 03. 2010 odporcovi oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Podľa potvrdenia odporcu
priemerný mesačný zárobok navrhovateľa za tretí štvrťrok 2009 bol vo výške 770 EUR brutto. Súd
navrhovateľovi priznal náhradu mzdy za obdobie od 16. 04. 2010 do 16. 03. 2011.

Podľa § 129 ods.1 Zák. práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca

nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo
inak.

Obvyklým dňom splatnosti mzdy u odporcu bol 15 deň kalendárneho mesiaca. Keďže zamestnávateľ
meškal s výplatou mzdy a navrhovateľovi mzdu neposkytol v dohodnutej dobe, je v omeškaní. Z
tohto dôvodu je povinný navrhovateľovi uhradiť nielen mzdu, ale aj úroky s omeškania. Tento nárok

navrhovateľa vyplýva s občianskoprávnych predpisov.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§142ods.1O.s.p.apriznalnavrhovateľovi,ktorýmalplnýúspech
vo veci náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia. Navrhovateľ bol v konaní
zastúpený advokátom. Súd priznal navrhovateľovi celkovú sumu náhrady mzdy vo výške 9 240 Eur apotom je tarifná odmena advokáta za jeden úkon právnej pomoci vo výške 253,94 Eur. Navrhovateľovi
bolo poskytnuté šesť úkonov právnej pomoci: 1. prevzatie a príprava veci, vrátane prvej porady s
klientom, 2. vypracovanie právneho rozboru veci, 3. účasť na pojednávaní dňa 03.11.2011, 4. účasť

na pojednávaní dňa 01.12.2011, 5. účasť na pojednávaní dňa 07.02.2012, 6. účasť na pojednávaní
dňa 20.03.2012, 7. ďalšie rokovanie s klientom v dĺžke trvania 1 hod. Predmetom konania bolo jednak
zaplatenie peňažnej istiny, ktorú navrhovateľovi súd priznal spolu vo výške 9 240 Eur. Predmetom bolo
konanie o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. V tomto prípade sa jedná o konanie,
ktorého hodnotu nie je možné vyjadriť v peniazoch (§11 ods. 1 pís. a vyhl. č. 655/2004 Z.z.) a za

jeden úkon právnej pomoci v tomto prípade patrí trinástina výpočtového základu. Právnej zástupkyni
navrhovateľa patrí tretina takto stanovenej odmeny. V roku 2011 trinástina výpočtového základu bola
vo výške 57 Eur a v roku 2012 vo výške 58,69 Eur tretina zo sumy 57 Eur je potom 19 Eur, tretina zo
sumy 58,69 Eur je 19,56 Eur. Výška tarifnej odmeny v roku 2011 je vo výške 272,94 Eur v roku 2012
vo výške 273,50 Eur, okrem úkonu právnej pomoci pod por. č. 7, ktorá je vo výške 182,32 Eur keďže
v tomto prípade patrí odmena vo výške dvoch tretín základnej sadzby tarifnej odmeny. (§ 14 ods. 2

písm. a vyhl. č. 655/2004 Z.z.). Právnej zástupkyni navrhovateľa patrí aj režijný paušál (16 ods.3 vyhl.
655/2004 Z.z.), ktorého výška v roku 2011 bola v sume 7,41 Eur a v roku 2012 vo výške 7,63 Eur.
Celkovo tak trovy právneho zastúpenia predstavujúce výšku odmeny advokáta za poskytnutie právnych
služieb predstavuje sumu 1 873, 61 Eur.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť advokátovi.

Jedným z účastníkov konania bol štátny príslušník Rakúskej republiky (konateľ odporcu), súd preto
na pojednávaniach za jeho účasti zabezpečil tlmočníka do jazyka nemeckého. Súd priznal tlmočníčke
odmenu v celkovej výške 60,48 Eur, ktorá jej bola aj uhradená zo štátnych finančných prostriedkov.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. súd preto zaviazal odporcu na náhradu týchto trov konania, ktoré platil a to

podľa výsledku konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na tunajší súd, písomne, dvojmo. V odvolaní, z ktorého má byť

zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, a čo sleduje

a ktoré musí byť podpísané a datované sa má uviesť proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie

na jeho trovy.