Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 20, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/404/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313204212
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2313204212.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov: Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava
a.s., so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Kánom, Nám. M.
Benku 9-C1, Bratislava, proti odporkyni: U. V., bytom Z. XXX, t.č. na neznámom mieste, zastúpená
opatrovníčkou: B. E., zamestnankyňou Okresného súdu Galanta, o zaplatenie sumy 50,50 eur s
príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Galanta, zo dňa 14. marca
2014, č. k. 10C/367/2013-40, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov

konania p o t v r d z u j e.

Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zrušil platobný rozkaz Okresného súdu
Galanta, č.k. 21Ro/277/2013-8 zo dňa 08.03.2013. Návrh navrhovateľa o zaplatenie sumy 50,50
eur s príslušenstvom zamietol a odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia rozsudku
vyplynulo, že navrhovateľ sa domáhal na odporkyni zaplatenia sumy 50,50 eur z dôvodu, že odporkyňa
dňa 10.02.2011 na linke MHD č. 65 v Bratislave sa nepreukázala platným cestovným lístkom na výzvu
kontrolného orgánu. Odporkyni, keďže táto sa nachádza na neznámom mieste bola uznesením súdu
zo dňa 20.01.2014 v súlade s § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovená opatrovníčka na zastupovanie v konaní,

ktorá vo svojom vyjadrení k návrhu vzniesla námietku premlčania nárokov navrhovateľa uplatnených
v konaní. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 760 O.z., podľa § 11 ods. 1 písm. d), § 14
ods. 2 zák. č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave, podľa § 100 ods. 1, § 101 a § 108 O.z.. Z vykonaného
dokazovania zistil, že z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok, variabilný symbol:
1106678 zo dňa 10.02.2011 vyplynulo, že dňa 10.02.2011 bola na linke č. 65 v Bratislave, č. voza
2344/2 o 09:29 hod. vykonaná revízorom so služobným číslom 1096 kontrola cestovných lístkov, pričom
bolo zistené, že odporkyňa, ktorej totožnosť bola overená podľa občianskeho preukazu cestovala

bez platného cestovného lístka. Za nesplnenie povinnosti cestovať s platným cestovným lístkom bol
odporkyni uložený postih zaplatiť navrhovateľovi 50,- eur a cestovné 0,50 eur. Odporkyňa požadovanú
sumu nezaplatila ani na základe výzvy navrhovateľa zo dňa 21.03.2011. Súd prvého stupňa dospel
k záveru, že v prejednávanej veci ide o premlčanie práva z prepravy (nárok dopravcu na cestovné
a na úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom), ktoré právo sa premlčí v jednoročnej
premlčacej dobe podľa ust. § 108 O.z. Táto premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo
vykonať po prvý raz podaním návrhu na súde. V danom prípade právo z prepravy bolo možné uplatniť

prvý raz 10.02.2011 a jednoročná premlčacia doba uplynula dňa 10.02.2012. V prejednávanej veci si
navrhovateľ svoje právo uplatnil voči odporkyni na súde podľa prezenčnej pečiatky dňa 18.02.2013,teda zjavne po uplynutí premlčacej doby. Preto súd prvého stupňa návrh zamietol. Navrhovateľ svoje
právo na zaplatenie cestovného, ale aj postihu za cestovanie bez platného cestovného lístka mohol
proti odporkyni na súde uplatniť už v deň nasledujúci po tom, čo odporkyňa cestovala bez platného

cestovného lístka, keďže skutočnosť, že platný cestovný lístok mala, nevedela preukázať. O trovách
konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporkyni, ktorá mala úspech ich náhradu
nepriznal, pretože jej v súvislosti s konaním žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, v ktorom
uviedol, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie

právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci. navrhovateľ v dôvodoch odvolania poukázal
na ust. § 760 Občianskeho zákonníka, na ustanovenie zák. č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave (ust. § 9
písm. b), § 11 ods. 1 písm. d), § 104 ods. 2, čl. 6 ods. 2 Prepravného poriadku Mestskej hromadnej
dopravy v Bratislave platného v čase porušenia tarifných a prepravných podmienok) a uviedol, že
nakoľko sa odporca na výzvu revízora dňa 21.03.2011 na linke MHD č. 65 v Bratislave nepreukázal
platnýmcestovnýmlístkomaleboinýmplatnýmcestovnýmdokladomjepovinnýnavrhovateľovivzmysle

čl. 6 Prepravného poriadku MHD v Bratislave a v čl. 5 tarify MHD v Bratislave zaplatiť cestovné 0,50
eur a úhradu 50 eur, pričom túto skutočnosť preukazuje hlásenie o porušení tarifných a prepravných
podmienok zo dňa 10.02.2011. Podľa navrhovateľa povinnosť odporcu zaplatiť úhradu navrhovateľovi
vznikla v zmysle § 9 písm. b) v spojení s § 11 ods. 1 písm. d), v spojení s § 14 ods. 2 Zákona o
cestnej doprave a táto úhrada za nepreukázanie sa cestovným lístkom nepatrí medzi práva z prepravy v

zmysle § 760 Občianskeho zákonníka. Argumentoval tým, že zákon č. 56/2012 Z.z. o cestnej preprave
neustanovuje premlčaciu dobu za nezaplatenie úhrady pri cestovaní bez cestovného lístka a preto
je namieste použiť ust.§ 101 Občianskeho zákonníka a to znamená, že pohľadávka vo výške 50,50
eur nebola v čase podania návrhu na podanie platobného rozkazu premlčaná. Zároveň dal súdu do
pozornosti rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 15Co/67/2011 a 14Co/216/2011, v

ktorých odvolací súd rozhodoval v skutkovo totožných veciach, pričom v oboch prípadoch vyhovel
odvolaniu navrhovateľa. S ohľadom na vyššie uvedené navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,
keď zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 eur a
trovy právneho zastúpenia vo výške 29,57 eur.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.) postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie

je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 10C/367/2013 je návrh navrhovateľa,
ktorým sa domáha od odporcu zaplatenia sumy 50,50 eur a náhrady trov konania.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu s rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým súd zamietol návrh navrhovateľa a v časti náhrady trov konania.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
Rozsudok obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti (§ 157 O.s.p.).

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého

stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219
ods. 2 O.s.p.).Občiansky zákonník upravuje prepravné zmluvy (zmluvy o preprave osôb a zmluvy o preprave nákladu)
v § 760 až § 773. Úprava prepravných zmlúv v Občianskom zákonníku je veľmi stručná a obsahuje iba
základné pravidlá, ktoré platia pri prepravných zmluvách. Vzhľadom na väčšie množstvo rôznorodých

spôsobov dopravy (železničná, cestná, vodná, mestská atď.), ktoré si vyžadujú svoje špecifické
úpravy, nebolo ani možné všetky otázky týkajúce sa právnej úpravy upraviť v Občianskom zákonníku
podrobnejšie. Preto § 772 Obč. zák. ustanovuje, že podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy
ustanovujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify (Komentár k Občianskemu zákonníku).

Podľa § 760 Obč. zák. zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije
dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.

Citované ustanovenie nepriamo vymedzuje pojem zmluva o preprave osôb tým, že ustanovuje základné
práva a povinnosti účastníkov tejto zmluvy. Podľa tohto ustanovenia zmluvou o preprave osôb vzniká
cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil
na miesto určenia riadne a včas. Z tohto ustanovenia vyplývajú aj pojmové znaky zmluvy o preprave
osôb. Ide o zmluvu uzavretú medzi dvoma účastníkmi, t.j. medzi cestujúcim, ktorého treba dopraviť na

miesto určenia a dopravcom, ktorý má povinnosť cestujúceho dopraviť na miesto určenia včas a riadne.
Doprava osoby na miesto určenia sa uskutočňuje určeným dopravným prostriedkom, ktorý si cestujúci
zvolil, za odplatu (cestovné). Formu a spôsob uzavretia zmluvy o preprave osoby zákon žiadnym
spôsobom nevymedzuje. Ide teda o zmluvu neformálnu, ktorá sa môže uzavrieť rôznym spôsobom
určeným v prepravných poriadkoch podľa druhu a spôsobu dopravy (napr. zakúpením cestovného

lístka, letenky, vstupom do dopravného prostriedku, znehodnotením cestovného lístka pri vstupe do
dopravného prostriedku, dohodou o určení miesta určenia dopravy a pod.) s tým, že podrobnosti o
právach a povinnostiach účastníkov zmluvy o preprave sú upravené v prepravných poriadkoch, ktoré si
vypracúvajú dopravcovia na základe všeobecne záväzných predpisov.

Právne vzťahy účastníkov konania sa riadia ustanovením § 760 Obč. zák. Zmluva o preprave v mestskej

hromadnej doprave bola uzavretá konkludentným konaním spočívajúcim na strane cestujúceho v
nástupe do dopravného prostriedku. Zvláštnosť tejto zmluvy ako zmluvy neformálnej spočíva v tom,
že tým, že cestujúci nastúpi do dopravného prostriedku konkludentne pristupuje na celý rozsah
poskytovanej služby, mlčky pristupuje aj na ďalšie všeobecne známe vedľajšie dojednania zmluvy
upravené v zákone č. 168/1996 Zb. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a v Prepravnom

poriadkumestskejhromadnejdopravyvBratislave,vydanomvzmyslezákonač.164/1996Zb.odráhach
vzneníneskoršíchpredpisovDopravnýmpodnikomBratislava,a.s.,t.j.maťusebaplatnýcestovnýlístok
a na vyzvanie ho predložiť ku kontrole. Takýmto je aj dojednanie, že pokiaľ cestujúci nezaplatí riadne a
včas cestovné, ktoré je cenou poskytovanej služby, súhlasí s tým, že mu bude účtovaná pokuta. Použitie
prostriedku mestskej hromadnej dopravy je v plnej dispozícii občana ako cestujúceho a je na jeho úvahe,

či za takto stanovených podmienok do dopravného prostriedku nastúpi a zmluvu o preprave uzavrie. Vo
svojej podstate tieto predstavujú obsah zmluvy o preprave osôb, pretože vyjadrujú vzájomné práva a im
zodpovedajúce povinnosti oboch zmluvných strán, ktoré nie je možné z uvedeného dôvodu oddeliť.

Podľa § 108 Obč. zák. práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu škody
pri preprave osôb.

V danom prípade právne závery súdu prvého stupňa zodpovedajú hypotéze použitého právneho
predpisu. Správny je aj záver súdu prvého stupňa o premlčaní. Navrhovateľ totiž predmetným návrhom
uplatňoval cestovné a nezaplatenú úhradu (prirážku ) v zmysle § 8 ods. 5, 6, 7 zákona č. 514/2009
Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov a podľa Prepravného poriadku mestskej
hromadnej dopravy v Bratislave, splatnú dňom porušenia povinnosti odporcu mať zakúpený lístok,

t.j. dňom 10.02.2011. Pre práva z prepravy platí premlčacia doba podľa § 108 Obč. zák., podľa
ktorého ustanovenia jej dĺžka je jeden rok. Nakoľko návrh na začatie konania bol doručený súdu podľa
prezenčnej pečiatky až dňa 18.2.2013, bol nepochybne podaný po uplynutí zákonnej ročnej premlčacej
doby.Námietka navrhovateľa v odvolaní ohľadom premlčania, keď mal za to, že je namieste použiť § 101
Obč. zák. a to znamená, že pohľadávka vo výške 50,50 € nebola v čase podania návrhu na vydanie
platobného rozkazu (18.2.2013) premlčaná, nie je podľa odvolacieho súdu dôvodná. Ako už bolo

spomenuté vyššie, účtovanú pokutu nie je možné posudzovať samostatne. Nárok na zaplatenie úhrady
nemôže vzniknúť samostatne a oddelene (aj keď môže byť samostatne a oddelene uplatnený na súde)
len na základe zákona č. 514/2009 Z. z., ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného a oba nároky
tak vznikajú len a výlučne zo zmluvy o preprave osôb v MHD, resp. z jej porušenia, a to súčasne; u oboch
nárokovpretozačínarovnakoplynúťajpremlčaciadobaustanovenáv§108Obč.zák.(Obanárokymajú

rovnaký právny základ - porušenie podmienok zmluvy o preprave.) Niet preto dôvodu nepovažovať aj
nárok na zaplatenie úhrady (pokuty) za právo z prepravy, a nie je teda ani dôvod posudzovať podmienky
premlčania aj tohto nároku inak, než v zmysle ust. § 108 Obč. zákonníka. Pokiaľ sa navrhovateľ
odvolával vo svojom odvolaní na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15Co/67/2011 a sp.
zn. 14Co/216/2011, predmetné rozhodnutia nie sú pre rozhodovanie iných odvolacích senátov právne
záväzné.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 2 O.s.p. potvrdil, keď
správne súd prvého stupňa rozhodol aj o trovách konania.

Odporcovi úspešnému v odvolacom konaní odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
keďže ich náhradu nežiadal (§ 224 ods. l, § 142 ods. l, § 151 ods. l O.s.p.).

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.