Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. máj 2015

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 22Cb/126/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212206052
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Števík

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1212206052.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Patrikom Števíkom v právnej veci navrhovateľa:

Vydavateľstvo SLOVART, spol. s r.o., IČO: 17311462, Bojnická 10, Bratislava, zast. JUDr. Peter Dráč,
advokát, Pri Starej prachárni 14, Bratislava, proti odporcovi: A-distribution s.r.o., IČO: 36795291,
Nezábudkova 30, Bratislava, zast. JUDr. Marta Srncová, advokátka, Seberíniho 9, Bratislava, o
zaplatenie 3.591,83 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.591,83 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania

· zo sumy 975,48 eur od 13.08.2009 až do zaplatenia,

· zo sumy 812,90 eur od 19.08.2009 až do zaplatenia,

· zo sumy 768,57 eur od 27.08.2009 až do zaplatenia,

· zo sumy 443,52 eur od 23.09.2009 až do zaplatenia,

· zo sumy 221,76 eur od 22.10.2009 až do zaplatenia,

· zo sumy 369,60 eur od 29.10.2009 až do zaplatenia,

trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 215,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške
1.598,63eurkrukámprávnehozástupcunavrhovateľa,atovšetkodo15dníodprávoplatnostirozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 26.03.2012 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť
navrhovateľovi istinu vo výške 3.591,83 eur s príslušenstvom titulom nezaplatenia faktúr za dodanie
tovaru.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu,
prednesomprávnehozástupcunavrhovateľaaodporcu,výsluchomsvedkovazistilnasledovnýskutkový

stav veci:

Odporca si objednal u navrhovateľa tovar - knihy, navrhovateľ mu ich dodal a odporca dodávku kníh
na dodacom liste písomne potvrdil. Za dodané knihy navrhovateľ vystavil odporcovi faktúru č. 202112
na sumu 975,48 eur splatnú dňa 12.08.2009, č. 202138 na sumu 812,90 eur splatnú dňa 18.08.2009,
č. 202335 na sumu 768,57 eur splatnú dňa 26.08.2009, č. 202450 na sumu 443,52 eur splatnú dňa22.09.2009, č. 202858 na sumu 221,76 eur splatnú dňa 21.10.2009 a č. 202959 na sumu 369,60 eur
splatnú dňa 28.10.2009. Uvedené faktúry odporca do dnešného dňa nezaplatil.

Na pojednávaní dňa 27.03.2013 svedok M. Q., skladník zamestnaný u navrhovateľa od roku 2003,

uviedol, že raz prišiel do skladu S. E. (jeden zo spoločníkov odporcu) a prevzal si knihy, ktoré mu svedok
vydal na základe ústneho pokynu od navrhovateľa. Na dodacích listoch, ktoré sú založené v spise je
jeho podpis a podpis p. E.. Nevedel povedať, či p. E. prišiel prevziať knihy za seba alebo za spoločnosť
odporcu. Svedok Z. C., obchodný zástupca navrhovateľa od roku 2006, potvrdil, že odporcu pozná z
rokovaniaunavrhovateľa,kdeprišielajsp.E.dojednaťďalšiuspoluprácu.Bolotovroku 2009.Natomto

rokovaní bolo dohodnuté, že v konkrétnostiach už budú rokovať spoločne svedok s p. E.. Spolupráca
fungovala od 2009 do 2010. K ukončeniu spolupráce došlo vtedy, keď odporca prestal platiť za odber
tovaru. Dodacie listy podpisoval buď on alebo p. Q.. Dodacie listy založené v spise podpísal p. Q.. Žiadne
iné písomné doklady vo vzťahu s odporcom neexistujú.

Svedok S. E. pri výsluchu dňa 17.01.2014 uviedol, že od navrhovateľa kupovali knihy od roku 2009 a
že na faktúrach založených v spise je jeho podpis. Faktúry sa vždy nachádzali v sklade navrhovateľa,

následne knihy svedok doviezol do skladu odporcu. Podpísané faktúry a knihy odovzdával konateľovi
odporcu (Ľ. D.) a knihy, ktoré boli objednané, boli prevzaté na dohodu a faktúra bola vystavená následne
s tým, že bola aj podpísaná potom. Doplnil, že sa uskutočňovali schôdzky s obchodným zástupcom
navrhovateľa a že vždy boli založené na dohode. Za spoločnosť odporcu knihy neobjednával. Zároveň
uviedol, že s konateľom odporcu na skúšku objednávali vytypované knihy a ak sa nepredávali, objednali

na skúšku iné knihy. Podčiarkol, že by mu ako spoločníkovi neodovzdávali knihy na podpis, pokiaľ
by o tom konateľ nemal informácie. S konateľom chodili na obchodné schôdzky, pričom išlo o ústne
dohody. Nevedel povedať, či bolo po schôdzke aj niečo podpísané. Nie je možné, aby konateľ nevedel
o týchto knihách, nakoľko ich svedok vozil do skladov odporcu v Ružinove. Z. C. pozná, chodili za ním
na schôdzky, niektoré objednávky sa uskutočňovali cez p. C..

Na pojednávaní dňa 10.09.2014 konateľ navrhovateľa P.. A. D. uviedol, že sa viackrát stretol s p. D.,
ktorý mu za prítomnosti p. C. a p. E. oznámil, že p. E. je človek, ktorý má konať za spoločnosť. Táto
spolupráca takto fungovala cca dva roky, počas tohto obdobia odporca faktúry uhrádzal. Keď prestal
odporca uhrádzať faktúry, zavolal mu a v telefonickom rozhovore mu bolo povedané, že túto vec už má
riešiť s p. E.Q.. Konateľ odporcu Ľ. D. potvrdil, že je pravda, čo tvrdí navrhovateľ, že ich spolupráca cez

p. E. istý čas fungovala, aj faktúry platili vždy z účtu, avšak dňom, keď mu p. D. zavolal, že má zaplatiť
faktúry, mu dal jasne najavo, že s touto aktivitou nemá nič spoločné a nech sa obráti priamo na p. E.,
pričom p. E. v tejto aktivite spoločnosť nezastupuje.

Podľa § 409 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu
hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo

k veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného od 15.01.2009 ak je dlžník v omeškaní so
splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania
podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je

spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov
občianskeho práva.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného do 30.01.2013, ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s

plnením peňažného dlhu.Podľa § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia
tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom
(štatutárne orgány).

Podľa § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej
pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to
vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva
a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len
vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd

rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky
dôkazy musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie
a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo

veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy
uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že navrhovateľ s odporcom uzatvorili ústnu kúpnu
zmluvu, na základe ktorej navrhovateľ dodal odporcovi tovar, za ktorý mu vystavil celkovo šesť faktúr
spolu na sumu 3.591,83 eur. Existenciu obchodnoprávneho vzťahu medzi účastníkmi založeného

kúpnou zmluvou navrhovateľ preukázal prostredníctvom dodacích listov, na ktorých prevzatie tovaru
za odporcu potvrdil jeden zo spoločníkov odporcu S. E. svojím vlastnoručným podpisom. Rovnako
svojím podpisom potvrdil aj prevzatie jednotlivých faktúr. Navrhovateľ prostredníctvom ďalších listinných
dôkazov (početných faktúr podpísaných p. E., výpisov z účtu v banke, príjmových pokladničných
dokladov a dobropisov) preukázal aj fakt, že medzi navrhovateľom a odporcom existovala fungujúca

obchodná prax založená ústnou kúpnou zmluvou, v rámci ktorej navrhovateľ dodával pre odporcu
knihy a vystavoval za ne faktúry, pričom odporca zastúpený p. E. prevzatie faktúr podpisoval a
odporca vystavené faktúry aj riadne platil, či už bankovým prevodom, vkladom na účet navrhovateľa
alebo v hotovosti do pokladne navrhovateľa. Dôvodnosť žalovaného nároku navrhovateľa vyplýva aj z
výpovede svedka M. Q., skladníka navrhovateľa, ktorý na pojednávaní uviedol, že p. E. prišiel do skladu

navrhovateľa a prevzal si knihy, ktoré mu svedok vydal na základe ústneho pokynu od navrhovateľa.
Potvrdil,ženadodacíchlistochzaloženýchvspisejejehopodpisapodpisp.E..RovnakoajsvedokZ.C.,
obchodný zástupca navrhovateľa, potvrdil, že odporcu pozná z rokovania u navrhovateľa v roku 2009,
kde prišiel aj s p. E. dojednať ďalšiu spoluprácu. Na tomto rokovaní bolo dohodnuté, že v konkrétnych
prípadoch obchodnej spolupráce medzi navrhovateľom a odporcom už bude rokovať p. C. s p. E..

Dodal, že spolupráca fungovala od 2009 do 2010 a bola ukončená vtedy, keď odporca prestal platiť
za odber tovaru. Obchodnoprávny vzťah medzi účastníkmi založený ústnou kúpnou zmluvou potvrdil aj
svedok S. E., ktorý uviedol, že od navrhovateľa kupoval odporca knihy od roku 2009 a že na faktúrach
založených v spise je jeho podpis. Faktúry sa vždy nachádzali v sklade navrhovateľa, následne knihy
svedok doviezol do skladu odporcu. Podpísané faktúry a knihy odovzdával konateľovi odporcu (Ľ. D.F.).

Doplnil, že sa uskutočňovali schôdzky s obchodným zástupcom navrhovateľa vždy založené na ústnej
dohode. S konateľom odporcu na skúšku objednávali vytypované knihy a ak sa nepredávali, objednali na
skúšku iné knihy. Podčiarkol, že by mu ako spoločníkovi neodovzdávali knihy na podpis, pokiaľ by o tom
konateľ odporcu nemal informácie. Keďže s konateľom chodili na obchodné schôdzky k navrhovateľovi,
nie je možné, aby konateľ nevedel o knihách od navrhovateľa, nakoľko ich svedok vozil do skladov

odporcu v Ružinove. Z výpovede svedkov jednoznačne a jasne vyplýva, že predmetné knihy boli zo
strany odporcu objednané, navrhovateľ knihy odporcovi dodal, odporca si knihy prevzal, čo aj potvrdil na
dodacích listoch. Navrhovateľ a odporca sa na obchodných stretnutiach ústne dohodli, že v predmetnom
obchodnom vzťahu bude za odporcu vystupovať p. E., čo potvrdil na pojednávaní konateľ odporcu Ľ.
D.. P. D. konkrétne uviedol, že spolupráca s navrhovateľom cez p. E. istý čas fungovala, aj faktúry sa

riadne uhrádzali. Keď prestal odporca uhrádzať faktúry, navrhovateľ zavolal odporcovi a ten mu oznámil,
že v dôsledku zhoršených vzťahov s p. E. tento už odporcu ďalej nezastupuje, a preto má nezaplatenéfaktúry riešiť priamo s p. E.. Odporca túto skutočnosť na pojednávaní potvrdil, pričom nepreukázal,
kedy k uvedenému telefonickému rozhovoru došlo. Súd preto dospel k záveru, že navrhovateľ nemal
dôvod nedôverovať p. E. pokiaľ ide o zastupovanie spoločnosti odporcu v obchodnoprávnom vzťahu s

navrhovateľomaprípadnénezhodymedzispoločníkmiodporcuvžiadnomprípadenemôžubyťnaškodu
navrhovateľa. V konaní nebolo preukázané, že p. E. v rámci predmetného obchodného vzťahu medzi
navrhovateľom a odporcom prekročil v zmysle § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka svoje oprávnenia
robiť právne úkony za odporcu a že by navrhovateľ o takomto prekročení oprávnení vedel. Odporca
teda ani napriek poučeniu v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. súdu nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý

by oprávnenosť nároku navrhovateľa spochybňoval. Navrhovateľ ako dodávateľ tovaru svoju zmluvnú
povinnosť dodať tovar splnil, preto mu vzniklo právo na zaplatenie kúpnej ceny. Odporca svoju zmluvnú
povinnosť uhrádzať faktúry za dodaný tovar neplnil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania a
navrhovateľovi popri práve na zaplatenie dlžnej istiny vzniklo aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania
v zákonnej výške. Od 13.05.2009 do 12.04.2011 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky vo výške 1 %. Výška úroku z omeškania odporcu v súlade § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995

Z. z. účinného do 30.01.2013 tak predstavuje 9 % ročne.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd dospel k záveru, že
žalobný návrh je v plnom rozsahu dôvodný, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech

priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal.

Trovy konania pozostávajú z uhradeného súdneho poplatku vo výške 215,- eur a z trov právneho
zastúpenia vo výške 1.598,63 eur v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z. z. za 9 úkonov právnej služby (prevzatie
a príprava zastúpenia, podanie žalobného návrhu, podanie na súd zo dňa 06.12.2012 - doplnenie

dôkazov, podanie na súd zo dňa 04.01.2013 - návrh na doplnenie dokazovania výsluchom svedka,
účasť na pojednávaní dňa 27.03.2013, 14.04.2014, 10.09.2014, 03.12.2014 a 04.05.2015) pri sadzbe
131,13 eur/1 úkon, za 2 úkony právnej služby (účasť na pojednávaní dňa 29.10.2012 a 07.10.2013)
pri štvrtinovej sadzbe 32,78 eur/1 úkon, 4 režijné paušály po 7,63 eur, 3 režijné paušály po 7,81 eur, 3
režijné paušály po 8,04 eur, 1 režijný paušál po 8,39 eur a DPH (20 %) vo výške 266,44 eur.

Za 2 úkony právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 29.10.2012 a 07.10.2013, priznal súd právnemu
zástupcovi navrhovateľa odmenu vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny v zmysle §
14 ods. 5 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30. júna 2013 a v zmysle § 13a ods. 4
veta druhá vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. júla 2013, keďže uvedené pojednávania boli
odročené bez prejednania veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.