Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 5, 2015

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17C/197/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513210758
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2015:7513210758.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: Slovak Telecom,

a. s., IČO: 35 763 469, so sídlom: Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, zast.: JUDr. Oliver Baláž, advokát
so sídlom: Zámocká 10, 811 01 Bratislava proti žalovanému: X., Z., O.: XX, XXX XX O., K.. XX.XX.XXXX,
t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníkom: X. Z., K.. X.XX.XXXX, O.: O. XX, v konaní o zaplatenie
248,95 eur s prísl.

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Náhrada trov konania sa účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 248,95 eur titulom zmluvnej
pokuty, a to spolu so zákonným úrokom z omeškania od 28.7.2010 do zaplatenia a náhrady trov

konania.

Žalovaný sa zdržiava na neznámom mieste, preto mu súd ustanovil opatrovníka z radov členov rodiny,
ktorý sa k žalobe nevyjadril.

Po zistení, že sa jedná o drobný spor (žalovaná suma neprevyšuje 1.000 eur) a je možné rozhodnúť aj
na základe listinných podkladov, súd o veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil
rozsudok dňa 5.5.2015 , ktorá skutočnosť bola vyvesená po zákonnú dobu na úradnej tabuli súdu a na
webe MS SR zverejnená.

Vykonaným dokazovaním - oboznámením sa s obsahom listín, súd zistil tento skutkový stav:

Žalobca v žalobe tvrdil, že žalobca spoločnosť Slovak Telekom a.s. dňa 23.5.2010 (správne má byť
23.2.2010) uzavrel so žalovaným zmluvu o pripojení č. XXXXXXX podľa zákona 610/2003 Z.z. o

elektronických komunikáciách, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá užívateľská SIM karta s
prideleným tel. číslom. Dodatkom k zmluve z toho istého dňa si žalovaný zvolil „balík" služieb FIX12,
v rámci ktorého mu bol poskytnutý zľavnený mobilný telefón Nokia 2700 za 1,- euro, ktorého hodnota
bola 99 eur. Povinnosťou žalovaného bolo o.i. dobíjať kredit o 12 eur a riadne plniť svoje zmluvné
povinnosti. žalovaný si nedobil kredit ani raz čo spôsobilo, že žalobca po márnom uplynutí lehoty na
zaplatenie dlžnej sumy (?) odstúpil od zmluvy listom z 13.9.2010 dňa 1.4.2010 bola funkcia SIMkarty
obmedzená a faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 27.7.2010 si vyúčtoval zmluvnú pokutu. Tá nebola

dodnes zaplatená.Za účelom preukázania svojich tvrdení a oprávnenosti svojho nároku predložil súdu zmluvu o pripojení
z 23.2.2010 (čl. 6), ktorou bol žalovaný pripojený k elektronickej sieti v programe FIX 12. V zmysle
Dodatku k tejto zmluve, tiež bez dátumu, žalovanému bol dodaný mobilný telefón zn. Nokia 2700 za

zníženú cenu 1,- euro vrátane DPH a o.i. sa tiež zaviazal, že bude (súd uvádza skrátene):

- v čl. 1. c) riadne a včas platiť cenu poskytovaných služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so
zmluvou o pripojení Fix a iných dokumentov

- v čl. 1. d) riadne a včas realizovať pravidelné Zmluvné dobíjanie podľa bodu 3.1 osobitných podmienok

- v čl. 1. e) v prípade, ak účastník nesplní svoju povinnosť realizovať pravidelné dobíjanie podľa bodu
1. d) tohto dodatku, záväzok účastníka realizovať dobíjanie za zúčtovacie obdobie nasledujúce po

zúčtovacom období v lehote do 28 dní od posledného dňa zúčtovacieho obdobia, v ktorom došlo k
porušeniu povinnosti realizovať pravidelné zmluvné dobíjanie

- v čl. 2 sa zaviazal (súd uvádza skrátene), že po dobu viazanosti (24

mesiacov) nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky, a (okrem iného) že

sa nedopustí takého konania, na základe ktorého vy žalobcovi vzniklo právo

zrušiť zmluvu odstúpením od nej alebo ju vypovedať z dôvodov porušenia

povinností zo strany účastníka (žalovaného)

Podľa bodu 3 dodatku sa zmluvné strany „dohodli", že v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti
žalovaným, najmä hociktorej povinnosti upravenej v čl. 1 písm. c) dodatku (t.j. platiť služby riadne a včas)
alebo bodu 2 dodatku, a tiež čl. 3 bod 3.6, čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) VOP a následného vypojenia

SIM karty zo siete

je žalovaný povinný uhradiť zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 a to v sume 248,95 eura

Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 88.7.2010 splatnou 27.7.2010 žalovanému bola vyúčtovaná
„zmluvnápokuta" vsume248,95eura.Zuvedenejfaktúryaležiadneinéobsahové,navecsavzťahujúce
skutočnosti, z nej nevyplývajú.

Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie, na základe čoho právne uzatvára: v sporovom konaní sa
uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť.
Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník
konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na
preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže

splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná
zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu
muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu
rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil

povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej
O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,

ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu
zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ nie sú
tieto skutočnosti preukázané, žalobca neuniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.

Z textu samotnej fa č. XXXXXXXXXX vyplýva iba to, že jej predmetom je zmluvná pokuta 248,95 eura
bez uvedenia konkrétneho dôvodu t.j. zmluvnej povinnosti, za porušenie ktorej sa účtuje, a na ktorú bola
viazaná, ani to, kedy k porušeniu došlo a pod.

Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednanú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikla škoda.

Podľa odseku 2) cit. ust. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Vychádzajúc zo znenia § 544 ods. 1 OZ na to, aby bola zmluvná pokuta platne dohodnutá, je treba
presne a určito identifikovať, teda opísať povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. Pri
pluralite takto zabezpečených povinností sa navyše vyžaduje, aby oprávnený subjekt presne označil,

vo vzťahu ku ktorej porušenie povinnosti sa zmluvnej pokuty domáha. Bez toho totiž nemožno zistiť, či
resp. kedy, no hlavne ktorá povinnosť bola porušená, čo je obligatórna podmienka uplatnenia zmluvnej
pokuty. Dostatočnosť určenia a zrozumiteľnosť vyjadrenia povinnosti, plnenie ktorej má zmluvná pokuta
zabezpečovať, je primárnou podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute. Presnú špecifikáciu
zabezpečovanej povinnosti faktúra, ktorou bola zmluvná pokuta vyúčtovaná, neobsahuje a teda

nemožno zistiť, za čo, t.j. za porušenie ktorej povinnosti (v zmluve bližšie neurčenej) si ju žalobca účtuje
a dôvody jej uplatnenia nemožno meniť, prípadne až následne identifikovať podľa toho, čo je veriteľa
výhodnejšie. Z tohto pohľadu ide u faktúry č. XXXXXXXXXX (pri jej posudzovaní z pohľadu právneho
úkonu, ktorým bol žalovaný vyzvaný na jej zaplatenie), o neplatný právny úkon podľa § 35 ods. 2 a
3 OZ, podľa ktorého:

(2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä
tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

(3) Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle
znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho,
komu bol právny úkon určený.

V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na rozhodnutie NS ČR 26 Cdo/4836/2007 zo dňa 20.1.2009, podľa
ktorého:

Je-li obsah právního úkonu zaznamenán písemně, určitost projevu vůle (neurčitý projev vůle je sice
srozumitelný, avšak nejistý je jeho obsah - jednajícímu se nepodařilo obsah vůle jednoznačným
způsobem vyjádřit) je dána obsahem listiny, na níž je zaznamenán; nestačí, že účastníkům smlouvy je

jasné, co je předmětem smlouvy, není-li to poznatelné z textu listiny. Určitost písemného projevu vůle
je objektivní kategorií a takový projev vůle by neměl vzbuzovat důvodně pochybnosti o jeho obsahu ani
u třetích osob.

Vo faktúre, týkajúcej sa zmluvnej pokuty, ale nie sú uvedené žiadne také skutočnosti, z ktorých by aj
nezávislá tretia osoba, ktorou je aj súd, mohla zistiť dôvod, kvôli ktorému si ju žalobca vyúčtovaNie je

zrejmé, či to bolo kvôli nezaplateným faktúram, alebo pre iný dôvod. Žalobca netvrdil a nepreukázal ani
to, že aký konkrétny dôvod bol adresným spôsobom žalovanému špecifikovaný. Žalobca nepreukázal
či, a kedy došlo ku skončeniu právneho vzťahu žalobcu a žalovaného a akým spôsobom a teda nie jezrejmé ani to, či zmluvná pokuta bola uplatnená za nedodržanie povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu
po dobu viazanosti popr. z iných príčin.

S poukazom na súhrn všetkých vyššie uvedených skutočností preto súd žalobu ako nedôvodnú

zamietol.

Žalobca nebol v konaní úspešný a žalovaná trovy konania nežiadala, preto súd náhradu trov konania
žiadnemu z účastníkov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 3
vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 4

OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť
len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd

prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.