Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, April 21, 2015

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17C/308/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514210836
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2015:7514210836.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie, samosudca JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: CETELEM

SLOVENSKO a. s., so sídlom: Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 78 77 83, zast.: Advokátska
kancelária JUDr. Marek Czompoly, s r. o., so sídlom: Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti žalovanému:
O. W., G.. XX.X.XXXX, K.: G. C. XXX, XXX XX G. C., v konaní o zaplatenie 875,01 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovi797eurspolusročnýmúrokom zomeškania5,5%od1.11.213do
zaplatenia a na účet právneho zástupcu žalobcu XXXXXXXXXX/XXXX, VS:XXXXXXXX trovy konania
v sume 96,25 eur (z toho trovy právneho zastúpenia 43,75 eur), všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 875,01 eur spolu so 60 % zmluvným úrokom
zo sumy 789 eur od 8.8.2013 a s 5,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 875,01 eura od 01.11.2013
do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalovaný sa k veci nevyjadril a zostal nečinný.

Po zistení, že sa jedná o drobný spor (žalovaná suma neprevyšuje 1.000 eur) a je možné rozhodnúť aj
na základe listinných podkladov, súd o veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil
rozsudok dňa 21.4.2015, ktorá skutočnosť bola vyvesená po zákonnú dobu na úradnej tabuli súdu a
na webe MS SR.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Predmetom konania je suma 875,01 eur, ktorá podľa tvrdení žalobcu uvedených v žalobe pozostáva
z dlhu na úvere.

Účastníci konania dňa 23.4.2013 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru v sume 789 eur za účelom
nákupu spotrebného tovaru u konkrétneho predajcu. Cena tovaru bola 869 eur, z čoho žalovaný zložil
priamu platbu 80 eur a zvyšok vo výške 789 eur prefinacoval predajcovi žalobca. Titulom tejto zmluvy
sa žalovaný zaviazal splatiť požičané peniaze v splátkach po 61,18 eura v počte 24 t.j. celkom sumu

1372,32 eur so splatnosťou prvej splátky dňa 15.5.2013 a každú ďalšiu do 15. dňa v mesiaci. Súčasťou
splátky bola aj poplatok 4 eurá za poistenie. Žalovaný nedodržiaval platobnú disciplínu, preto žalobca
listom zo dňa 12.8.2013 zmluvu vypovedal a vyzval žalovaného, aby dlh v sume 875,01 eur zaplatil do14 dní od doručenia tohto oznámenia. Ku dňu výpovede žalovaný dlhoval sumu 875,01, pozostávajúcu
z celej sumy 789 eur, dlžných úrokov a poplatkov (za poistenie) v sume 86,01 eura.

Ako súd zo splátkového kalendára (čl. 13) zistil, žalovaný nezaplatil ani len jedinú splátku. Dlžný úrok
z dvoch splátok bol vyčíslený sumou 78,01 eura (39,45 plus 38,56) a poplatok za poistenie 8 eur (2
x 4), spolu 86,01 eura.

Základné skutočnosti mal súd preukázané úverovou zmluvou zo dňa 23.4.2013 (čl. 10), z ktorej súd
zistil, že skutočne, v tento deň si žalovaný u predajcu OKAY s.r.o.. zakúpil notebook v hodnote 869 eur ,
pričom zaplatil priamu platbu 80 eur a zvyšok bol hradený z úveru. Túto sumu sa žalovaný zaviazal
splatiť v 24 mesačných splátkach po 61,18 eur počnúc prvou splátkou dňa 15.05.2013 s tým, že každá
ďalšia splátka bola splatná 15. dňa v mesiaci a posledná splátka mala byť uhradená 15.4.2015. Úver
sa mal vrátiť so 60 % fixným zmluvným úrokom (!!) pri RPMN 79,59 % ročne a priemernej RPMN 47,29

%. Celková suma určená k zaplateniu činila, v zmysle údaja uvedeného v zmluve, sumu 1372,34 eur.
Spolu s poplatok za poistenie by však zaplatil celkom 1468,32 eur.

Podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z.z.: (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom

trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18)
musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Zvyššieuvedenýchnáležitostízmluvenemožnoničvytknúť t.j.,súriadneobsiahnutévúverovejzmluve.

Ako je však uvedené, žalovaný mal požičané peniaze vrátiť so 60 % ročným úrokom.

Pokiaľ ide o primeranosť výšky úrokov z pôžičky - problematika dobrých mravov úzko súvisí s
doktrínou o neprípustnom, resp. neprimeranom znevýhodnení založenom právnym úkonom. Tento
princíp nadobudol v modernom práve váhu a význam a slúži určitým obmedzujúcim spôsobom k

naplneniu zásady zmluvnej spravodlivosti.

Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úroku treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho
pohnútky a účel, ktorý sledoval. Predovšetkým však treba porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou
obvyklou z praxe peňažných ústavov.

V danom prípade súd zistil, že priemerná úroková sadzba obchodných bánk v marci 2013 bola 10,68 %.
Úrok v sadzbe 60 % predstavuje viac než 560 % výpočtového základu a sú o 460% vyššie než obvyklá
úroková miera. Je všeobecne známe, že je prípustné, ak subjekty poskytujúce úvery obyvateľstvu z
vlastných zdrojov vyžadujú úroky vyššie než v obchodných bankách v danom čase, čo je pôsobené
najmätým,ževybavenieniejeažtakadministratívnenáročné-súrýchlejšie,obyčajnesaodspotrebiteľa

nevyžaduje zabezpečenie. Miera, v akej ale takéto úroky sú akceptovateľné, nesmie prekročiť rámec
korektívu dobrých mravov a podľa ustálenej judikatúry súdov je to miera, ak nepresahuje úroveň 100 %
nad priemernú úrokovú sadzbu obchodných bánk v danom čase.

Podľa § 3 ods. 1 OZ: Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.
Podľa § 41 OZ: Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom
styku (poctivosť, nezneužívame výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti
účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 137/2003 (Zo súdnej
praxe č. 62/2004) Najvyšší súd SR už uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle§ 3 ods. 1 OZ treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti
prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s
dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách

sporu (nielen osoby vykonávajúcej určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na
všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť
vykonáva. Ustanovenie § 3 ods. 1 OZ nemá vlastnú priamu normotvornú platnosť - upravuje iba spôsob
aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy, a to na základe všeobecných
pravidiel morálnych, elementárnej slušnosti a tolerancie a morálneho charakteru konajúcich.

Ústavný súd SR v náleze z 28. februára 1995 sp. zn. PL. ÚS 10/95 (Zbierke zákonov SR, čiastka 20,
číslo 51/1995), ktorým rozhodol o nesúlade ustanovenia § 13 vyhlášky ministerstva spravodlivosti č.
45/1964 Zb. s ustanovením § 658 ods. 1 OZ okrem iného uviedol, že aj keď sú úroky z pôžičky (§ 658
ods. 1 OZ) predmetom zmluvnej voľnosti medzi účastníkmi neznamená to, že možno dohodnúť úroky
v akejkoľvek výške. Dohoda o úrokoch musí byť v súlade s ustanovením § 39 OZ, teda nesmie sa
priečiť dobrým mravom. Závisí preto od rozhodnutia súdu, aby v konkrétnom prípade ustálil, či výška

dohodnutých úrokov je alebo nie je v súlade s dobrými mravmi.
Ústavným súdom vyslovený názor korešponduje s tézou (používanou predovšetkým právnou vedou a
teóriou),žezásadazmluvnejvoľnostivsúkromnompráveniejeabsolútnaanachádzasvojeobmedzenie
(z hľadiska obsahovej náplne právnych úkonov) napr. pri aplikácii korektívov rozporu s dobrými mravmi.
Usmerňovanie zásady zmluvnej voľnosti prostredníctvom uvedených korektívov (ako aj pri zákonnom

zákaze) nepochybne prispieva k spoločenskej a právnej akceptácii zásady zmluvnej spravodlivosti v
súkromnom práve.
Pohybujúc sa v tolerancii udržateľných úrokov, ktoré by mohli v tomto prípade dosiahnuť úroveň od
10,68% do 21,36 (22) % ročne však súd nemôže suplovať vôľu, v akej výške by riadne úroky boli, popr.
mohli byť dohodnuté, keďže nemôže vstupovať a ani nahrádzať kontraktačnú autonómiu zmluvných

strán. Absolútnou neplatnosťou je v zmysle ustanovenia § 3 a § 41 OZ postihnuté iba dojednanie o
úrokoch,niecelázmluvaoúvere,pretožetútočasťprávnehoúkonumožnooddeliťodostatnéhoobsahu.

Zároveň súd zistil, že RPMN, uvedený v zmluve o úvere z 23.4.2013 uvedený v sadzbe 79,59 %
nie je správny. Preverením tohto výpočtu súd zistil, že skutočná výška RPMN je 94,67 % a bola tak

žalovanému ako spotrebiteľovi podaný nesprávny údaj. Vzhľadom na nepravdivý údaj o RPMN súd
zastáva názor, že je potrebné v tejto časti zmluvu vyhodnotiť tak, akoby údaj o RPMN chýbal, keďže
došlotýmkpodstatnémuoklamaniuspotrebiteľa.PráveúdajoRPMNpatrítotižknajdôležitejšímúdajom
úverovej zmluvy zohľadňujúci všetky náklady na úver vyjadrené v percentuálnych bodoch. Zjednodušuje
tým spotrebiteľovi možnosť porovnať obdobné produkty na trhu a vybrať si pre neho ten najvýhodnejší

úver. Táto skutočnosť potom znamená následok, uvedený v § 11 ods. 1 písm. b) cit. zákona a úver je
bezúročný a bez poplatkov.

Za daného stavu preto, ak žalovanému bola poskytnutá suma 789 eur, na úhradu ktorej nezaplatil vôbec
nič, súd ho zaviazal zaplatiť aj so zákonným úrokom z omeškania.

Podľaust.§517ods.2OZakideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.
Výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013:

Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vzhľadom na to, že dňa 1.11.2013 bola základná sadzba ECB 0,5 %, súd priznal žalobcovi úrok z
omeškania 5,5 % ročne až do zaplatenia.
Žalobu ohľadom zvyšku uplatneného nároku z vyššie uvedených dôvodov zamietol.

V danom konaní bol úspech žalobcu t.j. rozsah priznaj pohľadávky k výške uplatnenej pohľadávky v

pomere úspechu 91% k neúspechu v pomere 9% a žalobcovi by podľa § 142 ods. 1 OSP patrila plná
náhrada trov konania. Tú žalobcovi priznal titulom zaplateného súdneho poplatku v plne výške 52,50
eura, bez ktorého by konanie nemohlo pokračovať.Čo sa ale trov právneho zastúpenia týka, k tomu súd uvádza:
V sporovom konaní povinnosť nahradiť trovy konania sa spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo
veci vyjadrenou v § 142 ods. 1 O.s.p. V zmysle nej účastníkovi, ktorý vo veci mal plný úspech, súd prizná

náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci
úspech nemal.

Nikomu nemožno uprieť právo na právnu pomoc advokáta zaručené čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky len preto, že je združením na ochranu spotrebiteľa v zmysle zákona č. 250/2007 Z. z. Súd

rozhodujúci o náhrade trov konania však musí vychádzať zo zásady účelnosti a priznať môže náhradu
len tých trov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Predmetom konania je suma 875,01 eur t. j. drobný spor, preto súd aplikoval ust. § 150 ods. 2 O.s.p. na
trovy žalobcu a tie primerane znížil. Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. pritom umožňuje súdu, aby v rámci
svojhouváženiavmedziachtohtozákonnéhoustanovenianepriznalaleboznížiltrovykonania,ktorésúv

drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke. V prípadoch drobných sporov je teda na zvážení súdu,
či v tom - ktorom prípade ide o neprimeranosť trov konania voči pohľadávke, a teda či aplikuje §150 ods.
2 O.s.p. a účastníkovi konania, ktorý mal vo veci úspech, trovy konania zníži, prípadne vôbec neprizná.
K tomuto kroku môže pristúpiť len v prípade, ak uplatnené trovy sú neprimerané vo vzťahu k pohľadávke.
Zákon pritom explicitne nevymedzuje, aký pomer sumy trov k sume pohľadávky treba považovať za

neprimeraný. Zákonná dikcia §150 ods. 2 O.s.p. neobsahuje požiadavku prevýšenia pohľadávky trovami
konania. Z jeho dikcie plynie jedine podmienka neprimeranosti trov voči pohľadávke v drobnom spore.
Táto situácia nastáva nielen vtedy, keď trovy konania v úhrne dosahujú vyššiu sumu než samotná
pohľadávka alebo keď sú s ňou takmer zhodné, ale aj v prípade, ako je tomu aj v prejednávanej veci.
Ide tu o žalobou uplatnený nárok na zaplatenie 875,01 eura s príslušenstvom, čiže o drobný spor,

v rámci ktorého boli voči žalovanému uplatnené trovy právneho zastúpenia v sume 142,78 eura.
Hodnota uplatnenej náhrady trov konania tak predstavuje 16,31% z hodnoty uplatnenej istiny, t. j. trovy
v porovnaní s výškou uplatnenej pohľadávky sú neprimerané.

Za danej situácie súd využil moderačné právo zmierniť následky právnych noriem vzťahujúcich

sa na náhradu trov konania. Žalobcovi náhradu uplatnených trov súd tak nepriznal v plnej výške,
ale len v rozsahu 5% z uplatnenej pohľadávky, pretože túto považoval za primeranú uplatnenému
nároku. Pri stanovení rozsahu priznanej náhrady vychádzal súd z charakteru sporu, ako aj zo
skutočnosti súdu známej z jeho činnosti, že medzi žalobcom a jeho advokátom nejde o vzťah (len) na
základe individuálneho plnomocenstva pre túto konkrétnu vec, keďže daný advokát toho istého žalobcu

hromadne zastupuje v desiatkach až stovkách obdobných súdnych sporov, pričom vzhľadom na totožný
právny problém u advokáta je značne znížená nielen prácnosť jednotlivých administratívnych prác,
ale aj právna náročnosť úkonov právnej služby v jednotlivých veciach, pričom vzhľadom na hromadné
vybavovanie vecí určitým spôsobom sú znížené aj hotové výdavky.

Tieto okolnosti pre súd boli významné z hľadiska zvažovania rozsahu zníženia trov konania.
Nejde pritom o prípad extrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich náhradu trov konania ani o
jednostrannosť či svojvôľu súdu v interpretácii a aplikácii príslušného ustanovenia zákona a úvaha
súdu sa opiera o skutočnosti akceptovateľné pre daný prípad. Aj žalobca, ktorý takto v zastúpení
advokátom hromadne začína množstvo súdnych konaní, má možnosť výberu advokáta, ktorý pristúpi

na poskytovanie svojich právnych služieb za podmienok, že žalobca nebude mať žiadnu ujmu a pre
advokáta stále zostanú tieto veci, vzhľadom na ich množstvo, zaujímavé. V záujme hospodárnosti
konania žalobca aj vo vlastnom záujme je priam povinný vybrať advokáta, ktorý pristúpi na ekonomicky
najmenej nákladné podmienky, pretože je povinný dbať na to, aby súdne konanie nebolo zbytočne
zaťažované neadekvátnymi trovami. Ak pri dohodovaní podmienok zastupovania advokátom dotknuté

strany nebudú mať na zreteli hľadisko hospodárnosti súdneho konania, budú nútené znášať negatívny
dopad možnej aplikácie moderačného práva súdu zakotveného v ustanovení § 150 ods. 2 O.s.p. na ich
peňažný majetok.

Z týchto dôvodov o trovách konania súd rozhodol zákonom prípustným spôsobom tak, ako je uvedené

vo výroku tohto rozsudku tak, že priznal právnemu zástupcovi žalobcu titulom trov právneho zastúpenia
43,75 eur, čo spolu so súdnym poplatkom činí celkové trovy 96,25 eur.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 2
vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť
len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený

skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitných predpisov.