Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 16, 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/312/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214215416
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4214215416.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany, Teplická

7434/147, IČO: 36 234 176, proti odporkyni: M. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., A. XXX/X, občan SR, o
zaplatenie 640,48 Eur s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 27,24 Eur s úrokom z omeškania vo výške
9% ročne z tejto sumy od 20.8.2014 až do zaplatenia všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsanávrhomdoručenýmsúdudňa18.8.2014domáhaluloženiapovinnostiodporkynizaplatiť
mu sumu 640,48 EUR. Svoj nárok odôvodnil tým, že s odporkyňou uzatvoril dňa 22.6.2007 úverovú
zmluvu č. 37061708305000 predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru na kúpu detského bicykla, avšak

svoj nárok odvodzuje z Hlavy 8 a nasl. úverových podmienok, t.j. z revolvingového úveru č. 5804023198,
ktorý vo výške 663,88 Eur poskytol odporkyni. Odporkyňa čerpala úver a dňa 27.2.2012 bola vyzvaná
navrhovateľom na úhradu dlžnej čiastky vo výške 650,59 Eur.

Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že zmluva bola uzavretá už dávno, nevie koľko uhradila. Ona si
brala pôžičku na bicykel a nikto jej nepovedal, že podpisuje aj inú zmluvu. Zrazu jej prišla karta, nevedela
uviesť, v ktorom roku. Nevedela uviesť koľko peňazí zobrala na základe karty. Dodala, že nemá dobrú
finančnú situáciu, pretože má viac pôžičiek, dostane dôchodok 430 Eur. Za nájom zaplatí 200 Eur.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, oboznámením sa s listinnými dôkazmi
nachádzajúcimi sa v spise - úverovou zmluvou zo dňa 22.6.2007, úverovými zmluvnými podmienkami,

splátkovým kalendárom, , výzvou k úhrade a ostatnými ku spisu pripojenými listinami a na základe takto
vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Z úverovej zmluvy zo dňa 22.6.2007 vyhotovenej na štandardnom, formulárovom tlačive navrhovateľa,
kde sú uvedené aj úverové zmluvné podmienky vyplýva, že odporkyňa požiadala o úver vo výške
3518,-Sk na kúpu detského bicykla. Navrhovateľ predložil úverové podmienky, počítačový výstup - ide
o prehľad účtovných transakcií na účte odporkyne, odporkyni poskytol sumu 663,88 Eur, resp. uvedené
ako čiastka predpisu istiny 953,84 Eur, odporkyňa navrhovateľovi zaplatila sumu 929,60 Eur (uvedené

navrhovateľom na čl. 18 v spise).Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo

spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
úverovej zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická

osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001
Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od
1.4.2004,predpisomlexspecialis,spoukazomna879fods.3,4Občianskehozákonníka.Súdtedavzťah

účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 a nasl. Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu a podľa zákona č. 258/2001 Z.z.. v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu.

Podľa čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľskýchzmluvách(ÚradnývestníkEurópskychspoločenstievL095,21/4/1993,str.29-34-ďalej

len "smernica") zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak
napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna

podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa článku 5 smernice v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané

spotrebiteľovivpísomnejforme,musiabyťvždytietopodmienkyvypracovanézrozumiteľne.Keďexistuje
pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu
neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho úkonu,
ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol
záväzkovoprávny vzťah titulom úverovej zmluvy, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni
úver vo výške 3518,-Sk. Z charakteru tohto zmluvného vzťahu jednoznačne vyplýva, že táto úverová

zmluva je zmluvou spotrebiteľskou (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a odporkyňa má v tomto
zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného
dokazovania je tiež zrejmé, že navrhovateľ si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 640,48 Eur titulom
revolvingového úveru, ktorý odporkyni poskytol na základe zmluvného dojedania obsiahnutého v
úplnom závere textu zmluvy, bod 61 a nasl. Preto súd v záujme zabezpečenia ochrany spotrebiteľa

podrobil súdnej kontrole túto revolvingovú zmluvu z pohľadu naplnenia podmienok jej platnosti. V
prvom rade je nutné zdôrazniť, že koncepcia textu zmluvy s umiestnením jednotlivých jej častí úverovej
zmluvy vedie k jednoznačnému záveru, že navrhovateľ vopred vnútil odporkyni uzavretie aj inej
zmluvy (o revolvingovom úvere), než tej, ktorá bola v danom okamihu vo sfére jej záujmu (úver na
nákup tovaru). Ako totiž vyplýva z danej úverovej zmluvy, podpisom želanej zmluvy sa konajúca
osoba (odporkyňa) súčasne podpisuje aj pod tú časť textu, ktorá sa týka absolútne iného právneho

vzťahu - zmluvy o poskytnutí revolvingových úverov . Navyše súd poukazuje na to, že text v tejto
časti zmluvy je písaný tak malým písmom, že je skoro voľným okom nečitateľný. Týka sa to nielen
textu medzi kolónkami č. 45 až 63 úverovej zmluvy, ale aj úverových podmienok navrhovateľa. Zo
štruktúry textu zmluvy úverovej zmluvy dospel súd tiež k nepochybnému záveru, že úverová zmluva je
písaná vo forme tlačiva, ktoré je jednoznačne a nad všetku pochybnosť vypracované a koncipované

navrhovateľom. Odporkyňa ako účastníčka tohto zmluvného vzťahu nemala možnosť obsah týchto
zmluvných podmienok meniť ani do nich žiadnym zásadným spôsobom zasiahnuť. Podpis obojstranne
želaného právneho úkonu reprezentovaného úverovou zmluvou so sebou neoddeliteľne spájal aj
uzavretie iného zmluvného vzťahu, ktorý nebol odporkyňou vymienený. Navrhovateľ týmto postupom
z pohľadu súdu jednoznačne využil svoje postavenie ako dodávateľa a porušil zmluvnú slobodu

odporkyne, keď jej nanútil podpisom jednej zmluvy podpis ďalšej, navyše bez bližšie dohodnutých
podmienok (iba s odkazom na úverové podmienky). Ak odporkyňa chcela získať od navrhovateľa úver,
musela podpísať aj zmluvu o revolvingovom úvere, o ktorú nemusela mať záujem, a ani nemala, tak
ako to vyplynulo z jej výpovede na pojednávaní. Takéto dojednanie zmluvy o revolvingovom úvere nemá
charakter individuálneho dojednania v zmysle § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, pričom spôsobuje

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech odporkyne ako
spotrebiteľa. Zmluvné dojednanie týkajúce sa revolvingového úveru napĺňa pojmové znaky neprijateľnej
podmienky definovanej v ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a toto dojednanie je tak v
zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné. Z vykonaného dokazovania je tiež zrejmé, že
navrhovateľ na základe uvedenej zmluvy o revolvingovom úvere poskytol odporkyni úverovú kartu,

z ktorej odporkyňa čerpala finančné prostriedky. Ako vyplýva z predloženého splátkového kalendára,
odporkyňa celkove čerpala finančné prostriedky vo výške 953,84 Eur pričom z čerpaných peňažných
prostriedkovodporkyňanavrhovateľovivrátilasumu929,60Eur. Pretožesúddospelkzáveru,žezmluva
o revolvingovom úvere je neplatná, odporkyňa sa čerpaním peňažných prostriedkov z úverovej karty
na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatila, nakoľko získala majetkový prospech z právneho dôvodu,

ktorý odpadol (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Preto v zmysle § 457 občianskeho zákonníka je
odporkyňa povinnánavrhovateľovivrátiťvšetko,čonazákladetejtoneplatnejzmluvydostalaapretosúd
uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 27,24 Eur (953,84-929,60) tak ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku a vo zvyšnej časti návrh ako nedôvodný zamietol. Vo zvyšku súd
zamietol, pretože mal za to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, zamietol aj návrh v časti o

zaplatenie úroku z omeškania vo výške 138,03 Eur (úrok od 13.3.2012 do 4.8.2014 - do vyhotovenia
návrhu na podanie návrhu) pretože mal za to, že je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Obč. zák.),
že navrhovateľ čakal vyše dvoch rokov, aby si uplatnil žalovanú sumu a takto umelo navyšoval úrok z
omeškania. V návrhu uviedol, že žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške 557,93 Eur + úroku 54,11
Eur + poplatok za výpis z účtu 5,16 Eur + úrok za hotovostné transakcie 23,28 Eur. Následne z týchto

všetkých položiek žiada úrok z omeškania.

Navrhovateľ žiadal aj úrok z omeškania s poukazom na § 517 ods. 2 Obč. zák. Navrhovateľ nepreukázal
uplatnenie práva podľa § 563 Obč. zák., pretože nebolo preukázané doručenie výzvy odporkyni ( nestačí
poštový podací hárok). Z podacieho hárku nevyplýva, kedy bola doručená (ak bola) výzva odporkyni.
Súd mal preto za to, že táto výzva bola doručená až 18.8.2014 (podanie žaloby na súd), kde odporkyňa

bola povinná plniť až nasledovný deň a až 20.8.2014 sa mohla dostať do omeškania s plnením dlhu.O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p., keď rozhodol, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.