Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. november 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 26Sp/28/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200902
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3014200902.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred samosudcom JUDr. Miroslavom Manďákom v právnej veci

navrhovateľky Pohotovosť s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 proti odporcovi
Okresný úrad Prievidza, katastrálny odbor so sídlom Prievidza, M. Mišíka 28, za účasti G. K. - A., rod.
H., bytom Z. XXX/X, S., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu číslo V 5201/2013 zo dňa
26.5.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu číslo V XXXX/XXXX zo dňa 26.5.2014.

Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť štátu prostredníctvom tunajšieho súdu súdny poplatok za
odvolanie proti rozhodnutiu odporcu vo výške 35,- euro, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť štátu prostredníctvom tunajšieho súdu súdny poplatok za
vyhotovenie rovnopisu jej podania vo výške 3,- euro, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím uvedeným vo výroku tohto rozsudku odporca zamietol podľa § 31 ods. 3 zákona č.
162/1995 Z.z. návrh navrhovateľky na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-ŠTE zo

dňa 15.10.2013 uzatvorenej medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a G. K. - A. ako záložcom (v
zastúpení na základe Dohody o splnomocnení zo dňa 11.01.2013 splnomocnencom ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci so sídlom Bratislava, Provaznícka 18, IČO: 42 180 139), predmetom ktorej
boli nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu a zapísané v liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie
S., a to:

- byt č. X, vo vchode č. X, na X. poschodí bytového domu s. č. XXXXX, ktorý je postavený na pozemku

C KN parc. č. XXXX, v podiele X/X,

- spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu s. č. XXXXX
a na pozemku C KN parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, ktorého veľkosť
je XX/XXXX.

Odporca vyhodnotil dohodu o splnomocnení zo dňa 11.01.2013 (ktorou G. K. - A. splnomocnila

ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, aby v jej mene uzatvorilo predmetnú zmluvu o zriadení
záložnéhopráva)akoneplatnýprávnyúkonsodôvodnením,žetátodohodaosplnomocnenípredstavuje
neprijateľnú (nekalú) podmienku, čo spôsobuje jej neplatnosť. Ako vo svojom rozhodnutí uviedol
odporca, dohoda o splnomocnení (ktorou G. K. - A. splnomocnila ProHelp - združenie občianskoprávnejpomoci, aby v jej mene uzatvorilo predmetnú zmluvu o zriadení záložného práva) je spísaná formou
predtlačeného formulára, ktorého znenie nemohol záložca (G. K. - A.) ovplyvniť, keďže je súčasťou tzv.
„úverovéhobalíka“.Zpredloženejdohodyosplnomocneníjemožnéusudzovať,žepriuzatváranízmluvy

si záložca nevybral splnomocnenca sám, ale záložný veriteľ presadil ním vybraného splnomocnenca a
teda, že k výberu splnomocnenca nedošlo z vôle záložcu (splnomocniteľa), ale z vôle záložného veriteľa.
Keďže základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný výber splnomocnenca, konaním
záložného veriteľa došlo k vzniku rozporu záujmov definovaných v ustanovení § 22 ods. 2 občianskeho
zákonníka. Porušenie citovaného zákonného ustanovenia spôsobuje neplatnosť právneho úkonu.

Konanie záložného veriteľa zároveň predstavuje vážnu nekalú obchodnú praktiku, ktorá je zákonom
o ochrane spotrebiteľov zakázaná, pretože spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa. Odporca vo svojom rozhodnutí ďalej ustálil, že absolútne neplatnou je i
záložná zmluva, pretože je v rozpore s dobrými mravmi. V zmluve o zriadení záložného práva, a to
konkrétne v čl. II. zmluvy, sa zmluvné strany dohodli na zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam na
zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe

zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 11.01.2013, najmä na zabezpečenie pohľadávok záložného
veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny úveru v sume 350 euro s príslušenstvom, úrokov z omeškania,
poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných
celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Podľa
názoru odporcu, v zmluve sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy, čo sa týka

výšky úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa dotýka vyššie citovaného
nehnuteľného majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote než je výška plnenia dlžníka z úverovej
zmluvy, tým sa výrazne zasahuje do práv dlžníka z úverovej zmluvy (záložcu) bez pomenovaného
právneho dôvodu a v konečnom dôsledku sa tým ohrozujú dobré mravy, čo spôsobuje taktiež neplatnosť
zmluvy. Odporca taktiež poukázal na skutočnosť, že podľa údajov evidovaných v katastri nehnuteľností

sú predmetné nehnuteľnosti v BSM manželov A. a G. A..

Včas podaním odvolaním navrhovateľka žiadala zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť na ďalšie
konanie. Uviedla, že dňa 15.10.2013 uzavrela Zmluvu o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-ŠTE s
G. K. - A., ktorú zastupoval ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci na základe plnomocenstva

podľa Dohody o splnomocnení č. XXXXXXXXX zo dňa 11.01.2013. Predmetom Záložnej zmluvy bolo
zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v zmluve v prospech navrhovateľky
ako záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávok navrhovateľky voči G. K. - A. ako dlžníkovi a
záložcovi v jednej osobe, ktoré vznikli z Úverovej zmluvy, najmä pohľadávky na vrátenie úveru a
zaplatenie príslušenstva úveru. S poukazom na ustanovenia § 22 ods. 1 a 2, § 23, § 31 ods. 1

a 2, § 32 ods. 1 a 2, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 46 Správneho poriadku, § 31 ods.
1 katastrálneho zákona navrhovateľka tvrdila, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v
súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti právneho
úkonu (slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť). G. K. - A. ako záložca sa v zmysle riadne
uzavretej dohody o splnomocnení sama rozhodla zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere, a

preto udelila ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej
zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy v jej vlastníctve alebo
spoluvlastníctve, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy.
Navrhovateľka tvrdila, že splnomocnencovi (ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci) vzniklo
právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene G. K. - A. (záložcu a zároveň splnomocniteľa), pričom

práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo G. K. - A. ako záložcovi. Navrhovateľka nesúhlasila
so záverom odporcu, že sama navrhovateľka vopred určila osobu, ktorá bude oprávnená za G. K.
- A. ako dlžníka konať, a že G. K. - A. ako dlžník nemala možnosť sa sama rozhodnúť, kto ju
bude zastupovať. Podľa názoru navrhovateľky ide o ničím nepodložené predpoklady odporcu, ktoré
nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. Navrhovateľka nesúhlasila ani s názorom

odporcu, že záujmy splnomocnenca (ProHelp) boli v rozpore so záujmami splnomocniteľa (G. K. -
A.) v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože nebola preukázaná existencia reálneho
rozporu. Splnomocnenec nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu (G. K. - A.), čo vyplýva
aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov
splnomocniteľa (G. K. - A. ako záložcu) a na jej žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych

úkonoch obsiahnutých v dohode a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Navrhovateľka
zdôraznila, že rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto
rozporu. Navrhovateľka ako veriteľ zastúpenie zástupcom od G. K. - A. ako dlžníka nepožadovala ani jej
osobu zástupcu nenavrhovala. Dohoda o splnomocnení je samostatným právnym úkonom uzavretýmmedzi splnomocniteľom (G. K. - A. ako dlžníkom a záložcom) a splnomocnencom (ProHelp - združením
občianskoprávnej pomoci), ktorý je úplne nezávislým od navrhovateľky ako veriteľa a jej zmluvnej
dokumentácie. Rovnako sa navrhovateľka nestotožnila s právnym názorom odporcu, ktorý poukazuje na

absolútnu neplatnosť Dohody o splnomocnení s odvolaním sa na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
t.j. pre neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Navrhovateľka je toho názoru, že
Dohodu o plnomocenstve uzatvorenú medzi splnomocniteľom (G. K. - A.) a splnomocnencom (ProHelp)
nemožno posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Dohoda
o splnomocnení totiž nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorou má § 52 Občianskeho

zákonníka na mysli zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Dodávateľomjepritomosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je
bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom teda podľa názoru navrhovateľky nemožno
posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho
zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje

odporca v napadnutom rozhodnutí. Tvrdenie odporcu o tom, že hodnota zabezpečených nehnuteľností
je v značnom nepomere k výške pohľadávky navrhovateľky ako záložného veriteľa, ktorú predstavuje
istina úveru, poplatok za poskytnutie úveru a dohodnuté úroky z omeškania, považovala navrhovateľka
za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov rovnako ako záver odporcu o neplatnosti zmluvy o úvere
pre rozpor s dobrými mravmi. Odporca skúmaním rozporu predmetnej zmluvy o úvere s dobrými

mravmi navyše podľa názoru navrhovateľky prekročil rámec svojich kompetencií v zmysle § 31 ods.
1 katastrálneho zákona. K poznámke odporcu, že predmetné nehnuteľnosti sú v BSM manželov A.
navrhovateľka vo svojom odvolaní uviedla, že je nesporné, že uzatvorenie zmluvy o záložnom práve na
nehnuteľnosť patriacu do BSM sa nepovažuje za bežnú vec, a že na takýto právny úkon je potrebný
súhlas oboch manželov pod sankciou neplatnosti tohto úkonu, avšak ide o relatívnu neplatnosť, ktorej

sa musí opomenutý manžel dovolať. Navrhovateľka ďalej zdôraznila, že bez dovolania sa relatívnej
neplatnosti je právny úkon platný a súd, či iný orgán nemôže na relatívnu neplatnosť prihliadať z úradnej
povinnosti. Pre odporcu to podľa názoru navrhovateľky znamená, že je povinný (bez dovolania sa
relatívnej neplatnosti zo strany opomenutého manžela) povoliť vklad záložného práva k nehnuteľnosti,
bez ohľadu na to, že ide o relatívne neplatný právny úkon. Ako v závere zdôraznila navrhovateľka, k

využitiu inštitútu zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom pristupuje len v prípadoch, kedy
je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku. V predmetnom prípade G. K. - A. ako
dlžník dlhodobo neplnila svoje povinnosti, riadne a včas neplatila svoj dlh tak, ako bolo dohodnuté medzi
zmluvnými stranami, a preto navrhovateľka využila zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh
zriadením záložného práva.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 250l ods.
1, 2 O.s.p. v spojení s § 244 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na § 31 ods. 7 zákona č. 162/1995 Z.z., v
rozsahu a z dôvodov uvedených v návrhu (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi návrhu je
súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario) a ustálil, že návrhu

navrhovateľky nemožno priznať úspech.

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia odporcu číslo V XXXX/XXXX zo dňa
26.5.2014, ktorým zamietol podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. návrh navrhovateľky na
vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-ŠTE zo dňa 15.10.2013 uzatvorenej medzi

navrhovateľkou ako záložným veriteľom a G. K. - A. ako záložcom (v zastúpení na základe Dohody o
splnomocnení zo dňa 11.01.2013 splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so
sídlom Bratislava, Provaznícka 18, IČO: 42 180 139), predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vo vlastníctve
záložcu a zapísané v liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie S., a to byt č. X, vo vchode č. X,
na X. poschodí bytového domu s. č. XXXXX, ktorý je postavený na pozemku C KN parc. č. XXXX, v

podiele X/X, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu
s. č. XXXXX a na pozemku C KN parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2,
ktorého veľkosť je XX/XXXX, pričom je zrejmé, že spornými sú tieto otázky:

1. Či odporca neprekročil rámec svojich kompetencií v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona.

2. Či vo vzťahu k Dohode o splnomocnení nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v typickej
formulárovej zmluve, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa, t.j. či túto dohodu o splnomocnení možno považovať za platný právny úkon, či bola zostrany G. K. - A. uzatvorená slobodne (či G. K. - A. mala reálnu možnosť výberu splnomocnenca, a aj
slobodnúvôľuniekohosplnomocniť)ačizáujmysplnomocnenca(ProHelp)niesúvrozporesozáujmami
G. K. - A. ako splnomocniteľa.

3.ČiZmluvaozriadenízáložnéhoprávajeplatnýmprávnymúkonom,čitátozmluvaneobchádzazákona
niejevrozporesdobrýmimravmi,keďvpodstatetoutozmluvousamôžedosiahnuťnielenzabezpečenie
návratnosti poskytnutej sumy v navýšenej hodnote veriteľovi, ale aj možný prevod vlastníctva G. K. -
A. k jej celému nehnuteľnému majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia z

úverovej zmluvy.

Z administratívneho spisu predloženého odporcom vyplýva tento skutkový a právny stav:

Navrhovateľka a G. K. - A. uzavreli dňa 11.01.2013 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX (výška úveru
bola 350 euro), pričom G. K. - A. pri uzavretí tejto úverovej zmluvy s navrhovateľkou podpísala i

Dohodu o splnomocnení pre splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci (Dohodu o
splnomocnení č. XXXXXXXXX zo dňa 11.01.2013). V Dohode o splnomocnení G. K. - A. splnomocnila
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, aby za účelom zabezpečenia pohľadávky navrhovateľky
ako veriteľa zo zmluvy o úvere uzatvorilo v jej mene záložnú zmluvu podľa § 552 OZ, predmetom
ktorej mali byť nehnuteľnosti, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v jej vlastníctve, alebo

spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované na liste vlastníctva vyhotovenom ku dňu uzatvorenia
záložnej zmluvy. Združenie ProHelp malo poučiť G. K. - A. ako dlžníka (splnomocniteľa) o právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom
do katastra nehnuteľností. Zmluvu o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-ŠTE zo dňa 15.10.2013
uzavreli navrhovateľka ako záložný veriteľ a G. K. - A. ako záložca v zastúpení ProHelp - združenie

občianskoprávnej pomoci. Predmetom záložného práva sú nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu a a
zapísané v liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie S., a to byt č. X, vo vchode č. X, na X.
poschodí bytového domu s. č. XXXXX, ktorý je postavený na pozemku C KN parc. č. XXXX, v podiele
X/X, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu s. č.
XXXXX a na pozemku C KN parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, ktorého

veľkosť je XX/XXXX. Navrhovateľka podala u odporcu návrh na vklad záložného práva, ktorý odporca
napadnutým rozhodnutím zamietol s tým, že vyhodnotil zmluvu o zriadení záložného práva ako i dohodu
o splnomocnení ako absolútne neplatné právne úkony.

Krajský súd v Trenčíne sa podrobne oboznámil so skutkovým a právnym stavom súdenej veci a

konštatuje, že odporca v rámci svojho rozhodovacieho procesného postupu postupoval v súlade so
zákonom, jeho záver o absolútnej neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva ako i dohody o
splnomocnení je dôvodný, so spornými otázkami (uvedenými vyššie pod bodom 2 a 3) sa odporca vo
svojom rozhodnutí dôsledne, logicky a vyčerpávajúco vysporiadal, pričom nemožno konštatovať, žeby
prekročil rámec svojich kompetencií podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z..

K spornej otázke pod bodom 1 krajský súd uvádza:

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu Slovenskej

republiky napr. I. ÚS 17/99, I. ÚS 54/02).

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.

Z vyššie citovaných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu
verejnej moci neponecháva na úvahu či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon.
Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom
rozsahu a včas.

Zákon č. 162/1995 Z.z. v ustanovení § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra
zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra
a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis
nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve,
záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj

o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších
územnýchcelkov,onájomnýchprávachkpozemkom,aknájomnéprávatrvajúalebomajútrvaťnajmenej
päť rokov.

Kataster slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely

a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho
pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu životného prostredia, na ochranu
nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok,
ako aj chránených území a prírodných výtvorov a na budovanie ďalších informačných systémov o
nehnuteľnostiach (§ 2 zákona č. 162/1995 Z.z..).

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa
alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú,
menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z., právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Podľa § 29 zákona č. 162/1995 Z.z., vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu.

Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho

úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti.

Podľa § 30 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka
konania.

Podľa § 30 ods. 4 zákona č. 162/1995 Z.z., návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje
a)meno,priezviskoamiestotrvaléhopobytu,akideoúčastníkakonaniafyzickúosobu;obchodnémeno,
názov a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu,
b) označenie okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný,
c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k

nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia
sa všetky právne úkony.

Podľa § 30 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z., prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má
byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú:

a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti
nie je vpísané na liste vlastníctva,
b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
c) geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje alebo pri zriadení vecného bremena k
pozemku,

d) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa
musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3,
e) oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe.

Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje

podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a čisa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z., ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad
povolí; inak návrh zamietne.

Podľa § 31 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z., rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom
vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie, návrh na

obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania.

Podľa § 31 ods. 6 zákona č. 162/1995 Z.z., rovnopis rozhodnutia o povolení vkladu okresný úrad zašle
účastníkom konania do 15 dní odo dňa rozhodnutia.

Podľa § 31 ods.7 okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania.

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na okresnom úrade, ktorý
rozhodnutie vydal, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný úrad podanému odvolaniu
nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.

Zákon č. 162/1995 Z.z. zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam do katastra

(vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky. V súlade
s platnou právnou úpravou v Slovenskej republike sa k nadobudnutiu vlastníckych a iných vecných práv
k nehnuteľnostiam vyžadujú dva úkony. Prvým úkonom je uzavretie právneho úkonu medzi účastníkmi
konania, ktorý predstavuje tzv. titul nadobudnutia práva podľa hmotného práva. Ďalším úkonom je
rozhodnutie Okresného úradu ako správneho orgánu podľa zákona č. 162/1995 Z.z., ktorým sa povoľuje

vklad vlastníckeho alebo iného vecného práva do katastra.

Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k
nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

Okresný úrad je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jeho kompetencii
rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na
základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolenie vkladu je miestne príslušný Okresný
úrad, v ktorého obvode sa nachádza nehnuteľnosť.

Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania,
pričom zákon č. 162/1995 Z.z. zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa
vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu
s návrhom na povolenie vkladu predložiť.

V priebehu vkladového konania Okresný úrad ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti
príslušného zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v ustanovení § 31 ods.
1 zákona č. 162/1995 Z.z..

To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom Okresný

úrad ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1 zákona č.
162/1995 Z.z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto
rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí
návrhu na vklad.

Odporca sa vyššie citovanými ustanoveniami zákona dôsledne riadil, rámec svojich kompetencií v
zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona odporca žiadnym spôsobom neprekročil, preto Krajský súd v
Trenčíne nemôže inak ako konštatovať, že odporca v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona ako
orgán verejnej moci uplatnil svoju kompetenciu v súlade so zákonom (conditicio sine qua non).

K spornej otázke pod bodom 2 krajský súd uvádza:

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

V súdenej veci je zrejmé, že dohoda o splnomocnení je závislá od existencie (uzatvorenia) zmluvy o

úvere. Skutočnosť, že dohoda o splnomocnení je uzatvorená na samostatnej listine na túto závislosť
nemá žiaden vplyv. Rozhodujúcou skutočnosťou je fakt, že ak by nedošlo k uzatvoreniu úverovej
zmluvy (ktorá má jednoznačne charakter zmluvy spotrebiteľskej), nedošlo by ani k uzatvoreniu dohody o
splnomocnení. Samotná dohoda o splnomocnení tak predstavuje zmluvnú podmienku, ktorú dlžník (G.
K. - A.) musel splniť, ak chcel od navrhovateľky získať úver. Uvedená podmienka (podpísanie dohody
o splnomocnení) je súčasťou zmluvy o úvere, i keď je obsiahnutá na samostatnej listine. Na základe

uvedeného je súd jednoznačne toho právneho názoru, že i na dohodu o splnomocnení je potrebné
aplikovať vyššie cit. ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. Samotná dohoda o splnomocnení má
formu predtlačeného formulára (ide o typickú formulárovú zmluvu), ktorého obsah G. K. - A. nemohla
žiadnym spôsobom ovplyvniť a pozmeniť, tento mohla buď v celosti bez zmeny prijať a podpísať alebo
odmietnuť s tým, žeby jej nebol poskytnutý úver. G. K. - A. nemala teda žiadnu možnosť ovplyvniť

ani to, či vôbec bude zastúpená v katastrálnom konaní (v konaní o vklad záložného práva), a ani
osobu splnomocnenca. V rovine ochrany spotrebiteľa sa tak jednoznačne jedná o neprijateľnú zmluvnú
podmienku obsiahnutú v typickej formulárovej zmluve, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 v nadväznosti na § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatnou.

Súd v tejto súvislosti musel poukázať a zdôrazniť zákonné ustanovenia vzťahujúce sa na vzťahy medzi
zástupcom a zastúpeným.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na

právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

Právny vzťah zastúpenia, pokiaľ ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo zo zákona, na základe
rozhodnutia súdu alebo iného orgánu, alebo na základe zmluvy. Podľa toho rozlišujeme 1. zákonné
zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu či iného štátneho orgánu

a 2. zmluvné zastúpenie (splnomocnenie). Pre oba druhy zastúpenia (zákonné aj zmluvné) platí, že
zástupcom nemôže byť ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, a ani ten, záujmy,
ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. V prípade zmluvného zastúpenia ďalej platí, že dohoda
o plnomocenstve ako každý iný právny úkon, musí byť vykonaná slobodne, vážne, zrozumiteľne, určite
a v predpísanej forme, inak je neplatná.

V súdenom prípade ide o posúdenie zmluvného zastúpenia, t. j. zastúpenia založeného na základe
dohody o splnomocnení, a to konkrétne, či uvedená dohoda o splnomocnení bola zo strany G. K. - A.
ako splnomocniteľa uzatvorená slobodne, a či záujmy ProHelp ako splnomocnenca neboli v rozpore so
záujmami G. K. - A..

Zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá sa nachádza v administratívnom spise je zrejmé (ako už
bolo vyššie uvedené), že ide o predtlačený formulár (typickú formulárovú zmluvu), ktorého obsah G. K.
- A. nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť a pozmeniť, tento mohla buď v celosti bez zmeny prijať apodpísať alebo odmietnuť s tým, žeby jej nebol poskytnutý úver. G. K. - A. nemala ani žiadnu možnosť
ovplyvniť osobu splnomocnenca. Z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že dlžníkov v obdobných
sporoch zastupuje v katastrálnom konaní vždy ten istý subjekt - ProHelp, čo nasvedčuje tomu, že dlžníci

pri uzavieraní zmluvy o úvere nemajú žiadnu možnosť ovplyvniť to, či budú v katastrálnom konaní
(v konaní o vklad zmluvy o zriadení záložného práva) zastúpení a akým subjektom. Vychádzajúc z
uvedeného je zrejmé, že dlžníci pri uzavieraní dohody o splnomocnení nekonajú slobodne, ale sú k
uzavretiu dohody o splnomocnení pod hrozbou neposkytnutia úveru donútení. Nakoľko i G. K. - A.
uzatvorila dohodu o splnomocnení nie slobodne, táto nie je v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka

platným právnym úkonom.

Dohoda o splnomocnení je neplatná i z toho dôvodu, že záujmy ProHelp ako splnomocnenca sú v
rozpore so záujmami G. K. - A. ako splnomocniteľa. Pokiaľ ProHelp ako splnomocnenec, namiesto toho
aby hájil záujem G. K. - A., uzatvoril v jej mene záložnú zmluvu, a dokonca poveril navrhovateľku ako
záložnéhoveriteľanapodanienávrhunavkladzáložnéhoprávavjejprospechdokatastranehnuteľností,

nemožno takéto konanie splnomocnenca (ProHelp) posúdiť inak ako konanie v príkrom rozpore so
záujmami splnomocniteľa (G. K. - A.).

Odporca správne v konaní posúdil dohodu o splnomocnení ako neplatný právny úkon a vyvodil z toho
i správne závery.

K spornej otázke pod bodom č. 3 krajský súd uvádza:

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Pri obchádzaní zákona právny úkon síce nie je v priamom rozpore s výslovným zákonným zákazom,
avšak svojimi účinkami zákon, a jeho účel a zmysel (ratio legis) obchádza.

Obchádzanie zákona môže spočívať i vo vylúčení záväzného pravidla zámerným použitím prostriedkov,

ktoré sami osebe nie sú zákonom zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho
práva sa javí ako nenapadnuteľný. Konanie „in fraudem legis“ predstavuje postup, kedy sa niekto správa
podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci.

Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah - a to bez ohľadu na zmluvnú voľnosť tento

obsah stanoviť, bez ohľadu na to, kto rozpor s dobrými mravmi zavinil, ako i na to, či druhá strana bola
pri vzniku zmluvy v dobrej viere - ocitne v rozpore s dobrými mravmi, t. j. so všeobecne uznávanou
mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah právneho úkonu, aby
bol v súlade so základnými rešpektovanými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti.

Súlad práva s dobrými mravmi patrí k základným právnym zásadám, ktoré prispievajú k tomu, aby právo
v každom jednotlivom konkrétnom prípade napomáhalo ku presadzovaniu spravodlivosti (aequum et
bonum).

V prejednávanej veci ide práve o prípad obchádzania zákona a zároveň o prípad, kedy je právny úkon

(zmluva o zriadení záložného práva) v rozpore s dobrými mravmi. Zákon nevylučuje uzavretie všetkých
zmlúv použitých v predmetnej veci (zmluva o úvere, dohoda o splnomocnení, záložná zmluva), tieto
zmluvy je však potrebné posúdiť aj v kontexte ich vzájomnej súvislosti, to znamená, čo týmito zmluvami
sa mienilo dosiahnuť. V podstate týmito zmluvami sa môže dosiahnuť nielen zabezpečenie návratnosti
poskytnutej sumy v navýšenej hodnote veriteľovi, ale aj možný prechod dlžníkovho vlastníctva k jeho

celému nehnuteľnému majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než je výška plnenia povinného z
úverovej zmluvy (G. K. - A. čerpala úver len vo výške 350 euro, no musela založiť byt, ktorého hodnota
- ako je všeobecne známe - je nepomerne vyššia voči výške úveru 350 euro). Preto aj Krajský súd v
Trenčíne sa stotožňuje s právnym názorom odporcu, že týmto postupom zo strany navrhovateľky došlo
nielen k obchádzaniu zákona ale sa aj výrazne zasahuje do práv dlžníka vo výkone práv a povinností

vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Aj Krajský súd v Trenčíne
(rovnako ako odporca) dospel jednoznačne k záveru, že zmluva o zriadení záložného práva je absolútne
neplatným právnym úkonom z dôvodu obchádzania zákona ako aj z dôvodu rozporu s dobrými mravmi.
K zisteniu, že predmetný byt sa nachádza v BSM manželov A. Krajský súd v Trenčíne len pre úplnosťuvádza, že založenie nehnuteľnosti patriacej do BSM nie je bežnou záležitosťou, a preto je k založeniu
potrebný súhlas oboch manželov. V prípade, že záložnú zmluvu uzatvoril len jeden z manželov, je
záložná zmluva relatívne neplatná, čo znamená, že sa jej neplatnosti opomenutý manžel musí dovolať;

inak sa na takúto zmluvu hľadí ako na zmluvu platnú, so všetkými právnymi následkami. Skutočnosť,
že predmetný byt patrí do BSM však nebol dôvodom zamietnutia návrhu v súdenej veci, preto sa súd
bližšie touto otázkou nezaoberal.

Podľa § 250q ods. 2 O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané

rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Odporcavykonaldostatočnédokazovanie,nazákladedokazovaniasprávnezistilskutkovýstavavyvodil
z neho správny právny názor, že v danej veci neboli splnené podmienky podľa § 31 ods. 3 katastrálneho
zákona na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností zo záložnej zmluvy č. XXX/XXXX-N. zo dňa
15.10.2013. Odporca návrh na vklad záložného práva zamietol v súlade so zákonom, a preto súd

napadnuté rozhodnutie potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p..

Krajský súd v Trenčíne záverom zdôrazňuje povinnosť všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou
napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou
je právna istota. S princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných

veciach rovnako. Pokiaľ ide o konkrétny prípad, v obdobných veciach sa návrh na vklad zmluvy
o zriadení záložného práva zamieta. Neušlo pozornosti Krajského súdu v Trenčíne, že v postupe
navrhovateľky došlo časom k niektorým zmenám v skutkových okolnostiach (1. Dohoda o splnomocnení
je už na samostatnej listine, 2. nehnuteľnosti, ktoré majú byť založené sú už vyšpecifikované v
dohode o splnomocnení), avšak podstatné skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie veci,

zostali nezmenené. Právne názory vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
8Sžo/30/2007 je potrebné preto stále považovať za aktuálne a aplikovateľné aj v prejednávanej veci.

Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 250k ods. 1 tak, že neúspešnej navrhovateľke
náhradu trov konania nepriznal.

O povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok za odvolanie proti rozhodnutiu odporcu súd rozhodol
za použitia ust. § 2 ods. 4 veta posledná zákona č. 71/1992 Zb., podľa ktorého poplatníkom je tiež
ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.
Navrhovateľka ako osoba podávajúca opravný prostriedok voči Okresnému úradu Trenčín, ktorá nebola

v konaní úspešná sa stala poplatníkom okamihom potvrdenia rozhodnutia správneho orgánu, voči
ktorému navrhovateľka neúspešne podala opravný prostriedok. Preto jej súd týmto rozhodnutím uložil
povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 35,- euro podľa položky 10 písm. e) prílohy k zákonu č.
71/1992 Zb..

O povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu jej podania súd rozhodol
na základe skutočnosti, že navrhovateľka elektronickým podaním zo dňa 19.11.2014 so
zaručeným elektronickým podpisom ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní a oznámila
tunajšiemu súdu, že súhlasí, aby súd vec prejednal a vo veci rozhodol v neprítomnosti navrhovateľky,
pričom oznámenie navrhovateľky pozostávalo z 1 strany. Tunajší súd vyhotovil 1 rovnopis

oznámenia (t.j. 1 stranu), ktorý bol založený do súdneho spisu (vytvoril súdny spis). Poplatok
za vyhotovenie rovnopisu je v zmysle položky 20a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k
zákonu č. 71/1992 Zb. vo výške 0,10 euro za každú stranu, minimálne však 3 euro (oznámenie
navrhovateľky je iným podaním). Preto je navrhovateľka v súdenej veci povinná zaplatiť za vyhotovenie
rovnopisu jej oznámenia 3 euro (čo predstavuje súdny poplatok v najmenšej výške, keďže 1 strana

po 0,10 € nedosahuje ani zákonom predpísanú minimálnu výšku 3 euro). Pre úplnosť súd dodáva, že
aplikácia položky 20a sadzobníka súdnych poplatkov vylučuje aplikáciu ust. § 42 ods. 3 O.s.p.,
čo explicitne vyplýva z poznámky 1 k tejto položke 20a.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v troch
vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods.1 O.s.p. odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania,
protiktorémurozhodnutiusúdusmeruje,vakomrozsahurozhodnutienapáda,včomsatotorozhodnutie,
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.