Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. október 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Sp/73/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201489
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014201489.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova Ul. č. 25, proti odporcovi: Okresný úrad Senec, katastrálny
odbor, Ul. Hurbanova č. 21, Senec, za účasti: R. G., D.. X.XX.XXXX, N. Z., X.. L. Č.. X, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 9. júna 2014, sp. zn. V - 1785/14, takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie odporcu zo dňa 9. júna 2014, sp. zn. V - 1785/14 p o t v r d z u j e.

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca vyššie uvedeným rozhodnutím podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona zamietol návrh na vklad
záložného práva do katastra nehnuteľností, na podklade zmluvy o zriadení záložného práva, uzavretej

dňa11.3.2014medzinavrhovateľomakozáložnýmveriteľomaR.G.akozáložcom,vzastúpeníProHelp
- združenie občianskoprávnej pomoci.

Svoje rozhodnutie odôvodnil rozporom uzavretej zmluvy s ustanovením § 22, ods. 2 Občianskeho
zákonníka, keď zastúpený záložca ( dlžník zo zmluvy o úvere) pri uzatvorení dohody o splnomocnení
nemal možnosť voľby svojho zástupcu. Dohoda o splnomocnení je vypracovaná ako predtlač, ktorej
obsah, vrátane osoby zástupcu (splnomocnenca), nemohol splnomocniteľ nijako ovplyvniť. Dohodu o

splnomocnení predložil navrhovateľ (veriteľ) spolu so zmluvou o úvere, v podstate teda splnomocnenca
vyberal splnomocniteľovi veriteľ. V kontexte predmetu a obsahu splnomocnenia ide potom o zjavné
konanie veriteľa a splnomocnenca v zhode.

Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie navrhovateľ. Domáhal sa zrušenia napadnutého
rozhodnutia a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového
stavu ohľadom tvrdenej existencie rozporu záujmov medzi zástupcom a zastúpeným záložcom, pričom

pochybnosť o rozpore záujmov nepostačuje. Poukázal na
skutočnosť, že dohoda o splnomocnení nie je súčasťou formulára zmluvy o úvere, dlžník sa
rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám, ide o úkon nezávislý od navrhovateľa a jeho agendy.

Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. V plnom rozsahu zotrval na
argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia.

R. G. sa s napadnutým rozhodnutím odporcu stotožnil. Konanie navrhovateľa považoval za rozporné
s dobrými mravmi.Krajský súd po zistení, že nie sú dané zákonné predpoklady pre odmietnutie opravného prostriedku
navrhovateľa (§ 250p O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i konanie, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo (§ 250l v spojení s § 244, ods. 2. O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa

je nedôvodné.

Súd prejednal vec v neprítomnosti riadne predvolaného R. G., ktorý z dôležitého dôvodu o odročenie
pojednávania nepožiadala ( § 250g, ods. 2 O. s. p. ). Navrhovateľ a odporca súhlasili s prejednaním
veci v ich neprítomnosti.

Podľa § 31 ods. 1 Zák. č. 162/1965 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej len katastrálny zákon) správa katastra preskúma zmluvu z
hľadiska,čiobsahujepodstatnénáležitostizmluvy,čijeúkonurobenývpredpísanejforme,čijeprevodca
oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná
voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či

zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra
aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 22, ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý
ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom odporkyňa ako správny orgán

posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Vlastnícke právo požíva ústavnú ochranu (čl. 20 Ústavy SR).
Záväzok štátu túto ochranu aj reálne garantovať je v prípade vlastníctva k nehnuteľnostiam pretavený
práve i do kompetencie správy katastra zamietnuť návrh na vklad, ak nie sú splnené podmienky vkladu
v zmysle citovaného ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona.

Odporca zamietol návrh na vklad záložného práva na základe zmluvy o zriadení záložného práva z
dôvodu jej neplatnosti podľa § 39 OZ pre rozpor s ustanovením § 22 ods. 2 OZ.

Osoby ako subjekty práva môžu konať osobne, vo vlastnom mene alebo prostredníctvom zástupcu.

Zastúpenie teda umožňuje, aby za účastníka konal niekto iný, avšak aby právne následky boli rovnaké,
ako keby zastúpený účastník konal sám ( priame zastúpenie). Zákon v ustanovení § 22, ods. 2
OZ stanovuje dve všeobecné požiadavky na zástupcu. Prvou je spôsobilosť zástupcu na úkon, o
ktorý ide. Druhou požiadavkou je zákaz stretu záujmov medzi zástupcom a zastúpeným. Nemožno
totiž spravodlivo pripustiť, aby zastúpeného zaväzovalo konanie osoby, majúcej rozporné záujmy,

než zastúpený. Na absencii tejto požiadavky v osobe zástupcu odporkyňa založila svoje zamietavé
rozhodnutie.

V súlade so stanovenou kompetenciou odporca správne skúmal, či v prípade, ak za vlastníka
nehnuteľnosti uzatvára zmluvu o zriadení záložného práva iná osoba - zástupca - sú splnené všetky

zákonné podmienky pre to, aby konanie zástupcu zaväzovalo zastúpeného (§ 22 ods. 1, 32 ods. 2 OZ).

Argumentáciu odporcu, obsiahnutú v odôvodnení rozhodnutia o tom, že zastúpený záložca ( dlžník zo
zmluvy o úvere) pri uzatvorení dohody o splnomocnení nemal možnosť voľby svojho zástupcu, taktiež
že dohodu o splnomocnení predložil veriteľ spolu so zmluvou o úvere, v podstate teda splnomocnenca

vyberal splnomocniteľovi veriteľ, treba podľa názoru súdu považovať za logickú, korešpondujúcu nielen
obsahu spisu ale i znalostiam súdu v obdobných konaniach. Z výpovedí záložcov v obdobných
konaniach navrhovateľa vyplynulo, že zástupcu nepoznali, nikdy s ním o zastupovaní v súvislosti s
uzavretím zmluvy o zriadení záložného práva nekomunikovali a nemali záujem zmluvu o zriadení
záložného práva uzatvoriť.

Podľa názoru súdu odporca dospel k správnemu záveru i o tom, že zástupca ProHelp, o.z. koná v
zhode s navrhovateľom. Dohodu o splnomocnení na formulári s vopred určeným zástupcom podpisujú
dlžníci- záložcovia pri podpise úverových zmlúv, bez toho, aby si boli dokonca vedomí toho, že listiny,predložené na podpis mandatárom navrhovateľa, zahŕňajú i túto dohodu (na rozdiel od úverovej zmluvy
sa im dohoda o splnomocnení v jednom vyhotovení neodovzdáva). Z toho možno jednoznačne vyvodiť,
že z iniciatívy navrhovateľa bola dohoda o splnomocnení nielen uzavretá, ale i s konkrétnym, vopred

určeným zástupcom. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že táto dohoda už nie je súčasťou
zmluvy o úvere, ako v minulosti navrhovateľ postupoval a bolo mu v súdnych rozhodnutiach pričítané na
ťarchu. Navrhovateľ by takýmto spôsobom nepochybne nepostupoval, pokiaľ by označeného zástupcu
nepovažoval za osobu, konajúcu v jeho prospech.

Záujem veriteľa záväzku je rozporný so záujmom dlžníka v prípade porušenia záväzku; ide o typicky
proti sebe stojace strany sporu o nárokoch zo záväzkov. Potom je aj logický záver, že osoba, ktorá koná
v zhode s veriteľom (navrhovateľom), koná v rozpore so záujmom dlžníka. Rozpor záujmov dlžníka zo
zmluvy o úvere ako záložcu nehnuteľnosti s takouto osobou zástupcu je potom daný reálne, nielen v
rovine pochybností.

Na charakter vzťahu navrhovateľa a vopred určeného zástupcu v dohode o splnomocnení možno
usudzovať i zo skutočnosti, že tento zástupca figuruje v nespočetných súdnych konaniach, pričom
zastupovanie dlžníkov- záložcov má vykonávať bezplatne (čl. 2 dohody o splnomocnení).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného odporca po náležite zistenom skutkovom stave dospel k správnemu

záveru o tom, že zmluvu o zriadení záložného práva nemožno považovať za platný právny úkon podľa
§ 39 OZ, v dôsledku čoho bolo potrebné návrh na vklad záložného práva na jej základe zamietnuť.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2O.s.p. tak, že účastníkom
ich náhradu nepriznal, keďže navrhovateľ v konaní nedosiahol úspech a ostatní účastníci ich náhradu

neuplatňovali.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do pätnástich dní od jeho
doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR, v troch
písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./