Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 10, 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/267/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613211142
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5613211142.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu C. F., U.. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. L., L..

R. XXXX, právne zastúpeného advokátom JUDr. Jiřím Martausom, so sídlom v Lipt. Mikuláši, M.Pišúta
936/16, proti žalovanej L. F., U.. XX.XX.XXXX, bytom D. M. XXX, právne zastúpenej advokátom JUDr.
Petrom Jančim, so sídlom v Lipt. Mikuláši, Garbiarska 695, v konaní o zaplatenie 3,250.000,- Kč s
príslušenstvom, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 1.600,73 eur, v lehote 3 dní

od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám právneho zástupcu žalovanej advokáta JUDr. Petra Jančiho,
so sídlom v Lipt. Mikuláši, Garbiarska 695.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa domáhal zaviazania žalovanej, ako právnej nástupkyne PhDr. Heleny Trombíkovej, na
zaplatenie 3,250.000,- Kč spolu s ročným úrokom z omeškania 5,5 % od podania žaloby (23.10.2013)
do zaplatenia. Ako právny dôvod uplatneného nároku označil porušenie právnej povinnosti matkou
žalovanej D.. F., zomrelou 20.10.2012, a to záväzku prijatého listinou z 28.06.1999. Touto listinou sa
zaviazala, že v prípade predaja nehnuteľností, ktoré jej daroval žalobca a jeho zosnulá manželka T. F.,
zapísané na LV č. XXXX K. XXXX pre kat. úz. D.-M., darovacou zmluvou z 28.06.1999, vyhotovenou

formou notárskej zápisnice notárkou JUDr. Magdou Fajovou, pod sp. zn. Nz 238/1999, N278/99, zaplatí
žalobcovi a jeho manželke polovicu kúpnej ceny, čo neurobila napriek tomu, že 20.05.2005 darované
nehnuteľnosti predala. Žalobca sa o prevode nehnuteľností dozvedel v priebehu roku 2011, kedy jeho
splnomocnený zástupca nahliadol do katastra nehnuteľností. Žalobcovi vznikla škola v podobe ušlého
zisku, o ktorej sa dozvedel v novembri 2011, a keďže ide o úmyselne spôsobenú škodu, právo na jej
náhradu sa v zmysle § 106 ods. 2 Obč. zák. premlčí najneskôr za 10 rokov odo dňa, kedy došlo k
udalosti, z ktorej vznikla škoda.

Pred dožiadaným Okresným súdom Hradec Králové dňa 02.10.2014 žalobca vypovedal, že žiadnemu
zo svojich bližších ani vzdialenejších príbuzných, priateľom alebo známym v minulosti neposkytol dar
väčšej hodnoty. Darovaciu zmluvu z 28.06.1999 s nevestou, D.. T. F., ktorej predmetom bol prevod bytu
a nebytového priestoru v D. X, H. N. Č.. XXXX, U. Z. E. X, uzatvoril, lebo si to želala nevesta, ktorá ich k
darovaniu nehnuteľností. Nehnuteľnosti nedarovali svojmu synovi C. F., ktorý bol v tom čase manželom
D.. T. F., pretože nevesta si priala byt pre seba a syn pre ňu urobil čo jej videl na očiach. Na otázku

súdu,ktoiniciovaluzatvoreniedarovacejzmluvuapožiadalnotárkuJUDr.MagduFajovúojejzhotovenie
uviedol, že to bola prakticky T., v tej dobe manželka jeho syna. Iné dary vyššej hodnoty pred rokom
1999 ani po roku 1999 on ani jeho manželka T. F. svojej neveste D.. T. F. nedarovali. Uvedená darovaná
nehnuteľnosť mala spočiatku slúžiť na bývanie D.. F., ktorá mala splácať darcom nejaké peniaze naprilepšenie a po dostavaní domu na Slovensku byt predať a polovicu kúpnej ceny dať darcom. Toto
dojednanie si žalobca nechal potvrdiť urobením záznamu doloženým v súdnom spise. Do uzavretia
darovacej zmluvy uvedený byt užíval syn žalobcu s manželkou T., prípadne žalobca a jeho manželka,

pokiaľ mali do Prahy cestu. Aj po uzatvorení darovacej zmluvy byt užíval syn žalobcu a jeho manželka T..
Ponástupesynadovýkonutrestubytužívalapravdepodobnelennevesta,ktorásosvokrovcamiukončila
akékoľvek vzťahy, prestala zdvíhať telefóny a neodpovedala na dopisy. Žalobca nevie dokedy takto byt
užívala. Záväzok z 28.06.1999, v prípade predaja darovaného bytu zaplatiť C. K. T. F. polovicu kúpnej
ceny po predaji bytovej jednotky, v deň uzatvorenia darovacej zmluvy prijala nevesta preto, že ju o to

žalobca požiadal, lebo jej verili. Polovica takto získanej sumy bola určená žalobcovmu synovi a neveste
a polovica žalobcovi a jeho manželke. Prijatie tohto záväzku inicioval žalobca z dôvodu zaistenia svojej
osoby, svojej manželky a z druhej polovice kúpnej ceny jeho syna a jeho manželky. Na otázku súdu, ak
mal žalobca alebo jeho manželka záujem na finančnom zisku z prevodu bytu, prečo byt svojej neveste
D.. F. nepredali, ale darovali odpovedal, že to bola nevesta, rodina, manželka syna. Poprel, že dôvodom,
prečo nedošlo k odplatnému prevodu bytu boli daňové predpisy, ktorým žalobca toľko nerozumie. Ako

ďalej s predmetom daru naloží, bola vec obdarovanej nevesty. Záväzok zaplatiť polovicu kúpnej ceny
darcom bol pre prípad predaja nehnuteľnosti. Dôvodom prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
neveste D.. T. F. ich darovaním nebolo trestné stíhanie a odsúdenie jej manžela, žalobcovho syna C.
F. za majetkovú trestnú činnosť. Žalobca nevie, na aký účel použila D., F. financie získané predajom
darovaného bytu. Pred uväznením a nástupom do výkonu trestu jeho syn C. F. býval na Slovensku, ale

na to sa už žalobca veľmi nepamätá. Netuší tiež, akým spôsobom získal C. F. vlastníctvo k bytu v D.
H. F. Z. Č.. XX/XXX ani kedy sa tak stalo. Netuší, či D.. F. peniaze získané predajom darovaného bytu
použila na odkúpenie bytu v F. Z. Č.. XX/XXX, H. D. od firmy NAVATIP. Informáciu o tom, kto a kedy
kúpil byt číslo XXXX/XX (C12) s príslušenstvom v D. - M. zistil až pri podaní žaloby. Kúpna cena bolo
okolo 5,000.000 Kč. Je pravdou výpoveď C. F. v konaní 8C/119/2013 o tom, že byt v D. -M. (neskôr

darovaný žalobcom neveste D.. F.) kúpil C. F. na 4,500.000 Kč od firmy SAMIKO, ale list vlastníctva
bol vystavený na jeho rodičov C. K. T. F.. Žalobca investoval do tohto bytu niečo cez 3 mil. Kč, po smrti
svojej matky, z dedičského konania. Inak sa s výpoveďou svojho syna stotožňuje.

Na pojednávaní sa riadne a včas predvolaný žalobca nezúčastnil, svoju neúčasť neospravedlnil. Súd

vec prejednal v jeho neprítomnosti, prihliadajúc na obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že škoda bola spôsobená úmyselne, preto nárok na jej
náhradu nie je premlčaný. Právna predchodkyňa žalovanej, jej matka, mala dostatok majetku aj financií
na splnenie záväzku, takže ho porušila úmyselne. Žalovaná sa nebráni neexistenciou tohto záväzku,

alebonedostatkomfinančnýchprostriedkovnajehosplnenie,aledeklarujeúmyselnezaplatiť.Vpríčinnej
súvislosti bolo uzatváraných viac právnych úkonov, porušení zákona a jeho obchádzaní bolo viac. Ani
na otázku súdu nekonkretizoval, o ktorých právnych úkonoch hovorí, ale uviedol, že hovorí všeobecne o
právnychúkonochuzatváranýchvrodineprávnejpredchodkynežalovanej,rodinejejotcaastaréhootca.

Žalovaná na pojednávaní vypovedala, že sa o celej záležitosti prvýkrát dozvedela v rámci dedičského
konania, keď ju oslovila notárka C.. T. Č. z Prahy, prejednávajúca dedičstvo po jej matke D.. T. F.,
zomrelej v roku 2012. Tento záväzok žalovaná v dedičskom konaní odmietla. Bližšie informácie nemá
možnosť získať od matkiných príbuzných, pretože na Slovensku žili samé dve s matkou. So svojím
starým otcom, žalobcom C. F. žalovaná v kontakte nie je dlho tak, ako nie je v kontakte so svojím otcom

C. F., teda od jeho nástupu do výkonu trestu. Je jedinou dedičkou svojej matky, čo preukázala v konaní
tunajšieho okresného súdu sp. zn. 8C/119/2013, v ktorom sa jej otec C. F. od nej domáhal platenia
výživného.

Právny zástupca žalovanej na pojednávaní navrhol zamietnutie účelovej žaloby. Záväzok vyplatiť

finančné plnenie po prevode vlastníctva bytu jeho predajom je absolútne neplatným právnym úkonom,
obchádzajúcim zákon, keďže pojmovým znakom darovacej zmluvy je jej bezodplatnosť. Žalobca
sám vypovedal, že on trval na zriadení takéhoto záväzku voči matke žalovanej. Z dôvodu právnej
istoty vzniesol námietku premlčania, pretože počiatok všeobecnej 3-ročnej premlčacej doby je potrebné
počítať od uzatvorenia zmluvy. Tento nárok žalobca ako záväzok z titulu škody vzniknutej úmyselným

porušením právnej povinnosti žaluje účelovo bez toho, aby preukázal náležitosti zodpovednostného
právneho vzťahu, najmä zavinenie. Pri úmyselnom porušení povinnosti nestačí poukazovať na
domnienky. V roku 2005, po uzavretí kúpnej zmluvy medzi D.. F. a manželmi B.. C. L.O. K. K. L.,
matka žalovanej D.. F. žalobcovi na základe dohody vyplatila 500.000,- Kč, konkrétne po 200.000,- Kčdňa 03.11.2005 a 04.11.2005, 15.000,- Kč 04.11.2005, 6.11.2005 sumu 15.000,- Kč a 70.000,- Kč dňa
14.06.2006 a 300.000,- Kč na účet jeho vnuka G. R.. Listinné dôkazy sa nachádzajú na Okresnom súde
Hradec Králové, v prípade potreby ich žalovaná môže predložiť.

Z rovnopisu notárskej zápisnice JUDr. Magdy Fajovej, notárky so sídlom vo Frýdku- Místku z 28.06.1999
Nz238/99 N278/99 súd zistil, že k notárke sa dostavili manželia C. K. T. F., ktorí ako darci s obdarovanou
D.. T. F. uzatvorili darovaciu zmluvu. Jej predmetom je darovanie nehnuteľností v bezpodielovom
spoluvlastníctve darcov, na základe kúpnej zmluvy zo 16.11.1998, a to 2-podlažného bytu číslo 2192/36

(C12), nebytového priestoru č. XXXX/XXX pivnice, nebytového priestoru č.XXXX/XXX garáže, ktoré sa
nachádzajú v D. v obytnom dome súp. číslo XXXX, postavenom na pozemku par. č. 1874/29, zastavaná
plocha, vrátane spoluvlastníckeho podielu 183/10000 na spoločných častiach budovy popisné číslo
XXXX, na pozemku parc č. 1874/27, zastavaná plocha, budovy číslo popisné XXXX, na pozemku
parc. č. 1874/28, zastavaná plocha, budovy súp. číslo XXXX na pozemku parc. č. 1874/29, zastavaná
plocha, budovy súp. číslo XXXX, na pozemku parc. číslo 1874/19, zastavaná plocha, vrátane celkového

spoluvlastníckeho podielu 183/10000 pozemkov parc. číslo 1826/1, ostatná plocha, iná plocha, parc. č.
1874/20 ostatná plocha, iná plocha, 1874/19, zastavaná plocha, 1874/27, zastavaná plocha, 1874/28,
zastavaná plocha, 1874/29, zastavaná plocha, zapísaných v katastri nehnuteľností pre katastrálne
územie M., obec Praha, na LV číslo XXXX, ktorých celková cena je 3,585.250,- Kč, zistená znaleckým
posudkom z 15.06.1999 znalca B.. D. D. z Prahy. Účastníci zobrali na vedomie § 630 Obč. zák. o

možnosti vrátenia daru. Zmluva bola podpísaná v Třinci, 28.06.1999. K žalobe pripojil žalobca ďalší
listinný dôkaz, označený ako záväzok k darovacej zmluve, ktorým sa dolupodpísaná D.. T. F. zaväzuje
v prípade predaja bytovej jednotky č. XXXX/XX (C12) v nadzemnom podlaží, súp. číslo XXXX, H. Z. E.
X, D. X, darovanej manželmi C. K. T. F., bytom H. F., uhradiť polovicu kúpnej ceny tejto nehnuteľnosti
k rukám C. K. T. F., neodkladne po predaji bytovej jednotky. Listina bola vystavená v Třinci 28.06.1999

a obsahuje podpis D.. F.. Fotokópiou kúpnej zmluvy zo dňa 20.05., rok neuvedený, zabezpečenou zo
zbierky listín katastra nehnuteľností pod sp. zn. V-20011/05 je preukázané, že D.. T. F. ako predávajúca
manželom B.. C. L. K. Y. L. ako kupujúcim previedla nehnuteľnosti, ktoré nadobudla darovacou zmluvou
z 28.06.1999, ktorej vklad bol povolený Katastrálnym úradom pre hlavné mesto Prahu pod číslom B12
18028/1999, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX a č. XXXX Katastrálneho úradu pre hlavné mesto Prahu,

katastrálne pracovisko Praha, pre katastrálne územie M., a to za celkovú kúpnu cenu 6,500.000,- Kč,
ktorej posledná časť 200.000,- Kč má byť zaplatená po preukázaní platby dane z prevodu nehnuteľnosti.
Predávajúca sa zaviazala odovzdať predmet kúpy kupujúcim najneskôr 17.08.2005.

Tunajší okresný súd viedol pod sp. zn. 8C/119/2013 konanie, ktorým sa syn žalobcu C. F. domáhal voči

svojej dcére L. F. určenia výživného pre rodiča. Na pojednávaní 06.02.2014 žalobca vypovedal, že bol
vlastníkom bytu v D. X, ktorý kúpil od firmy SAMIKO za 4,5 mil. Kč, ale list vlastníctva bol vystavený na
jeho rodičov C. K. T. F.. Jeho žena D.. T. F. jeho rodičom sľúbila, že sa o nich postará, na základe čoho
jej byt darovali a ona sľúbila, že bude platiť polovicu nájomného. Prisľúbila im tiež, že keď sa bude byt
predávať, tak im poskytne polovicu z predajnej ceny. Byt predala za 6,9 mil. Kč, keď bol on vo výkone

trestu. Polovicu týchto peňazí jeho rodičom nedala. Za takto získané peniaze odkúpila byt v F. uličke v
D. od firmy NAVATIP. Žaloba bola zamietnutá, spis je v súčasnosti na odvolacom súde s odvolaním,
podaným navrhovateľom. Z obsahu rozsudku vyplýva, že matka navrhovateľky D.. T. F. zomrela dňa
20.10.2012, z uznesenia Obvodného súdu pre Prahu 1 číslo konania 37D/110/2013-95 zo 14.11.2013,
právoplatného 05.12.2013 je preukázané, že jej jedinou dedičkou je dcéra L. F..

Podľa čl. 2 ods. 1, 2 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov
v občianskych a obchodných veciach ( Brusel I) ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s
bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto
členského štátu. Na osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi členského štátu, na území ktorého majú

bydlisko, sa vzťahujú normy právomoci použiteľné na štátnych občanov tohto členského štátu.

Podľa čl. 5 ods. 1písm. a), ods. 3 Nariadenia Brusel I osobu s bydliskom na území členského štátu
možno žalovať v druhom členskom štáte v zmluvných veciach na súde podľa miesta zmluvného plnenia,
ktoré je predmetom žaloby, vo veciach nárokov na náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu na

súdoch podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu
škody.Podľa čl. 5 ods. 3 Nariadenia Brusel I osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v
druhom členskom štáte vo veciach nárokov na náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu, na súdoch
podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody.

Podľa čl. 24 Nariadenia Brusel I okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia
má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto pravidlo sa neuplatní,
ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú
právomoc podľa článku 22.

Podľa čl. 31 Nariadenia (ES) č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II) toto
nariadenie sa uplatní na skutočnosti, ktoré spôsobili škodu a ku ktorým došlo po nadobudnutí jeho
účinnosti.

Podľa čl. 32 Nariadenia (ES) č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II) toto

nariadenie sa uplatňuje od 11. januára 2009 okrem článku 29, ktorý sa uplatňuje od 11. júla 2008.

Podľa čl. 29 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 (Rím I) toto Nariadenie sa
uplatňuje sa od 17. decembra 2009 s výnimkou článku 26, ktorý sa uplatňuje od 17. júna 2009.

Podľa § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ustanovenia
tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská
republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.

Podľa § 4 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom pokiaľ nie je

ustanovené alebo pre rozumné usporiadanie vzťahov nevyhnutné niečo iné, spravuje sa platnosť
právneho úkonu, ako aj následky jeho neplatnosti tým istým právnym poriadkom ako účinky právneho
úkonu; pokiaľ však ide o formu, postačí, ak sa urobilo zadosť právu miesta, kde došlo k prejavu vôle,
vyjmúc, že by právny poriadok, ktorým sa spravuje zmluva, predpisoval písomnú formu úkonu ako
podmienku jeho platnosti.

Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ak účastníci
nezvolia rozhodujúce právo, ich záväzkové vzťahy sa spravujú právnym poriadkom, použitie ktorého
zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného vzťahu.

Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 97/1963 Zb. iné zmluvy sa spravujú, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje
inak, spravidla právnym poriadkom štátu, v ktorom obidve strany majú sídlo (bydlisko); ak nemajú sídlo
(bydlisko) v tom istom štáte a ak sa zmluva uzaviera medzi prítomnými, právnym poriadkom miesta, kde
bola zmluva uzavretá; ak sa zmluva uzavrela medzi neprítomnými, právnym poriadkom sídla (bydliska)
príjemcu návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 11 zákona č. 97/1963 Zb. právny poriadok určený podľa § 9 alebo 10 platí aj o zmenách,
zabezpečení a následkoch porušenia záväzkov tam uvedených, pokiaľ z úmyslu účastníkov alebo z
povahy vecí nevyplýva niečo iné.

Podľa§15zákonač.97/1963Zb.nárokynanáhraduškody,aknejdeoporušeniepovinnostivyplývajúcej
zo zmlúv a iných právnych úkonov, sa spravujú právom miesta, kde škoda vznikla, alebo miesta, kde
došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody.

Podľa § 3028 ods. 3 zákona Českej republiky č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník ak nie je ďalej

stanovené inak, spravujú sa iné právne pomery vzniknuté pred dňom účinnosti tohto zákona, ako aj
práva a povinnosti z nich vzniknuté, vrátane práv a povinností z porušenia zmlúv uzavretých pred dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, doterajšími právnymi predpismi. To nebráni dohode strán, že sa
tieto ich práva a povinnosti budú riadiť týmto zákonom odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti..

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka Českej republiky účinného do 31.12.2013 (ďalej len Občiansky
zákonník) neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Podľa § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu
škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k

udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Prvou otázkou, ktorou sa súd musel v konaní zaoberať, je otázka právomoci súdu. Žalobca je štátny
občan Českej republiky žijúci na území Českej republiky, kde mal vzniknúť aj záväzok, ktorého
úmyselným porušením mala vzniknúť škoda. Právna predchodkyňa žalovanej bola v čase vzniku

záväzku štátna občianka Českej republiky, kde aj žila. Žalovaná je štátnou občiankou Slovenskej
republiky, kde aj žije. Kolíznou normou pre určenie právomoci súdu je v tomto prípade, nakoľko ide
o konanie začaté pred 10.01.2015 (23.10.2013) Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o
uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, konkrétne v súdenom prípade
článok 24. Vzhľadom na hmotnoprávny základ žalovaného nároku by totiž prichádzala do úvahy

právomoc súdov v Českej republike, ale žalovaná sa súdneho konania zúčastnila bez toho, aby
namietala absenciu právomoci slovenského súdu.

Po vyriešení právomoci súd skúmal, ktoré právo je rozhodné na posudzovaný prípad. Z hľadiska výkladu
noriem komunitárneho práva je predmetom konania nárok na náhradu škody, ktorý je mimozmluvným

záväzkom. Aplikácia Nariadenia Rím II však vzhľadom na jeho časovú pôsobnosť podľa čl. 31 - 32
neprichádza do úvahy, rovnako nie je vzhľadom na jeho časovú pôsobnosť aplikovať Nariadenie Rím I,
ani Dohovor o práve rozhodnom pre zmluvné záväzky (účinný pre Slovenskú republiku od 01.08.2006),
keďže k porušeniu záväzku vzniknutého 28.06.1999 malo dôjsť v r. 2005. Rozhodné právo určuje zákon
o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, z ktorého vyššie citovaných ustanovení vyplýva,

že rozhodným právom je právo české. Účastníci voľbu rozhodného práva nevykonali, rozumnému
usporiadaniu ich vzťahu zodpovedá aplikácia českého práva vzhľadom na miesto prijatia záväzku,
jeho porušenia aj bydliská a štátnu príslušnosť pôvodných zmluvných strán. Rovnako ku skutočnosti
zakladajúcej žalobcom tvrdený nárok na náhradu škody došlo na území Českej republiky. Súd preto
na konanie aplikoval Občiansky zákonník, účinný v Českej republike do 31.12.2013 s poukazom na

prechodné a záverečné ustanovenia zákona č. 89/2012 Sb., účinného od 01.01.2014 a skutočnosť, že
účastníci ani netvrdili dohodu o tom, že ich právny vzťah sa spravuje ustanoveniami zákona č. 89/2012
Sb. (§ 3028 ods. 3).

Na základe skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, postupujúc podľa označenej právnej

úpravy súd žalobe vyhovieť nemohol. Obsah záväzku z 28.06.1999 právnej predchodkyne žalovanej
D.. T. F., ktorým prijala povinnosť zaplatiť kúpnu cenu nehnuteľnosti, ktoré jej v ten istý deň boli
darované manželmi C. K. T. F., je potrebné posudzovať v spojení s obsahom samotnej darovacej
zmluvy z uvedeného dňa, čo vyplýva nielen z označenia záväzku (záväzok k darovacej zmluve), ale
aj z výpovede samotného žalobcu pred dožiadaným súdom. Pojmovým znakom darovacej zmluvy

podľa § 628 (nielen) českého Občianskeho zákonníka je bezodplatnosť. Bezodplatnosť znamená, že
obdarovaný sa nezaväzuje poskytnúť nijakú protihodnotu daru vyjadriteľnú v peniazoch. S darovaním
môže byť spojený len záväzok obdarovaného na protislužbu v prospech darcu, ktorá však nemá
majetkový charakter. Darovaním nie je ani darovanie s príkazom (donatio sub modo), aby obdarovaný
urobil alebo neurobil niečo, čo má pre darcu majetkový význam. Ako vyplýva z obsahu samotnej

darovacej zmluvy, táto spĺňa všetky zákonné náležitosti a je platná. Výpoveďou žalobcu je preukázané,
že z titulu rodinného vzťahu s obdarovanou tejto nehnuteľnosti nepreviedol odplatne, ale bezodplatne
daroval. Na druhej strane žalobca ako jeden z darcov žiadal zabezpečenie pre seba a svoju manželku,
ale aj pre svojho syna a jeho obdarovanú manželku v podobe vyplatenia polovice kúpnej ceny v prípade
následného odplatného prevodu nehnuteľnosti. Takýto postup však zákon nepripúšťa. Ak chcel mať

darca z prevodu nehnuteľnosti prospech, mohol ich hneď previesť odplatne. V rozpore s podstatou
darovania je potom záväzok prijatý právnou predchodkyňou žalovanej v ten istý deň, kedy prijala dar,
vyplatiť darcom polovicu kúpnej ceny darovanej nehnuteľnosti v prípade jej predaja. Darca však
nemal legitímne právo obmedzovať novú vlastníčku darovaných nehnuteľností v dispozícii s nimi, aniv dispozícii s financiami získanými za ich prípadný následný odplatný prevod. Nedovolený právny
úkon je absolútne neplatný, a takýmto je aj uvedený záväzok právnej predchodkyne žalovanej, pretože
odporuje kogentnej právnej úprave darovania, je contra legem. Navyše, svojimi dôsledkami tento

právny úkon sleduje nedodržanie zákona, keďže na podnet žalobcu ako jedného z darcov sa právna
predchodkyňa žalovanej mala zaviazať platiť odplatu v prípade predaja veci, ktorú získala darovaním.
Právna predchodkyňa žalovanej v deň prijatia tohto záväzku však nebola vlastníčkou darovanej veci,
pretože vlastníctvo nadobudla až povolením vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. Až po
nadobudnutí vlastníckeho práva (čo je vecno-právny, nie záväzkovo-právny účinok darovacej zmluvy)

bola oprávnená predmet vlastníctva užívať, požívať, disponovať ním, brať z neho úžitky a pôžitky.
Právny záväzok právnej predchodkyne žalovanej z 28.06.1999, posudzujúc jeho neplatnosť so zreteľom
na okolnosti tohto prípadu v okamihu, keď k právnemu úkonu došlo, je v rozpore so zákonom, s
právnou úpravou darovania, s jeho cieľom a zmyslom (ratio legis). Ak právna predchodkyňa žalovanej,
podľa jej tvrdenia žalobcovi plnila, žalobca prijal plnenie bez právneho dôvodu vo forme bezdôvodného
obohatenia, ktoré je povinný vydať.

Ak by aj bol tento záväzok z 28.06.1999 právnej predchodkyne žalovanej platný, potom by sa žalobca
mohol za splnenia zákonných podmienok domáhať splnenia dlhu, nie náhrady škody. V tejto súvislosti
však súd poukazuje na potrebu zistenia či vôbec a ako bola dohodnutá splatnosť dlhu. Pojmovým
znakom nároku na náhradu škody je porušenie právnej povinnosti, ku ktorému môže dôjsť protiprávnym

konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť vykonané v prípade, ak sa môže veriteľ domáhať plnenia
zo zmluvy. V žalovanom prípade sa žalobca plnenia z neplatného právneho úkonu nemôže domáhať,
preto nemohlo dôjsť ku vzniku škody. Možno len súhlasiť s obranou žalovanej spočívajúcou v tom, že zo
strany žalobcu ide o účelovú žalobu a účelové tvrdenia smerujúce k tomu, aby mohol tvrdiť premlčanie
záväzku žalovanej (ak by existoval) v 10-ročnej premlčacej dobe, keďže plnenie zo záväzkového vzťahu

sa premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe. V prípade platnosti záväzku by bolo navyše
potrebné skúmať aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, keďže druhou účastníčkou právneho úkonu bola
aj jeho vtedajšia manželka T. F..

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku

(ďalejibaObč.súd.por.).Vkonaníbolaúspešnážalovaná,ktoránavrhlaprisúdenienáhradyvzniknutých
trov právneho zastúpenia. Odmena za jeden úkon právnej služby je podľa § 10 ods. 1 vyhlášky
č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 672,21
eur(keďže3,25mil.Kčpodľakurzuk23.10.2013predstavuje125.886,04eur);žalovanoubolauplatnená
vo výške 658,93 eur a patrí za prípravu a prevzatie zastúpenia z 25.09.2014 a za zastúpenie na

pojednávaní 10.10.2014, spolu vo výške 1.317,86 eur. Za každý úkon právnej služby patrí tzv. režijný
paušál 8,04 eur, spolu za dva úkony 16,08 eur. Nakoľko je právny zástupca žalovanej platiteľom dane z
pridanej hodnoty, patrí odmena a režijný paušál zvýšené o 266,79 eur (20 % z 1.333,94 eur). Spolu sú
trovy právneho zastúpenia, vzniknuté žalovanej vo výške 1.600,73 eur. Na ich zaplatenie s poukazom
na § 149 ods. 1 O.s.p. súd zaviazal žalobcu k rukám advokáta, zastupujúceho žalovanú. Súd skúmal,

vzhľadom na vek žalobcu a výšku trov právneho zastúpenia patriacich žalovanej, dôvody vhodné
osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie alebo zníženie náhrady trov, ale ich existenciu nezistil.
Na prvom mieste treba zdôrazniť, že ide o účelovú žalobu, ktorej skutkové tvrdenia sú prispôsobené
možnosti posudzovať vec v rámci plynutia 10-ročnej premlčacej lehoty, čo je špekulatívny postoj k
uplatneniu práva hraničiaci s jeho zneužitím. Súd posudzoval aj vzťah účastníkov konania. Žalobca je

starým otcom žalovanej, ich vzťah je niekoľko rokov narušený. Namiesto poskytnutia opory a pocitu
rodiny po úmrtí matky žalovanej sa žalobca snaží o zisk financií, ktoré žalovaná zdedila nevediac o
pozadí a okolnostiach, za ktorých ho získala jej matka. Ani okolnosti získania majetku matkou žalovanej
(darovanie od žalobcu a jeho manželky) nemožno hodnotiť v neprospech jej právnej nástupkyne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 4 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,
ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že (§ 205 ods. 2 Obč.súd.por.): a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 Obč. súd. por. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak si povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený navrhnúť
vykonanie exekúcie podľa ustanovení Exekučného poriadku.