Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, June 5, 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5C/57/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614201218
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5614201218.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom v právnej veci žalobcu: žalobcu:

REALITY-OBCHODNÁ, a.s., so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Trenčianska cesta 647/24, IČO:
36 347 493, právne zastúpeného: Advokátskou kanceláriou JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s.r.o. so
sídlom v Trenčíne, Potočná 650/135B, proti žalovanému: O. W., D.. XX. XX. XXXX, bytom S. Č.I. F., U.,
W.. S. XXXX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému sa n e p r i z n á v anáhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 11. 02. 2014 sa žalobca domáhal voči žalovanému určenia, že žalobca je

výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených Okresným úradom Liptovský Mikuláš - odbor katastra na
LV č. XXX A. G.. Ú.. V. P. U. C. ako pozemky parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape: parc.
č. 1116/3 - trvalé trávne porasty o výmere 274 m2, parc. č. 1117/1 - trvalé trávne porasty o výmere 1176
m2, parc. č. 1117/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 184 m2, parc. č. 1117/4 - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 1077 m2, parc. č. 1117/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 506 m2, parc. č.
1117/7 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 417 m2, parc. č. 1117/8 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 33 m2, parc. č. 1117/9 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 75 m2, parc. č. 1117/12 -

zastavané plochy a nádvoria o výmere 280 m2, parc. č. 1117/19 - trvalé trávne porasty o výmere 1855
m2, parc. č. 1117/21 - trvalé trávne porasty o výmere 343 m2, parc. č. 1117/22 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 1098 m2, parc. č. 1117/23 - trvalé trávne porasty o výmere 377 m2, parc. č. 1117/24
-zastavané plochy a nádvoria o výmere 397 m2, parc. č. 1117/25 - trvalé trávne porasty o výmere 320
m2, parc. č. 1117/26 - trvalé trávne porasty o výmere 1145 m2, parc. č. 1131 - ostatné plochy o výmere
2003 m2, parc. č. 1132 - zastavené plochy a nádvoria o výmere 339 m2, parc. č. 1133 - ostatné plochy
o výmere 1004 m2 a stavby, sklad (MTZ, PRÍSTREŠOK) so súp. č. 14 stojaci na parc. č. 1117/12, /700/

STAVBA (administratívna budova) so súp. č. 21 stojaca na parc. č. 1117/4, /700/ STAVBA (garáže) so
súp. č. 22 stojaca na parc. č. 1117/3, /700/ STAVBA (UNIMO ubytovňa) so súp. č. 23 stojaca na parc.
č. 1117/5, /700/ STAVBA (sklad SOP) so súp. č. 25 stojaca na parc. č. 1117/7, /700/ STAVBA (sklad
kyslíka a plynov) so súp. č. 26 stojaca na parc. č. 1117/8, /700/ STAVBA (laboratórium) so súp. č. 27
stojaca na parc. č. 1117/9. Súčasne sa domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ktorým súd zakáže
žalovanému akýmkoľvek spôsobom nakladať s vyššie špecifikovanými nehnuteľnosťami, najmä tieto
predať alebo darovať inej osobe, zameniť v prospech inej osoby, vložiť do základného imania obchodnej

spoločnosti, zriadiť na nich záložné právo alebo iné vecné právo v prospech inej osoby, alebo ich
prenechať do nájmu, alebo výpožičky inej osobe. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia žalobca
odôvodnil tým, že podľa katastra nehnuteľností je žalovaný evidovaný ako výlučný vlastník označených
nehnuteľností. Žalobca ako predávajúci uzavrel so žalovaným ako kupujúcim dňa 30. 12. 2006 kúpnuzmluvu, na základe ktorej predal nehnuteľnosti žalovanému. Žalobca dňa 04. 08. 2013 odstúpil od
kúpnej zmluvy zo dňa 16. 08. 2006 uzavretej medzi účastníkmi konania z dôvodu, že žalovaný nezaplatil
žalobcovi ako predávajúcemu kúpnu cenu riadne a včas. Účinky zrušenia kúpnej zmluvy nastali v

celom rozsahu, čo žalovaný ako kupujúci z kúpnej zmluvy akceptoval. Za účelom spätného prevodu
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam žalobca a žalovaný uzavreli dňa 06. 08. 2013 dohodu o odstúpení
(zrušení) kúpnej zmluvy, na základe ktorej je možné vykonať zápis zmeny vlastníckeho práva v prospech
žalobcu. Podľa stanovisku Úradu geodézie a kartografie SR je však v takomto prípade na zápis zmien v
katastri nevyhnutné podanie návrhu na určenie vlastníckeho práva a následné rozhodnutie súdu o tomto

návrhu. Príslušný okresný úrad, katastrálny odbor po vydaní rozhodnutia súdu o určení vlastníckeho
práva vykoná zápis zmien záznamom, na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku súdu. Z
tohto dôvodu je tu naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Z dôvodu,
že bolo žalobcom ako predávajúcim dňa 04. 06. 2013 (potvrdené v dohode o zrušení kúpnej zmluvy zo
dňa 06. 08. 2013) odstúpené od kúpnej zmluvy zo dňa 30. 12. 2006 v celom rozsahu, žalovaný nemôže
v súčasnosti disponovať vlastníckym právom k nehnuteľnostiam, pretože nadobudol vlastnícke právo na

základe kúpnej zmluvy, od ktorej bolo odstúpené. Súdny exekútor JUDr. Mária Krasňanová, exekútorský
úrad Považská Bystrica vydala dňa 27. 01. 2014 vyhlášku o dražbe nehnuteľnosti s dátumom konania
dražby 03. 03. 2014, pričom predmetom dražby je časť nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu z
dôvodu vyššie uvedeného odstúpenia od kúpnej zmluvy. Vzhľadom k tomu, že konanie o tomto návrhu
vo veci samej bude trvať určitú dobu a v súčasnej dobe hrozí, že nehnuteľnosti nadobudne tretia osoba

príklepom na dražbe, je zrejmé, že je tým sťažená, resp. celkom zmarená ochrana práv žalobcu. Výkon
rozhodnutia je teda ohrozený hlavne tým, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam môže nadobudnúť
príklepom tretia osoba, pričom podľa exekučného poriadku je navrátenie do predošlého stavu vylúčené,
keďže exekučné konanie je ovládané zásadou zákazu restitutio in integrum statu quo antem.

Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 13. 03. 2014, č. k. 5C/57/2014-19 súd zamietol
návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým súd zakáže žalovanému akýmkoľvek
spôsobom nakladať s vyššie špecifikovanými nehnuteľnosťami, najmä tieto predať alebo darovať inej
osobe, zameniť v prospech inej osoby, vložiť do základného imania obchodnej spoločnosti, zriadiť
na nich záložné právo alebo iné vecné právo v prospech inej osoby, alebo ich prenechať do nájmu

alebo výpožičky inej osobe. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia bolo zistené, že súd nemal
preukázané naplnenie zákonom stanovených podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia. Súd
nemal preukázané predovšetkým osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
Žalobca neosvedčil naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva a tým
ani nárok, ktorý má byť chránený predbežným opatrením. Pokiaľ sa druhý účastník vyjadrí, že

nespochybňuje platnosť odstúpenia od zmluvy, Okresný úrad - katastrálny odbor vykoná príslušný
záznamvkatastrinehnuteľností.Uzavretádohodajespôsobiloulistinou,nazákladektorejmala(amohla
byť) vykonaná záznamom zmena vlastníckeho práva. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 04.
2014.

Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 05. 06. 2014 súd nepripustil zmenu žaloby na tom
skutkovom základe, že znalecký posudok, ktorým mali byť ohodnotené nehnuteľnosti, ktoré sú
predmetom konania a ktorých cena je vyššia ako 10 % základného imania žalobcu, nebol založený do

zbierky listín.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami, a to výpisom z listu vlastníctva, výpisom z obchodného
registra, kúpnou zmluvou, dohodou o odstúpení od kúpnej zmluvy, vyhláškou o dražbe nehnuteľností
a zistil nasledovný skutkový stav:

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní predniesol, že sa pridržiava podanej žaloby vrátane doplnenia
právnych a skutkových tvrdení žaloby. Podľa jeho názoru je naliehavý právny záujem na požadovanom
určení v predmetnej veci. Je niekoľko rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, podľa ktorých je daný naliehavý
právny záujem v prípade, ak nesvedčí žalobcovi vlastnícke právo v katastri nehnuteľnosti, to znamená

na zosúladenie skutkového stavu s právnym stavom má žalobca naliehavý právny záujem. Poukázal
tiež na ďalší dôvod, pre ktorý je žaloba dôvodná, a to je absolútna neplatnosť tejto kúpnej zmluvy,
z dôvodu porušenia § 59a Obchodného zákonníka. Obdobné konania, ako je konanie v tejto veci
prebiehali aj na iných súdoch v Slovenskej republike a všetky skončili pozitívnym výrokom, to znamenábolo vyhovené žalobe. Preto navrhol vyhovieť žalobe a určiť vlastnícke právo žalobcu k predmetným
nehnuteľnostiam a zaviazať žalovaného k úhrade trov konania. Vzhľadom na rozhodovaciu prax
okresných úradov, katastrálny odbor tieto odmietajú vykonať záznamom opätovný zápis vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam, na základe dohody zmluvných strán predávajúceho a kupujúceho odstúpením
od kúpnej zmluvy. Toto nepovoľuje vyhláška z roku 2009, aktuálne platná a účinná toto neupravuje a
preto žalobca nemal inú možnosť, ako sa obrátiť na tunajší súd s podanou žalobou. Nevedel sa vyjadriť
k tomu, či v tejto konkrétnej veci bol podaný návrh na okresný úrad - katastrálny odbor s návrhom na
vykonanie zápisu záznamom, ale má vedomosť o tom, že v iných veciach kataster tieto zápisy odmieta

realizovať. Poukázal na skutočnosť, že výpis z listu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam nie je
čistý, sú tam zapísané exekučné veci, takže podľa jeho názoru kataster nezapíše vlastnícke právo
len na základe dohody o odstúpení od zmluvy. Poukázal tiež na tvrdený dôvod absolútnej neplatnosti
kúpnej zmluvy. Je zrejmé, že do zbierky listín nebol založený znalecký posudok, čo zakladá absolútnu
neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy. Žaloba je dôvodná na tom skutkovom základe, že znalecký
posudok, ktorým mali byť ohodnotené nehnuteľnosti, ktorých cena je vyššia ako 10 % základného imania

žalobcu, nebol založený do zbierky listín. Táto skutočnosť je podľa jeho názoru v rozpore so zákonom,
a to s ust. § 59a Obchodného zákonníka, ako aj v rozpore s dobrými mravmi.

V listine označenej ako doplnenie právnych a skutkových tvrdení žaloby zo dňa 05. 06. 2014
žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že z množstva dostupnej českej a slovenskej

judikatúry k otázke následkov odstúpenia od zmluvy, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam uviedol žalobca rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Sžo/229/2010 z 20. 07.
2011, v ktorom NS SR rozhodol, že pri odstúpení od zmluvy sa obnovuje vlastnícke právo prevodcu
priamo zo zákona (teda že odstúpenie od zmluvy má vecno-právne účinky), pričom táto zmena sa
zapisuje do katastra nehnuteľností záznamom, ktorého podkladom je buď odstúpenie od zmluvy alebo

rozhodnutie súdu. Žalobca poukázal na rozsudok NS SR, sp. zn. 3Cdo/151/1996 z 21. 08. 1997, podľa
ktorého na strane predávajúceho z kúpnej zmluvy je daný naliehavý právny záujem na tom, aby súd
rozsudkom určil, že po zániku právneho vzťahu z kúpnej zmluvy je opäť vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú
kúpnou zmluvou previedol na kupujúceho a tiež na rozsudok NS SR, sp. zn. 6Cdo/179/2010 z 28. 09.
2010, podľa ktorého v predmetnej veci bol naliehavý právny záujem žalobcu na určovacej žalobe daný

jej spôsobilosťou byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností tak, aby
zodpovedal skutočnému stavu. Rezort katastra od roku 2010 prestal zapisovať odstúpenia od zmlúv
záznamom (viď stanovisko Úradu geodézie a kartografie SR publikované v katastrálnom bulletine č.
2/2010). Žaloba je dôvodná z týchto dvoch dôvodov: 1. Žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy, z dôvodu
nezaplatenia kúpnej ceny žalovaným, v dôsledku čoho sa obnovilo vlastnícke právo žalobcu zo zákona.

2. Kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, z dôvodu jej rozporu so zákonom, keďže
jej uzavretím bolo porušené kogentné ust. § 59a Obchodného zákonníka. Žalobca je toho názoru,
že predmetná kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, a to s účinkami od počiatku,
t. j. ex tunc. V tejto súvislosti poukázal na výrok uznesenia NS ČR, sp. zn. 23Cdo/4836/2009 a tiež
výrok uznesenia NS ČR, sp. zn. 29Cdo/3300/2008. Závery citovaných rozhodnutí sú podľa jeho názoru

aplikovateľné i v podmienkach slovenskej právnej úpravy. Poukázal pri tom tiež na dôsledky absolútnej
neplatnosti (uznesenie Ústavného súdu SR z 20. 02. 2010, sp. zn. I. ÚS/50/2010 a na rozsudok NS SR,
sp. zn. 1Cdo/96/1995.

Z výpisu listu vlastníctva č. XXX vedeného pre k. ú. U. C. bolo zistené, že ako výlučný vlastník

nehnuteľností je zapísaný v katastri nehnuteľností žalovaný.

Dňa 30. 12. 2006 bola medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim uzatvorená
kúpna zmluva, ktorou žalobca predal a žalovaný kúpil do svojho výlučného vlastníctva vyššie uvedené
nehnuteľnosti.

Dňa 06. 08. 2013 bola medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim uzatvorená
dohoda o odstúpení od kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 30. 12. 2006 medzi účastníkmi konania. Z čl.
II dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy bolo zistené, že žalobca dňa 04. 08. 2013 odstúpil od vyššie
uvedenej kúpnej zmluvy z dôvodu, že žalovaný nezaplatil predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu riadne

a včas s účinkami zrušenia tejto kúpnej zmluvy v celom rozsahu. Zmluvné strany týmto dohodli a
prejavujú zhodne vôľu predávajúceho odstúpiť od predmetnej kúpnej zmluvy v celom rozsahu.

Podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP):Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä

o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Nevyhnutným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je preukázanie naliehavého právneho záujmu
žalobcu na požadovanom určení (ust. § 80 písm. c/ OSP). Naliehavý právny záujem o určenie právneho
vzťahu alebo práva je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu,

alebo by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým; žaloba domáhajúca sa určenia
nemôže byť spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti. Určovacia žaloba
je preventívnej povahy a jej účelom je poskytnúť ochranu právnemu postaveniu žalobcu skôr, než
dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Určovacie žaloby slúžia potrebám praktického života a
nemôžu viesť k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Naliehavý právny záujem v požadovanom určení je
preto súčasne daný len vtedy, ak je objektívne spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty žalobcu, alebo

ohrozenia jeho práva.

V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona súd
zamietol žalobu, keď vykonaným dokazovaním nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalujúca strana
nepreukázala, že na požadovanom určení má naliehavý právny záujem. Z obsahu spisového materiálu

vyplýva, že žalobca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci, uzatvorili dňa 30. 12. 2006 kúpnu zmluvu,
na základe ktorej žalobca previedol na žalovaného vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam.
Je nesporné medzi účastníkmi konania, že z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny žalovaným, došlo zo
strany žalobcu k odstúpeniu od kúpnej zmluvy. Uvedenému nasvedčuje dohoda o odstúpení od kúpnej
zmluvy, uzatvorená medzi účastníkmi konania. Súdna prax ustálila, že odstúpenie od zmluvy, ktorej

predmetom boli nehnuteľnosti má nielen záväzkovo-právne účinky, ale aj vecno-právne účinky. Právnym
dôsledkom vecno-právnych účinkov odstúpenia od zmluvy je, že ohľadom dotknutých nehnuteľností sa
ex lege obnovuje stav, aký tu bol pred uzatvorením zmluvy. Žaloba o určenie vlastníckeho práva je
opodstatnená v situácii, ak by druhá zmluvná strana namietala platnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy.
V prejednávanej veci je však nesporné, že obidvaja účastníci konania akceptujú odstúpenie od kúpnej

zmluvy v celom rozsahu. Pokiaľ sa druhý účastník vyjadrí, že nespochybňuje platnosť odstúpenia od
zmluvy, okresný úrad - katastrálny odbor vykoná príslušný záznam v katastri nehnuteľností. Uzavretá
dohoda je spôsobilou listinou, na základe ktorej mala (a mohla byť) vykonaná záznamom zmena
vlastníckeho práva. Existenciu sporu o platnosť odstúpenia od zmluvy musí správa katastra skúmať
obligatórne, a to jednak z dôvodu, že len platné odstúpenie od zmluvy vyvoláva príslušné právne

účinky, ako i s prihliadnutím na závažnosť zásahu týchto účinkov do vlastníckeho, resp. vecnoprávneho
stavu. Pokiaľ vznikne spor o platnosť odstúpenia od zmluvy, ide o občianskoprávny spor, ktorý je
oprávnený rozhodnúť jedine súd (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. 7. 2011,
6 Sžo 229/2010). V prejednávanej veci však otázka odstúpenia od kúpnej zmluvy a jeho platnosti
nie je sporná medzi účastníkmi. Nič preto nebránilo žalobcovi obrátiť sa na príslušný orgán evidencie

nehnuteľností, za účelom zápisu vlastníckeho práva v prospech žalobcu záznamom, na základe
odstúpenia od zmluvy. Žalobca ani nepreukázal, že príslušný okresný úrad - katastrálny odbor nevykoná
pri existencii konkrétnych skutkových okolností zápis vlastníckeho práva bez súdneho rozhodnutia.
Pre úplnosť okresný súd uvádza, že ako vyplýva z judikovanej veci, prípadné rozhodnutie príslušného
orgánu evidencie nehnuteľností (o zamietnutí zápisu vlastníckeho práva záznamom) je preskúmateľné

na základe opravného prostriedku. K argumentácii žalobcu, že rezort katastra od roku 2010 prestal
zapisovať odstúpenia od zmluvy záznamom súd uvádza, že práve vyššie citované rozhodnutie NS
SR, ktoré bolo vyhlásené neskôr (20. 07. 2011) preukazuje opak, to znamená, že záznamovou
listinou je odstúpenie od zmluvy. Rozhodnutie súdu (ust. § 80 písm. c/ O.s.p.) je podkladom pre
vykonanie záznamu v prípade sporu o platnosť odstúpenia od zmluvy. Z vyššie uvedených skutočností

teda vyplýva, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho
práva. Rozhodnutie okresného súdu vo veci samej dodržiava ústavný princíp predvídateľnosti súdnych
rozhodnutí s poukazom na skôr citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj
uznesenie súdu o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým bolo konštatované,
že žalobca neosvedčil nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.

K tvrdeniam žalobcu, že kúpna zmluva je absolútne neplatná z dôvodu, že znalecký posudok, ktorého
predmetom bolo ohodnotenie predmetných nehnuteľností, nebol založený do zbierky listín súd uvádza,že nebolo potrebné sa nimi zaoberať, keďže súd ohľadom uvedených nových skutkových tvrdení
nepripustil zmenu žaloby.

Súd zdôrazňuje, že základným predpokladom vedenia súdneho konania je existencia sporu medzi
účastníkmi konania (čo nevylučuje, že v priebehu konania sa spor medzi účastníkmi konania odstráni
napr. zmiernym vyriešením veci). V prejednávanej veci súd však nemal preukázanú existenciu sporu
prítomnú v čase začatia súdneho konania. Prípadný rozsudok okresného súdu s pozitívnym výrokom
by nebol naplnením čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorý garantuje zabezpečenie práva na poskytnutie súdnej

ochrany. Z početnej judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že Slovenská republika je právny štát,
ktorý je založený na materiálnej ochrane práva. Preto aj rozhodnutiu súdu musí predchádzať existencia
ohrozených alebo porušených záujmov účastníkov konania, ktorým je potrebné poskytnúť súdnu
ochranu. Len tak dôjde k naplneniu princípu materiálneho právneho štátu. Ak nie sú splnené vyššie
uvedené podmienky, prípadné súdne rozhodnutie (ktorým by sa vyhovelo žalobe), by nadobudlo len
formálny charakter a neposkytlo by žiadnu materiálnu ochranu ohrozeným alebo porušeným záujmom.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP. Žalovanému, ktorý bol
v konaní úspešný v plnom rozsahu, vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobcovi, v konaní
neúspešnému. Súd nepriznal žalovanému náhradu trov konania, keďže si ju žalovaný neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.